Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Co-21-2016.pdf
PDF · 104.44 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/21/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: V. K., bytom Y. B. O., M. B. XXX/XX, zastúpený opatrovníkom: V. K., bytom Y. B. O., N. I. XXX/XX, zastúpený JUDr. Milanom Szöllössym, advokátom, so sídlom Košice, Kováčska 28, proti žalovanej: KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 020585441, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 02. októbra 2015 č.k. 10C/74/2013-367 a o odvolaní žalobcu proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 11. novembra 2015 č.k. 10C/74/2013-404, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom v zamietajúcej časti do sumy 1923,84 eura p o t v r d z u j e a vo zvyšnej zamietajúcej časti napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom zrušuje a vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 875,30 eura, spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 843,85 eura od 14.12.2012 do zaplatenia, s 5,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 31,45 eura od 27.07.2013 až do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 4.194,65 eura od 14.12.2012 do 28.05.2015 a 5,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.260 eur od 27.07.2013 do 28.05.2015, a úrok z omeškania 64,57 eura, a to všetko do 3-och dní od právoplatnosti rozsudku, konanie čo do sumy 1.704,67 eura a sumy 5.454,65 eura zastavil, žalovanej uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Topoľčany súdny poplatok vo výške 52,50 eura, a trovy štátu vo výške 1.115,66 eura. O trovách konania si vymienil rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Následne dopĺňacím rozsudkom zo dňa 11. 11. 2015 č.k. 10C/74/2013-404 doplnil rozsudok zo dňa 02. 10. 2015 č.k. 10C/74/2013-367 o výrok, že súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu zamieta. Za preukázaný mal skutkový stav, podľa ktorého žalobca utrpel pri dopravnej nehode dňa 11. 11. 2007 rozsiahle a vážne zranenia, ktorých následky pretrvávajú doteraz. Žalovaná na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 11. 04. 2011 č.k. 7C/117/2010-144 bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 16 685,70 eura. V danej veci si žalobca uplatnil voči žalovanej nárok na náhradu nákladov spojených s liečením podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), pôvodne v celkovej výške 7.705,45 eura, z ktorej čiastočne, po čiastočnom plnení zo strany žalovanej do sumy 1.704,67 eura, zobral v tejto časti žalobu späť. Predmetom konania zostala pohľadávka vo výške 6.000,78 eura s príslušenstvom a uplatnený úrok z omeškania 64,57 eura. Následne došlo k zmene žalobného návrhu, keď žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 9 246,13 eura s príslušenstvom a to čo do zaplatenia vyššie uvedenej 6 000,78 eura a čo do sumy 3 425,35 eura. Po vykonanom znaleckom dokazovaní došlo zo strany žalovanej k následnému plneniu v celkovej výške 5454,65 eura, do ktorej sumy potom žalobca
zobral žalobný návrh späť a trval na tom, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 3 791,48 eur s príslušenstvom. Predmetom konania zostali položky uplatnené žalobcom, ktorých úhradu žalovaná neuznala, a to:
- doklad za pobyt Penzión Y. - Z. zo dňa 04.03.2012 na sumu 561,25 eura podľa žalovanej nejde o náklady spojené s liečením, nakoľko išlo o ubytovanie nielen žalobcu, ale i jeho otca a matky počas poskytovania terapie v Z. - nie je preukázaná tak opodstatnenosť uvedeného nároku ani opodstatnenosť jeho výšky,
- faktúra zo dňa 08.03.2012 od EKOKVALIT, s.r.o., kúpa Carnosine star na sumu 142,80 eura, poukazuje žalovaná, že znalec sa vyjadril, že biochemické opodstatnenie takéhoto predpokladu je opodstatnené, nie sú však odborné štúdie na vedecké preukázanie takéhoto predpokladu,
- K. G., trasy 15-krát neuhradené 47,81 eura, cestovné náklady považovala žalovaná za opodstatnené len v tej výške, ktoré zodpovedajú výpočtu podľa počtu kilometrov a priemernej ceny benzínu,
- faktúra zo dňa 11.05.2012 za kúpu Carnosine star v sume 139,80 eura, v zmysle odpovede na otázku č. 4 znaleckého posudku znalca, ktorý sa vyjadril, že biochemické opodstatnenie takéhoto predpokladu je opodstatnené, nie sú však odborné štúdie na vedecké preukázanie takéhoto predpokladu,
- lekárska správa zo dňa 28.05.2012, G. - trasa, neuhradených 4,78 eura, ako cestovné náklady, ktoré považovala žalovaná za opodstatnené len v tej výške, ktoré zodpovedajú výpočtu vzhľadom na počet kilometrov a priemernú cenu benzínu,
- cestovné I. N., trasy, neuhradených 551,89 eura, cestovné náklady považovala žalovaná za opodstatnené len tej výške, ktorá zodpovedá výpočtu, uhradená cesta do N. 1-krát podľa uvedeného výpočtu,
- návštevy Y. pod O. - N., Z.- V., neuhradených 357,80 eura, cestovné náklady považovala žalovaná za opodstatnené len v tej výške, ktorá zodpovedá výpočtu podľa kilometrov a priemernej ceny benzínu, bolo uhradených 16 ciest, ktoré považuje za primerané, ostatné má zato, že nešlo o primerané náklady, čiže ich musí znášať žalobca sám. Boli preplatené v rámci nároku faktúra za rehabilitácie v Z. 04.03.2012 + doprava do Z., spolu 1.254,76 eura (faktúra vo výške 30.015,-Kč, t.j. 1.216,16 eura a doprava do Z. 38,60 eura) a ubytovanie V. 26.03.2012 až 29.03.2012 a doprava do V. 331,86 eura. Ubytovanie V. vila S. považuje potom žalovaná za uplatnené duplicitne,
- poštovné JUDr. Szollossy, doklad EMS 6 eur, nejde o náklady spojené s liečením,
- PPD od MUDr. O., oprava zuba 11,06 eura, nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním nášho poisteného a spôsobením škody,
- doklad za kúpu invalidného vozíka 1.923,84 eura, v danom prípade podľa žalovanej ide o druhý vozík žalobcu, pričom prvý mu bol preplatený zdravotnou poisťovňou. Nie je preukázaná účelnosť nákladov spojených s liečením. V prípade, že sa rozhodli rodičia kúpiť pre žalobcu nový invalidný vozík, bolo to na ich zvážení,
- faktúra ESET - ochrana počítača 31,45 eura, nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním poisteného a spôsobením škody, nepovažuje ju žalovaná za náklady súvisiace s liečením,
- oprava invalidného vozíka 13 eur, žalovaná má zato, že v prípade oprávnenosti uvedeného nároku tento mal byť preplatený zdravotnou poisťovňou a v opačnom prípade nejde o účelne náklady liečenia, v celkovej výške 3.791,48 eura. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 15 ods. 1, ods. 2 zákona číslo 381/2011 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon povinnom zmluvnom poistení“), § 449 ods. 1, os. 3, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 3, § 10c Nariadenia Vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „Nariadenie“) a konštatovaní, že po dlhšiu dobu trvania liečenia sa zdravotný stav žalobcu zlepšoval, pričom došlo k zlepšeniu motorických schopností poškodeného, ako aj psychického stavu. Zlepšenie zdravotného stavu vyplýva tiež zo znaleckého dokazovania, po ktorom žalovaný podstatné nároky uhradil a to v sume 1704,67 eura a 5 454,65 eura. Nestotožnil sa s neuznaním nárokov žalovaného na kúpu carnosine star, v sume 142,80 eura a v sume 139,80 eura, nakoľko zo znaleckého posudku znalca vyplýva, že tento výživový doplnok má priaznivý efekt na zlepšenie zdravotného stavu poškodeného. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi i nárok na zaplatenie sumy 31,45 eura za antivírusový program ESET, opodstatnenosť ktorého nároku mal preukázanú z výpovede svedka Ľubomíra Hamáčeka. Tento program je nevyhnutý pre funkčnosť počítača, ktorý riadi prístroj na vertikuláciu a ktorý slúži zlepšovaniu zdravotného stavu žalobcu. Taktiež priznal žalobcom uplatnenú sumu vo výške 561,25 eura za ubytovanie v Penzióne Y. v Z., nakoľko ide o vynaložené náklady, ktoré síce neboli priamo na dosiahnutie zlepšenia zdravotného stavu žalobcu, ale ide o náklady v širšom slova zmysle, súvisiace s rehabilitáciami, nakoľko aj zo znaleckého posudku
vyplynula potreba prítomnosti rodičov pri rehabilitácii žalobcu. Nepriznal žalobcovi nárok na poštovné v hodnote 6 eur, na opravu zuba v sume 11,06 eura stotožniac sa so stanoviskom žalovaného. Taktiež nepriznal nárok na náhradu nákladov súvisiacich so zakúpením nového invalidného vozíka. V tejto časti zamietnutie nároku zdôvodnil nesplnením podmienok uvedených v ustanovení § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka, s tým, že náklady na zakúpenie nového invalidného vozíka nie sú takýmto zákonom predpokladaným druhom nákladov s prihliadnutím k tomu, že žalobca mal k dispozícii už predtým priznaný invalidný vozík a preto žalobcom vynaložené finančné čiastky na zakúpenie nového invalidného vozíka nie sú výdajom vynaloženým v súvislosti s liečením následkov poškodenia zdravia. Mal za nesporné, že zakúpený nový invalidný vozík zlepšuje spôsob života žalobcu, avšak prvý vozík bol žalobcovi poskytnutý zdravotnou poisťovňou a pokiaľ ide o zakúpenie nového vozíka je možné povedať, že tieto náklady súviseli už s priznaným zvýšením sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu, kde sa zohľadňoval spôsob života, ako i možné podmienky jeho zlepšenia. V ostatných nárokoch sa súd prvej inštancie stotožnil so stanoviskom žalovanej a to týkajúcich sa HBO G. v sume 47,81 eura a ďalších cestovných nákladov, ktoré nepovažoval za účelné náklady liečenia, ako aj náklady na opravu invalidného vozíka v hodnote 13 eur. Z týchto dôvodov zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 875,30 eura s úrokmi z omeškania, vo zvyšku žalobu zamietol. Z dôvodu oslobodenia žalobcu od platenia súdnych poplatkov, zaviazal žalovaného zaplatiť súdny poplatok v sume 52,50 eura, o trovách štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. 06. 2016, ďalej len „OSP“) a náhradu trov vo výške 1115,66 eura uložil zaplatiť žalovanej a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 OSP s tým, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2.Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 11. 11. 2015 č.k. 10C/74/2013-404, žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Toto rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 166 ods. 1, ods. 2 OSP s tým, že odkázal na odôvodnenie pôvodného rozsudku. 3.Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca a to v jeho zamietajúcej časti a žiadal tento zmeniť tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu škody ešte v sume 2112,52 eura s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 169,68 eura od 14. 12. 2012 od zaplatenia a s 5,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1942,84 eura od 27. 07. 2013 do zaplatenia. Dôvodil tým, že žalobca sa v konečnom dôsledku domáhal náhrady škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s účelne vynaloženým nákladmi na liečenie v celkovej výške 3 791,48 eura, pričom opätovne popísal skutkový stav, za ktorého došlo k ublíženiu na zdraví žalobcu. Namietal neúplnosť rozsudku, keď súd prvej inštancie nerozhodol o celom predmete konania, nakoľko vo výroku napadnutého rozsudku absentovala zamietajúca časť, ktorú je možné vyvodiť iba z odôvodnenia rozsudku. Nepriznanie nákladov súvisiacich so zakúpením nového invalidného vozíka v sume 1923,84 eura považoval za nesprávne rozhodnutie dôvodiac, že náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia je odškodnením poškodeného za to, že v dôsledku poškodenia zdravia má obmedzené možnosti svojho uplatnenia v rôznych oblastiach života. Táto náhrada nemôže byť preto chápaná ako náhrada za liečenie, resp. za zlepšenie zdravotného stavu poškodeného. V danom prípade je invalidný vozík štandardnou zdravotníckou pomôckou, ktorá neslúži na zvýšenie pohodlia a komfortu žalobcu v smere nadštandardnej kvality, ale len kompenzuje (aj to len do určitej miery) zdravotné postihnutie a mobilitu žalobcu a tým nepochybne prispieva k zlepšeniu zdravotného stavu a pohody žalobcu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že starý invalidný vozík sa pokazil a nový bol ľahší a umožňoval žalobcovi samostatný pohyby, čo taktiež prispelo k zlepšeniu jeho zdravotného stavu. Na rovnaké dôvody poukázal aj v súvislosti s nepriznaním nákladov na opravu invalidného vozíka spočívajúcej v zakúpení náhradnej bočnice v sume 13 eur. Odvolateľ taktiež nesúhlasí s nepriznaním ním uplatneného nároku na náhradu cestovného dôvodiac, že účelnosť týchto nákladov spojených s návštevou blízkych osôb žalobcu na liečení je potrebné skúmať zo širšieho pohľadu, t.j. či tieto návštevy priaznivo ovplyvňovali psychický stav ošetrovaného a tým urýchľovali liečebný proces. Je nesporné, že návštevy blízkych žalobcu mal jednoznačne pozitívny vplyv na jeho psychický stav a preto je daná dôvodnosť priznania náhrady nákladov spojených s cestovaním za žalobcom. V tomto smere poukázal i na závery znaleckého posudku. Namieta taktiež nepriznanie sumy 6 eur z titulu poštovného, ktoré súviseli s liečebnými nákladmi a ktoré boli vynaložené na zaslanie dokladov potrebných na uplatnenie nároku žalobcu právnemu zástupcovi žalobcu. 4.Žalobca odvolaním napadol i dopĺňajúci rozsudok súdu prvej inštancie, ktoré odvolanie je identické s odvolaním proti zamietajúcej časti rozsudku. 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu iba uviedol, že s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie sa plne stotožnil a pristúpil k úhrade priznaných súm. Navrhuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
6.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalobcu podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v zamietajúcej časti je iba čiastočne opodstatnené a preto napadnutý rozsudok v zamietajúcej časti do sumy 1923,84 eura ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a vo zvyšnej časti pre jeho nepreskúmateľnosť podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie. 7.V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol podľa procesných ustanovení zákona číslo 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon číslo 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. V danej veci odvolací súd rozhodoval o odvolaní podanom žalovaným proti rozsudku súdu prvej inštancie, v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku. 8.Predmetom konania v danej veci bola po viacerých zmenách a úpravách v konečnom dôsledku žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 3791,84 eura z titulu náhrady škody vzniknutej v súvislosti s nákladmi na liečenie zranení žalobcu, ktoré utrpel v dôsledku dopravnej nehody a na zlepšenie jeho zdravotného stavu. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 875,30 eura s úrokom z omeškania a vo zvyšnej časti nárok žalobcu dopĺňajúcim rozsudkom zamietol. Žalobca odvolaním napadol iba zamietajúcu časť rozsudku súdu prvej inštancie, vyhovujúca časť, t.j. povinnosť žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 875,30 eura s úrokom z omeškania nadobudla právoplatnosť a odvolací súd, keďže odvolanie k tejto časti nesmerovalo, sa ňou nezaoberal. Predmetom odvolacieho konania bol zamietnutý nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2112,52 eura, pozostávajúci z nepriznanej náhrady za kúpu nového invalidného vozíka v sume 1923,84 eura, nákladov na opravu pôvodného invalidného vozíka v sume 13 eur, nákladov súvisiacich s cestovaním blízkych rodinných príslušníkov žalobcu za žalobcom na liečenie v sume 169,68 eura a nákladov súvisiacich s poštovným v sume 6 eur. 9.Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. V danej veci súd prvej inštancie vykonal úplné, rozsiahle a predovšetkým dostatočné dokazovanie na zistenie skutočného stavu veci, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v zamietajúcej časti do sumy 1923,84 eura v plnom rozsahu stotožnil a preto v tejto napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v tejto časti napadnutý rozsudok aj v dostatočnej miere a správne tak po právnej, ako aj skutkovej stránke odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje.
11. Na zdôraznenie správnosti tejto napadnutej, zamietajúcej, časti, odvolací súd upriamuje pozornosť na ustanovenie § 449 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením. Účelne vynaložené náklady sú nielen výdavky, ktoré poškodený priamo vynaložil na dosiahnutie zlepšenia zdravotného stavu alebo na vyliečenie, ale i náklady v širšom zmysle, keď sa do nákladov liečenia počítajú i výdavky na výdatnejšiu stravu, náklady spojené s opatrovateľskou službou pri bezvládnosti, výpomoc tretej osoby v domácnosti, výdavky na protézy, náklady spojené s rehabilitačným liečením a náklady na prilepšenie k stravy, taktiež náklady preukázateľne a účelne vynaložené na návštevy najbližších príbuzných poškodeného v zdravotníckom zariadení priaznivo vplývajúce na jeho zdravotný stav a pod. V danej veci odvolanie odvolateľa smeruje k neuznaniu
jeho nároku na kúpu nového invalidného vozíka celkovej výške 1923,84 eura. Súd prvej inštancie zamietol tento nárok žalobcu s odôvodnením, že náklady na zakúpenie nového invalidného vozíka nie sú zákonom predpokladaným druhom nákladov s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobcovi bol poskytnutý už predtým invalidný vozík. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil a na zdôraznenie správnosti odôvodnenia iba dodáva, že je určite nesporné, že nový invalidný vozík zlepšuje nielen spôsob mobility žalobcu, ale celkovo aj jeho zdravotného stavu. Za situácie, že invalidný vozík nie je možné považovať za ortopedickú pomôcku, ani protézu, taktiež že žalobca má v zmysle zákona o zdravotnom poistení, po doporučení lekára, nárok na invalidný vozík (pričom v zozname zdravotníckych pomôcok sa nachádza aj elektrický invalidný vozík), ako zdravotnú pomôcku, ktorú aj dostal a prvý vozík mu bol poskytnutý a preplatený zdravotnou poisťovňou, nie je preukázaná účelnosť tohto nákladu v zmysle ustanovenia § 449 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu sa preto odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so zamietnutím tohto nároku žalobcu súdom prvej inštancie a v tejto napadnutej časti rozsudok ako vecne správny potvrdil. Odvolacie dôvody, uvedené žalobcom v podanom odvolaní v tejto časti preto považoval za účelové a nedôvodné. 12. V ďalšej, napadnutej, zamietajúcej časti, týkajúcej sa nepriznania nákladov súvisiacich s výdavkami na cestovné, opravu invalidného vozíka a poštovného odvolací súd nemal možnosť a nemohol preskúmať napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie pre jeho nedostatočné odôvodnenie a pre jeho nezrozumiteľnosť. Súd prvej inštancie síce zistil skutkový stav veci, avšak rozhodnutie nedostatočným a nejasným spôsobom zdôvodnil. Z napadnutej zamietajúcej časti rozhodnutia (okrem zamietnutia nákladov na kúpu nového invalidného vozíka), nie je zrejmé, čoho sa malo týkať poštovné 6 eur, ktoré súd nepriznal žalobcovi, nevyplýva z tohto odôvodnenia z akého dôvodu ich nepriznal a akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil. Taktiež nie je jasné a zrejmé, akými úvahami sa ako dospel k sume, ktorú priznal žalobcovi z titulu cestovného uvádzaného na strane 17 rozsudku, pričom táto časť odôvodnenia je absolútne nezrozumiteľná a neurčitá pre nedostatok dôvodov a teda je nepreskúmateľná. Pre absenciu odôvodnenia je nepreskúmateľná i časť nepriznanej sumy vo výške 13 eur za opravu vozíka. Súd prvej inštancie v tejto časti sa vôbec nezaoberal danou sumou a absolútne vynechal zdôvodnenie nepriznania tejto sumy. Odkázanie na dôvody, pre ktoré nepriznal náhradu za kúpu vyššie uvedeného nového invalidného vozíka je absolútne nepostačujúce. Keďže tak podľa ustanovenia § 157 OSP, účinného do 30. 06. 2016, ako aj podľa ustanovenia § 220 CSP, účinného od 01. 07. 2016, je súd povinný uviesť v odôvodnení rozsudku aj svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil, pričom dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Nakoľko v danej veci v zamietajúcej časti, týkajúcej sa uplatneného nároku žalobcu vo výške cestovného, náhrady poštovného, ako aj nákladov súvisiacich s opravou vozíka svoje rozhodnutie vôbec nezdôvodnil, v dôsledku čoho sa rozhodnutie v tejto časti stalo nepreskúmateľné, zakladajúce stranám konania odňatie možnosti konať na spravodlivé súdne konanie. Odvolací súd preto nemal možnosť dané rozhodnutie v tejto časti preskúmať, z ktorého dôvodu bolo nevyhnutné v tejto napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie podľa 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie. 13. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie bude zaoberať nárokom žalobcu na cestovné, nákladmi na opravu vozíka v sume 13 eur a nákladmi na poštovné, tieto vyhodnotí, posúdi ich účelnosť a vo veci opätovne rozhodne. Svoje rozhodnutie riadnym spôsobom, uvedeným v ustanovení § 220 CSP odôvodní tak, aby bolo v prípade podaného odvolania odvolacím súdom preskúmateľné. Predovšetkým z rozhodnutia musí byť zrejmé, akými výpočtami dospel k sume ktorú prípadne prizná a v akej časti žalobný nárok žalobcu prípadne zamietne. 14. Odvolací súd sa samostatne odvolaním odvolateľa proti dopĺňaciemu rozsudku zo dňa 11. 11. 2015 nezaoberal, nakoľko sám odvolateľ uvádza v tomto odvolaní presne tie isté dôvody, ako v odvolaní proti zamietajúcej časti rozsudku zo dňa 02. 10. 2015. 15.O náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania, rozhodne súd prvej inštancie. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).