Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/216/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s. r. o., so sídlom Politických věznů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 263 20 705, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: U. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXXX/XX, XXX XX G., občan SR, o zaplatenie sumy 467,36 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I/

Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu z a m i e t a .

II/

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na tunajšom súde 28.03.2013 návrh na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4, ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007, v ktorom si uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie zmenkovej sumy 282,61,-- €, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z vyčíslených súm, 6 % ročný úrok z vyčíslených súm, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,56 € a náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 05.11.2008 na zmenkovú sumu 467,36 -- €, pričom sa zaviazal k úhrade zmenkového úroku 0,25 % denne od 23.08.2009. Indosovaná zmenka je vista zmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Žalobca uviedol, že disponuje len originálom zmenky a nemá informácie o akýchkoľvek existujúcich vzťahoch žalovaného s predchádzajúcim majiteľom zmenky, ktorú v tomto konaní uplatnil. Vystavená zmenka predstavovala záväzok pre žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa uvedenú zmenkovú sumu spolu s príslušným úrokom. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom žalovaný doposiaľ uhradil 184,75,-- € na zmenkovú sumu, keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal skutočnosť predloženia zmenky na platenie zistiť verejnou listinou. Žalobca s poukazom na článok 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady č. 861/2007 žiadal, aby súd vydal rozsudok v súlade so žalobným návrhom žalobcu. Návrh žalobcu bol podaný na vzorovom tlačive „A“, návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4, odsek 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie). Ako dôkaz pripojil originál zmenky, ktorá bola uložená do súdnej úschovy a do spisu je založená fotokópia vyhotovená tunajším súdom. Žalobca uviedol, že netrvá na nariadení pojednávania.

2. Keďže stranou sporu na strane žalobcu je zahraničná právnická osoba, súd v súlade s nariadením konštatuje, že právomoc súdov SR v tejto veci je daná a s poukazom na článok 2, bod 1 nariadenia,

článok 11 Preambuly, článok 4, bod 1, článok 25, bod 1 písm. a/ nariadenia, je daná príslušnosť tunajšieho súdu. V súlade s Nariadením bol žalovanému zaslaný návrh spolu s prílohami a tlačivom „C“ na odpoveď spolu s poučením, aby uvedené tlačivo riadne vyplnené a podpísané zaslal súdu v lehote do 30-tich dní v dvoch vyhotoveniach. Žalovaná návrh spolu s tlačivom „C“ prevzala osobne do vlastných rúk dňa 19.02. 2014. Žalovaná zaslala tunajšiemu súdu dňa 17. 03. 2014 vyplnené Tlačivo „C“, v ktorom uviedla, že neakceptuje pohľadávku, podľa jej názoru pohľadávka nepatrí do rozsahu pôsobnosti Európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Žiadala, aby sa vo veci nariadilo ústne pojednávanie, žiadala o náhradu trov konania, protipohľadávku si neuplatnila. Tlačivo bolo vypísané dňa 17. 03. 2014 a vlastnoručne podpísané žalovanou. Žalovaná ďalej doplnila údaje o svojej sociálnej situácii a poukázala na to, že svoj dlh má záujem vyplatiť s tým, že v žalovanej čiastke sa má jednať len o dlžné úroky. Keďže v tlačive bolo pôvodne uvedené, že žalovaná dlh akceptuje a je ochotná ho uhradiť formou splátok, ktorý údaj však bol následne preškrtnutý, súd opätovne zaslal žalovanej Tlačivo „C“ spolu s pokynom, aby tento vyplnila pokiaľ možno bez prečiarkovania tak, aby bolo zrejmé a jednoznačné stanovisko žalovanej k podanému návrhu. Žalovaná dňom 13. 08. 2015 opätovne zaslala súdu vyplnené tlačivo bez prečiarkovaných údajov, kde opätovne uviedla, že neakceptuje pohľadávku žalobcu, že nepatrí táto do rozsahu pôsobnosti Európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu a poukázala na dôkazy a to konanie Ex/3645/2008 zo dňa 18. 03. 2012, kedy bol tento príkaz zrušený. Ďalej uviedla, že ak žalobca bude opakovane obnovovať konanie v tejto veci, bude žiadať náhradu škody, pretože jeho konanie jej spôsobuje opakované stresy, ktoré neprospievajú jej zdravotnému stavu.

3. Odpoveď žalovanej bola doručená žalobcovi, ktorý písomným podaním doručené tunajšiemu súdu 11. 12. 2015 uviedol, že okolnosti uvádzané žalovanou sú pre toto súdne konanie o zmenke právne nevýznamné. Nepriaznivá sociálna situácia žalovanej neodôvodňuje zamietnutie jeho žaloby. S poukazom na ustanovenie § 17 zákona č. 191/1995 Zb. žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky. Žalobca disponuje len indosovanou zmenkou, ktorá je podpísaná žalovanou, nemá k dispozícii iné údaje alebo listiny, ktoré by mohol nad rámec v návrhu uvedeného oznámiť alebo predložiť súdu. Žalobca v ďalšom argumentoval právnou úpravou zmenkového práva ako aj rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21. 11. 2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne totožnej veci žalobcu, a ktorá potvrdzovala oprávnenosť nároku žalobcu. Vzhľadom na to žalobca žiadal, aby súd jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel a uplatnil si náhradu trov konania aj za uvedené podanie.

4. Pri doručovaní rozhodnutia bol žalobca vyzvaný uznesením zo dňa 12. 02. 2016, aby opísal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu právneho predchodcu žalobcu so žalovanou, doložil Zmluvu o úvere a Dohodu o vyplnení zmenky vzťahujúce sa k podanej žalobe s poukazom na vtedy platné znenie § 79 ods.2, 3 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca na výzvu súdu reagoval písomným podaním doručené tunajšiemu súdu 10. 03. 2016, v ktorom uviedol, že uvedené ustanovenia sa na prebiehajúce konanie neaplikuje, z tohto dôvodu žalobca nemá povinnosti uvádzané v citovaných zákonných ustanoveniach. Opakovane poukázal na to, že on disponuje len indosovanou zmenkou a nemá k dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré súd požaduje. Zároveň podotkol, že predmetom tohto konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah s opätovným poukazom najmä na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21. 11. 2013. Poukázal na to, že § 79 ods.3 O. s. p. nemôže pôsobiť retroaktívne a zároveň je tento aj v rozpore s Dohovorom o jednotnom zmenkovom práve, čím by došlo k porušeniu článku 1 Ústavy SR.

5. Vo veci súd určil pojednávanie na deň 27. 01. 2016, na ktoré sa žalobca nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Súd bez otvorenia pojednávania zisťoval u žalovanej, či má k dispozícii úverovú zmluvu a súvisiace doklady, najmä Dohodu o vyplnení zmenky súvisiace s predmetom sporu. Žalovaná uviedla, že z dôvodu opakovaného sťahovania doklady k tomuto vzťahu nemá. Ďalej poukázala na to, že naďalej uhrádza po dohode so spoločnosťou Pohotovosť dlh po 5,-- €, k čomu predložila potvrdenia o vyplácaní finančných prostriedkov, pričom jej bolo povedané, že má dlh na úrokoch, ktoré musí najskôr splatiť. Zároveň bola žalovaná poučená v súlade s vtedy platnou novelou Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 438/2015 Z. z. účinný od 23. 12. 2015), že v prejednávanej právnej veci má možnosť uplatniť námietky podľa § 17 zákona č. 191/1950 Zb. Zmenkového a šekového. K tomu žalovaná uviedla, že po právnej stránke sa k veci vôbec nevie vyjadriť a požiadala o ustanovenie právneho zástupcu, na čo bola súdom poučená o možnosti ustanovenia právneho zástupcu cestou Centra právnej pomoci. Listom zo dňa 25. 07. 2016 po prešetrení pomerov na strane žalovanej bolo tejto oznámené, že v súlade so zákonom č. 327/2005

Z. z. má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo Centrom právnej pomoci a bola odkázaná na podanie žiadosti na Centrum právnej pomoci s tým, aby súdu v lehote do 30-tich dní oznámila, či takúto žiadosť podala. Žalovaná Listom doručeným tunajšiemu súdu 05. 08. 2016 oznámila, že nepodáva žiadosť na Centrum právnej pomoci o poskytnutie právnej pomoci.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 16. 11. 2016. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil včas prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodu hospodárnosti konania a uviedol, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie ústneho pojednávania, podľa jeho názoru ústne pojednávanie nie je nevyhnutné na zabezpečenie riadneho súdneho procesu. Mal zato, že v súlade s Nariadením bolo povinnosťou konajúceho súdu o nariadení pojednávania rozhodnúť formou uznesenia a toto uznesenie riadne odôvodniť tak, aby v zmysle článku 5. bod 1 Nariadenia, pre strany bolo poznateľné, z akých dôvodov súd považuje za potrebné vykonať ústne pojednávanie. Súd uvedenú námietku žalobcu považuje za nedôvodnú. V súlade s článkom 5. odsek 1 Nariadenia, súd nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. V tomto prípade žalovaná požiadala o nariadenie ústneho pojednávania. Z uvedeného článku 5. ods.1 Nariadenia preto vyplýva, že je výlučne na úvahe súdu, či považuje za potrebné nariadiť ústne pojednávanie, ak to žiadna zo strán nenavrhne. V tomto prípade súd zvážil žiadosť žalovanej na nariadenie ústneho pojednávania za dôvodnú. Zo žiadneho ustanovenia Nariadenia, prípadne uplatňovaných procesných predpisov nevyplýva povinnosť súdu rozhodnúť o nariadení ústneho pojednávania uznesením spolu s uvedením dôvodov nariadenia ústneho pojednávania. Súd pri prejednaní veci postupuje podľa procesných pravidiel platných v Slovenskej republike, pričom od 01. 07. 2016 súd postupuje podľa Civilného sporového poriadku tak, ako to bolo v tomto konkrétnom prípade. Základ nároku uplatneného žalobcom je odvodený z vystavenej zmenky žalovanou, avšak táto zmenka bola vystavená v súvislosti so spotrebiteľským vzťahom - spotrebiteľským úverom. V súlade s konštantnou judikatúrou slovenských súdov ako aj Európskeho súdneho dvora, súd poskytuje „ex offo“ ochranu spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane, čomu zodpovedá aj právna úprava § 290 a nasl. C. s. p. V súlade s novými procesnými pravidlami súd môže vykonávať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhne, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz (§ 295 C. s. p.). Aj žalobcovi je známe ním uvádzané spoločné stanovisko č. 93 občiansko-právneho kolégia a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. 10. 2015, v súlade s ktorým súd „ex offo“ je povinný zabezpečiť prieskum nároku žalobcu v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má jeho nárok základ, ak z akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku. V danom prípade bolo konajúcemu súdu známe z vlastnej činnosti, že v obdobných veciach nárok uplatnený žalobcom má svoj základ v spotrebiteľskom vzťahu, uvedená okolnosť musí byť známa žalobcovi z množstva rozhodnutí, ktoré v obdobných veciach boli vydané súdmi SR. Za účelom prieskumu nároku žalobcu v intenciách vyjadrených v spoločnom stanovisku občiansko-právneho a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR súd považoval za nevyhnutné vykonať na pojednávaní dokazovanie a dať priestor aj samotnému žalobcovi vyjadriť sa k takémuto prieskumu súdu. Žalobca nevyužil svoje právo zúčastniť sa pojednávania s poukazom na hospodárnosť súdneho konania a najmä na náklady spojené s jeho účasťou na pojednávaní, svoju neúčasť ospravedlnil. Súd rešpektoval jeho ospravedlnenie a vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti, pretože boli splnené podmienky § 180 C. s. p.

7. Na pojednávaní sa žalovaná k žalobnému návrhu vyjadrila tak, že v podstate ani nevie, čo a komu má vlastne plniť. Brala si pôžičku od spoločnosti Pohotovosť, ktorú vyrovnala, o čom doložila doklady zo dňa 04. 02. 2016. Uviedla, že od spoločnosti Pohotovosť si brala dva úvery, prvý na sumu 12.000,-- Sk a druhý na sumu 5.000,-- Sk. V tom čase bola nezamestnaná a peniaze potrebovala na osobnú potrebu. Nikto sa jej nepýtal, na aký účel pôžičku žiada. Žalovaná sa nevedela vyjadriť, či pri podpise týchto zmlúv podpisovala nejakú zmenku, pokiaľ nahliadla do kópie zmenky, potvrdila, že podpis na zmenke je jej vlastný, avšak uvedená listina jej nič nehovorí, nevie sa sama vyjadriť k tomu, čo to zmenka znamená, ani jej pri podpise k tomu nebolo nič vysvetlené. Po poskytnutí úverov sa dostala do zlej finančnej situácie a tak úvery prestala splácať. Toho času obidva úvery vyrovnala za finančnej pomoci svojho syna. Pokiaľ by však bola zaviazaná na platenie, žiadala, aby súd zohľadnil jej sociálnu situáciu, pretože je spolu s manželom na dôchodku, bývajú v 2-izbovom nájomnom byte a nie je schopná uhradiť žalobcom požadovaný nárok naraz.

8. Žalobca k návrhu pripojil originál zmenky, podľa obsahu ktorej táto bola vystavená vo Zvolene dňa 05.11.2008, vystaviteľom U. O. - žalovaná. Zmenková suma znela na 14.079,69 ,- Sk (467,36,-- €),

zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne od 23.08.2009. V zmenke sa vystaviteľ zaviazal, že zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti Pohotovosť, s. r. o. Bratislava. Ďalej bola dohodnutá doložka „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.“ Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu. Na zmenke je uvedené číslo zmluvy: XXXXXXX.

9. Podľa článku I. § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon zmenkový a šekový), majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesť percentové úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

9.1. Podľa článku I. § 75 Zákona zmenkového a šekového vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

9.2. Podľa článku I. § 11 ods. 1 zmenkového a šekového zákona každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom). Podľa ods. 2, ak pojal vystaviteľ do zmenky slová "nie na rad" alebo inú doložku rovnakého významu, možno previesť zmenku len vo forme a s účinkami obyčajného postúpenia (cesie).

9.3. Podľa článku I. § 5 ods. 1 zmenkového a šekového zákona, v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

9.4. Podľa článku I. § 33 ods. 1 zmenkového a šekového zákona zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň. Podľa ods. 2, zmenky s iným časom zročnosti alebo s postupnou zročnosťou sú neplatné. 9.5. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 3, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 4, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9.6. Podľa § 53 ods. 1 a 2 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa ods. 3, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa ods. 5, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

9.7. Podľa § 54 ods. 1 v znení úč. do 12.06.2014, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

9.8. Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

9.9. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Podľa ods. 7, veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

9.10. Podľa § 17 ods. 3 Zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch úč. od 01.01.2011 do 30.4.2014, v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.

10. Súd po posúdení návrhu žalobcu a s prihliadnutím na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že návrhu žalobcu nemožno vyhovieť a preto jeho žalobu v celom rozsahu zamietol. Predmetom sporovej veci je nárok žalobcu uplatnený zo zmenky. Po preskúmaní predloženej zmenky súd konštatuje, že táto bola vystavená podľa slovenského práva, miesto vystavenia aj platobné miesto sa nachádza na území SR. Preto sa vzájomné majetkové vzťahy sporových strán spravujú právnym poriadkom Slovenskej republiky. Na základe žalobcom tvrdených skutočností súd zistil, že zmenka bola vystavená žalovanou dňa 05.11.2008 ako tzv. blankozmenka. Z prejednávaných obdobných vecí vedených žalobcom má súd vedomosť, že zmenky vystavené dlžníkmi pre spoločnosť Pohotovosť mali povahu zabezpečovacej zmenky vo vzťahu k spotrebiteľskému úveru. Spotrebiteľský úver bol uzavretý medzi spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o. ako veriteľom na jednej strane a žalovaným ako dlžníkom na strane druhej. Z výpovede žalovanej mal súd jednoznačne preukázané, že aj v tomto prípade bola zmenka vystavená v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru, pričom z vykonaného dokazovania súd nezistil, že žalovaná si bola vedomá následkov a právnej povahy inštitútu zmenky. Hoci je pravdou, že vo všeobecnosti platí zásada „neznalosť zákona neospravedlňuje“, je treba povedať, že používanie zmeniek v bežnom styku v spotrebiteľských vzťahoch nie je obvyklé a uplatnenie tejto zásady bez zohľadnenia okolností uzavretia zmluvného vzťahu a podpísania zmenky by znamenalo neprimeranú tvrdosť vo vzťahu k dlžníkovi - spotrebiteľovi. Je zrejmé, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu, ako aj zabezpečení zmluvného záväzku zmenkou, bolo povinnosťou veriteľa oboznámiť dlžníka s takýmto spôsobom zabezpečenia záväzkového vzťahu, ako aj s právnymi následkami, ktoré toto zabezpečenie pre dlžníka znamená. Z prejednávanej veci, ako aj z iných obdobných sporov, je súdu známe, že veriteľ

- spoločnosť Pohotovosť, s. r. o. takýmto spôsobom nepostupoval. Práve v dôsledku zneužitia inštitútu zmenky nebankovými subjektmi došlo k zmene právnej úpravy pri používaní zmeniek v spotrebiteľskom vzťahu, kde s účinnosťou od 01. 01. 2011 došlo k zákazu použitia zmenky či už na splnenie dlhu, či na zabezpečenie plnenia dlhu zmenkou (zák. č. 129/2010 Z. z.). Predmetná zmenka však bola vystavená v čase, kedy veriteľ bol oprávnený prijať zmenku vystavenú dlžníkom na zabezpečenie svojho záväzku. Na zmenke predloženej súdu v tomto konaní je na rube zmenky vyznačený prevod zmenky na žalobcu. K samotnej zmenke súd uvádza, že zmenka je cenným papierom vydaný v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť mu v mieste a v čase uvedenom v zmenke čiastku na nej určenú. Ide o záväzok priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. V tomto konkrétnom prípade došlo k vystaveniu tzv. blankozmenky, ktorá v čase jej vystavenia bola zmenkou neúplnou a jej vystaveniu zrejme predchádzala Dohoda o vyplnení zmenky obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach k Zmluve o úvere ( tak ako v ostatných súdom prejednávaných veciach). Veriteľ v súlade s predmetnou dohodou za dojednaných podmienok je oprávnený takúto zmenku doplniť o dojednané údaje, t. j. o dlžnú sumu a splatnosť. V čase vystavenia blankozmenky preto nie je možné určiť, aká je skutočná výška dlhu a ktorým dňom nastane jej splatnosť, pretože takéto rozhodnutie je na majiteľovi zmenky, ktorý v rámci lehoty na predloženie môže kedykoľvek vystavenú zmenku na platenie označenej osobe (v tomto prípade vystaviteľ zmenky - žalovaná) predložiť. Po predložení je potrebné zmenku bez zbytočného omeškania zaplatiť, pretože sa stáva splatnou ihneď potom ako ju ten, komu je predložená, uvidí (čl. I.§ 34 Zákona zmenkového a šekového). V tomto prípade sa jedná o zmenku splatnú na videnie tak, ako to vyplýva z § 33 ods.1 Zákona zmenkového a šekového, t. j. jej splatnosť nastáva

v momente jej predloženia, pričom na zmenke bolo dojednané, že zmenku je možné predložiť na platenie v lehote 4 rokov od jej vystavenia. Z dokladov pripojeného exekučného spisu bolo zistené, že veriteľ zmenku predložil dlžníkovi, t. j. žalovanej na zaplatenie v takto dojednanej lehote. V prípade prevodu zmenky indosamentom nadobúda nový majiteľ všetky práva zo zmenky. Nestáva sa právnym nástupcom pôvodného veriteľa, ale len nadobúdateľom práv zo zmenky, to znamená, že na neho neprechádzajú práva z pôvodného úverového vzťahu, ktorý zmenka zabezpečovala. Keďže predmetná zmenka slúžila na zabezpečenie spotrebiteľského úveru, súd neobmedzuje posúdenie nároku žalobcu len podľa Zákona zmenkového a šekového, ale prihliada aj na právnu úpravu spotrebiteľských vzťahov za účelom zabezpečenia práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Oblasť spotrebiteľského práva je špeciálna k všeobecnej úprave zmeniek v Zákone zmenkovom a šekovom. V čase vystavenia zmenky bolo nevyhnutnosťou rešpektovať najmä citované znenie ustanovenia § 4 ods.6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Pri spotrebiteľskom úvere mohla byť zmenka použitá v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia len ako zabezpečovacia zmenka, čo v danom prípade splnené bolo. Ďalšou podmienkou bolo, že zmenková suma v čase vyplnenia zmenky mohla byť maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Hoci si je súd vedomý prísnej formálnosti zmenkového práva, nie je možné v spotrebiteľských vzťahoch neprihliadať na ich špecifické záujmy a postavenie. Súd je povinný „ex offo“ zabrániť zneužívaniu práv, kedy v dôsledku aplikácie zmenkového inštitútu by došlo k neprimeranému zásahu do postavenia strán výlučne v neprospech niektorého účastníka zmenkového vzťahu, v tomto konkrétnom prípade žalovanej ako dlžníka - spotrebiteľa. Takýto postup súdu je opodstatnený a v súlade s uvádzaným zjednocujúcim stanoviskom Najvyššieho súdu SR, z ktorého súd uvádza:

11. I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:

1.pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2.pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie.

11.1. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

11.2. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

12. Tu Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal aj na rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. Pl. ÚS 16/12 zo dňa 16.10.2012, sp .zn. IV. ÚS 457/10 zo dňa 18.7.2013 a sp. zn. I. ÚS 290/15 zo dňa 16. 9. 2015, ktoré riešiac problematiku použiteľnosti zmenky z pohľadu ochrany spotrebiteľa konštantne zohľadňujú, že v prípade spotrebiteľov nie je možné odhliadnuť od ich špecifických záujmov a postavenia.

13. Žalobca na výzvu súdu nepredložil listiny týkajúce sa vlastného vzťahu medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky (veriteľ spoločnosť Pohotovosť, s. r. o.) a žalovanou, žalovaná taktiež uviedla, že nemá k dispozícii predmetné listiny. Súd nezistil v súdnych registroch, že by sa viedlo exekučné konanie, predmetom ktorého by bol nárok vzťahujúci sa na predmet sporu ( za účelom zistenia príslušných listín ). Súd tak konštatuje, že žalobca svojim postupom neumožnil súdu vykonať prieskum zmluvných podmienok v spotrebiteľskom vzťahu, čím neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie, že ním predložená zmenka neodporuje spotrebiteľskému právu. Tvrdenie žalobcu, že táto povinnosť mu z ničoho nevyplýva, súd nepovažuje za relevantné. Aj s poukazom na súčasný platný právny predpis procesného práva, ako aj v súlade s doposiaľ všeobecne známym postupom súdov, ktoré poskytujú „ex offo“ ochranu spotrebiteľom ako slabšej zmluvnej strane, muselo byť žalobcovi známe,

že pokiaľ sa jeho uplatnený nárok odvodzuje od spotrebiteľského vzťahu, je povinný poskytnúť súdu príslušné dôkazy na preukázanie dodržiavania práv spotrebiteľa. V opačnom prípade sa vystavuje riziku, že jeho nárok mu nebude súdom priznaný, pretože súd nemôže žalobcovi priznať nárok, ktorý odporuje predpisom spotrebiteľského práva. Naviac je súdu známe z vlastnej činnosti, že zmenky predkladané žalobcom boli vyplnené na základe Dohody o vyplnení zmenky, ktoré boli súčasťou Všeobecných obchodných podmienok k zmluvám o spotrebiteľských úveroch. Zmluvy o spotrebiteľských úveroch vrátane všeobecných obchodných podmienok a dohôd o vyplnení zmenky ako aj samotná zmenka boli tzv. formulárové listiny, ktorých výlučným tvorcom bol veriteľ a dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah, t. j. nejednalo sa o individuálne dojednania. Spoločnosťou Pohotovosť predkladané dohody o vyplnení zmenky súd posudzoval ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá bola neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože bola v rozpore so zákonom a to konkrétne citovanými ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože predstavuje zmluvnú podmienku neprimeranú a teda neplatnú, ktorá spôsobuje výrazný nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech dlžníka. Rovnako bola uzavretá v rozpore s ustanovením § 4 ods.6 zákona č. 258/2001 Z. z. a preto súd v obdobných prípadoch uzavrel, že zmenka zjavne nebola vypísaná v súlade so zákonom. V tomto prípade žalobca neumožnil súdu prieskum zmluvných podmienok v spotrebiteľskom vzťahu, preto súd nemôže posúdiť, či nárok uplatnený žalobcom je v súlade so zákonom a žalobcovi súd nemôže poskytnúť ním žiadanú súdnu ochranu. Z dôvodu neunesenia dôkazného bremena preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

14. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.1 C. s. p., kedy súd priznáva náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. V tomto konkrétnom prípade bola plne úspešná žalovaná, ktorá si náhradu trov konania nevyčíslila, zo spisu žiadne trovy nevyplynuli, preto súd vyslovil, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.