Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33T/95/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Pamely Záleskej a prísediacich sudcov Ing. Štefana Mečára a Mgr. Richarda Greguša, v trestnej veci obžalovaného A. D. a spol., pre zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 125 odsek 1 Trestného zákona, § 138 písmeno j) Trestného zákona a § 127 odsek 12 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 16.11.2016 takto

rozhodol:

Obžalovaní

1/ A. D. , narodený XX.XX.XXXX v U. U., trvale bytom F., W. K. XXX/XX, toho času vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra od 20.03.2016,

2/ H. W. , narodený XX.XX.XXXX v Q. U., trvale bytom S. pod U. XX, toho času vo väzbe v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica od 20.03.2016 a

3/ J. J. , narodený XX.XX.XXXX v U., trvale bytom U. U. - N., Y. XXXX/XX, toho času vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra od 20.03.2016,

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h , ž e :

1/ dňa 21.02.2016 v ranných hodinách o 06.40 až 06.50 hodine na Sládkovičovej ulici č. 2 v Banskej Bystrici v herni Magic Club, po predchádzajúcej spoločnej dohode o spôsobe vykonania skutku s úmyslom získať peniaze potom, čo najskôr asi o 05.00 hodine herňu skontrolovali a odišli pretože tam krupiérka nebola sama, prezliekli sa a znovu sa vrátili na aute J. J. Daewo Lanos, zastavili na Poľnej ulici asi 300 m od herne, J. J. zostal čakať v aute, pretože iba on je vodičom, A. D. a H. W. vošli do herne maskovaní tak, že obaja mali na hlavách čiapky a stiahnuté kapucne, W. mal na rukách rukavice, A. D. išiel k hraciemu stroju a vylákal krupiérku poškodenú S. U. od barového pultu tak, že ju požiadal, aby mu ukázala, ako sa na stroji zaregistruje, keď mu to ukázala a otočila sa mu chrbtom, A. D. ju zozadu oboma rukami chytil okolo tela, zvalil ju dolu tvárou na sedačku a zaľahol ju, aby sa nemohla hýbať, začal jej z ruky ťahať mobilný telefón z obavy, že bude telefonovať, povedal jej, aby nekričala, potom H. W. išiel za barový pult, odkiaľ z otvoreného trezoru zobral peniaze v hotovosti, uložené v plastových

sáčkoch a z barového pultu zobral čiernu barovú peňaženku s peniazmi spolu vo výške 4.628,27 eura, obaja z herne utekali k autu, kde ich čakal J. J., odviezli sa na poľnú cestu, H. W. podal všetky peniaze J. J., ktorý ich rozdelil, A. D. a H. W. sa znovu prezliekli, vyhodili čiernu peňaženku a veci, ktoré mali na sebe v čase prepadnutia, čím poškodenej S. U. nespôsobili žiadne zranenie, poškodenej spoločnosti chilligame.com s.r.o., Bánovce nad Bebravou, spôsobili škodu spolu vo výške 4.643,27 eura,

2/ dňa 10.03.2016 v ranných hodinách okolo 06.00 hodiny na námestí M.R. Štefánika č. 32/A v Brezne, v herni Admirál Play, po predchádzajúcej spoločnej dohode o spôsobe vykonania skutku s úmyslom získať peniaze potom, čo najskôr asi od 05.30 hodiny postupne všetci traja herňu trikrát skontrolovali, J. J. zostal čakať v aute Y. Z. v bočnej uličke, pretože iba on je vodičom, A. D. a H. W. vošli do herne maskovaní tak, že obaja mali na hlavách čiapky a stiahnuté kapucne, H. W. mal na rukách rukavice, obaja išli k baru, kde stála krupiérka poškodená Z. J., A. D. si od nej vypýtal pivo a keď sa otočila chrbtom a vyberala fľašku, A. D. ju zozadu oboma rukami chytil okolo tela, aby sa nemohla hýbať, potiahol ju pred bar, poškodená ho fľašou, ktorú držala v ruke udrela po hlave a obaja spadli na zem, poškodená kričala a bránila sa, keď sa postavili A. D. povedal poškodenej, aby sa nebránila, medzitým H. W. išiel za barový pult, otvoril si kľúčikom v zámke zásuvku a zobral z nej čiernu barovú peňaženku s peniazmi spolu vo výške 1.570 eur, obaja z herne utekali k autu, kde ich čakal J. J., nasadli do auta a odviezli sa do Banskej Bystrice, kde J. J. rozdelil peniaze, čím poškodenej Z. J. spôsobili reznú ranu v oblasti palca a ukazováka ľavej ruky s dobou liečenia najmenej 10 dní, poškodenej spoločnosti Grande SK s.r.o., Banská Bystrica, spôsobili škodu vo výške 1.570 eur,

3/ v dňa 20.03.2016 v ranných hodinách okolo 10.20 až 10.50 hodiny na Bellovej ulici č. 11 na sídlisku Klokočina v Nitre v herni Corect, po predchádzajúcej spoločnej dohode o spôsobe vykonania skutku s úmyslom získať peniaze, J. J. zostal čakať v aute Seat Ibiza v bočnej uličke, pretože iba on je vodičom, A. D. a H. W. vošli do herne maskovaní tak, že obaja mali na hlavách čiapky a A. D. aj kapucňu, H. W. mal na rukách rukavice, skontrolovali, či v herni niekto nie je, potom obaja išli k baru, kde sa ich krupiérka poškodená J. U. spýtala, či si niečo dajú, A. D. bez slov prstom ukázal na kávu na nápojovom lístku a keď sa otočila chrbtom, A. D. ju zozadu oboma rukami chytil okolo tela, aby sa nemohla hýbať, poškodená kričala o pomoc a bránila sa, kopala nohami, medzitým H. W. išiel za barový pult, kde prehľadával priestor pod barovým pultom, chladničku, mikrovlnku, zásuvky, ktoré však boli zamknuté, preto sa mu nepodarilo odcudziť žiadne peniaze, na slová A. D. nech už idú, obaja z herne utekali k autu, kde ich čakal J. J., nasadli do auta a unikali až na Šuranskú ulicu v Nitre, kde boli zadržaní, čím poškodenej J. U. nespôsobili žiadne zranenia a poškodenej J. X., prevádzkarke herne, nespôsobili žiadnu škodu, H. W. sa skutkov v bodoch 1/ až 3/ dopustil potom, čo bol rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/212/2009 z 15.02.2010 odsúdený za zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona,

J. J. sa skutkov v bodoch 1/ až 3/ dopustil potom, čo bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/115/2006 z 22.08.2008, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Zvolen zo 16.04.2009, odsúdený za zločin lúpeže podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona,

t e d a :

v bodoch 1/ až 3/

proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, týmto činom spôsobili väčšiu škodu, čin spáchali závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách a trestný čin spáchali spoločným konaním,

t ý m s p á c h a l i :

v bodoch 1/ až 3/

zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona s použitím § 125 odsek 1 Trestného zákona, § 138 písmeno j) Trestného zákona a § 127 odsek 12 Trestného zákona.

Z a t o i m s ú d u k l a d á :

Obžalovanému A. D.

Podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno j), písmeno l), písmeno n) Trestného zákona a nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona a § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 1 s poukazom na § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona mu výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a zároveň mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona mu ustanovuje skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona a § 51 odsek 4 písmeno g) Trestného zákona povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom (andragógom) výchovnému programu alebo sociálnemu výcviku, zameranému predovšetkým na dosiahnutie zrelých foriem správania, podporovanie úcty k iným, osobnej a spoločenskej zodpovednosti a vedenie k rešpektovaniu noriem spoločnosti.

Obžalovanému H. W.

Podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 5 Trestného zákona a § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa zaraďuje na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 2 Trestného zákona a § 78 odsek 1 Trestného zákona ochranný dohľad na 2 (dva) roky.

Obžalovanému J. J.

Podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 5 Trestného zákona a § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa zaraďuje na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 2 Trestného zákona a § 78 odsek 1 Trestného zákona ochranný dohľad na 2 (dva) roky.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku všetkým trom obžalovaným povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne poškodeným: 1/ chilligame.com s.r.o., so sídlom Bánovce nad Bebravou, Trenčianska cesta 91, IČO: 47 645 440, škodu vo výške 4.646,27 eura a 2/ Grande SK s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Nad Plážou 37, IČO: 43 880 649, škodu vo výške 1.570 eur.

odôvodnenie:

Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre, podanej na Okresný súd Nitra dňa 19.09.2016 pod č. 1Pv 215/2016, prejednal súd trestnú vec proti obžalovaným A. D., H. W. a J. J. a na hlavnom

pojednávaní dňa 16. novembra 2016 vykonal dokazovanie výsluchom prítomných obžalovaných, prečítaním znaleckých posudkov z odvetvia psychiatrie a prečítaním listinných dôkazov.

Obžalovaní A. D., H. W. a J. J. na hlavnom pojednávaní dňa 16.11.2016 urobili všetci vyhlásenie v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že sú vinní zo spáchania skutku, ktorý im je kladený za vinu vo vyššie označenej obžalobe. Keďže na všetky otázky súdu, položené im podľa ustanovenia § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, odpovedali všetci traja obžalovaní kladne, po súhlasnom stanovisku prokurátora súd ich vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania spáchania skutku na hlavnom pojednávaní nevykoná. Súd tak rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie všetkých troch obžalovaných o vine bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní a tiež z dôvodu, že konaním obžalovaných boli výslovne a nepochybne naplnené v bodoch 1/ až 3/ všetky znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 125 odsek 1 Trestného zákona a § 138 písmeno j) Trestného zákona a § 127 odsek 12 Trestného zákona. Súd mal teda za to, že týmto postupom bolo dostatočne preukázané, že skutok v bodoch 1/ až 3/ zavinene spáchali práve obžalovaní spôsobom uvedeným v skutkovej vete obžaloby, v dôsledku čoho bol tento skutok aj správne právne kvalifikovaný a následne súd vykonal dokazovanie len vo vzťahu k výroku o treste, ochranného opatrenia a náhrady škody. Vo vzťahu k správnosti právnej kvalifikácie súd už len dodáva, že napriek tomu, že v obžalobe absentovalo slovné pomenovanie zažalovaného trestného činu aj z hľadiska toho, že sa jedná o jeden pokračovací zločin lúpeže spáchaný troma čiastkovými útokmi, tento záver bolo možné vyvodiť z číselného označenia jednotlivých čiastkových útokov, kedy bolo v obžalobe nesporne uvedené, že ide o zločin v bodoch 1/ až 3/ (respektíve, 1/

- 3/), a nie o zločin samostatne v bode 1/, samostatne v bode 2/ a samostatne v bode 3/. Keďže súd prijal vyhlásenie obžalovaných, učinené čo do skutkových okolností a zároveň aj čo do právnej kvalifikácie, nemal už možnosť zasahovať následne do označenia skutku a upravovať ho doplnením o slovo pokračovací. Zo znaleckých posudkov, vyhotovených na každého obžalovaného MUDr. Martou Pavlíkovou, znalkyňou z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria (podaných pod č. 17/2016, 19/2016 a 18/2016), ktoré boli na hlavnom pojednávaní prečítané podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku súd zistil, že znalkyňa žiadnemu z obžalovaných nenavrhla uložiť ochranné protialkoholické alebo protitoxikomanické liečenie, pričom u obžalovaného A. D. zistila škodlivé užívanie návykových látok a predstupeň závislosti, u obžalovaného H. W. zistila závislosť na viacerých psychoaktívnych látkach bez predpokladu úspešnej odvykacej liečby a u obžalovaného J. J. zistila, že tento nie je závislý na užívaní návykových látok, aj u neho sa jedná len o škodlivé užívanie s predstupňom závislosti.

Súd ďalej vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to predovšetkým tých, ktoré mali po obsahovej stránke povahu správ o povesti obžalovaných, teda najmä správy zo Sociálnej poisťovne, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica a Banská Štiavnica, z obce Hrochoť a z Mestského úradu Banská Bystrica, tiež z obce Lehôtka pod Brehmi ako aj Centra pre liečbu drogových závislostí, z Ústrednej evidencie priestupkov, odpisy registra trestov a nakoniec aj doklady predložené obžalovaným A. D. ohľadne existencie možností zamestnať sa na slobode.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4, odsek 6 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy, a to ohľadne každého obžalovaného jednotlivo.

Vo vzťahu k obžalovanému A. D. vychádzal súd pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery predovšetkým zo skutočnosti, že tento obžalovaný svojou podrobnou výpoveďou poskytol orgánom činným v trestnom konaní všetky informácie nevyhnutné na náležité objasnenie trestného činu, popísal presne spôsob vykonania skutku a označil spolupáchateľov, aktívne spolupracoval, od samého začiatku sa doznával k spáchaniu skutku a svoje konanie úprimne ľutoval. Obžalovaný nemal žiadny záznam v priestupkovom registri a ani nikdy nebol súdne trestaný. Súd tak u tohto obžalovaného zistil tri významné poľahčujúce okolnosti, spočívajúce jednak v tom, že obžalovaný pred spáchaním skutku viedol riadny život a jednak v tom, že sa k spáchaniu skutku priznal a jeho spáchanie aj úprimne oľutoval (§ 36 písmeno j/ a l/ Trestného zákona). Súd u neho ďalej prihliadol

aj na ďalšiu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona, pretože svojim postojom k prejednávanej trestnej veci ako aj učinením vyhlásenia o vine na hlavnom pojednávaní významným spôsobom napomohol nielen orgánom činným v trestnom konaní, ale aj súdu objasniť trestnú činnosť a bez povšimnutia nemohol súd ponechať ani to, že tým aktívne prispel k výrazne rýchlejšiemu objasneniu a ukončeniu trestnej veci jej meritórnym rozhodnutím, ergo významným spôsobom prispel k vytvoreniu možnosti dosiahnuť rozhodnutie vo veci samej bez potreby vykonávania rozsiahleho dokazovania. Zároveň súd u neho nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť (§ 37 Trestného zákona). Trest bol v prípade tohto obžalovaného jasne určený sadzbou uvedenou v § 188 odsek 2 Trestného zákona, a to na sedem až dvanásť rokov. Súd po vyhodnotení všetkých okolností prípadu (ovplyvnenie návykovými látkami a spolupáchateľom, spôsob konania, následok), osoby obžalovaného (jeho minulosť, vek, postoj k prejednávanej veci) a zohľadnení možností jeho nápravy dospel k záveru, že trest uložený hoci na samej spodnej hranici trestnej sadzby by bol pre obžalovaného neprimerane prísny. Súd vychádzal z toho, že trest musí byť rozumný a má spôsobovať len takú ujmu, ktorá je nevyhnutná na splnenie jeho účelu, čiže ujma obsiahnutá v treste nemá byť neprimeraná. Pri prevahe a význame zistených poľahčujúcich okolností a zároveň absencii priťažujúcich okolností a predovšetkým s ohľadom na pomery obžalovaného súd rozhodol, že sú splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod spodnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona, a to aj preto, že na jeho nápravu, ale tiež na ochranu spoločnosti bude postačovať aj trest kratšieho trvania. To boli dôvody, pre ktoré súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere tri roky s podmienečným odkladom jeho výkonu a nariadením probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorú mu ustanovil až na päť rokov. Všetky už vyššie uvedené skutočnosti boli pre súd dostatočnou zárukou, že výkon trestu u obžalovaného nie je nevyhnutný a že zabezpečiť ochranu spoločnosti bude možné aj tak, že bude podrobený probačnému dohľadu v maximálne možnej zákonnej dĺžke jeho trvania a bude tak intenzívnejšie a lepšie motivovaný k náprave, než by tomu bolo v jeho veku a s jeho predchádzajúcim spôsobom života vo výkone trestu. V rámci plynutia skúšobnej doby bude povinnosťou obžalovaného viesť riadny život a absolvovať výchovný program alebo sociálny výcvik s cieľom dosiahnuť u neho zrelé a uvedomelé správanie, viesť ho k osobnej a spoločenskej zodpovednosti a k rešpektovaniu noriem spoločnosti. Takto uložený trest považoval súd za správny, pretože pri jeho ukladaní rešpektoval princíp zákonnosti a zároveň ním vyjadril aj princíp individualizácie, nakoľko druh a intenzita trestu musí zodpovedať všetkým zvláštnostiam prípadu a osobe obžalovaného. Súd tento trest považoval súčasne za spravodlivý.

Pokiaľ išlo o obžalovaného H. W., súd vzal rovnako tak do úvahy nielen všetky okolnosti prejednávaného prípadu, ale prihliadol nevyhnutne aj na skutočnosť, že odsudzoval obžalovaného za zločin lúpeže podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona, ktorý spáchal opätovne potom, ako už bol odsúdený v inej jeho trestnej veci za spáchanie zločinu, a to konkrétne vo veci vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/212/2009 zo dňa 15.02.2010 (tiež za zločin lúpeže) a v dôsledku toho bolo nevyhnutné aplikovať § 38 odsek 5 Trestného zákona o sprísnení trestnej sadzby zvýšením jej dolnej hranice o jednu polovicu (teda zo siedmich rokov na deväť rokov a šesť mesiacov). V prípade ukladania trestu podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona, kde je sadzba stanovená rozpätím od sedem do dvanásť rokov, bolo u tohto obžalovaného potrebné po vyššie uvedenej úprave ukladať trest vo výmere na deväť rokov a šesť mesiacov až dvanásť rokov. Obžalovaný H. W. už bol v minulosti súdne trestaný a bol tiež priestupkovo postihovaný, pričom ako to vyplynulo z odpisu jeho registra trestov, skutku sa dopustil v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý vykonával na základe rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 3T/37/2011 zo dňa 20.04.2011 a kde skúšobná doba podmienečného prepustenia mala plynúť na základe rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Pp/8/2015 až do 30.03.2015. Aj tento obžalovaný sa od začatia trestného konania k spáchaniu skutku priznal a vo výpovediach sa podrobne vyjadroval k okolnostiam vyšetrovaného skutku a toto doznanie sa zopakoval aj v konaní pred súdom, keď urobil vyhlásenie, že je vinný. Súd tak u neho zistil dve poľahčujúce okolnosti, o ktorých je zároveň možné hovoriť ako o významných. Obžalovaný sa k spáchaniu skutku nielen priznal, ale jeho spáchanie aj úprimne oľutoval (§ 36 písmeno l/ Trestného zákona) a napomohol nielen orgánom činným v trestnom konaní, ale aj súdu objasniť trestnú činnosť, pretože prispel k výrazne rýchlejšiemu objasneniu a ukončeniu trestnej veci jej meritórnym rozhodnutím (§ 36 písmeno n/ Trestného zákona). K dôvodom priznania aj tejto poľahčujúcej okolnosti (písmeno n/) súd uvádza, že napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti vyžaduje, aby páchateľ pomáhal tým orgánom, ktoré sú na to určené, teda orgánom činným v trestnom konaní (v rámci prípravného konania) a súdu, čo

však neznamená, že páchateľ takto musí bezpodmienečne napomáhať všetkým týmto orgánom, ktoré sú príslušné na vykonávanie jednotlivých štádií trestného stíhania. Po rekodifikácii trestných kódexov prišlo k významnému posilneniu kontradiktórnosti konania pred súdom, keď ťažisko dokazovania prešlo na konanie pred súdom a postoj obžalovaného k tomuto dokazovaniu má dôležitý význam. Súd v danom prípade rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykoná a tak následne vyhodnotil, že obžalovaný týmto postupom umožnil súdu prevziať výsledky dokazovania z prípravného konania bez toho, aby boli tieto konfrontované s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní. Obžalovaného trestná minulosť bola dôvodom na zohľadnenie jednej priťažujúcej okolnosti, a to podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, pretože už bol v minulosti odsúdený. Po zvážení významu a pomeru týchto okolností, vyhodnotení spôsobu vykonania skutku, následku spočívajúceho predovšetkým v majetkovej ujme, ďalej postoja obžalovaného a jeho osobných pomerov dospel súd k záveru, že ukladanie trestu vo výmere začínajúcej na sprísnenej dolnej hranici deväť a pol roka by bolo značne prísne. Vo veci nebolo sporné, že obžalovaný mal už v minulosti konflikt s Trestným zákonom a rovnako tak neboli žiadne pochybnosti o tom, že sa opätovne dopustil zločinu napriek predchádzajúcim uloženým trestom odňatia slobody (aj nepodmienečným). Dôvodom na rigorózny prístup pri rozhodovaní o treste mala byť v jeho prípade tiež skutočnosť, že tri čiastkové útoky pokračovacieho zločinu spáchal krátko pred uplynutím skúšobnej doby podmienečného prepustenia, avšak aj tieto fakty hodnotil súd v širších súvislostiach. Prihliadol na jeho kritický postoj k veci a okolnosti jeho trestnej činnosti ako aj následky ňou vyvolané a dospel k záveru, že ako z hľadiska generálnej prevencie tak aj z hľadiska individuálnej prevencie bude v danom prípade postačujúce uložiť trest odňatia slobody v rámci pôvodnej, nesprísnenej trestnej sadzby vo výmere sedem rokov a šesť mesiacov, k uloženiu ktorej použil ustanovenie § 39 odsek 1 Trestného zákona. Súd tak urobil s presvedčením, že trest v tejto výmere postačujúco ochráni spoločnosť pred obžalovaným ako páchateľom trestných činov, bude spôsobilý zabrániť mu, aby naďalej páchal trestnú činnosť a zároveň bude postačovať na to, aby na obžalovaného pôsobil výchovne a primäl ho viesť po jeho vykonaní riadny život a rešpektoval zákony.

Na výkon uloženého trestu zaradil súd obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, a to podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, pretože tento bol v predchádzajúcich desiatich rokoch preukázateľne vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Súd tiež samostatným výrokom rozhodol o uložení ochranného dohľadu obžalovanému, pretože v jeho prípade sa jedná o páchateľa úmyselného trestného činu, ktorý bol už v minulosti najmenej dvakrát vo výkone trestu odňatia slobody za takýto trestný čin a ktorému súd znovu ukladal nepodmienečný trest odňatia slobody. Zároveň trestná minulosť obžalovaného, škodlivé užívanie návykových látok a prostredie, v ktorom žil pred obmedzením jeho osobnej slobody a povaha spáchanej trestnej činnosti nevytvárajú predpoklady na to, že sa po vykonaní trestu odňatia slobody bude schopný sám a bez dozoru hladko znovuzaradiť do spoločnosti a preto považoval súd za vhodné, aby bol proces jeho resocializácie posilnený nariadeným ochranným dohľadom v zmysle § 76 odsek 2 Trestného zákona, ktorý bude v súlade s § 78 odsek 1 Trestného zákona trvať dva roky.

U obžalovaného J. J. mal súd povinnosť postupovať pri ukladaní trestu rovnako ako u spoluobžalovaného H. W., pretože aj v jeho prípade sa jednalo o splnenie podmienok na použitie § 38 odsek 5 Trestného zákona, teda sprísnenie trestnej sadzby z dôvodu opätovného spáchania zločinu. Obžalovaný sa dopustil prejednávaného zločinu lúpeže potom, čo už bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/115/2006 z 22.08.2008, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Zvolen zo 16.04.2009 odsúdený za zločin lúpeže. Pred spáchaním skutku teda neviedol riadny život, bol viackrát súdne trestaný a to bol dôvod, pre ktorý súd tiež aj u neho zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona. Obžalovaný sa ku spáchaniu skutku priznal a jeho spáchanie aj úprimne oľutoval, keď v konaní pred súdom vyhlásil, že je vinný a že ho spáchanie skutku mrzí, pričom zároveň prejavil snahu po náprave.

Z rovnakých dôvodov ako tomu bolo u obžalovaného H. W. zistil súd u neho dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona a po zvážení významu a pomeru týchto okolností, spôsobu vykonania skutku, následku spočívajúceho predovšetkým v majetkovej ujme, ďalej kritického postoja obžalovaného a jeho osobných pomerov dospel súd k záveru, že ukladanie trestu vo výmere začínajúcej na sprísnenej dolnej hranici deväť a pol roka by bolo aj vo vzťahu k tomuto obžalovanému neprimerane prísne.

Postupom podrobne opísaným v texte vyššie pri obžalovanom H. W. potrestal súd obžalovaného J. J. trestom odňatia slobody vo výmere sedem rokov a šesť mesiacov, mimoriadne zníženým pod spodnú hranicu sprísnenej trestnej sadzby, pretože mal za to, že trest v tejto výmere bude adekvátny, správny a tiež spravodlivý. Po splnení podmienok uvedených v § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona zaradil súd obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Keďže aj obžalovaný J. J. mal v minulosti problémy s vedením riadneho života, nadužíval návykové látky a je daný predpoklad, že jeho resocializácia by mohla byť problematická najmä v čase, kedy sa po vykonaní trestu odňatia slobody bude snažiť znova zaradiť do spoločnosti a bude sa od neho očakávať, že povedie riadny život, uložil mu súd ochranný dohľad na dva roky podľa § 76 odsek 2 Trestného zákona a § 78 odsek 1 Trestného zákona.

Keďže súd nemal žiadne pochybnosti ohľadne dôvodnosti a výšky uplatnených nárokov na náhradu škody, ktoré si do skončenia vyšetrovania riadne a včas uplatnili poškodené spoločnosti chilligame.com s.r.o. a Grande SK s.r.o., rozhodol samostatným výrokom, že bude povinnosťou všetkých troch obžalovaných, aby škodu spôsobenú týmto poškodeným ich protiprávnym konaním nahradili spoločne a nerozdielne.

Hoci nie je povinnosťou súdu odôvodňovať výroky, ktoré nevyhlásil, má predsa len povinnosť vysporiadať sa so všetkými skutočnosťami vzťahujúcimi sa na prejednávaný prípad a medzi takéto patrili aj návrhy procesných strán prednesené v záverečných rečiach. Súd neuložil ani jednému z obžalovaných žiadne ochranné liečenie, pretože hoci tak môže urobiť aj bez návrhu, vychádzal v danom prípade z vyjadrení znalkyne MUDr. Marty Pavlíkovej, uvedených v ňou podaných znaleckých posudkoch, ktorá vo vzťahu k žiadnemu z obžalovaných takéto liečenie uložiť nielenže nenavrhla, ale na vysvetlenie aj dodala, že by odvykacia liečba nebola úspešná. Súd z uvedeného dôvodu považoval ukladanie ochranného liečenia za zbytočné, pretože znalkyňa ho z hľadiska dosiahnutia jeho účelu už vopred označila za neúspešné. Keďže súd ukladal obžalovaným H. W. a J. J. nepodmienečné tresty odňatia slobody, bolo priamo zo zákona vylúčené, aby im ukladal obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania návykových látok podľa § 51 odsek 3 Trestného zákona, pretože ide o ustanovenie, ktoré je možné použiť len v prípade ukladania podmienečného trestu odňatia slobody, prípadne podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom. Okrem toho, súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že pri výkone dlhšieho nepodmienečného trestu odňatia slobody lepšie ako uvedené obmedzenie splní svoj účel aj režim tzv. nútenej abstinencie. Súd tiež neuložil navrhované tresty prepadnutia veci, pretože k uloženiu tohto druhu trestu nebolo na hlavnom pojednávaní vykonané žiadne dokazovanie, doplniť dokazovanie v tomto smere žiadna z procesných strán nenavrhla a súd si vyhradil právo rozhodnúť o týchto veciach mimo hlavného pojednávania.

Po starostlivom uvážení všetkých skutočností rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.