Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23S-92-2016.pdf
PDF · 186.39 KB
Case nature
Area
Subarea
23S/92/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Petra Kvietka, v právnej veci žalobcu: GAMO, a. s., Kyjevské námestie 6, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 36 033 987, zastúpený advokátom: JUDr. Bohumil Novák, Advokátska kancelária so sídlom Horná 27, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 673223/2016 zo dňa 6. mája 2016, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. U žalobcu ako u daňového subjektu (platiteľa dane z pridanej hodnoty) prebehla daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie júl 2012. Daňová kontrola bola začatá na základe oznámenia č. 9600404/5/2603864/2012/BízM zo dňa 18.09.2012. Rozhodnutím č. 9601403/5/3618007/2013/BízM zo dňa 30.07.2013 bola daňová kontrola prerušená, z dôvodu zaslania žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií. Potom, čo pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, bolo v nej pokračované na základe oznámenia č. 9601403/5/965821/2014/Krau z 13.03.2014. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol č. 9601403/5/1242782/2014/BízM zo dňa 01.04.2014, doručený žalobcovi 02.04.2014. 2. Daňovou kontrolou Daňový úrad Banská Bystrica (ako správca dane) zistil, že žalobca si za zdaňovacie obdobie júl 2012 uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty v celkovej sume 115.800,- Eur, z dodávateľskej faktúry č. 20120002, interné číslo DFTBB-2012-611-001174, zo dňa 16.07.2012, dátum dodania tovaru/služby 16.07.2012, vystavenej dodávateľom CorpIn, s. r. o., Stavbárska 54, 821 07 Bratislava-Vrakuňa, IČO: 46 420 118 (ďalej len „CorpIn, s. r. o.“), za nákup softwaru v celkovej sume 694.800,- Eur, z toho základ dane 579.000,- Eur a 20% daň z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) v sume 115.800,- Eur. 3. Nárok na odpočítanie dane žalobca preukazoval uvedenou dodávateľskou faktúrou a Rámcovou zmluvou na dodanie softwaru a poskytnutie služieb zo dňa 27.06.2012, uzavretou medzi žalobcom ako kupujúcim a predávajúcim CorpIn, s.r.o. Účel nákupu žalobca preukazoval predajom tohto tovaru spoločnosti Mashreq, Kft, 9024 Györ, Borsos Miklós 1, HU23827222, Maďarská republika (ďalej len „Mashreq, Kft.“), a to predloženou odberateľskou faktúrou č. FVZBB-2012-710-000031 zo dňa 16.07.2012, ktorou deklaroval predaj softwaru v celkovej sume 596.949,- Eur do Maďarska, a uvedenú dodávku vykázal s oslobodením od dane z pridanej hodnoty (k cene neuplatnil DPH). 4. Daňový úrad Banská Bystrica, ako správca dane (orgán verejnej správy 1. stupňa), rozhodnutím č. 9601403/5/3976370/2014/BízM zo dňa 25.08.2014 určil žalobcovi, ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty, podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) rozdiel dane v sume 115 800,- Eur na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012. Správca dane nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie júl 2012 v sume 99.035,78 Eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 16.764,22 Eur. 5. Podľa správcu dane žalobca, ako platiteľ dane, porušil ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a), § 49 ods. 2 písm. a), § 49 ods. 1 a § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o DPH“), a to tým, že si uplatnil odpočítanie dane za nákup softwaru v zmysle dodávateľskej faktúry č. 20120002 (interné číslo DFTBB-2012-611-001174) zo dňa 16.07.2012, dátum dodania tovaru/služby 16.07.2012, dátum splatnosti 12.04.2013, od dodávateľa CorpIn, s. r. o., ktorá bola vyhotovená na základe Rámcovej zmluvy zo dňa 27.06.2012. Správca dane spochybnil reálnu existenciu softwaru - predmetu fakturácie v množstve a cene, akú deklaroval kontrolovaný daňový subjekt (žalobca) predloženými dokladmi. Poukázal tiež na to, že nebolo možné preveriť pôvod fakturovaného predmetu. 6. Proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie. 7. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný - Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica (orgán verejnej správy 2. stupňa), ktorý rozhodnutím č. 1100301/1/551036/2014/5019 zo dňa 15.12.2014 rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
8. V odôvodnení svojho rozhodnutia správcovi dane vytýkal, že sa obmedzil len na opis vykonaných dôkazov a zistených skutočností bez toho, aby uviedol, čo daným dôkazným prostriedkom bolo preukázané, a ďalej, že nie je možné rozhodnúť len na základe pochybností, ku ktorým správca dane preverovaním dospel. V prípade, že správca dane v daňovom konaní zistil okolnosti, ktoré svedčia porušeniu zákona alebo daňovému podvodu, či zneužitiu práva, bolo potrebné podľa odvolacieho orgánu tento fakt pomenovať a objektívne preukázať. Rozhodnutie správcu dane preto označil za nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené. V rámci ďalšieho postupu v konaní žalovaný ako odvolací orgán správcu dane usmernil tak, že v súčinnosti s daňovým subjektom má opätovne posúdiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane z priadnej hodnoty, aj v súvislosti s námietkami daňového subjektu uvedenými vo vyjadrení k Protokolu, a zistiť a vyhodnotiť skutkový stav veci do takej miery, aby bolo možné vysporiadať sa s otázkou, či vzhľadom na všetky zistené okolnosti, týkajúce sa skutkového stavu, došlo k porušeniu zákona alebo k daňovému podvodu, či k zneužitiu práva. Ďalej odvolací orgán uviedol, že správca dane dokazovanie podľa potreby doplní, a na základe takto zisteného a náležite vyhodnoteného skutkového stavu o veci opätovne rozhodne.
9. Správca dane následne opätovne rozhodol, a rovnako ako vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, rozhodnutím č. 14757492015 zo dňa 28.09.2015 určil žalobcovi, ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty, rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012 v sume 115.800,- Eur. Žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie júl 2012 v sume 99.035,78 Eur a vyrubil daň v sume 16.764,22 Eur. Svoje rozhodnutie rozsiahlo odôvodnil so záverom, že nebola preukázaná existencia predmetného fakturovaného softwaru a nebolo preukázané ani dodanie tovaru osobou uvedenou na faktúre. Nebol teda preukázaný vznik daňovej povinnosti u spoločnosti CorpIn, s. r. o. podľa § 19 ods. 1 a 2 Zákona o DPH, a tým následný nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH u žalobcu. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru alebo služby a právo odpočítať daň vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Vznik daňovej povinnosti u dodávateľa je podmienkou vzniku práva na odpočítanie dane u platiteľa, čo v tomto prípade podľa správcu dane nebolo splnené.
10. Ako podstatné závery vyvodené z vykonaných dôkazov správca dane uviedol :
- nebola preukázaná reálna existencia softwaru, pretože nebolo preukázané dodanie dodávateľom, ktorý bol deklarovaný kontrolovaným daňovým subjektom (žalobcom), a to spoločnosťou CorpIn, s. r. o., ktorá nezamestnávala zamestnancov požadovanej kvalifikácie na výrobu, ako aj na potrebný servis softwaru,
- spoločnosť CorpIn, s. r. o. nepreukázala dôveryhodne, že žalobcovi bol predmet fakturácie reálne dodaný prostredníctvom deklarovaného subdodávateľa IDB, s. r. o., Pekárska 14, 917 00 Trnava, IČO: 46 420 088 (ďalej len „IDB, s. r. o.“),
- konateľom subdodávateľa IDB, s. r. o. bol Ing. K., ktorý odmietol vypovedať, čo malo za následok zmarenie reálneho preukázania existencie softwaru,
- posledný zistený dodávateľ - Blue Business Consluting, s. r. o., Kopčianska 15, 851 01 Bratislava, IČO: 46 010 432, je nekontaktný, s konateľom z Tureckej republiky, na základe čoho nie je možné preveriť ďalšieho subdodávateľa v reťazci,
- nebolo zistené, kto je autorom softwaru a kde bol reálne implementovaný, zo strany všetkých zúčastnených spoločností v reťazci sa k nemu nepristupovalo s ohľadom na jeho finančné ohodnotenie a využitie,
- z výsluchov svedkov vyplýva, že sa nepokúšali objasniť skutočnosť tak, ako nastala, a prepisy zainteresovaných spoločností na spoločnosti v Paname a USA, ako aj odovzdanie dokladov spoločnosti so sídlom na Cypre a zmena štatutára odberateľa - spoločnosti Mashreq, Kft. na občana Tureckej republiky, nasvedčujú o nedôveryhodnosti transakcie a nepreukázaní reálneho dodania predmetu fakturácie,
- spoločnosť Mashreq, Kft. je nekontaktná, bola prevedená zmena štatutárneho orgánu, a ani prostredníctvom medzinárodnej spolupráce nebolo preukázané, že príjemcom softwaru bola uvedená spoločnosť,
- z celkovej fakturovanej sumy 694.800,- Eur bola žalobcom vykonaná reálne len úhrada vo výške 127.380,- Eur, zostávajúci záväzok bol započítaný medzi spoločnosťami CorpIn, s. r. o. a Mashreq, Kft., ktoré sú nekontaktné a osoby, ktoré mali byť zodpovedné za záväzky, už v uvedených spoločnostiach nefigurujú,
- nepreukázalo sa, kde bol software zavedený a ani kto vybavoval reklamácie, servis, skryté vady,
- nikto u žalobcu neskontroloval predmet fakturácie, tento mal byť zabalený v zapečatenej obálke, ktorá mala byť vložená do väčšej a poslaná ďalej,
- nepreukázala sa výpoveď svedka E., že tovar bol od spoločnosti CorpIn, s. r. o. doručený žalobcovi cez dodávateľa Direct Parcel Distribution SK, s. r. o., Technická 7, Bratislava, IČO: 35 834 498,
- z bodov 16/ a 17/ vyjadrenia žalobcu zo dňa 17.09.2015 nie je zrejmé, či zásielka bola kontrolovaná, kto s ňou manipuloval, a kde a ako dlho bola u žalobcu uložená, ako bola zabezpečená proti zneužitiu (krádeži a pod.), žalobca len odkázal, že k tomuto sa podrobne vyjadril svedok R.. Tento svedok ale uviedol len to, že prepravu nezabezpečoval, nevedel uviesť názov prepravcu. Uviedol, že prepravu zabezpečovalo oddelenie logistiky, mala to byť spoločnosť TNT Express Worldwide, spol. s r. o., Pri starom letisku 14, Bratislava, IČO: 31 351 603. Bola to obálka, ktorá sa zabalila do väčšej obálky a od spoločnosti Mashreq, Kft. obdržali doklad o prevzatí.
- spoločnosť TNT Express Worldwide, spol. s r.o. nedisponuje dokladom o prevzatí predmetu fakturácie v Maďarsku. Žalobca doložil doklad, ktorý mu bol poskytnutý od uvedenej spoločnosti o tom, že zásielku za Mashreq, Kft. prevzala osoba X. E., ale nebolo preukázané, kto bola táto osoba, a ani akú zásielku prevzala a komu ju odovzdala.
- na dodávateľskej faktúre č. 20120002 od CorpIn, s. r. o., ako aj na odberateľskej faktúre č. FVZBB-2012.710-000031 pre odberateľa Mashreq Kft., je uvedený dátum vyhotovenia a dátum dodania tovaru/služby deň 16.07.2012, čo nie je v súlade so skutkovým stavom, pretože žalobca nemohol dodať predmet fakturácie spoločnosti Mashreq Kft. dňa 16.07.2012, keďže z ním predloženého vyjadrenia a záznamu o prijatí došlej faktúry vyplýva, že zásielka mala byť prijatá do firmy GAMO, a. s. (žalobca) dňa 19.07.2012, a prepravu cez spoločnosť TNT Express Worldwide, spol. s r. o. objednávala za žalobcu p. R. až dňa 20.07.2012,
- obchodné vzťahy medzi spoločnosťami Blue Business Consluting, s. r. o. a IDB, s. r. o. a CorpIn, s. r. o. majú priamy dopad aj na obchodný vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou Mashreq Kft., a všetky zistenia, vrátane zmien konateľov a prevodov obchodných podielov, ako aj odmietnutie výpovede bývalého konateľa, sú z hľadiska dokazovania a správneho určenia dane významné. 11. V rozhodnutí správca dane vychádzal zo skutočností zistených v priebehu daňovej kontroly, z dôkazov predložených žalobcom, z dôkazov vykonaných samotným správcom dane v rámci vyrubovacieho konania, ako aj z dôkazov vykonaných v rámci daňových kontrol vedených u žalobcu za účelom zistenia oprávnenosti nároku na odpočítanie DPH alebo jeho časti za zdaňovacie obdobia august a október 2012. Správca dane poukázal tiež na to, že samotná existencia faktúry a jej zahrnutie do záznamov pre DPH bez akýchkoľvek ďalších dôkazov, preukazujúcich naplnenie obchodu, nie je relevantným dôkazom o tom, že obchod bol reálne uskutočnený a že bol uskutočnený osobou uvedenou na faktúre. Faktúra z hľadiska nároku na odpočítanie dane je použiteľná len vtedy, ak odráža reálny stav.
12. Proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie.
13. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 673223/2016 zo dňa 06.05.2016 a odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil. Aj podľa názoru žalovaného neboli splnené hmotnoprávne podmienky, na ktorých bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, preto sa stotožnil so závermi uvedenými v prvostupňovom rozhodnutí. Okrem vyššie uvedených záverov správcu dane poukázal ešte na zásadné zmeny, ku ktorým došlo v zainteresovaných obchodných
spoločnostiach, a to na zmenu sídla spoločnosti CorpIn, s. r. o. od 03.04.2013, na zmenu spoločníka tejto spoločnosti od 16.07.2013 na spoločnosť so sídlom v USA (pričom predchádzajúci spoločník R. E. uviedol, že si nepamätá, s kým jednal pri odovzdávaní spoločnosti) a na absenciu konateľa v tejto spoločnosti od 16.07.2013. Ďalej poukázal na zmenu sídla spoločnosti IDB, s. r. o. od 20.11.2012, na zmenu spoločníka tejto spoločnosti na spoločnosť so sídlom v Panamskej republike od 05.11.2013, na absenciu konateľa v tejto spoločnosti od 04.11.2013, ako aj na následné zrušenie tejto spoločnosti od 12.05.2015 a jej výmaz z Obchodného registra ku dňu 22.03.2016. Žalovaný poukázal ešte aj na to, že spoločnosť Blue Bussines Consulting, s. r. o., ako posledný zistený subdodávateľ softwaru, je nekontaktná a od 14.05.2011 je jej jediným spoločníkom a konateľom osoba s bydliskom v Tureckej republike. Za žalobcu Rámcové zmluvy podpisoval bývalý generálny riaditeľ (do 06.09.2012 aj predseda predstavenstva) N. W. a Z. J. ako podpredseda predstavenstva. Objednávky softwaru mal uskutočňovať bývalý zamestnanec žalobcu W. R. (vo funkcii obchodného riaditeľa do 07.02.2013). Žalobca so spoločnosťami CorpIn, s. r. o. a Mashreq, Kft. viac neobchodoval, išlo o jednorazový obchod.
14. Správnou žalobou, doručenou správnemu súdu dňa 12.07.2016, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 673223/2016 zo dňa 06.05.2016, ako aj rozhodnutia správcu dane č. 1475749/2015 zo dňa 28.09.2015. V žalobe namietal nezákonnosť v postupe žalovaného a správcu dane, nezákonnosť daňovej kontroly, nezákonnosť v postupe správcu dane pri jej vykonávaní, ako aj jej nezákonné prerušenie a nemožnosť použitia zistení oznámených v rámci medzinárodnej výmeny daňových informácií ako dôkazu, nesprávnosť záveru o nepreukázaní reálnej existencie dodaného tovaru, nezákonnosť pri rozsahu a spôsobe vykonávaného dokazovania, ako aj rozpor záverov uvedených v rozhodnutiach správcu dane a žalovaného s platnou a záväznou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Ďalej namietal, že daňová kontrola nebola vykonaná v zákonnej lehote a počas jej prerušenia boli nezákonne vykonávané dôkazy. 15. Žalovaný sa k žalobe rozsiahlo vyjadril v podaní z 19.08.2016 s tým, že v podstate námietky žalobcu označil ako nedôvodné a žalobu žiadal zamietnuť. Postup pri daňovej kontrole, ako aj v rámci vyrubovacieho a odvolacieho konania, označil za zákonný a zotrval na skutkových a právnych záveroch uvedených v preskúmavaných rozhodnutiach. 16. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní z 26.09.2016. Vyjadril nesúhlas s tvrdeniami žalovaného uvedenými v jeho vyjadrení a zdôraznil svoje žalobné námietky. 17. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní z 11.10.2016, v ktorom zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení a na záveroch uvedených v preskúmavaných rozhodnutiach. 18. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) na 26.10.2016. Žalobca podaním z 13.10.2016 požiadal o zmenu termínu pojednávania, z dôvodu kolízie s iným pojednávaním, na ktorom sa v rovnakom čase zúčastní jeho právny zástupca. Žalobca trval na osobnej účasti svojho právneho zástupcu na pojednávaní pred správnym súdom. 19. Správny súd uvedenej žiadosti žalobcu o zmenu termínu pojednávania vyhovel a odročil nariadené pojednávanie na 16.11.2016. 20. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. 21. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej správnej žalobe a v nej uvedených žalobných bodoch, pričom zdôraznil niektoré žalobné námietky. 22. Konkrétne zdôraznil tú žalobnú námietku, ktorá sa týkala vytýkaného nesprávneho postupu správcu dane pri doručovaní zásielok, v dôsledku čoho bola podľa jeho názoru nesprávne aplikovaná fikcia doručenia § 31 ods. 3 Daňového poriadku. Ďalej zdôraznil, že po zrušení rozhodnutia žalovaným sa správca dane neriadil právnym názorom vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí. Zdôraznil aj to, že daňový subjekt nemôže byť zaťažovaný preukazovaním skutočností, ktoré sa týkajú iných daňových subjektov, a ktoré zjavne a objektívne nemôže poznať. Poukázal na závery v rozhodnutí ESD C-277/14, na dobromyseľnosť žalobcu a na zásadu rímskeho práva, že nemožno dokázať neexistujúcu skutočnosť. 23. Na otázku súdu, aké práva žalobcu mali byť porušené nesprávnym doručovaním, právny zástupca žalobcu uviedol, že v podstate svoje stanoviská uplatnil žalobca neskôr, ale bráni sa preto, že daňové orgány tvrdia, že žalobca nevyužil svoje práva a bol nedostatočne súčinný. 24. Štatutárna zástupkyňa žalobcu Z. J. (podpredsedníčka predstavenstva) sa pripojila k vyjadreniu právneho zástupcu. 25. V rámci konečného návrhu žiadal žalobca žalobe v celom rozsahu vyhovieť. 26. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú
ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP).
27. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správcu dane a žalovaného a po preskúmaní veci dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k porušeniu zákona, ktoré by malo mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto žalobu žalobcu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
28. Žalobca v správnej žalobe uviedol celkovo 11 žalobných námietok, niektoré s odkazom na námietky uvedené v odvolaní, ktoré bolo podané v administratívnom konaní. Podstatná časť žalobných námietok je totožná s odvolacími námietkami, pričom aj v obsahu uvedených 11-tich žalobných námietok sú opakovane namietané tie isté skutočnosti. Správny súd sa preto v nasledujúcich častiach odôvodnenia svojho rozhodnutia bude vysporiadavať súbežne s viacerými žalobnými námietkami, ktoré spolu súvisia.
29. Správny súd považuje za potrebné vysporiadať sa ako s prvou žalobnou námietkou s tou, ktorou žalobca vytýkal nepreskúmateľnosť a zmätočnosť rozhodnutia žalovaného a správcu dane. S touto žalobnou námietkou súvisia ďalej tie, ktorými žalobca poukazoval na to, že správca dane opakuje vo svojom rozhodnutí pôvodný obsah zrušeného rozhodnutia a opisuje obsah administratívneho spisu, Protokol z daňovej kontroly a vyjadrenia správcu dane, teda že rozhodnutie bolo vydané v rozpore s § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Rozhodnutiu žalovaného ďalej žalobca vytýkal, že bez akejkoľvek zmeny skutkového stavu a bez zmeny obsahu prvostupňového rozhodnutia, dospel k opačnému záveru ako vo svojom prvom rozhodnutí (ktorým rozhodnutie správcu dane vydané vo vyrubovacom konaní zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie), pričom zmenu nikde neodôvodnil. Podľa žalobcu išlo pritom o novú skutočnosť, voči ktorej sa nemohol brániť.
30. Žalovaný tieto žalobné námietky označil za neopodstatnené a uviedol, že správca dane rešpektoval závery uvedené v jeho zrušujúcom rozhodnutí (č. 9601403/5/3976370/2014/BízM zo dňa 25.08.2014). V novom rozhodnutí (č. 1475749/2015 zo dňa 28.09.2015) správca dane uviedol jednotlivé procesné úkony a kontrolné zistenia z daňovej kontroly, ako aj z vyrubovacieho konania, vrátane pochybností a ich dôvodov, zistenia vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a odôvodnil ustanoveniami Zákona o dani z pridanej hodnoty. Keďže väčšina kontrolných zistení bola zistená v daňovej kontrole, je rozhodnutie správcu dane zo dňa 28.09.2015 svojím obsahom podobné s jeho predchádzajúcim rozhodnutím, ale sú v ňom doplnené a vyhodnotené aj zistenia z ďalšieho vyrubovacieho konania. V ďalšom vyrubovacom konaní bol správcom dane skutkový stav doplnený o nové dôkazy, ktoré boli vyhodnotené vo vzájomných súvislostiach s dovtedy zisteným skutkovým stavom, preto bolo rozhodnutie správcu dane potvrdené.
31. Z predloženého administratívneho spisu správny súd zistil, že po ukončení daňovej kontroly bolo správcom dane vo vyrubovacom konaní vydané rozhodnutie č. 9601403/5/3976370/2014/BízM zo dňa 25.08.2014, proti ktorému podal žalobca odvolanie. Žalovaný ako odvolací orgán uvedené rozhodnutie správcu dane rozhodnutím č. 1100301/1/551036/2014/5019 zo dňa 15.12.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia rozhodnutia správcu dane bola jeho nepreskúmateľnosť.
32. V zrušujúcom rozhodnutí žalovaný správcovi dane vytýkal, že správca dane mal vyhodnotiť podklady a dôkazy predložené žalobcom ako daňovým subjektom a ďalej, že nemožno rozhodnúť na základe pochybností, ale len na základe jednoznačne preukázaného záveru. Postup správcu dane v ďalšom konaní usmernil tak, že v súčinnosti s daňovým subjektom má opätovne posúdiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, aj v súvislosti s námietkami žalobcu uvedenými vo vyjadrení k Protokolu, zistiť a vyhodnotiť skutkový stav veci do takej miery, aby bolo možné vysporiadať sa s otázkou, či vzhľadom na všetky zistené okolnosti, týkajúce sa skutkového stavu, došlo k porušeniu zákona alebo k daňovému podvodu alebo k zneužitiu práva. Uviedol tiež, že správca dane dokazovanie podľa potreby doplní, následne náležite vyhodnotí skutkový stav a o veci rozhodne.
33. Z uvedeného vyplýva, že odvolací orgán zrušil prvostupňové rozhodnutie správcu dane pre nedostatky v jeho odôvodnení, konkrétne vo vyhodnotení dôkazov a vo formulácii jednoznačných záverov, odôvodňujúcich prijaté rozhodnutie. Tieto nedostatky konštatoval len vo všeobecnej rovine s usmernením pre ďalší postup správcu dane v tom, že dôvod nepriznania nadmerného odpočtu DPH musí byť jednoznačne konštatovaný. Ku konkrétnym zisteniam, vyplývajúcim z vykonaného dokazovania, a k
samotnému nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (či si ho v posudzovanom prípade daňový subjekt uplatnil oprávnene alebo nie) sa odvolací orgán vo svojom rozhodnutí nevyjadril.
34. V rámci ďalšieho postupu v konaní sa správca dane spravoval právnym názorom žalovaného ako odvolacieho orgánu, vyjadreným v zrušujúcom rozhodnutí. Doplnil dokazovanie, nanovo rozhodol (preskúmavané rozhodnutie č. 1475749/2015 zo dňa 28.09.2015) a toto svoje rozhodnutie náležite odôvodnil s uvedením záverov, pre ktoré žalobcovi nepriznal odpočet na dani z pridanej hodnoty (nepreukázanie reálnej existencie predmetu fakturácie). Nie je teda dôvodná námietka žalobcu, v ktorej tvrdil, že nebol rešpektovaný záväzný právny názor odvolacieho orgánu - žalovaného, uvedený v rozhodnutí zo dňa 15.12.2014.
35. Za neopodstatnenú považuje správny súd aj tú žalobnú námietku, ktorou žalobca tvrdil, že žalovaný rozhodol odlišne, bez zmeny skutkového stavu a zmeny obsahu prvostupňového rozhodnutia. Ako už bolo uvedené vyššie, odvolací orgán prvé rozhodnutie správcu dane vydané vo vyrubovacom konaní zrušil, ale k skutkovému stavu ako takému sa v ňom konkrétne nevyjadroval. Rozhodnutie bolo zrušené pre jeho nepreskúmateľnosť.
36. V prípade zrušenia rozhodnutia pre nepreskúmateľnosť nie je vylúčené, že nedôjde k žiadnej zmene v zistení skutkového stavu, prvostupňový orgán za rovnakého skutkového stavu nanovo rozhodne, svoje rozhodnutie preskúmateľným spôsobom odôvodní, a takéto rozhodnutie bude v rámci konania o opravných prostriedkoch potvrdené, pretože bude z neho zrejmé, aké skutočnosti boli dokazované, ako boli vyhodnotené dôkazy a na základe akých úvah boli formulované závery.
37. Navyše v predmetnom prípade, po zrušení rozhodnutia žalovaným, správca dane vykonal ďalšie dôkazy (z vlastnej iniciatívy, ako aj dôkazy predložené žalobcom), vyžiadal si vyjadrenie od samotného daňového subjektu - žalobcu, a teda zistenie skutkového stavu bolo doplnené. V preskúmavanom rozhodnutí správca dane odstránil vytýkané nedostatky v zmysle záväzného právneho názoru vysloveného žalovaným v zrušujúcom rozhodnutí. 38. Nemožno preto súhlasiť ani s tou žalobnou námietkou, ktorou žalobca označil rozhodnutie správcu dane a žalovaného za nepreskúmateľné. Rozhodnutie spĺňa formálne aj obsahové atribúty riadne odôvodneného rozhodnutia (§ 63 ods. 5 Daňového poriadku). Žalovaný aj správca dane podrobne opísali priebeh daňového konania, jednotlivé procesné úkony, ktoré boli realizované, jednotlivé dôkazy, ako aj zistenia vyplývajúce z vykonaných dôkazov. Všetky dôkazy boli vyhodnotené s uvedením úvah, ktorými sa správca dane/žalovaný pri ich hodnotení riadili. V rozhodnutiach sa zároveň podrobne vysporiadali s námietkami žalobcu (uvedenými v Protokole, ako aj s námietkami uvedenými neskôr v priebehu vyrubovacieho konania a v odvolaní), a s dôkazmi predloženými žalobcom. Keďže podkladom pre vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní sú skutočnosti zistené v priebehu daňovej kontroly (ktoré sú obsiahnuté v Protokole) je prirodzené, že opis týchto skutočností tvorí aj súčasť rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní. Z tohto dôvodu sú potom aj v novom rozhodnutí správcu dane uvádzané rovnaké skutkové zistenia (ktoré boli aj doplnené) ako v jeho pôvodnom rozhodnutí.
39. Za nepreskúmateľné rozhodnutie možno označiť také rozhodnutie, v ktorom absentujú dôvody, ktoré k prijatiu rozhodnutia viedli alebo sú dôvody formulované nezrozumiteľne. Pokiaľ je rozhodnutie nepreskúmateľné, nie je možné zaoberať sa jeho vecnou stránkou. V prejednávanom prípade žalobca namieta aj skutočnosti týkajúce sa splnenia hmotnoprávnych podmienok stanovených Zákonom o dani z pridanej hodnoty a závery, ku ktorým pri hodnotení týchto podmienok žalovaný ako aj správca dane dospeli, čím sám popiera namietanú nepreskúmateľnosť rozhodnutí. V súvislosti s touto žalobnou námietkou správny súd odkazuje aj na rozhodnutie Nejvyššího správního soudu ČR zo dňa 30.06.2010 sp. zn. 9 As 2/2010.
40. Rozhodnutia správcu dane a žalovaného nemožno označiť ani ako zmätočné. O zmätočné rozhodnutie by išlo v prípade, ak by si jednotlivé časti rozhodnutia navzájom odporovali, alebo by jednotlivé časti, prípadne dôvody rozhodnutia, neboli usporiadané v rámci logického a systematického celku. Preskúmavané rozhodnutia majú svoju vnútornú logickú štruktúru, kde sú jednotlivé časti usporiadané v časovej a vecnej nadväznosti.
41. Druhou skupinou žalobných námietok žalobca namietal nedostatky v procesnom postupe - nedodržanie procesnoprávnych noriem.
42. Jednou z týchto námietok žalobca namietal, že mu nebola doručená výzva podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku, čím „mu bola odňatá možnosť konať a brániť sa voči nezmyslom správcu dane, čím došlo k porušeniu základných zásad daňového konania, základných ústavných a ľudských práv“.
43. Žalovaný túto žalobnú námietku označil za neopodstatnenú a popísal postup správcu dane podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku, súvisiaci s touto námietkou.
44. Podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku; ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane.
45. Podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku; zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.
46. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že dňa 31.03.2014 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, ktorého sa za žalobcu zúčastnila splnomocnená zástupkyňa S. J.. Účelom ústneho pojednávania bolo oboznámenie daňového subjektu - žalobcu s úkonmi správcu dane a so zisteniami pri výkone daňovej kontroly. Splnomocnená zástupkyňa žalobcu sa vyjadrila ústne do zápisnice a podpísala zápisnicu bez námietok a návrhov smerujúcich proti jej obsahu. Protokol z daňovej kontroly č. 9601403/5/1242782/2014/BízM zo dňa 01.04.2014 prevzala splnomocnená zástupkyňa osobne dňa 02.04.2014 spolu s výzvou č. 9601403/5/1254629/2014/BízM zo dňa 01.04.2014. Uvedenou výzvou bol žalobca vyzvaný na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole z daňovej kontroly s tým, že podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku môže žalobca ako daňový subjekt predložiť vyjadrenie k Protokolu a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly, najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy s tým, že zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
47. Žalobca sa k Protokolu vyjadril v podaní zo dňa 25.04.2014. S námietkami uvedenými v Protokole sa správca dane vysporiadal v stanovisku, s ktorým bol žalobca oboznámený na ústnom pojednávaní dňa 19.06.2014 a bolo zapracované do zápisnice z tohto ústneho pojednávania. Následne boli námietky žalobcu, uvedené vo vyjadrení k Protokolu, a vysporiadanie sa s nimi správcom dane, zapracované aj do rozhodnutí vydaných vo vyrubovacom konaní. Postup podľa § 68 ods. 1 a § 46 ods. 8 Daňového poriadku bol tak dodržaný.
48. Žalobca ďalej namietal, že správca dane nedodržal postup podľa 46 ods. 5 Daňového poriadku, podľa ktorého ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, správca dane oznámi tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby
neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
49. Žalovaný ani s touto žalobnou námietkou nesúhlasil. Uviedol, že o jednotlivých kontrolných zisteniach bol žalobca informovaný, napr. na ústnom pojednávaní dňa 31.03.2014, kde správca dane uviedol svoje pochybnosti, ak aj ich dôvody, týkajúce sa predmetného fakturovaného plnenia. Ďalej boli pochybnosti a ich dôvody uvedené aj v rozhodnutiach, vydaných vo vyrubovacom konaní.
50. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku; ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
51. V posudzovanom prípade správca dane pri výkone daňovej kontroly od kontrolovaného daňového subjektu - žalobcu vyžiadal faktúru a rámcovú zmluvu, vzťahujúce sa k predmetu fakturácie, pri ktorom si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Následne správca dane pristúpil k overeniu reálnosti obchodnej transakcie, ktorá sa týkala fakturovaného predmetu plnenia. Je potrebné uznať, že nebol uskutočnený písomný úkon zo strany správcu dane, adresovaný žalobcovi, v ktorom by výslovne formuloval svoje pochybnosti. Z nasledujúcich úkonov správcu dane, a aj zo samotného rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní č.9601403/5/3976370/2014/BízM zo dňa 25.08.2014, ako aj z ďalšieho rozhodnutia správcu dane č. 1475749/2015 zo dňa 28.09.2015, nepochybne vyplýva, že správca dane predložené listinné doklady (faktúry a rámcové zmluvy) nespochybnil, ale spochybnil reálnosť uskutočnenej transakcie, teda či predložené listinné dôkazy odrážajú reálne uskutočnenú obchodnú transakciu, pri ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetu fakturácie - softwaru (resp. k modulom k softwaru). Za tým účelom správca dane potom vykonal dokazovanie u dodávateľa, subdodávateľov a odberateľa, preveroval uskutočnenie dopravy predmetu fakturácie medzi nimi, autora
- výrobcu softwaru, ako aj konečného odberateľa - kde bol software inštalovaný, a podobne. Keďže pochybnosť o reálnom uskutočnení obchodnej transakcie, ktorú mali preukazovať žalobcom predložené listinné dôkazy, je nepochybne zrejmá z ďalších úkonov správcu dane (a to aj z otázok, ktoré správca dane pri ústnom pojednávaní kládol žalobcovi, z ktorých vyplývali skutočnosti, ktoré boli spochybňované, a ktoré sa správca dane snažil zistiť), je aj táto žalobná námietka nedôvodná.
52. Pri prísne formálnom výklade ustanovenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku možno dospieť k záveru, že postup podľa tohto ustanovenia je dodržaný, ak správca dane zašle kontrolovanému daňovému subjektu písomné podanie, v ktorom oznámi svoje pochybnosti a vyze ho na vyjadrenie, prípadne ho oboznámi v tomto smere pri ústnom pojednávaní. Nedodržanie takejto formy v tomto prejednávanom prípade nemá ale podľa správneho súdu za následok nezákonnosť rozhodnutia správcu dane a žalovaného, nakoľko z procesných úkonov správcu dane, z Protokolu o daňovej kontrole, ako aj z jeho rozhodnutí vydaných vo vyrubovacom konaní, je zrejmé, že správca dane spochybňoval reálne uskutočnenie obchodnej transakcie. Žalovaný sa k tejto skutočnosti v priebehu daňovej kontroly, ako aj v priebehu vyrubovacieho konania vyjadroval, a po zrušení prvého rozhodnutia vydaného správcom dane vo vyrubovacom konaní predložil aj ďalšie 4 nové dôkazy, ktorými sa snažil preukázať reálne uskutočnenie obchodných transakcií, týkajúcich sa predmetu fakturácie (jeho dodanie od spoločnosti CorpIn, s. r. o žalobcovi ako aj jeho dodanie žalobcom odberateľovi Mashreq, Kft. do Maďarskej republiky).
53. Ďalšia žalobná námietka žalobcu sa týkala nedoručenia rozhodnutí, ktorými bolo rozhodnuté o námietkach zaujatosti vznesených žalobcom proti zamestnankyniam správcu dane, ktoré boli poverené vykonaním daňovej kontroly (č. 9601403/5/3100886/2014/FarL zo dňa 26.06.2014 a č. 9601403/5/3100923/2014/FarL zo dňa 26.06.2014) a nedoručenia oznámenia č. 9601403/3614939/2014/Krau zo dňa 24.07.2014. Správcovi dane žalobca ešte vytýkal, že v jeho rozhodnutiach bolo uvedené, že námietky podal splnomocnený zástupca daňového subjektu, pričom právny zástupca žalobcu námietky nepodal, pretože on ako daňový subjekt nie je účastníkom konania. O opodstatnenosti vznesených námietok zaujatosti podľa žalobcu svedčí aj tá skutočnosť, že následne vo veci konali iní zamestnanci správcu dane.
54. Žalovaný túto žalovanú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú a postup správcu dane pri doručovaní rozhodnutí a oznámenia označil za zákonný, v súlade s Daňovým poriadkom. Uviedol aj dôvody, pre ktoré neboli žalobcom vznesené námietky zaujatosti dôvodné, ako aj dôvody, pre ktoré vo vyrubovacom konaní následne pokračovali iní poverení zamestnanci správcu dane (odchod na materskú dovolenku a dlhodobá práceneschopnosť).
55. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu vzniesol námietku zaujatosti voči zamestnankyniam správcu dane na ústnom pojednávaní konanom dňa 19.06.2014. Po vznesení námietky zaujatosti zamestnankyne správcu dane nepokračovali v ústnom pojednávaní. Následne bolo rozhodnuté o námietkach zaujatosti, a rozhodnutia boli doručované žalobcovi - jeho splnomocnenému zástupcovi.
56. Z ustanovenia § 9 ods. 2 Daňového poriadku vyplýva pre daňový subjekt oprávnenie zvoliť si zástupcu a nechať sa ním v daňovom konaní zastupovať na základe plnomocenstva udeleného písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane. V posudzovanom prípade daňový subjekt - žalobca toto svoje právo využil a zvolil si zástupcu - JUDr. Bohumila Nováka, advokáta, ktorému účinne udelil plnomocenstvo na zastupovanie v daňovom konaní.
57. Podstata zastupovania spočíva v tom, že za zastúpeného (v tomto prípade daňový subjekt) koná zvolený zástupca ako osoba, ktorú si zastúpený zvolil, a ktorá bude hájiť jeho práva v príslušnom konaní.
58. Žalobca v správnej žalobe vytýkal, že správca dane vo svojom rozhodnutí uviedol, že bolo rozhodnuté o námietke „splnomocneného zástupcu daňového subjektu“, avšak jeho splnomocnený zástupca nebol účastníkom tohto konania ako daňový subjekt. Správny súd považuje k tejto žalobnej námietke za potrebné uviesť, že ide len o terminologickú nepresnosť v odôvodnení rozhodnutia správcu dane a následne aj v rozhodnutí žalovaného. Z vyššie uvedených ustanovení Daňového poriadku, ako aj s prihliadnutím na podstatu zastupovania v administratívnom konaní, je zrejmé, že splnomocnený zástupca daňového subjektu realizuje úkony a koná v mene daňového subjektu. Preto aj v tomto prípade išlo o námietku zaujatosti vznesenú daňovým subjektom - žalobcom, voči zamestnancom správcu dane, a túto námietku vzniesol daňový subjekt - žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu. Je zrejmé, že správca dane, ako aj žalovaný, vo svojich rozhodnutiach poukazovali na námietku zaujatosti žalobcu vznesenú prostredníctvom jeho splnomocneného zástupcu.
59. Pokiaľ žalobca namietal nedoručenie rozhodnutí, ktorými bolo rozhodnuté o ním vznesených námietkach zaujatosti a nedoručenie oznámenia zo dňa 24.07.2014, aj túto žalobnú námietku správny súd považuje za nedôvodnú.
60. Postup správcu dane pri doručovaní uvedených písomností bol správny, nakoľko žalobca bol v čase ich doručovania účinne zastúpený splnomocneným zástupcom. Keďže nešlo o prípad podľa § 9 ods. 8 Daňového poriadku (Zastupovanie daňového subjektu zástupcom nevylučuje, aby správca dane vykonával úkony v nevyhnutných prípadoch s daňovým subjektom priamo alebo aby správca dane vyzval daňový subjekt na vykonanie niektorých úkonov. Daňový subjekt je povinný výzve správcu dane vyhovieť. Správca dane je povinný o tomto konaní vyrozumieť zástupcu daňového subjektu.), nebol dôvod doručovať písomnosti priamo žalobcovi.
61. Podľa § 31 ods. 2 Daňového poriadku; ak nebola fyzická osoba, ktorej má byť písomnosť doručená do vlastných rúk, zastihnutá v mieste doručenia, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a fyzickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne fyzická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa fyzická osoba o uložení nedozvedela.
62. Z citovaného ustanovenia Daňového poriadku je zrejmé, že v daňovom konaní sa pre doručovanie zásielok do vlastných rúk (na rozdiel od iných procesnoprávnych predpisov upravujúcich či už administratívne alebo súdne konanie) nevyžaduje, aby sa adresát v mieste doručovania zdržiaval v čase, keď sa mu doručovateľ pokúšal doručiť zásielku do vlastných rúk. Aj napriek absencii tejto podmienky je správny súd toho názoru, že by bolo potrebné uznať niektoré objektívne dôvody na strane adresáta (pre
ktoré sa v mieste doručovania nezdržiaval) vylučujúce aplikáciu uvedenej tzv. fikcie doručenia podľa § 31 ods. 2 Daňového poriadku.
63. Správca dane v posudzovanom prípade nemal dôvod pochybovať o správnosti skutočností vyznačených na doručovanej zásielke poštovým doručovateľom, pretože daňový subjekt - žalobca, resp. jeho splnomocnený zástupca, správcovi dane neoznámili vopred dlhodobú neprítomnosť splnomocneného zástupcu na adrese doručovania. Túto skutočnosť oznámil splnomocnený zástupca správcovi dane až po ukončení jeho dlhodobej neprítomnosti v jeho advokátskej kancelárii, aj to len fotokópiou oznámenia, ktorá bola adresovaná Slovenskej pošte, a. s., a dôvod tejto neprítomnosti nebol v priebehu celého administratívneho a ani súdneho konania objektívne preukázaný. Žalobca, resp. jeho splnomocnený zástupca, vo svojich podaniach v administratívnom konaní zdôvodňoval dlhodobú neprítomnosť splnomocneného zástupcu na jeho pracovisku (v advokátskej kancelárii) čerpaním dovolenky a v správnej žalobe už uvádzal iný dôvod neprítomnosti, a to pracovnú cestu.
64. Navyše z vyjadrenia žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu na pojednávaní vyplýva, že svoje stanoviská v súvislosti s nedoručením týchto písomnosti predniesol žalobca neskôr, a touto žalobnou námietkou sa bráni v podstate len preto, že mu je daňovými orgánmi vytýkaný nedostatok súčinnosti. Túto žalobnú námietku preto nepovažuje správny súd za dôvodnú, spôsobilú privodiť nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí.
65. Za nedôvodnú považuje správny súd aj skutočnosť, na ktorú žalobca v správnej žalobe poukazuje a to, že následne vo veci konali noví zamestnanci správcu dane. Žalovaný tento dôvod vysvetlil objektívnymi skutočnosťami, ku ktorým v priebehu administratívneho konania došlo, a aj tieto námietky sú vo vzťahu k zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí nepodstatné.
66. Žalobca namietal tiež porušenie jednej zo základných zásad daňového konania, a to povinnosti správcu dane postupovať v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom (§ 3 ods. 2 Daňového poriadku).
67. Žalovaný s námietkami týkajúcimi sa nedostatočnej súčinnosti nesúhlasil a podrobne a rozsiahlo popísal jednotlivé procesné úkony realizované správcom dane počas daňovej kontroly, ako aj vo vyrubovacom konaní, s odkazom na príslušné ustanovenia Daňového poriadku.
68. Správcovi dane nie je možné vytýkať, že nedodržal zákonom stanovený postup a nepostupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom ako daňovým subjektom. Správny súd z predloženého administratívneho spisu žiadne takéto pochybenia nezistil. Žalobca bol riadne predvolávaný na ústne pojednávania a bol oboznamovaný s výsledkami zistenými v priebehu daňovej kontroly ako aj v priebehu vyrubovacieho konania, a bol mu poskytnutý aj priestor na vyjadrenie jeho námietok, s ktorými sa správca dane, prípadne žalovaný, následne vysporiadali.
69. Žalobca namietal ďalej procesný postup pri doručení oznámenia o vykonaní ústneho pojednávania č. 1358909/2015 z 02.09.2015, pretože podľa jeho názoru z tohto oznámenia pre neho nevyplývala žiadna povinnosť. Reakciou na túto žalobcovu námietku - oznámením č. 1456434/2015 zo dňa 23.09.2015, správca dane podľa názoru žalobcu len potvrdil, že žalobcovi nijaké povinnosti neurčil, z čoho vyplýva, že s ním nemal záujem vôbec komunikovať.
70. Žalovaný k tejto žalobnej námietke uviedol, že doručením oznámenia č. 1358909/2015 z 02.09.2015 si správca dane splnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 68 ods. 3 Daňového poriadku, čím bolo daňovému subjektu poskytnuté právo byť oboznámený o priebehu a výsledkoch dokazovania. Išlo tiež o úkon súčinnosti správcu dane so žalobcom ako kontrolovaným daňovým subjektom. Neúčasťou na pojednávaní žalobca nevyužil svoje právo oboznámiť sa s priebehom a výsledkami dokazovania. Od prevzatia oznámenia do dňa konania ústneho pojednávania mal navyše žalobca dostatočný časový priestor, aby kontaktoval správcu dane ohľadom zistenia dôvodu zaslania predmetného oznámenia, ak mu nebol zo zaslaného oznámenia zrejmý.
71. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku; správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon.
72. Oznámenie č. 1358909/2015 zo dňa 02.09.2015 bolo žalobcovi doručené 07.09.2015 a bol ním oznámený termín ústneho pojednávania dňa 23.09.2015 o 9:00 hod, za účelom oboznámenia sa daňového subjektu s výsledkami ďalšieho vyrubovacieho konania, vykonaného po odvolacom konaní a po zrušení rozhodnutia správcu dane č. 9601403/5/3976370/2014/Bízm zo dňa 25.08.2014. V deň konania ústneho pojednávania (7 minút pred jeho začatím) bolo správcovi dane doručené podanie žalobcu zo dňa 22.09.2015, v ktorom namietal, že „nevie, aký dôvod viedol správcu dane k doručeniu tohto oznámenia, keď z tohto oznámenia pre neho, ako pre daňový subjekt, nevyplýva plnenie žiadnych povinností, alebo plnenie iných skutočností, ktoré určuje zákon, príp. správca dane.“ Na základe uvedeného potom žalobca žiadal, aby mu správca dane uviedol dôvod doručovania uvedeného oznámenia. Ďalším oznámením č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 23.09.2015 správca dane vysvetlil žalobcovi, čo bolo podstatou oznámenia zo dňa 02.09.2015 a oboznámil ho s tým, že ide o jeho právo, a preto mu neboli žiadne povinnosti určené.
73. Postup správcu dane zodpovedá ustanoveniam § 3 ods. 2 a § 68 ods. 3 Daňového poriadku, navyše správca dane žalobcovi na jeho žiadosť vysvetlil dôvody realizovaného procesného úkonu. Žalobca nevyužil svoje právo zúčastniť sa ústneho pojednávania, čím nevyužil svoje právo oboznámiť sa s priebehom a výsledkami dokazovania vo vyrubovacom konaní.
74. Žalobca žalovanému a správcovi dane vytýka porušenie zásad daňového konania, najmä že nebol oboznámený s pochybnosťami správcu dane a s dôvodmi týchto pochybností, a taktiež, že správca dane nemal záujem so žalobcom komunikovať. Tieto námietky sú nedôvodné a nelogické, pretože žalobca na jednej strane vytýka, že nebol oboznámený s podstatnými skutočnosťami zo strany správcu dane, na druhej strane ignoroval oznámenie a možnosť zúčastniť sa na procesnom úkone správcu dane, kde mal byť oboznámený s podstatnými skutočnosťami a kde mohol predniesť aj svoje prípadné ďalšie námietky. Žalobná námietka nedostatku súčinnosti so žalobcom ako daňovým subjektom a namietané porušenie súvisiacich procesných práv, vyplývajúcich z Daňového poriadku, je preto nedôvodná.
75. Ďalšou žalobnou námietkou žalobca namietal nezákonnosť daňovej kontroly z dôvodu jej nezákonného prerušenia. Podľa žalobcu nebol zákonný dôvod na prerušenie daňovej kontroly a daňová kontrola bola prerušená v rozpore so základným princípom fungovania DPH, a to princípom neutrality. Namietal tiež nemožnosť použitia informácií získaných na základe medzinárodného dožiadania ako dôkazov. Poukázal aj na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 314/2015 zo dňa 16.12.2015, v ktorom ústavný súd konštatoval, že informácie, oznámené na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií, nemôžu byť použité ako dôkaz. 76. Žalovaný uviedol, že daňová kontrola bola prerušená v súlade so zákonom a žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií bola zaslaná za účelom preverenia nadobudnutia softwaru maďarským odberateľom. O zaslaní žiadosti, ako aj o zistených skutočnostiach, bol žalobca informovaný. Odpoveď na medzinárodné dožiadanie je zákonný dôkaz v zmysle § 24 ods. 4 a 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku. 77. Daňová kontrola bola prerušená rozhodnutím č. 9601403/5/3618007/2013/BízM zo dňa 30.07.2013 z dôvodu podanej žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií, za účelom preverenia reálnej existencie predmetu fakturácie, a to od 09.08.2013 do prijatia odpovede dňa 12.03.2014. Pokračovanie v daňovej kontrole bolo žalobcovi oznámené oznámením č. 9601403/9655821/2014/Krau zo dňa 13.03.2014.
78. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku; správca dane môže prerušiť daňové konanie, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu (zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010).
79. Podľa § 61 ods. 3 Daňového poriadku; konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.
80. Podľa § 63 ods. 4 Daňového poriadku; správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa
konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.
81. Podľa § 63 ods. 5 Daňové poriadku; ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
82. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku; lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.
83. V zmysle ustanovenia § 46 ods. 10 Daňového poriadku je trvanie daňovej kontroly ohraničené lehotou jeden rok, ktorá začína plynúť od jej začatia. V predmetnom prípade bola daňová kontrola začatá dňa 24.09.2012, na základe oznámenia zo dňa 18.09.2012. V období od 09.08.2013 do 12.03.2014 bola daňová kontrola zákonným postupom a na základe zákonom predvídaného a akceptovaného dôvodu prerušená. Protokol o daňovej kontrole č. 9601403/5/1242782/2014/BízM zo dňa 01.04.2014 bol dňa 02.04.2014 doručený žalobcovi ako kontrolovanému daňovému subjektu. Z uvedeného potom vyplýva, že daňová kontrola bola ukončená v zákonnej lehote podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku, pretože od celkovej doby, ktorá uplynula od začatia daňovej kontroly po jej ukončenie, je potrebné odpočítať dobu jej prerušenia podľa § 61 Daňového poriadku.
84. Pokiaľ žalobca vytýkal, že aj počas prerušenia daňovej kontroly boli správcom dane vykonávané úkony, konkrétne výsluch svedka E., čím došlo k predčasnému ukončeniu daňovej kontroly, ani táto žalobná námietka nie je dôvodná. Z administratívneho spisu je zrejmé, že v rámci miestneho zisťovania bolo Daňovým úradom Bratislava realizované ústne pojednávanie dňa 17.12.2012, na ktorom bol vypočutý svedok Z.. X.. Pri niektorých položených otázkach tento svedok uviedol, že sa k ním písomne vyjadrí konateľ spoločnosti CorpIn, s. r. o. R. E., ktorý aj následne podal písomné vyjadrenie. Svedok E. už nebol v rámci daňovej kontroly nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie júl 2012 vypočúvaný. Výsluchy, na ktoré poukazuje žalobca, boli realizované v rámci iných daňových konaní - daňových kontrol nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobia august a október 2012. Až následne, po odpadnutí prekážky pre prerušenie daňovej kontroly, bolo nahliadnuté do administratívnych spisov týkajúcich sa uvedených daňových kontrol, o čom bol spísaný úradný záznam a boli vyhotovené fotokópie dôkazov, ktoré boli následne použité aj v rámci daňovej kontroly nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie júl 2012, a aj vo vyrubovacom konaní. Takéto dôkazy sú použiteľné v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku.
85. Pokiaľ žalobca namietal žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií a dôvodnosť jej využitia, správny súd poukazuje aj na závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 46/2015 zo dňa 27.07.2016, podľa ktorých je využitie medzinárodnej výmeny informácií legitímna činnosť správcu dane, ktorou overuje podklady pre správne a úplné určenie dane.
86. V súvislosti s prípustnosťou prerušenia daňového konania z dôvodu podanej žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií žalobca v správnej žalobe poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 314/2015 zo dňa 16.12.2015. V tomto náleze mal byť podľa žalobcu vyslovený ústavným súdom názor na zákonnosť dôkazov - informácií získaných v rámci medzinárodnej výmeny daňových informácií. Správny súd uvádza, že ústavný súd sa konkrétne k tejto otázke nevyjadril, na strane 36-37 toho nálezu len konštatoval, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí na námietky sťažovateľky, ktorými namietala zákonnosť žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií a použiteľnosť týchto informácií ako dôkazov, odpovedal len všeobecne, bez zaujatia relevantného stanoviska k tvrdeniam sťažovateľky.
87. Ďalšia skupina žalobných námietok uvedených v správnej žalobe sa týka dokazovania realizovaného správcom dane.
88. V jednej zo žalobných námietok žalobca namietal, že správca dane vykonával vyhľadávaciu činnosť, ktorá je iným procesným inštitútom a ktorú v rámci daňovej kontroly nie je oprávnený vykonávať. Táto vyhľadávacia činnosť je podľa jeho názoru nesprávne považovaná daňovými orgánmi za dokazovanie.
89. Namietal tiež, že správca dane vykonával dokazovanie bez toho, aby bol o tom žalobca oboznámený, nad potrebný rozsah, a zisťoval skutočnosti, ktoré nemali nič spoločné s tvrdeniami žalobcu a ani s jeho dôkaznou povinnosťou. Podľa jeho názoru bolo dokazovanie vedené nesprávnym smerom, a aj vo vzťahu k subjektom, ku ktorým to nebolo potrebné. Ďalej namietal, že neboli vzaté do úvahy skutočnosti svedčiace v jeho prospech. V dôsledku nezákonného postupu správcu dane pri dokazovaní je potom podľa žalobcu celá daňová kontrola nezákonná.
90. Žalovaný k tejto žalobnej námietke uviedol, že správca dane nevykonával vyhľadávaciu činnosť ale dokazovanie podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku. Žalobcovi nebolo upreté právo vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam z daňovej kontroly, žalobca sa vyjadril do zápisnice z ústneho pojednávania dňa 31.03.2014, kde splnomocnená zástupkyňa žalobcu Lenka J. uviedla, že „Spoločnosť sa voči výsledku kontroly odvolá. Žiadame, aby bolo naše vyjadrenie uvedené v protokole.“ Správca dane umožnil žalobcovi vyjadriť sa k Protokolu, pričom žalobca mal možnosť označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v rámci daňovej kontroly. Vo vyjadrení k Protokolu žiadne nové dôkazy neuviedol. Správca dane ďalej výzvou zo dňa 03.08.2015 vyzval splnomocneného zástupcu žalobcu JUDr. Bohumila Nováka na predloženie dôkazov a na preukázanie vymedzených skutočností, teda správca dane nielen umožnil žalobcovi predloženie dôkazov, ale ho aj na ich predloženie vyzval. Žalobca mohol správcu dane kontaktovať a predložiť nové dôkazy aj z vlastného podnetu. 91. K tejto žalobnej námietke správny súd uvádza, že z ustálenej judikatúry súdov nepochybne vyplýva, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovaru a služieb zaťažuje daňový subjekt. Samotné formálne preukázanie dodania tovaru alebo služby len faktúrami, nie je postačujúce. Faktúra a iné dokumenty sú relevantným dokladom len vtedy, ak je nepochybné, že sú v nej údaje odrážajúce skutočné reálne plnenie. To, že určitý účtovný doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, nie je ešte dôkazom toho, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane len na základe dokladu.
92. To, že doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané, vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžf 4/2009 z 23.06.2010 a z rozhodnutia Ústavného súdu SR č. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorého vyplýva záver, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za splnenia zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet DPH, preto ak si tento nárok uplatní, je jeho povinnosťou preukázať, že si ho uplatňuje odôvodnene za splnenia zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. (Porovnaj závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf 45/2014 zo dňa 17.09.2014).
93. V predmetnej veci síce daňový subjekt formálne disponoval dokladmi, ktorými preukazoval oprávnenosť nároku na odpočítanie dane, avšak nepreukázal, že k dodaniu tovaru, ktorého sa odpočítanie dane týkalo, aj reálne došlo. Správca dane preto pristúpil k verifikácii skutočností tvrdených daňovým subjektom a zameral sa na zistenie podstatných skutočností, ktoré by preukazovali reálne dodanie a odber tovaru. Správca dane vykonal nielen formálnu kontrolu dokladov, ale skúmal predovšetkým reálnosť zdaniteľných obchodov. Za týmto účelom potom vykonal dôkazy vo vzťahu k dodávateľovi daňového subjektu - žalobcu, ako aj vo vzťahu k jeho odberateľovi a subdodávateľom jeho dodávateľa. Tieto dôkazy boli vykonané v rámci miestneho zisťovania a správca dane nimi nezaťažoval žalobcu. Od žalobcu ako od daňového subjektu vyžadoval len preukázanie základných skutočností, týkajúcich sa jeho vzťahu s dodávateľom a odberateľom (zaplatenie kúpnej ceny, doprava, manipulácia s tovarom a podobne).
94. Správca dane sa osobitne nezaoberal predloženými faktúrami a obchodnými zmluvami, pretože o ich existencii a zákonom požadovaných náležitostiach nemal pochybnosti. Formálnu stránku pre uplatnenie nároku na odpočet DPH považoval za splnenú, preto ani nebolo potrebné bližšie sa zaoberať jej vyhodnocovaní. Dokazovanie bolo zamerané na preverenie reálnosti obchodnej transakcie.
95. Predmetom plnenia, ktorého sa týkalo odpočítanie DPH, boli moduly k softwaru - nemocničný informačný systém. V tejto súvislosti správny súd považuje ešte za potrebné upozorniť, že z administratívneho spisu zistil, že zainteresované osoby - či už štatutárny zástupcovia alebo zamestnanci,
sa v rámci výpovedí a vyjadrení poskytovaných v administratívnom konaní, vyjadrovali nepresne ohľadne predmetu fakturácie. S ohľadom na to, že ide o osoby znalé a zorientované v oblasti informačných technológií, je dôvodné predpokladať, že nebudú zamieňať software so softwarovými modulmi a licenčnými kľúčmi k ním, nakoľko ide o odlišné komodity.
96. Ako už bolo uvedené, predmet fakturácie sa týkal nemocničného informačného systému a bolo dôvodné predpokladať, že takýto produkt (navyše so značnou kúpnou cenou) je použiteľný len v určitom type špecializovaného zariadenia, a nie u ktoréhokoľvek bežného užívateľa informačných technológií, a teda že bol zavedený/implementovaný a používaný v konkrétnom zariadení a je mu poskytovaný servis. Preto sa správca dane zameriaval pri preverovaní reálneho uskutočnenia obchodnej transakcie na zistenie autora softwaru, jeho použiteľnosť (aj z hľadiska jazykových mutácií), miesto jeho konkrétneho využívania, poskytovaný servis a podobne, čo viedlo k vykonaniu dokazovania vo vzťahu k celému dodávateľskému a odberateľskému reťazcu. Dokazovanie tak bolo vedené v súlade s dosiahnutím účelu daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania.
97. Ďalšími žalobnými námietkami, týkajúcimi sa dokazovania, žalobca namietal nesprávnosť záveru o nedodaní tovaru, ako aj to, že neboli dôkazom opaku vyvrátené ním predložené dôkazy. Namietal tiež spôsob hodnotenia dôkazov (účelový, svojvoľný, v jeho neprospech), nedostatok súčinnosti pri vykonávaní dôkazov a nemožnosť vyjadrenia sa k jednotlivým dôkazom. Závery v rozhodnutí žalovaného žalobca označil ako „novinku“, ku ktorej nemal možnosť sa vyjadriť.
98. Žalovaný uviedol, že cieľom dokazovania bolo zistiť objektívne skutočnosti pre správne určenie dane. Žalovaný ďalej opakovane poukázal na potrebu splnenia formálnych podmienok pre odpočítanie dane, ako aj na potrebu preukázania reálnosti obchodov. Ohľadne vyhodnotenia dôkazov uviedol rovnaké skutočnosti ako boli uvedené v preskúmavaných rozhodnutiach. Pokiaľ žalobca uviedol, že skutočnosti uvedené v rozhodnutí z 28.09.2015 sú nové a nemal sa možnosť s nimi oboznámiť a vyjadriť sa k ním, žalovaný k tomu uviedol, že rovnaké námietky k výpovediam svedkov X. a E. už žalobca uvádzal vo vyjadrení k Protokolu (25.04.2016) a v ďalšom vyrubovacom konaní nevyužil svoje právo oboznámiť sa s výsledkami a vyhodnotením správcu dane. 99. K týmto odvolacím námietkam správny súd uvádza, že správca dane vykonal dokazovanie zákonným spôsobom, dôkazy vyhodnotil jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti, a na základe tohto postupu dospel k správnemu záveru o tom, že nebola preukázaná reálna existencia predmetu fakturácie - softwarových modulov, preto nevznikla daňová povinnosť u dodávateľa - spoločnosti CorpIn, s. r. o., a nevzniklo potom ani právo na odpočítanie dane u žalobcu ako u odberateľa. Povinnosť odviesť daň z pridanej hodnoty z predmetu fakturácie pri dodávateľovi (ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty) a právo na odpočítanie dane pri predmete fakturácie u odberateľa (ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty) sa navzájom podmieňujú.
100. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
101. Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
102. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
103. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
104. K námietkam žalobcu ohľadne nesprávnosti vyvodených záverov z vykonaného dokazovania správny súd ešte zdôrazňuje, že nebolo preukázané dodanie tovaru prostredníctvom spoločnosti Direct
Parcel Service, s. r. o. od spoločnosti CorpIn, s. r. o. k žalobcovi. Svedok E. (spoločník a konateľ spoločnosti CorpIn, s. r. o.) vedel, že odberateľom mala byť spoločnosť Mashreq Kft, ale nevedel, kde mali byť moduly/licenčné kľúče implementované, napriek tomu, že práve spoločnosť CorpIn, s. r. o. mala byť zodpovedaná za vady softwaru a mala poskytovať aj určitý servis. Svedok R., ako bývalý zamestnanec žalobcu, potvrdil mailovú komunikáciu so spoločnosťou CorpIn, s. r. o. (konkrétne s konateľom E.), ale z jeho výpovede nevyplýva, že by ako osoba zodpovedná za realizáciu obchodu s licenčnými kľúčmi reálne s nimi manipuloval. Z jeho výpovede vyplýva len to, že vykonal objednávku, podklady pre fakturáciu a dal príkaz oddeleniu logistiky na realizáciu prepravy. Reálne dodanie tovaru odberateľovi Mashreq Kft. sa nepodarilo preveriť, pretože táto spoločnosť bola nekontaktná. 105. Pokiaľ žalobca vo vzťahu k odberateľovi v Maďarsku poukazoval na to, že nie je použiteľný správcom dane uvádzaný záver o fiktívnom podniku, pretože s touto spoločnosťou v čase realizácie obchodnej transakcie komunikoval a obchodoval, správny súd uvádza, že to bol len jeden zo záverov v rozhodnutiach správcu dane a žalovaného, ako reakcia na ďalšie zistené súvisiace skutočnosti. Nebol to nosný argument preskúmavaných rozhodnutí, správca dane týmto len poukázal na aktuálne informácie poskytnuté maďarskou daňovou správou. Dodanie predmetu fakturácie do spoločnosti Mashreq Kft. nebolo preukázané, pretože nebolo preukázané, čo bolo predmetom zásielky, ktorej prepravu realizovala spoločnosť TNT Worldwide, s. r. o., a ani či túto zásielku za spoločnosť Mashreq, Kft. prevzala oprávnená osoba.
106. Správcom dane a žalovaným boli správne a zákonným spôsobom vyhodnotené aj dôkazy predložené žalobcom v ďalšom vyrubovacom konaní, ktoré mali len evidenčný charakter o došlej a odchádzajúcej pošte, ale nepreukazovali reálnu existenciu softwaru.
107. K žalobcom namietanej povinnosti správcu dane vyvrátiť tvrdenia žalobcu ako daňového subjektu dôkazom opaku, správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf 18/2011, 6Sžf 14/2012 zo dňa 28.03.2012, v ktorom najvyšší súd uviedol, že nie je povinnosťou správcu dane predložiť dôkaz opaku. Daňový subjekt má povinnosť preukázať, že sa obchodná transakcia stala ním tvrdeným spôsobom, nie je povinnosťou správcu dane dôkazom opaku vyvrátiť tvrdenia daňového subjektu, prípadne zisťovať, ako sa reálne obchodná transakcia stala.
108. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie ESD C-277/14, toto rozhodnutie sa týka iných skutkových okolností pri uplatnení nároku na odpočítanie DPH, v súvislosti s účasťou na daňovom podvode. V posudzovanom prípade ako dôvod nepriznania nároku na odpočítanie DPH správca dane a žalovaný uviedli, že nebola preukázaná reálna existencia tovaru, preto závery z uvedeného rozhodnutia nie sú aplikovateľné na tento prípad.
109. Pokiaľ žalobca poukazoval na svoju dobromyseľnosť, aj v tejto súvislosti správny súd odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súd SR sp. zn. 6 Sžf 18/2011, 6Sžf 14/2012 zo dňa 28.03.2012, v ktorom najvyšší súd uviedol, že účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. S poukazom na § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. je potrebné uviesť, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže zákon to neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené. V danom prípade nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloženie faktúry, dodacích listov, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou na faktúre uvedenou.
110. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contr. a žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, náhradu trov konania nepriznal.
111. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačnú sťažnosť treba predložiť v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.