Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/237/2015

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobcu: Železničná spoločnosť Cargo Slovakia a.s, so sídlom Drieňova 24, Bratislava, IČO: 35 914 921, zastúpený: Pacalaj, Palla a Partneri, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 3, Trnava, proti žalovanému: M.. A. D., P.. X.X.XXXX, Y. E., H. XX, zastúpený: JUDr. Dušan Repák, advokát so sídlom Bratislava, Križná 47, o ochranu dobrej povesti právnickej osoby, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 11C/107/2014-364 zo dňa 23.9.2015, vo výroku o trovách konania, takto

rozhodol:

Mení rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t. j. vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej súd prvej inštancie) v predmetnej veci o ochranu dobrej povesti právnickej osoby rozhodol rozsudkom č. k. 11C/107/2014-364 zo dňa 23.9.2015 tak, že žalobu zamietol, uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 358,- eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a súčasne vyslovil, že účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.

2. Úspešnému žalovanému súd priznal náhradu trov konania s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. (Občiansky súdny poriadok, platný do 30.6.2016), ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia, avšak nie v uplatnenom rozsahu. Žalovaný žiadal priznať náhradu trov vo výške 1.107,30 eur podľa špecifikácie jeho právneho zástupcu, pričom súd dospel k názoru, že nesprávne vyčíslil odmenu za úkony právnej pomoci a zároveň súd vychádzal aj z požiadavky účelne vynaložených trov právneho zastúpenia, a mal za to, že hotové výdavky a náhrada za stratu času v danom prípade nezohľadňuje predpoklad účelnosti. Uviedol, že aj keď nemožno uprieť žalovanému právo na zvolenie si advokáta mimo sídla tohto súdu, je potrebné rozlišovať medzi týmto jeho právom a medzi právom na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., a s požiadavkou účelnosti vynaložených trov. Napriek tomu, že žalovaný má bydlisko v obvode tamojšieho súdu, kde sa aj prejednával tento spor, zvolil si advokáta z opačného konca republiky, aj keď v Prešove pôsobí vyše 100 advokátov. V tomto kontexte súd poukázal na § 2 O.s.p., v zmysle ktorého v občiansko-právnom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne a dbajú pritom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb, aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb. Dospel preto k záveru, že pokiaľ žalovaný si zvolil advokáta z Bratislavy, náklady s tým spojené, čo sa týka cestovného, ale aj náhrady za stratu času, nemožno považovať za náklady potrebné k účelnému bráneniu práva žalovaného. Tieto náklady musí znášať sám žalovaný (napr. nález Ústavného súdu ČR II.ÚS 736/12 zo dňa 2.10.2013). Súd prvej inštancie preto priznal žalovanému len náhradu trov právneho zastúpenia vo forme odmeny za poskytnuté právne služby, konkrétne za 3 úkony, a to prevzatie a prípravu zastúpenia 22.4.2014, písomné vyjadrenie a účasť na pojednávaní dňa 23.9.2015. K odmene pripočítal aj režijný paušál, a to

2 x 8,04 eur a 1 x 8,39 eur, čo predstavuje spolu s tarifnou odmenou za 1 úkon právnej pomoci 91,29 eur (x 3), spolu s DPH trovy vykonania predstavujú sumu 358,- eur.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 11C/107/2014-364 zo dňa 23.9.2015, v časti výroku o náhrade trov konania, podal včas odvolanie žalovaný. Uviedol, že s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách konania sa nestotožňuje. Rozhodnutie považuje za nesprávne a poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo/21/2009, v zmysle ktorého súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania, v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania, uplatnených úspešným účastníkom v spore, ako i skutočnosť, či nie sú splnené podmienky pre postup podľa § 150 O.s.p.; nie je rozhodujúce, či je tomu tak pri uplatnení práva, alebo jeho bránení. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Ďalej poukázal vzhľadom na citované uznesenie NS SR, že konajúci súd postupoval nielen v rozpore s O.s.p., ale najmä v rozpore s čl. 46 a čl. 47 Ústavy SR. Má za to, že konajúci súd vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru o neúčelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia žalovaného, v prípade uplatnenej náhrady cestovných výdavkov a náhrady za stratu času, i keď na vec aplikoval správnu právnu normu (§ 142 ods. 1 O.s.p.), túto však nesprávne interpretoval. Nesprávna interpretácia mala spočívať v tom, že pri pojme „účelnosti“ vynaložených nákladov mal súd prihliadať na vhodne zvolený, primeraný a účelne zdôvodnený spôsob dopravy, ktorá bola nevyhnutná. Nepriznanie uvedených náhrad na základe toho, že účastníkom zvolený právny zástupca pôsobí mimo trvalého pobytu účastníka konania, na opačnom konci republiky, hoci v E. pôsobí viac ako 100 advokátov, nemožno v žiadnom prípade považovať za správne. Ďalej uviedol, že hoci jeho trvalý pobyt sa nachádza v obvode Okresného súdu Prešov, jeho podnikateľské a pracovné aktivity sú situované prevažne v Bratislave. Poukázal, že Inštitút pre dopravu a hospodárstvo, nezisková organizácia, ktorý zvolal predmetnú tlačovú besedu dňa 25.2.2014, na ktorej mali zaznieť údajne tvrdenia zasahujúce do dobrej povesti žalobcu a v mene ktorého žalovaný ako jeho riaditeľ vystupoval, sídli práve v Y.T. P. S.. C. X/D. Nakoľko žalovaný v tunajšom konaní namietal svoju pasívnu legitimáciu, kedy vzhľadom na skutkové okolnosti zvolania tlačovej besedy, je podľa názoru žalovaného, práve „inštitút“ pasívne legitimovaným subjektom v tomto konaní, odhliadnuc od ústavne garantovaných práv každej fyzickej a právnickej osoby, je logické, že inštitút so sídlom v Bratislave, zastúpený svojím riaditeľom, zvolil na zastupovanie v tunajšom spore právneho zástupcu so sídlom z Bratislavy, s ktorým okrem iného dlhodobo spolupracuje a dôveruje mu. Poukázal súčasne, že i žalobca má právneho zástupcu z Trnavy, hoci má sídlo v Bratislave a rovnako si nezvolil právneho zástupcu z E.. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Prešov, v časti výroku o náhrade trov konania zmenil tak, že by uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 952,40 eur, na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Dušana Repáka v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a súčasne, aby žalobcu zaviazal povinnosťou nahradiť žalovanému trovy odvolania konania vo výške 64,84 eur, na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Dušana Repáka do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

4. K uvedenému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že s odvolaním nesúhlasí, pretože prvoinštančný súd postupoval v súlade s právnym názorom Ústavného súdu ČR, sp. zn. II.ÚS/736/12 zo dňa 2.10.2013 a súčasne žalovaný nesprávne vyčíslil svoje trovy právneho zastúpenia, keď jeden z troch úkonov právnej pomoci nebol účelný k bráneniu práva a hotové výdavky neboli vyčíslené podľa platnej vyhlášky, pričom vyčíslenie žalovaný nadhodnotil. Okrem iného uviedol, že právny zástupca žalovaného mohol zabrániť neúčelnému vynaloženiu nákladov voľbou vhodného substitúta. Ďalej poukázal, že účastník konania si náhradu vlastných nákladov neuplatnil. Poukázal, že považuje za nepravdivé tvrdenie žalovaného v odvolaní, v zmysle ktorého sa snaží žalovaný zakryť umelé navýšenie náhrady trov konania približne o 200,- eur, pri výpočte práva pre prípad, ak by platil jeho právny názor a súčasne poukázal, že vyjadrenie žalovaného k žalobe nebolo zo strany prvoinštančného súdu vyžiadané a bolo podané žalovaným neúčelne, pretože v čase jeho podania boli naplnené podmienky zastavenia konania pre nezaplatenie súdneho poplatku a prvoinštančný súd v čase jeho podania nemohol ďalej konať.

5. Žiadal, aby odvolací súd potvrdil výrok č. II prvoinštančného súdu o náhrade trov konania a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania, ktoré aj vyčíslil.

6. Odvolací súd v rámci kompetencií, podľa § 34 (Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z. z., platný a účinný od 1.7.2016), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 385 (a contrario) a zistil, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 zmeniť, pretože nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Podľa čl. 37 ods..2 a 3 Listiny základných práv a slobôd, má každý právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania. Všetci účastníci sú si v konaní rovní.

8. Podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne SR. Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi, alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.

9. Podľa § 25 ods. 1 prvej vety O.s.p. (zákona platného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), ako zástupcu si účastník môže zvoliť vždy advokáta.

10. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Obsahom práva na právnu pomoc garantovaného čl. 47 ods. 2 Ústavy SR je možnosť každého, na základe vlastnej úvahy, zvoliť si zástupcu v konaní pred súdom, vyjmúc prípady obligatórneho zastúpenia. Je totiž výsostným (slobodným) prejavom účastníka rozhodnúť, koho ustanoví za svojho zástupcu v konaní pred súdom. Možnosť tejto voľby (úvahy) zákon neobmedzuje, ani iným spôsobom nevymedzuje; jej kritériá sú autonómnou vecou účastníka konania. Právna úprava potom príkladmo uvádza, že trovami konania sú najmä hotové výdavky účastníkov konania a ich zástupcov a takými sú aj odmena advokáta, náhrada hotových výdavkov, i náhrada za stratu času spojeného s jeho činnosťou, obsahovo vymedzené príslušnými predpismi. Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania, uplatnených úspešným účastníkom v spore, ako i skutočnosť, či nie sú splnené podmienky pre postup podľa § 150 O.s.p.; nie je rozhodujúce, či je tomu tak pri uplatnení práva, alebo jeho bránení. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Vychádzajúc z princípu úspechu v spore, súd prvej inštancie priznal žalovanému právo na náhradu trov konania. Náhradu nákladov vynaložených na cestovné a náhradu za stratu času v súvislosti s účasťou právneho zástupcu žalovaného na pojednávaniach pred súdom prvej inštancie nepriznal na základe jediného kritéria, t. j., že sídlo advokáta je mimo bydliska účastníka, i sídla súdu prvej inštancie. Toto samo o sebe nemá zákonné opodstatnenie v zákonom sledovanom a prezumpovanom cieli nahradiť úspešnej strane trovy konania. Jeho opodstatnenosť nemožno vyvodiť ani z možnosti využitia inštitútu právnej substitúcie, pretože táto má dispozitívny charakter, a nie je povinnosťou uloženou účastníkovi konania, ani jeho advokátovi. Príslušná právna úprava realizovaná vyhláškou o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, vzťahujúca sa na konkrétnu prejednávanú vec, priznáva advokátovi možnosť uplatnenia účelne vynaložených náhrad cestovných výdavkov, i náhrady za stratu času. V prípade náhrad cestovného sa ich účelnosťou rozumie najmä voľba vhodného dopravného prostriedku s ohľadom na sídlo advokátskej kancelárie a miesto procesného úkonu, jeho dostupnosťou z hľadiska vlakovej alebo autobusovej dopravy, ako lacnejších foriem cestovania. Súčasne však treba brať do úvahy i výšku náhrady za stratu času, ktorá môže byť pri použití relatívne nákladnejšieho dopravného prostriedku, napr. osobného automobilu oproti dopravnému prostriedku verejnej dopravy, v konečnom dôsledku efektívnejšia, než u iného menej nákladného spôsobu dopravy. Pokiaľ sa právny zástupca žalovaného dostavil k súdom nariadenému pojednávaniu a z jeho konania, prípadne konania žalovaného nevznikli žiadne prieťahy, či neúčelne realizované úkony súdu, nemožno v takomto prípade náklady právneho zastúpenie považovať za neúčelné. Postup súdu smerujúci k tomu, že s nákladom na právne zastúpenie dochádza k vylúčeniu náhrad cestovného a náhrad za stratu času len preto, že sídlo advokátskej kancelárie sa nenachádza v obvode sídla konajúceho súdu alebo bydliska účastníka konania, nezodpovedá sledovanému cieľu tak, ako to má na mysli ust. § 142 a § 150 O.s.p.,a ani právna úprava o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v spojení s čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 2 ods. 3 Ústavy SR. Ústavne konformnému výkladu reprezentovanému Ústavným súdom SR v tom, že zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému účastníkovi náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo

konanie pred všeobecným súdom. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil predmetnú vec, ak nepriznal úspešnému účastníkovi trovy konania z dôvodov vyššie uvedených a z tohto dôvodu, odvolací súd postupom podľa § 388 rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a priznal úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. Odvolací súd tak postupoval podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 2 s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd prvej inštancie súčasne rozhodne aj o výške nároku na náhradu trov odvolacieho konania.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .