Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

44C/139/2015

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v právnej veci žalobkyne: O.. C. C., G.. XX.XX.XXXX, K. Z. M., E. XXX, v zastúpení: MALOVIC s.r.o., AK v Bratislave, Račianska 22/A, IČO: 47 231 980, proti žalovanému: T.. B. K., G.. XX.XX.XXXX, K. A., C. X, štátny občan SR, v zastúpení: advocatius s.r.o., AK v Bratislave, Palackého 12, P.O.BOX 69, IČO: 36 868 752, o vypratanie nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

Súd konanie zastavuje.

Žalobkyni súd priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou na súd dňa 19.02.2015 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému - vydania rozkazu na plnenie, ktorým súd žalovanému uloží povinnosť vypratania pozemku žalobkyne evidovaného ako parcela registra " C" s parcelným číslom 4412/38, druh pozemku záhrady o výmere 2769m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie A., obec Senec, okres Senec a to odstrániť všetky hnuteľné veci žalovaného vnesené na pozemok a odstrániť výsledky stavebných prác vykonaných žalovaným na pozemku a zaplatiť náhradu trov konania.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila skutočnosťou, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností špecifikovaných v bode 1. odôvodnenia tohto uznesenia. Pozemok je umiestnený v zastavanom území obce a je na ňom zriadená záhradková osada. Vlastnícke právo žalobkyne k predmetnej nehnuteľnosti bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.02.2009 sp. zn. 9Co 123/08 - 87, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.04.2009, ako aj rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.07.2011 sp. zn. 8Sžo 237/2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.09.2011. Žalovaný ako fyzická osoba užíva časť pozemku, pričom svoje oprávnenie odvodzuje zo skutočnosti, že je členom Slovenského zväzu záhradkárov základná organizácia 6 - 13 v Senci a teda je nájomcom, resp. užívateľom pozemkov v zriadenej záhradkovej osade podľa § 2 ods. 2 zák. č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim, ktorá vznikla na základe hospodárskej zmluvy o dočasnom užívaní národného majetku v katastrálnom území Senec zo dňa 15.09.1982. Užívatelia pozemkov v záhradkovej osade SZZ 6-13 Senec podali podľa citovaného zákona návrh na vyporiadanie pozemkov v uvedenej záhradkovej osade, o ktorom rozhodol Obvodný pozemkový úrad v Senci rozhodnutím zo dňa 06.05.2005 tak, že návrh z dôvodu nepreukázania splnenia podmienok v zmysle § 7 ods. 1 citovaného zákona zamietol. Odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo potvrdené Krajským pozemkovým úradom v Bratislave rozhodnutím zo dňa 25.11.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.12.2005. V odôvodnení aj odvolací úrad uviedol, že členovia ZO SZZ nespĺňajú podmienku podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona, t. j., že nie sú považovaní za užívateľov. Keďže žalovaný v zmysle vyššie uvedených rozhodnutí nie je považovaný za užívateľa v zmysle citovaného zákona, nevznikol mu nájomný vzťah k pozemku, resp. k jeho časti v zmysle § 3 ods. 1 citovaného zákona a ani neuzatvoril so žalobkyňou žiadnu zmluvu, na základe ktorej by bol oprávnený užívať pozemok, resp. jeho časť. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa dňa 27.09.2012 odoslala žalovanému výzvu na

vypratanie nehnuteľnosti najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia výzvy. Na pozemku, resp. jeho časti na základe osobnej obhliadky pozemku boli podľa vedomosti žalobkyne zo strany žalovaného uskutočnené stavebné práce, ktorých výsledok možno považovať za nelegálnu stavbu. Stavebné práce zo strany žalovaného boli vykonané bez súhlasu žalobkyne ako vlastníčky pozemku a navyše neboli odsúhlasené, ohlásené či povolané žiadnym stavebným úradom, resp. iným správnym orgánom. Pozemok žalobkyne, t. j. parcela č. 4412/38 vznikol oddelením z pôvodnej parcely registra KN- E číslo 3774/6, na základe geometrického plánu č. 505/09 zo dňa 08.04.2009, ktorý bol do katastra nehnuteľností zapísaný pod Z- 1491/09. Na základe geometrického plánu č. 1225/99 zo dňa 26.11.1999 na zameranie záhradkárskej osady a na neho nadväzujúci zoznam užívateľov, má žalobkyňa vedomosť o tom, že žalovaný užíva časť pozemku, ktorá bola predmetným geometrickým plánom č. 1225/99 zameraná pod číslom 4412/22, ktorý je v súčasnosti v zmysle geometrického plánu č. 505/09 súčasťou pozemku, teda parcely č. 4412/38, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne.

3. Vo veci bol vydaný dňa 11.03.2015 rozkaz na plnenie č. k. 44C 139/2015 - 47, voči ktorému podal žalovaný odpor doručený súdu elektronicky dňa 01.04.2015 ( písomne doručený súdu 07.04.2015), v ktorom uviedol, že namieta skutkové okolnosti uvádzané v návrhu, ktoré nie sú formulované úplne a konkrétne a teda nie je možné ani posúdiť, v akej časti predmetnú nehnuteľnosť žalovaný užíva a to napriek skutočnosti, že predmetný pozemok užíva v súlade s platnou a účinnou nájomnou zmluvou zo dňa 29.11.1985 v časti predmetného pozemku.

4. Žalobkyňa sa k podanému odporu vyjadrila tak, že námietka žalovaného o nešpecifikácii časti pozemku, ktorú žalovaný neoprávnene užíva je právne irelevantná, nakoľko žalobkyňa ako vlastník celého pozemku je oprávnená sa domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva voči každému, kto neoprávnene zasahuje do jej vlastníckeho práva a to bez ohľadu na to, či sa neoprávnený zásah týka celého pozemku alebo len jeho časti. Podstatnou je výhradne skutočnosť, či k neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva dochádza alebo nie. Pokiaľ by pristúpili na žalovaným predkladanú argumentáciu, žalobkyňa by musela vypracovať geometrický plán, ktorý by zameral časť pozemku užívanú žalovaným a tieto údaje by musela dať zapísať do katastra nehnuteľností a až následne sa domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva súdnou cestou. Je zrejmé, že takýto postup by bol voči žalobkyni ako vlastníčke absurdný a zbytočne finančne zaťažujúci, keďže je zrejmé, že bez existencie neoprávneného zásahu do jej vlastníckeho práva zo strany tretej osoby - žalovaného, by nebola žalobkyňa nútená domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva. Žalobkyňa spolu so žalobou predložila súdu ako dôkazy - fotografie, na ktorých je stavba - drevená chata s oplotením, ktorú postavil žalovaný na pozemku žalobkyne bez jej súhlasu a bez príslušných stavebných povolení. Túto skutočnosť žalovaný v odpore žiadnym spôsobom nepoprel, naopak priznal, že pozemok užíva. Toto bolo zistené aj pri štátnom stavebnom dohľade uskutočnenom dňa 28.04.2015.

5. Vo veci bolo nariadené na 19.10.2015 pojednávanie, na ktorom žalovaný žiadal prerušiť konanie až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. 8C 309/2012, na ktorom prebieha konanie o určenie vlastníckeho práva na základe žaloby podanej žalobcom - Slovenským zväzom záhradkárov Základná organizácia 6-13 Senec, dňa 20.11.2012, proti žalovanej - v tomto konaní žalobkyni.

6. Uznesením č. k. 44C 139/2015 - 98 zo dňa 12.11.2015 (právoplatné 06.01.2016) bolo konanie sp.zn. 44C 139/2015 prerušené až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. 8C 309/2012.

7. Po právoplatnom skončení konania sp. zn. 8C 309/2012 na Okresnom súde Pezinok (rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 8C 309/2012 zo dňa 04.12.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 7Co 230/2015 - 155 zo dňa 20.04.2016 nadobudol právoplatnosť dňa 08.06.2016), súd pokračoval v konaní sp. zn. 44C 139/2015 a bolo nariadené pojednávanie na deň 24.10.2016. Na žiadosť právnej zástupkyne žalovaného o odročenie pojednávania bol termín pojednávania zmenený na deň 16.11.2016.

8. Dňa 16.11.2016 právny zástupca žalobkyne doručil súdu emailovým podaním ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a zároveň doručil súdu späťvzatie žaloby v zmysle ustanovenia § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilnýh sporový poriadok a žiadal, aby súd predmetné konanie zastavil.

9. Z podania v právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 15.11.2016 (doručené súdu dňa 16.11.2016) súd zistil, že toho dňa sa právny zástupca žalobkyne dozvedel od žalobkyne, že na základe obhliadky pozemku zistila, že žalovaný túto nehnuteľnosť vypratal, avšak bez toho, aby túto skutočnosť oznámil žalobkyni alebo jej právnemu zástupcovi. Vzhľadom na túto skutočnosť berie žalobkyňa žalobu podanú dňa 19.02.2015 späť v celom rozsahu a žiada, aby súd konanie v súlade s § 144 zastavil. Poukázal na to, že žaloba bola podaná dôvodne, keďže v čase jej podania žalovaný pozemok preukázateľne užíval aj napriek výzve žalobkyne a napriek podaniu žaloby pozemok nevypratal. K tomuto kroku pristúpil žalovaný až v priebehu súdneho konania, o skutočnosti, že pozemok vypratal, žalovaný žalobkyňu neupovedomil až do dnešného dňa, napriek tomu, že na deň 16.11.2016 je vo veci nariadené pojednávanie a žalobkyňa túto skutočnosť zistila až ohliadkou pozemku dňa 15.11.2016. Na základe uvedeného žalobkyňa má za to, že späťvzatie podáva výlučne z dôvodov na strane žalovaného a preto žiada, aby súd rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenia § 256 tak, že prizná žalobkyni náhradu trov konania.

10. Na pojednávaní dňa 16.11.2016 súd oboznámil právnu zástupkyňu žalovaného o späťvzatí žaloby. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že späťvzatie jej bolo doručené dňa 15.11.2016 v popoludňajších hodinách, nemala možnosť to prekonzultovať s klientom. So späťvzatím žaloby nesúhlasí, žalobu žiada zamietnuť, nakoľko žalovaný predmetnú nehnuteľnosť tak, ako je uvedená v petite žaloby nikdy neužíval. Nesúhlasí so žiadanou náhradou konania. Žalobu v časti petitu považuje za nevykonateľnú a neurčitú. V prípade, ak bude konanie zastavené tak môžu vzniknúť ďalšie spory, napr. z titulu nájomného a preto by si mal súd ozrejmiť otázku užívania pozemku, teda kedy došlo k ukončeniu užívania. Žiada žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania žalovanému. Nebolo zistené, na základe akého právneho titulu záhradkárska osada užívala predmetnú nehnuteľnosť a nie je hospodárne, aby bolo konanie zastavené, vzhľadom na uvedené.

11. Podľa § 144 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku platného a účinného od 01.07.2016 (ďalej len , žalobca môže vziať žalobu späť.

12. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

13. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

14. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

15. Konanie sa začína doručením žaloby na súd. Žalobca ako pán sporu disponuje po začatí konania subjektívnym právom vziať žalobu späť a dosiahnuť zastavenie konania alebo jeho časti bez meritórneho rozhodnutia. Žalobca nie je obmedzený vo výkone svojho práva vziať žalobu späť, pokiaľ konanie ešte nebolo právoplatne skončené. Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Zastavenie konania alebo jeho časti z dôvodu späťvzatia žaloby nie je limitované hospodárnosťou konania ako v prípade zmeny žaloby.

16. V tomto konaní žalobkyňa doručila súdu späťvzatie žaloby ako jednostranný procesný úkon, ktorým prejavila vôľu nepokračovať ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia. K späťvzatiu žaloby došlo po začatí pojednávania a preto súd zisťoval stanovisko žalovaného k späťvzatiu žaloby. Žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne vyslovil nesúhlas so späťvzatím žaloby a žiadal, aby súd meritórne rozhodol a žalobu zamietol. Nesúhlas odôvodnil tým, že predmetnú nehnuteľnosť neužíval tak, ako je uvedená v petite žaloby, tento považuje za nevykonateľný a neurčitý. Uviedol, že v prípade, ak bude konanie zastavené, tak môžu vzniknúť ďalšie spory, napr. z titulu nájomného a preto by si mal súd ozrejmiť otázku užívania pozemku, teda kedy došlo k ukončeniu užívania. Súd má za to, že uvedené dôvody nie sú relevantné, nakoľko toto konanie sa vedie na základe žaloby na vypratanie časti pozemku, pričom žalovaný nesporoval skutočnosť, že splnil povinnosť žiadanú žalobkyňou a predmetnú časť pozemku po začatí konania vypratal (čo zistila žalobkyňa na základe osobnej ohliadky pozemku). Za tejto situácie má súd za to, že pokračovanie v konaní z dôvodov uvedených žalovaným je nedôvodné. Pokiaľ žalovaný namieta neurčitosť žaloby v špecifikácii časti v

akej užíva pozemok žalobkyne, tak súd považoval tento argument za účelový, keď samotnú skutočnosť užívania časti pozemku žalobkyne žalovaný nikdy nesporoval.

17. Súd na základe uvedeného v zmysle § 145 ods. 1 konanie zastavil.

18. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Keďže žalovaný procesne zavinil zastavenie konania, keď svojím správaním spočívajúcim v splnení žalovanej povinnosti po začatí konania (vypratal pozemok ) vyvolal u žalobkyne nevyhnutnosť späťvzatia žaloby, považuje sa na účely náhrady trov konania žalovaný za stranu, ktorá procesne zavinila zastavenie konania. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 16.11.2016 po vyhlásení uznesenia o zastavení konania vzniesla voči konajúcej sudkyni námietku zaujatosti. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 8NcC/67/2016 -189 zo dňa 06.12.2016 rozhodol, že sudkyňa JUDr. Dagmar Vaverčáková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci sp. zn. 44C 139/2015.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.