Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/1249/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: W. E. B., s.r.o., so sídlom v A., W. XX, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: Q. F., bytom C., W. W. XXX/XX, za účasti občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov so sídlom v Bratislave, Šafárikovo nám. 7, IČO: 42 362 962, zastúpeného JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom v Bratislave, Zámocká 8, o zaplatenie 3.094,06 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 03. septembra 2014, č. k. 13C/5/2014-39, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

Žalovaný a občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov so sídlom v Bratislave, Šafárikovo nám. 7 majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.002,77 eur so zmluvnou pokutou vo výške 0,065% denne zo sumy 80,37 eur a úrok z omeškania vo výške 4,025% ročne zo sumy 80,37 eur za obdobie od 01.12.2010 do 02.12.2010, od 31.12.2010 do 21.01.2011, od 31.01.2011 do 02.03.2011, od 01.03.2011 do 31.05.2011, od 31.3.2011 do zaplatenia, od 01.5.2011 do zaplatenia, od 31.05.2011 do zaplatenia, od 01.07.2011 do zaplatenia, od 31.07.2011 do zaplatenia, od 31.08.2011 do zaplatenia, od 01.10.2011 do zaplatenia, od 31.10.2011 do zaplatenia, od 01.12.2011 do zaplatenia, od 31.12.2011 do zaplatenia a od 01.02.2012 do zaplatenia, zo sumy 40 eur za obdobie od 01.06.2011 do zaplatenia a zo sumy 78,70 eur za obdobie od 01.03.2012 do zaplatenia, a to v 40 eur mesačných splátkach počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, splatných vždy k 10. dňu v kalendárnom mesiaci pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a na výsledky vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že dňa 27.10.2010 došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1.500 eur. Splatnosť úveru bola dohodnutá na 30. deň v mesiaci v 42 mesačných splátkach vo výške 80,37 eur vrátane úrokov. RPMN bola určená 69,40% a ročná úroková sadzba 70,01% , priemerná RPMN bola vo výške 47,39%. Súčasťou zmluvy boli aj zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere. Z karty klienta mal súd preukázané, že žalovanému bola dňa 27.10.2010 vyplatená čiastka 1.284,25 eur, z ktorej zaplatil iba sumu vo výške 3x po 80,37 eur a 1x sumu 40,37 eur,

spolu sumu 281,48 eur. Súd konštatoval, že žalobca síce predložil úverovú zmluvu s názvom Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 27.10.2010, avšak z jej obsahu a ďalšieho listinného dôkazu - karty klienta súd zistil, že žalovanému bol poskytnutý klasický úver vo výške 1.284,25 eur dňa 27.10.2010. Z obsahu uvedenej zmluvy vyplýva, že žalovanému mal byť poskytnutý úver vo výške 1.500 eur, poskytnutá čiastka revolvingu mala byť 790,84 eur, pričom bola vyplatená iba čiastka 1.284,25 eur. Z čl. 4 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Profi Credit Slovakia, s.r.o. vyplýva, že v prípade, že dlžník splní 24 splátok so splatnosťou 42 a 48 mesiacov, bude mu za podmienky predchádzajúceho schválenia zo strany veriteľa úver automaticky navýšený, teda veriteľ poskytne dlžníkovi revolving vo výške určenej podľa ods. 4.1. Schválenú výšku úveru revolvingu oznámi veriteľ dlžníkovi v oznámení podľa čl. 2 ods. 2.2 zmluvy o revolvingovom úvere. Z tohto ujednania mal súd preukázané, že dlžníkovi je poskytnutý najprv klasický úver a v prípade jeho riadneho splnenia v určitej časti, mu potom po schválení môže byť poskytnutý revolving. V danej veci bol žalovanému poskytnutý teda klasický spotrebiteľský úver, ktorého rozsah bol dohodnutý vo výške 1.500 eur a vyplatený vo výške 1.284,25 eur. Následne z čl. 8 zmluvy súd zistil, že súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere bola aj dohoda o poskytnutí služby, ktorej predmetom bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení dohodnutých podmienok službu, spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za poskytnutie tejto služby vo výške 215,75 eur pri klasickom úvere a 112,08 eur pri revolvingu, pričom odplata bola splatná dňom uzatvorenia dohody. Ďalej súd uviedol, že preskúmal náležitosti uzatvorenej zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zistil, že uzavretá zmluva neobsahuje všetky potrebné náležitosti. V zmluve nebol dohodnutý napr. termín konečnej splatnosti a doba trvania zmluvy, pričom ide o náležitosť zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f/ cit. zákona; tieto náležitosti sú obsiahnuté iba v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré však netvorí súčasť zmluvy, ide o jednostranný úkon veriteľa, a preto tak nie je splnená podmienka, že tento údaj má byť dohodnutý v samotnej zmluve o úvere. V zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ cit. zákona sa potom spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V danom prípade potom žalobca môže od žalovaného požadovať iba sumu poskytnutých finančných prostriedkov. Z predloženej karty klienta bolo preukázané, že žalovaný čerpal prostriedky vo výške 1.284,25 eur, pričom splatil sumu 281,48 eur. Žalovaný je potom povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.002,77 eur a v ostatnej výške súd žalobu zamietol. Ďalej súd citoval ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1, § 10c, § 3a ods. 1, 2, 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a konštatoval, že mal súvislosti s uplatnenými sankciami za omeškania preukázané, že žalovaný zaplatil žalobcovi 3x sumu 80,37 eur, a to dňa 02.12.2010, 21.01.2011 a 02.03.2011 a dňa 31.05.2011 zaplatil sumu 40,37 eur, iné splátky žalobcovi neuhradil. Žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu ako sankciu za omeškanie dlžníka vo výške 0,065% denne a zákonný úrok z omeškania vo výške 4,025% ročne, pričom zmluvná pokuta bola dohodnutá v čl. 14 ods. 14.1 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, podľa ktorého v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru alebo jej časti je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065% dlžnej sumy za každý deň omeškania. Vychádzajúc z týchto zistení následne súd prvej inštancie konkrétne konštatoval, z akých jednotlivých splátok a za aké obdobie žalobcovi úroky z omeškania patria. Súd pritom ustálil omeškanie žalovaného bez toho, aby prihliadal na tvrdenú skutočnosť žalobcom, a to zosplatnenie úveru, ktorá však nebola preukázaná. Ďalej súd konštatoval, že výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania bola v období od 13.05.2009 do 13.04.2011 vo výške 1%, od 14.04.2011 do 12.07.2011 vo výške 1,25%, od 13.07.2011 do 09.11.2011 vo výške 1,5%, od 10.11.2011 do 13.12.2011 vo výške 1,25%, od 14.12.2011 do 10.07.2012 vo výške 1%. Maximálna výška sankcií za omeškanie predstavuje tak za obdobie od 13.05.2009 do 13.04.2011 výšku 27% ročne, od 14.04.2011 do 12.07.2011 výšku 27,75%, od 13.07.2011 do 09.11.2011 výšku 28,5% ročne, od 10.11.2011 do 13.12.2011 výšku 27,75%, od 14.12.2011 do 10.07.2012 výšku 27% ročne. Za špecifikované obdobie omeškania žalovaného súd prvej inštancie priznal žalobcovi zmluvnú pokutu za jednotlivé obdobia vo výške 0,065% denne z predmetných súm a úrok z omeškania vo výške 4,025% ročne a v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust. § 142 ods. 2 O.s.p., pričom za situácie, že úspešnejším v konaní bol žalovaný a tomuto trovy konania nevznikli, ich náhrada nebola žalovanému priznaná.

3. Proti tomuto rozsudku, v jeho zamietajúcej časti, podal prostredníctvom zástupcu včas odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia žalobe, prípadne žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal nedôvodnosť záveru súdu prvej inštancie, kedy by úver poskytnutý na základe zmluvy mal byť považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Podľa jeho názoru ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z. z. nebolo vyložené správne, keďže sa podľa neho vyžaduje, aby okrem absencie predpísaných náležitostí v

zmluve o spotrebiteľskom úvere nebola dodržaná aj predpísaná forma. Súdu ďalej vytýkal nesprávnosť záveru o nedostatku celistvosti úverovej zmluvy a poukázal na viaceré publikované rozhodnutia, ako aj literatúru k tejto problematike. K údajnej absencii náležitosti - konečnej splatnosti úveru poukázal na to, že údaj o konečnej splatnosti úveru, vyjadrený dátumom splatnosti poslednej splátky, je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi tvoriacom súčasť zmluvy. Konečná splatnosť úveru vyjadruje informáciu, kedy má byť úver - za predpokladu dodržiavanie zmluvy - uhradený a dôjde k zániku záväzku. Ide o informáciu o tom, kedy spotrebiteľ pri dodržiavaní zmluvy sa svojho záväzku zbaví (jeho splnením). Z materiálnej stránky ide teda o údaj obsahovo zhodný s údajom - dátum splatnosti poslednej splátky a tento je uvedený aj v čl. 4 ods. 4.6 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi pritom vyjadruje v otázke konečnej splatnosti úveru skutočnosť, ktorá plynie z bodu 5 a bodu 6 zmluvy. Vychádzajúc z počtu splátok, ich splatností je logické, že exaktný údaj o konečnej splatnosti úveru je zhodný s dátumom splatnosti poslednej splátky. Tento údaj uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi je logickým vyústením údajov uvedených v predmetných bodoch. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 137,94 eur vrátane DPH.

4. Podaním zo dňa 16.09.2014 vstúpilo do konania občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov v procesnom postavení vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, ktorá skutočnosť bola oznámená žalobcovi, ako aj žalovanému. Proti jeho vstupu do konania ani jeden z nich nemal námietky. Občianske združenie podalo k odvolaniu žalobcu vyjadrenie a žiadalo rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť a priznať mu aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 259,12 eur. Uviedlo, že žalovaný ako spotrebiteľ niekoľkonásobne preplatil požičanú istinu úveru a z toho dôvodu považuje takéto plnenie uplatnené žalobcom v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca v konaní uplatňuje neprimerane vysoké úroky a poplatky za poskytnutie úveru a takéto dojednania sú v rozpore s dobrými mravmi, a preto sú neplatné. Žalobca sa takýchto nárokov nemôže domáhať, keďže svojou povahou ide o úžeru. Je zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú vymenované v § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa preto považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi by tak podľa jeho názoru vzniklo iba právo na zaplatenie nevrátených finančných prostriedkov poskytnutých žalovanému, táto suma sa rovná rozdielu istiny úveru a uhradených splátok žalovaným. Žalovaný vrátil žalobcovi sumu 281,48 eur, tým zanikla povinnosť žalovaného vrátiť finančné prostriedky v tejto výške, pričom mu zostala povinnosť vrátiť iba sumu 1.002,77 eur. Ďalej uviedlo, že žalobca v konaní v rámci nároku uplatnil aj zmluvnú pokutu zo spotrebiteľskej zmluvy vo výške 0,065% denne u neuhradenej výšky istiny uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Žalobca po čiastočnom späťvzatí upravil, resp. vyčíslil zmluvnú pokutu vo výške 1.645,24 eur, pričom žalovaný prostredníctvom zástupcu nenamieta nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednanej v obchodných podmienkach. Zmluvná pokuta naformulovaná právnym predchodcom žalobcu v spotrebiteľských zmluvách je však v zmysle § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a teda neplatnými ex tunc. Takéto zmluvné pokuty sú nevyvážené, spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a teda predstavujú v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka neprijateľnú podmienku. Tieto zmluvné pokuty neboli ani individuálne dojednané, nakoľko spotrebiteľ nemohol pred podpisom zmluvy ovplyvniť ich obsah. Žalovaný mohol iba podpísať alebo nepodpísať zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej súčasťou je aj dojednanie o zmluvnej pokute, zakotvené v obchodných podmienkach. Poukázalo na skutočnosť, že výška zmluvnej pokuty by v prípade omeškania s platením splátok bola ročne vo výške až 23,75%. Má za to, že aj keby bola dojednaná individuálne, je neprimerane vysoká. Aj v prípade platného dojednania zmluvnej pokuty by ju bolo potrebné považovať za neprijateľné ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy a tým aj zároveň neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

5. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti je potrebné podľa § 387 ods. 1 potvrdiť ako vecne správny.

6. Odvolaním žalobcu nebol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti, teda vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.002,77 eur s príslušenstvom. V tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie je právoplatný a týmto rozhodnutím

odvolacieho súdu nedotknutý (§ 367 ods. 2 . Predmetom preskúmania je teda zamietavý výrok rozsudku súdu prvej inštancie vrátane trov konania.

7. Odvolací súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, v potrebnej miere vykonal dokazovanie a preukázaný skutkový stav dôsledne vyhodnotil v odôvodnení napadnutého rozsudku. Odvolacím súdom boli podrobne preskúmané všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní uplatnené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z daného titulu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle ust. § 387 ods. 2 odkazuje a dodáva nasledovné.

8. V prvom rade je potrebné uviesť, že s účinnosťou od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (CSP), ktorým bol zrušený dovtedy platný procesný predpis

- Občiansky súdny poriadok. V zmysle intertemporálnej úpravy v ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na túto úpravu, ktorá znamená okamžitú aplikovateľnosť predpisu, krajský súd ako súd odvolací v danej veci postupoval podľa príslušných ustanovení tohto predpisu.

9. Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, že v zmluve nebol dohodnutý termín konečnej splatnosti a doba trvania zmluvy, pričom ide o náležitosť zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z. z., a preto podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľský úver správne považoval za bezúročný a bez poplatkov. Na danej veci nič nemení skutočnosť, že tieto náležitosti sú obsiahnuté v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, keďže toto oznámenie netvorí súčasť zmluvy a ide o jednostranný úkon veriteľa. Odvolací súd je toho názoru, že nie je úlohou spotrebiteľa, aby si zákonom predpísanú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere sám vyvodzoval, či vypočítaval z iných údajov obsiahnutých v zmluve alebo všeobecných obchodných podmienok. Takýmto spôsobom sa určite nedosiahne účel zákonného ustanovenia povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorým je nepochybne ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany a snaha vytvorenia rovnakého postavenia medzi dodávateľom a spotrebiteľom tak, aby si spotrebiteľ mohol zodpovedne a kvalifikovane vybrať z ponuky spotrebiteľských úverov. Uvedenému účelu jednoznačne zodpovedá len taký spôsob splnenia zákonnej povinnosti o spotrebiteľských úveroch, keď dodávateľ v zmluve uvedie presný dátum konečnej splatnosti úveru. V danom prípade neobstojí námietka navrhovateľa, že podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov iba vtedy, ak popri chýbajúcej náležitosti absentuje súčasne aj písomná forma zmluvy. Vzhľadom na účel uvádzania náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere (napr. RPMN, konečná splatnosť, doba trvania zmluvy), ktorým je teda jednoznačné a porovnateľné uvádzanie cien úverov je zrejmé, že sa jedná o podstatný údaj, umožňujúci spotrebiteľovi orientáciu na trhu finančných produktov. Z miery významu tohto údaju potom vyplýva, že samotná jeho absencia zakladá stanovenú sankciu bezodplatnosti a bezúročnosti.

10. Berúc v úvahu uvedené skutočnosti súd prvej inštancie teda správne zamietol žalobu žalobcu nad sumu 1.002,77 eur s príslušenstvom, keď v konaní bolo preukázané, že žalovaný čerpal prostriedky vo výške 1.284,25 eur a splatil sumu 21,48 eur (1.284,25 - 281,48 = 1.002,77 eur). Súd prvej inštancie správne zamietol žalobu aj v časti príslušenstva pohľadávky nad uvádzané obdobia, keď správne zohľadnil zaplatené splátky úveru žalovaným v konkrétne dni, pričom neprihliadol na žalobcom tvrdenú skutočnosť ohľadne zosplatnenia úveru, ktorá v konaní nebola preukázaná.

11. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o náhrade trov konania, keď nepochybne v prvostupňovom konaní náhrada týchto trov patrila žalovanému, ktorý bol v konaní pred súdom prvej inštancie úspešnejší. Za situácie, že žalovanému pred súdom prvej inštancie žiadne trovy nevznikli, súd prvej inštancie mu ani náhradu trov prvostupňového konania nepriznal.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 rozhodne súd prvej inštancie.

Podľa rovnakých zákonných ustanovení rozhodol odvolací súd aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľa, ktoré v konaní do účinnosti zák. č. 160/2015 Z. z., teda Civilného sporového poriadku, vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovaného, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, a preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .