Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_4C-169-2014.pdf
PDF · 107.94 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/169/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, zastúpený advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: M., o zaplatenie sumy 177,49 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 98,81 € s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 98,81 € od 20.10.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 11,34 %, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Dňa 17.09.2013 doručila spoločnosť Profidebt Slovakia s.r.o., IČO: 35925922 ako žalobca Okresnému súdu Malacky žalobu, ktorou sa voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 177,49 € s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 98,81 € od 16.12.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že žalovaný uzavrel so Všeobecnou úverovou bankou, a.s., IČO: 31 320 155, v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, dňa 16.01.2008 Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úverový rámec vo výške 1.659,70 €, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške 41,49 €. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných kariet. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú a zaniká dohodou zmluvných strán, výpoveďou jednej z nich alebo zrušením kartového účtu. Poplatky súvisiace so správou a používaním karty sú uvedené v Cenníku, ktorý je zverejnený v obchodných priestoroch banky a banka je oprávnená ho jednostranne meniť. Žalovaný bol povinný vyčerpanú sumu úveru uhradiť za podmienok dohodnutých v zmluve resp. v obchodných podmienkach. Ak dlžník nezaplatí splátku a prípadne ostatné splatné čiastky v stanovenej lehote, veriteľ má právo vyhlásiť celý dlžný zostatok za okamžite splatný. Z dôvodu neplnenia si povinnosti dlžníkom bola vyhlásená predčasná splatnosť dlžného zostatku. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.12.2011, uzatvorenej Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ako postupcom s pôvodným žalobcom ako postupníkom sa žalobca stal nadobúdateľom pohľadávky. Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavuje 177,49 € a je tvorená nesplatenou istinou vo výške 98,81 €, poplatkami v zmysle cenníka vo výške 70,15 € a úrokom z dlžnej čiastky vo výške 8,53 €. Postúpenie pohľadávky oznámil žalobca žalovanému listom, v ktorom vyčíslil výšku pohľadávky a vyzval ho na jej zaplatenie. Na písomnú výzvu žalovaný nereagoval.
2. Podaním zo dňa 13.05.2014 žalobca navrhol zmenu strany sporu na strane žalobcu tak, že z konania vystúpi a na jeho miesto vstúpi spoločnosť Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, z dôvodu podľa § 92 ods. 2 O.s.p., nakoľko medzi uvedenými účastníkmi bola dňa 31.01.2014 uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bola okrem iného aj pohľadávka voči žalovanému vymáhaná v konaní 4C/169/2014. Súd Uznesením č.k. 4C/169/2014-46 zo dňa 09.02.2015 zmenu strany na strane žalobcu pripustil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 04.12.2015.
3. Žalovaný sa k žalobe napriek výzve súdu, ktorú prevzal 12.11.2015 prostredníctvom opatrovníka ustanoveného podľa § 29 ods. 2 zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinný do 30.06.2016, nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nerozporoval.
4. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. V prejednávanej veci súd podľa § 297 C.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa § 219 C.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 25.10.2016. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny stav:
6. Zo žiadosti o vydanie nákupnej karty NAY č. XXXXXXXXXX, č. zmluvy XXXXXXXXXX vyplýva, že žalovaný dňa 11.12.2007 požiadal veriteľa Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, o poskytnutie úverového rámca. Žiadosť neobsahuje údaj o výške úverového rámca, ktorý žiadal žalovaný, čl. II. zmluvy obsahuje údaj, že žalovanému bol schválený úverový rámec vo výške 1.659,70 € (50.000Sk) s pevnou mesačnou splátkou 41,49 € (1.250 Sk). Zmluva bola uzatvorená veriteľom v zastúpení spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, ktorá žiadosť akceptovala dňa 16.01.2008. Zmluva je vyhotovená na predtlačenom formulári, kde sú vyplnené predtlačou údaje žalovaného, výška úverového rámca a výška splátky, rukopisom sú vypisované ostatné údaje o žalovanom. Prílohou zmluvy boli Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných kariet, ktoré nie sú signované žalovaným ani žalobcom (č.l. 4-6 spisu).
7. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.12.2011, uzatvorenej Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ako postupcom s pôvodným žalobcom ako postupníkom sa žalobca stal nadobúdateľom pohľadávky. Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavuje 177,49 € (č.l. 9-19 spisu).
8. Z písomnosti Všeobecnej úverovej banky, a.s. zo dňa 02.02.2012 súd zistil, že postúpenie pohľadávky bolo oznámené žalovanému ako dlžníkovi pôvodným veriteľom. (č.l. 20 spisu).
9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
10. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
11. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
13. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
14. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
15. Podľa § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
16. Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
17. Podľa § 4 ods. 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh žalobcu je len čiastočne dôvodný.
22. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ uzavrel so žalovaným ako dlžníkom zmluvu, na základe ktorej poskytol žalovanému úverový rámec vo výške 1.659,70 € (50.000 Sk) s pevnou mesačnou splátkou 41,49 € (1.250 Sk). Zmluva bola uzatvorená veriteľom v zastúpení spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, ktorá žiadosť akceptovala dňa16.01.2008, akceptáciou žiadosti prišlo medzi zmluvnými stranami k uzatvoreniu zmluvy o úvere. Zmluva má formulárový charakter (ide o vopred pripravené tlačivo) s nemožnosťou zmeny jeho obsahu s výnimkou uvedenia identifikačných údajov dlžníka, sumy úveru a podmienok jeho splácania. Formulárový charakter majú aj Obchodné podmienky, ktoré sú prílohou zmluvy o úvere.
23. Žalobca tvrdí, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru platením pravidelných mesačných splátok úveru, čo vyplýva z oznámenia o postúpení pohľadávky, a tiež prílohy zmluvy o postúpení pohľadávok. Súd vychádzal z tvrdenia žalobcu, že žalovaný na istine úveru dlhuje žalobcovi 98,81 €, ktoré skutkové tvrdenie nebolo v spore žalovaným namietané.
24. I keď zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), je zrejmé, že predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah žalobcu a žalovaných založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv) a ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností zmluvných strán). Ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy) je potrebné vykladať v súlade s obsahom smernice 93/13/EHS v zmysle princípu tzv. nepriameho účinku smernice, podľa ktorého súd je povinný vykladať vnútroštátne právo v súlade s cieľmi, ktoré boli sledované touto smernicou - táto sa nevzťahuje len na zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (ako to vyplýva z uvedeného § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale na všetky zmluvy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Uzavretú zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny režim zákona č. 258/2001 Z z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Pokiaľ ide o spornú zmluvu, žalovaný má s poukazom na § 3 zákona postavenie spotrebiteľa, keďže nebolo v konaní preukázané (a ani samotným žalobcom tvrdené), že úver bol žalovaným poskytnutý na účel zamestnania, povolania, resp. podnikania a žalobca má postavenie veriteľa, keďže do právneho
vzťahu so žalovanými vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
25. Podľa znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v období do 31.12.2007, teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy, zmluva o úvere pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka nespadala. Je ale nesporné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Zmluva uzavretá medzi stranami je teda v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky spotrebiteľskou zmluvou. Aj v zmysle prechodných a záverečných ustanovení k občianskemu zákonníku k právam účinným od 01.04.2004, podľa § 879f ods. 3 spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona, z čoho vyplýva, že všetky spotrebiteľské zmluvy (aj keď pôvodne išlo iba o určité typy zmlúv) sa musia posudzovať podľa § 52 až 54 Občianskeho zákonníka platného a účinného od 01.01.2008.
26. Vyhodnotením vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že uzatvorená zmluva má neobsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako tieto určuje ustanovenie § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch ako je citovaný v bode 15. odôvodnenia, najmä neobsahuje splatnosť prvej splátky, konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, ročnú úrokovú sadzbu, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2, výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad. V zmluve nie je jednoznačným a zrozumiteľným spôsobom dojednané kedy nastane konečná splatnosť úveru, keď zmluva neupravuje splatnosť prvej splátky, len údaj o tom, že splátky majú byť v mesačnom intervale, a teda nie je jednoznačne dojednané, kedy (ktorým dňom) nastane splatnosť splátky a ani konečná splatnosť úveru. Pokiaľ ide o dojednanie o RPMN, táto nie je v zmluve uvedená. Zmluva neobsahuje ani údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, dojednaná je len výška mesačnej splátky bez bližšej špecifikácie, aká časť splátky bude použitá na zaplatenie istiny, úroku (resp. odplaty žalobcu) a ďalšie poplatky. Uvedené nie je možné nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, keď z iných ustanovení nevyplýva výška úroku, prípadne odplaty. Vzhľadom na absenciu vyššie uvedených náležitostí sa úver s poukazom na § § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov. Dokazovanie ohľadom splnenia ďalších náležitosti v zmluve (ročná úroková sadzba a iné) nebolo potrebné, keď nedostatok čo len jednej z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy.
27. Vzhľadom na konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť právnym predchodcom poskytnutého úveru voči žalovanému nárok na zaplatenie dlžnej istiny 98,81 €, vo zvyšku súd žalobu zamietol.
28. Nakoľko je žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu a toto omeškanie trvá, uložil mu súd aj povinnosť zaplatiť úrok z omeškania z priznanej časti istiny, keď žalobca uplatnil úrok z omeškania odo dňa 16.12.2011, okamih vzniku meškania však ničím skutkovo nezdôvodnil a ani nepreukázal. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 02.02.2012 vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky, okamih doručenia výzvy žalovanému však ničím hodnoverne nepreukázal. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný prevzal žalobu dňa 19.10.2015. Za výzvu na plnenie preto možno považovať až doručenie žaloby žalovanému, k čomu došlo dňa 19.10.2015, a tak až nasledujúcim dňom, t.j. 20.10.2015 sa žalovaný dostal do omeškania a až od tohto dňa patrí žalobcovi úrok z omeškania z priznanej istiny. Výška úrokov z omeškania je v občianskoprávnych vzťahoch limitovaná podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka všeobecne záväzným právnym predpisom, a to nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z., ku dňu omeškania žalovaného s plnením peňažného záväzku (20.10.2015) bola výška úroku z omeškania najviac 8,05 % ročne. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 20.10.2015 predstavovala 0,05 % ročne (0,05 % + 8% = 8,05 %), žalobcovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne. Nakoľko záväzkový vzťah vznikol pred 01.02.2013, k omeškaniu došlo po 01.02.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných ku dňu 31.01.2013 (8,05%) aj za dobu omeškania po 31.01.2013. Súd potom uložil v časti
uplatneného úroku z omeškania žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi s priznanou istinou aj úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 20.10.2015, vo zvyšku žalobu v časti príslušenstva zamietol.
29. Podľa § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 255 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
32. Podľa § 262 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. vo veci bol úspešnejší žalobca, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal len z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 177,49 €, žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 98,81 € s príslušenstvom, t.j. 55,67 %, žalovaný v časti o zaplatenie sumy 78,68 € s príslušenstvom, t.j. 44,33 % (neúspech žalobcu je úspechom žalovaného). Žalobcovi tak vzniklo právo na pomernú náhradu jeho účelne vynaložených trov v rozsahu 11,34 %.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).