Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/575/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcu: B. T., V.. XX.XX.K., P. J. K., zastúpeného JUDr. Annou Filipovou, advokátkou so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Ivana Krasku 1, IČO: 47 874 856, proti žalovanej B. I., V.. XX.XX. XXXX, B. P. J. XXX, B. Č. L. K., K. B. I., S., R., O. XQD, K., zastúpenej JUDr. Danicou Holkovou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie v Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova 7, o zaplatenie 1.460,- GBP s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 2C/265/2014 -127 zo dňa 16.07.2015

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalovanej proti žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví žalobu zamietol. Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanej trovy právneho zastúpenia vo výške 398,72 eur na účet právnej zástupkyne žalovanej JUDr. Danice Holkovej, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu doručenej súdu prvej inštancie dňa 29.09.2014, ktorou sa domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1.460,- GBP (libier) s úrokom z omeškania vo výške 8,75 eur ročne od 29.08.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania s odôvodnením, že žalovanej postupne v čase od januára 2011 do októbra 2012 požičal sumu celkom vo výške 3.480,- GBP rôznou formou, a to v hotovosti alebo sprístupnením kreditnej karty, pričom evidenciu o poskytnutých sumách viedla žalovaná s tým, že ku dňu podania žaloby žalovaná nesplnila tento záväzok vo výške 1.460,- GBP. Žalovaná so žalobou v celom rozsahu nesúhlasila.

3. Súd prvej inštancie vychádzal z tej skutočnosti, že medzi stranami sporu nebola sporná výška pôvodného dlhu 3.480,- GBP a spornosť sa týkala len nezaplateného zostatku pôvodného dlhu.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 494 OZ, § 559 ods. 1, 2 OZ, § 566 OZ, § 567 ods. 1 s odkazom na ust. § 153 ods. 1, § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).

5. Uzavrel, že medzi stranami sporu vznikol záväzkovo-právny vzťah s odkazom na ust. § 488 OZ. Vychádzal z výpovede žalobcu a z odôvodnenia podanej žaloby, v ktorej žalobca trval na uplatnenom nároku vo výške 1.460,- GBP s príslušenstvom, ktorý vznikol k 15.10.2012, nakoľko v dôsledku partnerského spolužitia so žalovanou vo Veľkej Británii od januára 2011 do októbra 2012 jej požičiaval

peniaze v celkovej výške 3.480,- GBP. Žalovaná, ktorá si sama viedla evidenciu o zapožičanej sume, dlh postupne splácala v hotovosti alebo prevodom na jeho účet v rôznej výške a nepravidelne. Postupne tak splatila len časť dlhu vo výške 2.020,- GBP, pričom poslednú splátku v sume 182,- GBP vrátila na účet žalobcu dňa 28.08.2012 (čl. 3 spisu) a tak nezaplatená suma mala činiť 1.460,- GBP. Žalovaná preukázala poskytnutými platbami platenie dovolenky, leteniek, autobusov a ňou predložené dôkazy svedčili o tom, že jej predmetný dlh bol v plnej výške uhradený a dokonca bol vykázaný preplatok na dlhu vo výške 1.161,79 GBP. V konaní dokladovala, že v hotovosti na dlh žalobcovi uhradila 2.020,- GBP a z účtu 2.621,79 GBP, čo bolo medzi stranami na pojednávaní dňa 25.06.2015 podľa súdu prvej inštancie aj odsúhlasené, a to za položky kultúra 159,63 GBP, trajekt na Slovensko a späť 76,75 GBP, dovolenka Egypt - letenka na Slovensko 651,68 GBP a 995,- GBP, ktoré žalobca odobril. Náklady za stravu za rok 2011 a január až september 2012 sú v súhrne 1495,45 GBP, 1/2-vica 747,73 GBP.

6. Súd prvej inštancie podotkol, že žalobca svoj nárok opieral len o tvrdenia vyplývajúce z ním predloženého listinného dôkazu, v ktorom žalovaná prehlásila, že dlh vo výške 1.460,- GBP zaplatí do septembra 2013, pričom dlh nekonkretizoval a vychádzal len z prehľadu, ktorý je časťou zápisov, ktoré si robila žalovaná o tom, ako v hotovosti uhrádzala tento dlh, ktorý vznikol v roku 2010, keď začali spolu bývať a ona nemohla platiť nájomne. Vychádzal z toho, že strany zhodne potvrdili, že sama žalovaná si viedla evidenciu dlhu o splácaní dlhu v hotovosti a splácanie formou bankových prevodov vedela preukázať, pričom všetky položky aj boli na pojednávaní odsúhlasené žalobcom, keďže sa kryjú aj s platbami, ktoré žalovaná realizovala z účtu s tým, že žalobca ich ani nepoprel. Žalobca ako jediný dôkaz predložil skopírovanú, vytrhnutú poslednú stranu zo zošita žalovanej o internej evidencii výšky splácania dlhu a na tom založil žalobu, že má voči žalovanej dlh. Keďže neuniesol dôkazné bremeno v spore a nepreukázal existenciu dlhu v žalovanej výške, súd prvej inštancie dospel k záveru, že dlh žalovanej voči žalobcovi zanikol jeho splnením. Preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

7. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., vychádzajúc z plného úspechu žalovanej a neúspechu žalobcu, a úspešnej žalovanej priznal plnú náhradu trov konania v zmysle ich vyčíslenia a špecifikácie s odkazom na ust. § 149 ods. 1 O.s.p.

8. Proti rozsudku v zákonnej lehote (včas) podal odvolanie žalobca z dôvodov v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a), d), e) a f) O.s.p. Navrhoval, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. V podanom odvolaní poukazoval na listinné vyjadrenie žalovanej k žalobe zo dňa 25.11.2014, 23.02.2015, vyjadrenie žalovanej na pojednávaní dňa 29.01.2015, 25.06.2015 a v zmysle vyčíslených položiek nesúhlasil so započítaním špecifikovaných výdavkov žalovanou, a aj keď sa zúčastnil niektorých podujatí, neuznával predmetné položky pre zápočet jej dlhu. Taktiež poukazoval na bankové výpisy z jeho účtu za obdobie 2010 - 2012 a ním špecifikované náklady. Poukazoval na to, že na prvom pojednávaní dňa 29.01.2015 žalovaná zavádzala súd tým, že podpis na listine potvrdzujúcej výšku dlhu nie je jej. Následne sa vyjadrila, že pri podpise sa jej vyhrážal, a až potom sa snažila preukázať vyplatenie dlžnej sumy. To poukazuje na jej neúctivé správanie sa, keďže týmto potvrdením jej poskytol finančné prostriedky na nový nájom v októbri 2012 a preto sa predžalobnou výzvou zo dňa 11.10.2013 snažil spor vyriešiť mimosúdne, keďže nie je konfliktný typ. Uviedol, že nakoľko žalovaná netrpí duševnou poruchou a nikto ju nenútil listinu podpísať, právny úkon je platný. K hotovostným výberom žalovanou za obdobie od 2009 - 2010, ktoré vyplývajú z predložených výpisov z bankového účtu uviedol, že tieto boli použité na jej súkromné účely a preto nemohli byť započítané na dlh. Zdôraznil tú skutočnosť, že súdom nebol vyzvaný k predloženiu listinných dôkazov o jeho vynaložených nákladoch na žitie v GB, čím sa mu odňala možnosť konať pred súdom a taktiež dôsledkom toho súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci.

9. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu považovala rozsudok za vecne správny a navrhovala ho odvolacím súdom potvrdiť a priznať jej trovy odvolacieho konania. Súhlasila s konštatovaním súdu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nedokázal ani konkretizovať kedy dlh voči nej vznikol, jeho výšku a jediným dôkazom, o ktorý sa v priebehu celého konania opieral, boli iba ňou písané záznamy o jej úhradách dlhu v jeho prospech, ktoré mala evidované vo svojom diári, pričom v diári si viedla iba evidenciu úhrad na dlh splatený v hotovostí, keďže dlh žalobcovi splácala aj prevodom, resp. úhradami z jej účtu. Podotkla, že žalobca nevedel počas celého konania ohraničiť dobu, kedy mal ním vymáhaný dlh vzniknúť a pokiaľ v žalobe uvádza, že jej mal požičať v období od januára 2011 do októbra 2012, ide o tvrdenie v rozpore so skutočnosťou, nakoľko dlh vznikol od mesiaca december 2009 do mesiaca

august 2010, keďže v septembri 2009 prišla do Anglicka a začala bývať so žalobcom v podnájme, za ktorý mu platila polovicu z toho, čo on za nájom platil. V tomto období mala čiastočný pracovný záväzok a nedostatok finančných prostriedkov. Od augusta 2010 začala pracovať na riadnu pracovnú zmluvu, preto od tohto obdobia už dlh voči žalobcovi nemá a dlh uhrádzala pravidelne žalobcovi, ako aj nájomné. Podotkla, že predloženými výpismi z účtu, s uvedením položiek na pojednávaní dňa 25.06.2015, svoj dlh voči žalobcovi uhradila a jej úhrada prevyšuje sumu, akú mu v skutočnosti dlhovala, pričom vzhľadom na úhradu celého dlhu neuplatnila ani námietku premlčania, keďže dlh vznikol v čase od septembra 2009 do 28.08.2010 a žaloba bola podaná na súd prvej inštancie až v septembri 2014. Z predložených dokladov je zrejme, že dlh splácala už v roku 2010 a preto dlh nemohol vzniknúť v priebehu roku 2011 až 2012. Z ňou predložených dokladov vyplýva, že dlh voči žalobcovi bol vo výške 3.480,- GBP, ktorý v hotovosti uhradila vo výške 2.020,- GBP a z jej účtu 2.621,79 GBP, teda celkovo zaplatila žalobcovi 4.641,79 GBP, teda vyššiu sumu ako bol jej dlh voči žalobcovi. Vzhľadom k tomu jej dlh voči žalobcovi už v čase podania žaloby zanikol.

10. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadril.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contratiu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a), d), e) a f) O.s.p.) v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f), g) a h) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 16.11.2016 o 09.50 hodine, v pojednávacej miestnosti č.dv. 215/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 09.11.2016, na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach, v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 a § 385 ods. 1 a contratio.

13. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

14. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 01.07.2016).

15. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

16. Žalobca v podanom odvolaní uvádza odvolacie dôvody v zmysle § 205 ods. 2 písm. a), d), e) a f) O.s.p., t.j., že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f), g) a h t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) (§ 205 ods. 2 písm.. a) O.s.p.) je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožní strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej mierte, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

18. Pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým sa strane znemožní realizácia jej procesných práv priznaných v civilnom procese za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov.

19. Žalobca v podanom odvolaní poukazoval na to, že nebol súdom prvej inštancie vyzvaný k predloženiu listinných dôkazov o jeho vynaložených nákladov na žitie v Anglicku a preto súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, ktorý následne nesprávne právne posúdil.

20. K uplatnenému odvolaciemu dôvodu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nebol povinný žalobcu vyzvať k predloženiu listinných dôkazov o jeho vynaložených nákladoch na žitie v GB. Keďže žalobca podal žalobu v spore, mal spolu s podaním žaloby uplatnený nárok riadne odôvodniť a preukázať ho navrhnutými alebo predloženými dôkazmi, nakoľko neunesenie dôkazného bremena v spore má za následok zamietnutie žaloby súdom prvej inštancie s odkazom na ust. § 120 ods. 1 a nasl. O.s.p. účinného v čase konania na súde prvej inštancie.

21. Odvolací súd podotýka, že zo zápisnice súdu prvej inštancie zo dňa 25.06.2015 (č.l. 118 - 120 spisu) vyplýva, že súd prvej inštancie v zmysle § 118 ods. 1, 2 O.s.p. oboznámil strany s obsahom spisu a zároveň ich poučil v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p. o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada a ak sú takéto skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr, sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a. Keďže strany prehlásili, že nemajú návrhy na ďalšie dokazovanie, súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené v zmysle § 118 ods. 4 O.s.p.

22. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázane, že súd prvej inštancie postupoval v zmysle procesných ustanovení o vedení konania , t.j. aj dokazovania a vzhľadom k tomu uplatnený odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v danej veci nie je naplnený.

23. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov (od 01.07.2016 strán sporu) alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.

24. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. g) (§ 205 ods. 2 písm. e) O.s.p.) je potrebné uviesť, že odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p. je daný vtedy, ak súd vykonal všetky navrhnuté dôkazné prostriedky a súčasne pri ich vykonávaní a hodnotení neporušil žiadne zákonné ustanovenie, môže účastník (od 01.07.2016 strana sporu) podať odvolanie, v ktorom môže za prísneho dodržania zákonných podmienok uvádzať nové skutočnosti alebo dôkazy, t.j. také, ktoré v konaní na súde prvého stupňa (od 01.07.2016 súdu prvej inštancie) neboli uvedené a popri ktorých skutkový stav zistený súdom prvej inštancie už neobstojí.

25. Podľa § 205a ods. 1, 2 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

26. Z citovaného ustanovenie vyplýva, že podmienku novosti spĺňajú iba tie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli účastníkmi uvedené počas konania na súde prvého stupňa alebo v ňom inak nevyšli najavo.

Dôvodom odvolania môžu byť len tie skutočnosti, ktoré nastali do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Vzhľadom na to, že pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1 O.s.p.), malo by sa pod všeobecným vymedzením „do rozhodnutia“ rozumieť do vyhlásenia rozsudku. Treba ale uviesť, že pri dôkazoch na rozdiel od skutočnosti netreba striktne trvať na tom, že musí ísť o dôkazy, ktoré existovali už v čase pôvodného konania. Dôvodom odvolania teda môžu byť tak dôkazy, ktoré existovali už v čase vyhlásenia rozsudku napadaného odvolaním, ako aj dôkazy, ktoré síce vznikli až neskôr, ale sú schopné spätne dokázať skutočnosti tvrdené pred vydaním rozhodnutia. Spoločným znakom pre nové dôkazy uplatňované v odvolaní je, že sa musia vzťahovať na rozhodné skutočnosti. Ak preto súd považuje určitú skutočnosť za nerozhodnú, nestačí uvedenie nového dôkazu k tejto skutočnosti na to, aby predstavoval zákonný dôvod na podanie odvolania. Dôvodom odvolania nemôžu byť ani dôkazy, ktoré majú preukázať skutočnosť, ktorá nemôže byť dôvodom odvolania len preto, že ju účastník zo svojej viny neuplatnil v konaní na súde prvého stupňa.

27. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

28. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a), d), e) a f) O.s.p. uplatnené v čase podania odvolania (th.č. § 365 ods. 1 písm. b), f), g) a h) nie sú naplnené, pričom odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. e) O.s.p. nie je daný z dôvodu, že dôkazy, ktoré aplikoval v odvolaní odvolateľ (žalobca) už mohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie a nejedná sa o také dôkazy, ktorými by bolo preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ich uvedenie až v odvolacom konaní nemôže ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

29. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani aby vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových stráne nevyplynuli, ani nevyšli za konania najavo, aby opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo aby v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozbor, prípadne, aby výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, alebo aby na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

30. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil.

31. Správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje(§ 387 ods. 2 , keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci.

32. Odvolací súd uvádza tieto dôvody:

33. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že dlh žalovanej voči žalobcovi zanikol jeho splnením v zmysle § 559 ods. 1 OZ, a to ešte pred podaním žaloby, nakoľko zo žalobcom predložených dôkazov nevyplýva existencia dlhu žalobou uplatneného nároku, vychádzajúc aj z neunesenia dôkazného bremena v spore zo strany žalobcu na preukázanie ním uplatneného nároku žalobou, keďže žalovaná dôkazmi preukázala, že svoj dlh voči žalobcovi splnila do doby podania žaloby, a to buď v hotovosti alebo prevodom na účet žalobcu. Preto súd prvej inštancie správne dospel k záveru o zamietnutí žaloby v celom rozsahu.

34. Odvolací súd podotýka, že žalobca hodnovernými dôkazmi, a to ani v odvolacom konaní nevedel preukázať, akú sumu žalovanej požičal, v akom období, keďže žalovaná si len sama zapisovala výšku, ako aj splácania dlhu voči žalobcovi. Preto vedela preukázať ňou zrealizované úhrady dlhu v hotovosti, ako aj výpismi z účtu, pričom z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobca žalovanej požičal 3.480,- GBP, čo nebolo medzi stranami sporné, a žalovaná mu dlh splnila vo výške 4.641,79 GBP.

35. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP, vrátane výroku o trovách konania.

36. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v konaní plne úspešná a preto má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. Neúspešný žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže úspešná žalovaná má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 rozhodne o ich výške, vychádzajúc z ich účelnosti v zmysle ust. § 251 CSP.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .