Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cb-38-2016.pdf
PDF · 83.39 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cb/38/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno, sudcom Mgr. Ľudovítom Majerčíkom, v právnej veci žalobcu : Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, v konaní zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému : TRANSALEX, s. r. o., Považská 2073/2, Kolárovo, IČO: 36 429 554, o zapl. 840,11 eur s prísl.
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu v sume 840,11 eur spolu s 5,15 % ročným úrokom z omeškania od 16.6.2014 do zaplatenia a to všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 100 % náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca, v čase platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej iba „OSP“), podal na Okresný súd Komárno dňa 29.4.2016 žalobu, v ktorej žiadal, aby súd zaviazal žalovaného označeného v žalobe na zaplatenie istiny v sume 840,11 eur s príslušenstvom a nahradil mu trovy konania z dôvodu, že žalovaný pri dopravnej nehode vozidlom E., R.: Q. - XXX J., ktoré nebolo riadne poistené spôsobil škodu na motorovom vozidle ŠKODA, EČV: XBXXXXX, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol I. G.. Z poistného garančného fondu bolo poškodenej osobe poskytnuté poistné plnenie vo výške 928,99 eur, pričom z toho suma vo výške 88,88 eur predstavuje delegačný poplatok podľa interných pravidiel žalobcu, na ktorý si nárok neuplatnil. Žalovaný neuhradil dôvodný nárok navrhovateľa ani do podania žaloby na súd. K žalobe boli pripojené aj listinné dôkazy, ktoré preukazovali tvrdenia uvedené žalobcom.
2. Po zaplatení súdneho poplatku za žalobu žalobcom dňa 9.5.2016, Okresný súd Komárno vydal platobný rozkaz č.k. 4Cb/38/2016-61, dňa 18.5.2016, ktorý však uznesením Okresného súdu Komárno č.k. 4Cb/38/2016-70, dňa 22.8.2016 zrušil, pretože platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk.
3. Súd poukazuje na to, že dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba „CSP“), preto súd v ďalšom procesne postupoval podľa tohto zákona, nakoľko podľa jeho prechodných ustanovení, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany (§ 470 ods. 2 CSP).
4. Na pojednávaní dňa 16.11.2016 súd podľa § 180 CSP pojednával v neprítomnosti žalovaného, ktorí sa neustanovil na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania a
mal predvolanie riadne vykázané. Žalobca procesne zastúpený poverenou advokátskou koncipientkou substitučne splnomocneného advokáta trval na podanej žalobe a zároveň uplatnil aj nárok na náhradu trov konania. Žalovaný mal predvolanie vykázané v zmysle § 111 ods. 3 CSP dňom 21.10.2016, pričom v rámci súdneho konania sa počas dokazovania nevyjadril vo veci samej ani ústne, ani písomne.
5. Žalobca v rámci svojho procesného útoku uviedol, že žalovaný je držiteľom motorového vozidla VOLVO, EČV: Q. - XXX J., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Dňa 24.05.2013 totiž vodič G. Y. spôsobil predmetným vozidlom v dôsledku dopravnej nehody škodu na motorovom vozidle ŠKODA, EČV: XBXXXXX, ktorého držiteľom v čase nehody bol I. G. (ďalej len „poškodený“). Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ustanovení § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“), vznikla navrhovateľovi v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie dňa 20.3.2014 vo výške 928,99 eur, z čoho suma 88,88 eur predstavovala delegačný poplatok poisťovne, na ktorý si navrhovateľ nárok neuplatňoval. Podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. si žalobca listom zo dňa 15.05.2014 uplatnil právo na náhradu poistného plnenia voči žalovanému a to tak, že ho vyzval, aby uhradil dlžnú sumu najneskôr do 15.6.2014. Žalovaný však dlžnú sumu neuhradil.
6. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany neuviedol žiadne relevantné skutočnosti.
7. Súd považoval argumenty uvedené žalobcom v jeho procesnom útoku za jednoznačne preukázané, s poukazom na vyššie uvedené, ako aj citované zákonné ustanovenia a zároveň podložené najmä listinnými dôkazmi, pričom je nutné konštatovať, že žalovaný nepreukázal opak tvrdení žalobcu. Nakoľko pre rozhodnutie súdu nebolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, po takto vykonanom dokazovaní, súd rozhodol vo veci samej.
8. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
9. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon (§ 1 ods. 2 ObZ).
10. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“) fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
11. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poistný garančný fond sa tvorí z príspevkov členov kancelárie podľa § 20 ods. 5, z mimoriadnych príspevkov podľa § 20 ods. 6 a z poistného podľa § 16.
12. Podľa § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov Kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
13. Podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov Kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e) a podľa § 24a ods. 1 písm. a).
14. Súd právne posúdil vec v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení (body 8. až 13. odôvodnenia tohto rozsudku) a to v súlade so skutkovou a právnou argumentáciou žalobcu uvedenou v tomto rozsudku (bod 5. odôvodnenia tohto rozsudku), na ktorú súd v podrobnostiach poukazuje, ako aj v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou a žalobe vyhovel v celom rozsahu.
15. Podľa § 369 ods. 1 ObZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
16. Podľa § 369 ods. 2 ObZ ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
17. Výšku úrokov z omeškania v obchodných záväzkových vzťahoch upravujú od 1.2.2013 dva právne predpisy a to zákon č. 9/2013 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a Nariadenie vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných do 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013. V tomto prípade sa aplikuje Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.. Ak záväzkový vzťah vznikol po 1.2.2013 a došlo k omeškaniu dlžníka, veriteľ má možnosť voľby a od dlžníka si môže nárokovať buď fixné úroky z omeškania alebo variabilné úroky z omeškania.
18. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. (účinného od 1.1.2015) sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
19. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. (účinného od 1.1.2015) namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
20. Ak sú splnené zákonné predpoklady, omeškanie dlžníka, a teda aj povinnosť platiť úroky z omeškania, nastane priamo zo zákona (ex lege), a to bez ohľadu na zavinenie. Zmluvné strany si úrok z omeškania nemusia ani dohodnúť v zmluve. Nárok na úrok z omeškania vznikne aj v takomto prípade priamo zo zákona. Ak dôjde k omeškaniu so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, pre aplikáciu zákonných úrokov z omeškania bude rozhodujúce to, kedy bola zmluva, ktorej obsahom je povinnosť splniť peňažný záväzok, uzavretá.
21. Na základe uvedeného, keďže sa žalovaný dostal do omeškania so splnením svojho dlhu (§ 365) a uplatnený úrok z omeškania je vyčíslený v súlade s citovaným zákonným ustanovením (§ 369 ods. 1), súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná aj v tejto časti úrokov z omeškania dôvodne.
22. Rozhodnutie o náhrade trov konania je v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP v zmysle ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Nakoľko mal žalobca vo veci plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 100 %, čím rozhodol o nároku na náhradu trov konania a to s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie musí obsahovať náležitosti podľa § 363 a nasl. CSP.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.