Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/233/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Fekete v spore žalobcu: U.. S. Z., nar. XX. XX. XXXX, Z. X, Š., zastúpeného Mgr. Ondrejom Bartošovičom, advokátom, Pázmaňa 2020/30, Šaľa, proti žalovanému: Phoenix Corporation, s. r. o., Kalinkovo 578, Kalinkovo, IČO: 36 745 774, zastúpeného HKP Legal, s.r.o., Sasinkova 6, Bratislava, IČO: 36 727 334, o zaplatenie 2 520,- eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2 520,- eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 10. 01. 2012 do zaplatenia v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

Žalobou zo dňa 23. 10. 2014 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2 568,- eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 10. 01. 2012 do zaplatenia a nahradil trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Žalobca svoju žalobou odôvodnil tým, že žalobca je fyzickou osobou, ktorá v minulosti podnikala pod obchodným menom Ing. Silvia Porubská FENIX SLOVAKIA, s miestom podnikania P. Pázmaňa 8, Šaľa, IČO: 44 260 563. Podnikateľskú činnosť ako fyzická osoba ukončila dňa 31. 12. 2011. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorého predmetom podnikania je aj sprostredkovateľská činnosť. Žalovaný v roku 2011 prevádzkoval zľavový internetový portál www.MoreZliav.sk. Dňa 14. 11. 2011 bola medzi žalobcom (v tom čase ešte živnostníkom) ako záujemcom a žalovaným ako sprostredkovateľom uzatvorená zmluva o sprostredkovaní podľa ust. § 642 a násl. Obchodného zákonníka. Podľa čl. 1.1 tejto zmluvy bol predmetom zmluvy záväzok sprostredkovateľa vyvíjať činnosť smerujúcu k sprostredkovaniu zákazníkov pre záujemcu a záujemca sa zaviazal zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu za sprostredkovanie. Podľa čl. 1.2 sa sprostredkovateľ, teda žalovaný zaviazal, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k poskytnutiu služby ponúkanej záujemcom, ktorú sprostredkovateľ umiestni na webovú stránku www.morezliav.sk, kde činnosť smerujúca k predaju bude realizovaná prostredníctvom kupónov s prideleným identifikačným číslom a heslom, ktoré budú vymenené za službu, alebo tovar ponúkaný záujemcom. V súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami zmluvy žalovaný umiestnil na svoj portál záujemcov kupón, ktorého obsahom bola ponuka na fotoepiláciu. Reálna hodnota 1 kupónu bola 3,- eura (dohodnuté v čl. 2.1 zmluvy) a provízia žalovaného bola v zmysle čl. 2.2 zmluvy dohodnutá na 0,60 eura za každý predaný kupón. Na základe čl. 2.1 zmluvy bolo vyplácanie provízie dohodnuté tým spôsobom, že po zaobstaraní príležitosti (t.j. predaji kupónu) zákazníci uhradili sumu 3,- eura priamo sprostredkovateľovi, teda žalovanému, ktorý si mal stiahnuť sumu 0,60 eura z každého predaného kupónu záujemcovi. V súlade s čl. 2.3 zmluvy sa žalovaný zaviazal uhradiť prijaté platby ponížené o 0,60 eura za každý kupón žalobcovi do 10 pracovných dní od

ukončenia zľavovej ponuky, resp. zvyšnú časť po ukončení zmluvy. Počas existencie zmluvného vzťahu bolo predaných 1 070 kupónov, a teda spolu po odrátaní 0,60 eura za kupón ako províziu žalovaného mal žalovaný vyplatiť žalobcovi sumu 2 568,- eura. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca dňa 31. 12. 2011 vystavil faktúru č. 31122011, splatnú dňa 09. 01. 2012 na sumu vo výške 2 568,- eura. Faktúra bola odoslaná žalovanému mailom zo dňa 05. 01. 2014, ktorý však napriek viacerým telefonickým urgenciám dlžnú sumu ani v čiastočnom rozsahu nesplatil.

Žalobca ako dôkazy predložil zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 14. 11. 2011 vrátane jej prílohy, faktúru č. 31122011, stranu z internetového portálu, výpis zo živnostenského registra žalobcu a výpis z obchodného registra žalovaného.

Súd vydal dňa 16. 12. 2014 platobný rozkaz č.k. 50Rob 726/2014-24, proti ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom žalovaný uviedol, že ako dôkaz žalobca predložil zmluvu o sprostredkovaní, avšak dôkazne nepreukázal množstvo predaných kupónov uvádzaných žalobcom. Žalobca bez akejkoľvek prílohy (napr. dodacieho listu, objednávky atď.) vystavil dňa 31. 12. 2011 faktúru č. 31122001 na sumu 2 568,- eura. Žalovaný však vystavenú faktúru žalobcovi ešte pred podaním žaloby rozporoval. Samotné vystavenie faktúry bez preukázania množstva predaných kupónov nie právnym titulom na uplatnenie nároku. Vystavená faktúra je len účtovným dokladom. Žalovaný rozporoval výšku nároku žalobcu, nakoľko ten k návrhu nedoložil dôkazy preukazujúce množstvo predaných kupónov, ktorých úhradu po odrátaní provízie si žalobca žalobou nárokoval. Zároveň uviedol, že si v konaní uplatní voči žalobcovi protinávrh z titulu náhrady škody.

Žalobca v konaní ešte uviedol, že procesná obrana žalovaného je postavená na tom, že žalobca dôkazne nepreukázal množstvo predaných kupónov. Kupóny predával žalovaný a žalobcovi boli kupóny len odovzdávané v prípade, ak nákupcovia prišli využiť služby. Vzhľadom na charakter internetového predaja, keď žalovaný kupóny predával, tieto po úhrade predajnej ceny zasielal na email nakupujúcim, ktorí potom s kupónom navštívili prevádzku žalobcu, neumožňoval vystavovanie objednávok či dodacích listov žalobcom tak, ako to naznačuje odporca. Pri vystavovaní faktúry žalobca vychádzal z množstva kupónov, ktoré mu odovzdali nakupujúci pri návšteve jeho prevádzky, a primárne z údajov uvedených na webovom sídle žalovaného na stránke www.morezliav.sk <http://www.morezliav.sk/>. Žalovaný vedie na svojom webe klientsku zónu, kde eviduje podstatné informácie týkajúce sa klientov, resp. zliav,ku ktorému má zriadený prístup aj žalobca. Z listinného dôkazu označeného ako „štatistika všetkých zliav Salón Fenixlife (teda obchodného mena žalobcu, pod ktorým podnikal ako živnostník) vyplýva, že žalovaný vystavil záujemcom 1387 kupónov, z ktorých bolo zaplatených 1 050 kupónov. Zaplatený obrat za uvedené kupóny, teda príjem z kupónov predaných žalovaným predstavuje sumu 3 150,- eura, provízia žalovaného sumu 630,- eura a rozdiel, teda suma, ktorá mala byť vyplatená žalobcovi, predstavuje sumu 2 520,- eura. Teda priamo z evidencie vedenej žalovaným vyplýva, že žalobcovi vznikol nárok na vyplatenie 2 520,- eura, teda sumy len o 48,- eura nižšej, než bola suma uplatnená v žalobe. Napokon priamo v tejto štatistike je uvedené, že „nevyplatená“ je stále suma vo výške 2 520,- eura, ktorá predstavuje pohľadávku žalobcu proti žalovanému. V druhom listinnom dôkaze, označenom ako „Zoznam zliav Salón Fenixlife“ taktiež vyplýva, že sa jednalo o zľavové kupóny na fotoepiláciu v súlade s tvrdením žalobcu, a pod „ikonou“ nákupného košíka je taktiež uvedené číslo 1050, čo predstavuje počet predaných a zaplatených kupónov. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že v priamo z evidencie žalovaného vyplýva, že zinkasoval za predaj kupónov sumu vo výške minimálne 3 150,- eura, z ktorej mal žalobcovi v súlade so zmluvou zaplatiť minimálne 2 520,- eura, avšak nezaplatil mu ani cent. Žalovaný v rozpore so skutočným stavom uvádza, že vystavenú faktúru pred podaním žaloby rozporoval. Toto tvrdenie je v rozpore so skutočným stavom, nakoľko žalovaný napriek urgenciám výšku faktúry nikdy nenamietal, ani iným spôsobom nerozporoval, pričom je zvláštne, že žalovaný toto svoje tvrdenie nepodložil nejakým konkrétnym listinným dôkazom. Je zrejmé, že toto tvrdenie je účelové a nemá žiadny právne relevantný podklad.

Žalobca ako dôkazy predložil v konaní ešte dve strany z internetového portálu, potvrdenia klientov o ošetrení fotoepiláciou, originály kupónov na akciu na zľavu fotoepilácie, zoznam vybavených reklamácií klientov, reklamácie klientov, odstúpenie od zmluvy niektorých klientov, výpisy z účtu a mailovú komunikáciu.

Na pojednávaní konanom dňa 16. 11. 2015 žalobca k veci uviedol, že vzhľadom k tomu, že vie preukázať predaj 1 050 kupónov na nie 1 070 kupónov, berie žalobu späť v časti 48,- eura. Vzhľadom k tomu, že

žalovaný nemal proti tomuto čiastočnému späťvzatiu žaloby vo výške 48,- eura námietky, súd uznesením č.k. 23Cb 233/2015-79 zo dňa 21. 01. 2016 konanie v časti 48,- eura a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 48,- eura od 10. 01. 2012 do zaplatenia zastavil.

V konaní ešte žalobca k veci uvádzal, že všetky ošetrenia boli žalobcom vykonané aj po ukončení živnosti, čo preukazujú jednak predložené kupóny a jednak skutočnosť, že klienti mu fyzicky tieto kupóny odovzdávali, nakoľko nikto iný k nim nemal prístup. Princíp zľavových kupónov funguje tak, že potenciálny záujemca sa zaregistruje na príslušnom portáli, následne dostane mailovú adresu a heslo a zakúpi si ním vybrané zľavy, následne mu príde potvrdzovací mail, na základe ktorému mu je vygenerovaný variabilný symbol a keď uhradí čiastku, obdrží mailom alebo poštou príslušný zľavový kupón. Žalobca ako zadávateľ zľavy mal prístup k uvádzaným počtom záujemcov, ktorí si zakúpili kupón, teda mal k dispozícii číslo kupónu a minimálne informácie o záujemcovi a vedel si odsledovať, ktorý kupón bol uhradený. Pri poskytovaní zľavy si odznačil kupón, ktorý bol použitý, takže v databáze zľavového portálu mal dvojakú možnosť sledovania uhradených a použitých kupónov. K tejto databáze bol žalobcovi znemožnený prístup a bol z tohto portálu vymazaný. Štatistiku vedenú na príslušnom portáli nemal žalobca možnosť ovplyvňovať a vedel si v nej len zakliknúť použitý kupón. Podkladom pre vystavenie faktúry bol počet uhradených kupónov, žalobca vystavil faktúru a 14 dní po ukončení zľavy mal byť vyplatený. Po vystavení faktúry na ňu žalovaný reagoval len zaslaním mailu, že sa faktúra dáva na úhradu, žiadna iná reakcia na žalobcovu faktúru zo strany žalovaného nebola. Nebolo dôležité koľko kupónov bolo použitých, pretože v nich bolo uvedené dokedy majú byť použité, žalobca poskytoval službu aj po zaplatení kupónu. Za poskytnuté služby si u žalobcu nikto žiadnu reklamáciu neuplatňoval, pričom za všetky kupóny poskytol príslušné služby. Predložená štatistika slúžila ako doklad na kontrolu, ktoré kupóny boli uhradené a ktoré použité. Zo zákona bola vtedy lehota 7 dní, kedy mal možnosť záujemca kupón vrátiť, preto sa čakalo 14 dní a po uplynutí tejto lehoty sa predmetná suma za kupóny ustálila a s tou sa už nehýbalo. Pôvodný právny zástupca žalovaného zaslal žalobcovi list ohľadom nejakej škody, ale žalobca si nebol vedomý, že by nejakú škodu spôsobil, dokonca žiadna škoda nebola špecifikovaná. Z výpisov k účtu predloženým žalovaným nie je možné vydedukovať reálny počet predaných kusov a či predané množstvo kupónov zodpovedá počtom kupónov, ktoré žalovaný spochybnil. Vyjadrenie žalovaného je založené na určitých údajoch, ktorú sú podložené jednostranne vypracovanými dokumentmi bez možnosti ich reálneho zhodnotenia. Je nepravdivé tvrdenie žalovaného, že zaplatil žalobcovi viac, ako bolo reálne predaných tabletov, čoho dôkazom je 5 faktúr, pričom tieto neboli sporované a boli uhradené. Žalobcovi bolo uhradených 34 401,63 eura, čo zodpovedá skutočnému množstvu a cene reálne predaných tabletov, čo znamená, že žalobca obdržal od žalovaného toľko, koľko mal obdržať. Peniaze za stornované kupóny žalobcovi vyplatené neboli, pretože za stornovanie kupónu žalovaný vyplácal klientovi prostredníctvom žalobcu sumu 75,- eura titulom odstúpenia od zmluvy, takže túto sumu nevyplácal žalobcovi za stornovanie kupónu. Žalovaný nepreukázal právny vznik a výšku ním uplatňovanej škody, navyše tento nárok riadne ani neuplatnil. Kompenzačná námietka žalovaného bola uplatnená po viac ako 4 rokoch od prípadného vzniku škody, takže voči nej vzniesol námietku premlčania.

V konaní ešte žalovaný k veci uvádzal, že spoluprácou so žalobcom dosiahol stratu a poškodenie dobrého mena. So žalobcom spolupracovali pri predaji 3 akcií na zľavovom portály MoreZliav.sk, ktorý prevádzkuje žalovaný. Išlo o akcie „ID 422 - Len 75,- eura za skvelý 7 palcový tablet - http://www.morezliav.sk/42-len-75-za-skvely-7-android-tablet-s-wifi-a-klavesnicou - počet zaplatených a nestornovaných kupónov 488 - obrat akcie po odrátaní provízie 31 110,- eura“, „ID 414 - Unikátne športové slúchadlá len za 18,50 eura vrátane poštovného - <http://www.morezliav.sk/414- unikatne-sportove-sluchadla-len-za-1850-vratane> - <http://www.morezliav.sk/414-unikatne-sportove- sluchadla-len-za-1850-vratane>postovneho - počet zaplatených a nestornovaných kupónov 35 - obrat akcie po odrátaní provízie 550,37 eura“ a „ID 406 - Zbavte sa natrvalo nežiadúcich chĺpkov pomocou fotoepilácie - <http://www.morezliav.sk/406-zbavte-sa-natrvalo-neziaducich-chlpkou- pomocou-fotoepilacie>“. Na všetky uvedené akcie bola podpísaná zmluva so žalobcom, ktorému boli poukázané sumy na účet uvedený v zmluvách č. 4006479970/7500 a č. 4008545222/7500 tak, že dňa 29. 11. 2011 bola poukázaná žalobcovi suma 3 187,50 eura, dňa 06. 12. 2011 bola poukázaná žalobcovi suma 12 750,- eura, dňa 16. 12. 2011 bola poukázaná žalobcovi suma 550,38 eura, dňa 16. 12. 2011 bola poukázaná žalobcovi suma 8 351,25 eura a dňa 16. 12. 2011 bola poukázaná žalobcovi suma 9 562,50 eura, spolu 34 401,63 eura. Rozdiel je teda v sume 2 741,26 eura, o ktoré žalovaný zaplatil viac spolu za všetky akcie dokopy. Žalobca predával akcie v čase od 17. 11. 2011 do 15. 10. 2012, pričom v zmysle záznamov v živnostenskom registri ukončil činnosť svojej živnosti k dátumu 31. 12.

2011. Okrem toho, že predával v čase, keď už nemala živnostenské oprávnenie, živnosť zrušil z dôvodu, aby nemusel riešiť reklamácie klientov za predanú elektroniku (akcie ID 422 a ID 414) a zákazníci tak stratili nárok na 2 ročnú zákonnú lehotu na zakúpený tovar. Samozrejme tovar sa kazil a zákazníci nevedeli kam sa obrátiť, keďže webstránka žalobcu, ktorú prezentoval aj na stránke žalovaného, bola pozastavená (www.elektronovinky.sk). Klienti tak nevedeli na koho sa obrátiť, a preto sa obracali na žalovaného, keďže sa nevedeli skontaktovať s predajcom. Okrem toho, že veľa klientov nikdy tovar nedostalo ukázalo sa, že tovar je veľmi kazový a klienti požadovali opravu. Pre zachovanie dobrého mena sa žalovaný rozhodol klientom vracať finančné prostriedky, keďže v tom čase mal ešte jednu akciu žalobcu nevyplatenú (akcia ID 406). Aj napriek podpísanej zmluve, kde bolo jasne dohodnuté vyplatenie 70 % po 10 pracovných dňoch od ukončenia zľavovej ponuky (bod 2.3) mali byť zvyšné finančné prostriedky v zmysle zmluvy prevedené na účet po skončení platnosti zľavových kupónov, a teda po 15. 01. 2012, dokedy boli platné zľavové kupóny. Žalobca sa vyhrážal, že ak mu žalovaný nepošle peniaze vopred v sumách, ktoré požadoval, nebude klientom zasielať tovar. Žalovaný mal neustále reklamácie na nedodaný tovar ,a preto sa obával podvodu, žiadal aj potvrdenie o odoslaní zásielok, ktoré mu žalobca zasielal vždy vymyslené a vyrobené len pre potreby oklamania žalovaného a zaslania platby. Preto sme žalovaný rozhodol ďalej so žalobcom nespolupracovať a vrátiť peniaze klientom, ktorí boli nespokojní, keďže žalobca odmietal riešiť všetky reklamácie. Dohromady bol vrátený poplatok za kupóny z akcie ID 422 až 43 klientom v sume 3 225,- eura (v tom sú aj klienti, ktorí to stornovali ešte pred uplatnením kupónu u partnera a rovnako tí, ktorí to stornovali po doručení tovaru a jeho reklamovaní a rovnako klienti, ktorým tovar nikdy nebol doručený). Vrátenie prebiehalo z bankových účtov v Tatrabanke a ČSOB, pri platbe kartou priamo na kartu klienta, pri platbe cez PayPal na jeho PayPal účet a pri platbe na dobierku poštovou poukážkou na adresu klienta. Okrem toho, že žalovaný zaplatil klientom viac ako mal reálne zadržané od daného obchodného partnera, prišiel o províziu a rapídne sa mu zvýšili náklady na riešenie reklamácii vrátane platieb klientom (bankové poplatky, réžia na vrátenie) a podobne. Celkovo je teda škoda žalovaného ešte o niečo vyššia od sumy, ktorú si uplatňuje žalobca.

Na pojednávaní dňa 18. 05. 2016 si žalovaný uplatnil voči žalobcovi vzájomný návrh do výšky žalovanej sumy, ktorý spočíva zo sumy žalovaným vyplatených klientov žalobcu, pretože žalobca si neplnil svoje povinnosti voči týmto klientom a žalovaný im musel v rámci udržania dobrého mena a riešenia reklamácii vracať peniaze. V žalovaným predložených dôkazoch sú zaevidované všetky platby, ktoré zo strany klientov prišli, len je ich ťažké spárovať vzhľadom na veľké množstvo dát a rozmanitý spôsob úhrad, pretože boli 4 spôsoby platenia: bankový prevod, platba kartou, dobierka a paypal. Žalovaným predložené reklamácie sa týkali najmä zľavovej akcie na tablety. Reklamácie boli tri druhy a to vtedy, keď sa klienti obracali na žalovaného s tým, že bola internetová stránka zrušená, keď sa na žalovaného klienti obracali, nakoľko si síce uplatnili reklamáciu u žalobcu, ale nebola vyriešená v zákonnej lehote a keď sa na žalovaného priamo obracali klienti, pričom reklamácie riešil žalovaný, pričom zistil, že tieto tablety boli vysoko kazivé bez certifikátu. Žalobcom predložené dôkazy nepreukazujú, že žalobcovi vznikol nárok vo vzťahu k čl. 2.3 zmluvy o sprostredkovaní, pričom fakturované sumy samy o sebe žalovaný nárok nepreukazujú. Časť reklamácií zaslaných žalobcom bola v konaní predložená duplicitne, čo navodzuje dojem, že vybavených reklamácií bolo viac, celkovo sú dodané podklady chaotické a záznamy v nich nezrozumiteľné a neúplné, navyše chýbajú potvrdenia o úhrade peňazí na účty klientom. Predmetné faktúry boli v plnej výške uhradené presne ako to popisuje žalobca. V danom čase žalovaný ešte nevedel, že žalobca reklamácie prestane vybavovať a ukončí svoju činnosť k 31. 12. 2011. Odo dňa 14. 01. 2012 už žalobca reklamácie nevybavoval, zrušil svoju internetovú stránku, prestal komunikovať e-mailom aj prostredníctvom telefónu. Keďže väčšina nákupov prebiehala v novembri a decembri 2011 a klienti uvedené vo väčšine prípadov kupovali ako Vianočný darček pre svojich blízkych, o uvedených problémoch tabletu sa často dozvedeli neskôr a svoju reklamáciu už posielali v čase, kedy žalobca už reklamácie neriešil. Nakoľko klienti mali nárok na 2 ročnú zákonnú lehotu na uplatnenie reklamácie, začali sa obracať na žalovaného, kde zakúpili zľavový kupón. Žalovaný preukázal, že so žalobcom sa nevedel skontaktovať a odmietal riešiť reklamácie klientov žalovaného. O tom, že žalovaný riešil reklamácie po 14. 01. 2012 svedčí aj skutočnosť, že produkt, ktorý predával žalobca na stránke žalovaného formou zľavových kupónov bol veľmi nekvalitný, o čom svedčí počet reklamácií v čase ich vybavovania ešte žalobcom a následne žalovaným. Žalovaný poukazuje na konkrétne problémy, ktoré klienti popisujú v reklamáciách (teda tých, ktoré boli čitateľné), a to napríklad dodávanie tabletu v čínskom jazyku a bez návodu v slovenčine, zhorenie nabíjačky, nezasielanie daňového dokladu zo strany predávajúceho ani záručného listu, nefungujúce Wifi či klávesnica (takmer každá reklamácia) a celková nefunkčnosť tabletu alebo nabíjačky (väčšina reklamácií).

Žalovaný ako dôkazy predložil zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 16. 11. 2011 vrátane jej prílohy, zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 21. 11. 2011 vrátane jej prílohy, faktúry žalobcu ohľadom akcie na predaj tabletov a príslušenstva, výpis nestornovaných kupónov akcie ID 422 a rovnako vrátenými platbami z jednej banky, výpis nestornovaných kupónov akcie ID 414, potvrdenia o úhradách súm žalobcovi a maily od klientov.

Právny zástupca žalobcu titulom záverečného návrhu k veci uviedol, že predmetná žaloba sa týka nezaplatenia provízií z akcie na kupóny na fotoepiláciu a netýka sa akcie na tablety. Z predložených dôkazov bolo nesporné, že bola uzavretá zmluva o sprostredkovaní, na základe ktorej sa žalobca zaviazal sprostredkúvať pre žalovaného dohodnutú činnosť. Nárok žalovaného preukazuje samotná zmluva, predmetné kupóny, výsluch žalobcu, internetová evidencia prevádzkovaný žalovaným a z vyjadrenia konateľa žalovaného v konaní, ktorý žiadal započítať pohľadávku žalobcu voči svojej pohľadávke, takže ju vlastne nespochybňoval, pričom podrobne síce opísal akciu ohľadom tabletov, ale pravdepodobne zámerne nič neuvádzal ohľadom akcie na fotoepiláciu. Navyše faktúra za fotoepiláciu č. 31122011 nebola nikdy až do začatia konania žalovaným sporovaná. Vzhľadom na to, že išlo o internetový predaj, nie sú k dispozícii žiadne iné listinné dôkazy, pričom výsluch svedkov žalobca nepovažoval za hospodárny. Žalovaný svoju procesnú obranu zameral na započítanie na iné akcie, pričom nikdy pred začatím si neuplatnil nárok na náhradu škody voči žalobcovi, prvýkrát tak urobil až v odpore proti platobnému rozkazu. Žalovaný nepreukázal vznik škody, jej výšku a príčinnú súvislosť, pričom v tejto súvislosti opätovné poukázal na ich námietku premlčania. Žalovaný nepreukázal koľko reklamácií a koľko svojich finančných prostriedkov na to vynaložil. Faktúry, ktoré žalobca doložil sa týkajú akcie na tablety, pričom všetky peňažné prostriedky boli vyplatené a tieto faktúry predchádzali vystaveniu faktúry za akciu fotoepilácie, takže je nepravdepodobné, aby žalovaný vyplatil za uvedené faktúry viac, ako bolo fakturované. Žalobcom predložené ním vybavenia reklamácií sa týkajú aj dátumov, kedy už nevykonával podnikateľskú činnosť (dňa 04. 01. 2012 a 14. 01. 2012), pretože zodpovedal za výsledky svojho podnikania aj po ukončení svojej podnikateľskej činnosti.

Právny zástupca žalovaného titulom záverečného návrhu k veci uviedol, že zmluva o sprostredkovaní stanovuje podmienky na vyplatenie provízie, splnenie ktorých bol povinný preukázať žalobca, čo však neurobil, pretože na ich preukázanie predložil iba screen internetovej stránky, ktorý v doterajšom priebehu konania žalovaný sporoval. V zmysle čl. 2 bod 3 predmetnej zmluvy žalovaný predložil výpisy zo svojich účtov a žalobca nepreukázal, koľko finančných prostriedkov vyplatil klientom, pričom toto nevyplynulo ani z jeho výsluchu. Ďalej nepreukázal kedy skončila predmetná zľavová ponuka, výšku prijatých platieb a množstvo predaných kupónov. Žalobca aj po 31. 12. 2011 vybavoval určitý počet reklamácií. Predmetná faktúra žalobcu bola vystavená v posledný deň jeho podnikania a nebola doplnená špecifikáciou fakturovanej sumy.

Právni zástupcovia strán sporu nemali na pojednávaní súdu, konanom dňa 26. 10. 2016 ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, preto súd podľa ust. § 182 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) po záverečných vyjadreniach vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania a podľa ust. § 219 ods. 2 druhej vety C.s.p. odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia tohto rozsudku na deň 16. 11. 2016.

I. Vykonané dokazovanie Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a listinnými dôkazmi, a to: zmluvou o sprostredkovaní zo dňa 14. 11. 2011 vrátane jej prílohy, zmluvou o sprostredkovaní zo dňa 16. 11. 2011 vrátane jej prílohy, zmluvou o sprostredkovaní zo dňa 21. 11. 2011 vrátane jej prílohy, faktúrou žalobcu č. 31122011, stranou z internetového portálu žalovaného, dvoma stranami z internetového portálu, potvrdeniami klientov žalobcu o jeho ošetrení fotoepiláciou, originálmi kupónov na akciu na zľavu fotoepilácie, zoznamom vybavených reklamácií klientov, reklamáciami klientov, odstúpením od zmluvy niektorých klientov, výpismi z účtu, mailovou komunikáciou, faktúrami žalobcu ohľadom akcie na predaj tabletov a príslušenstva, výpisom nestornovaných kupónov akcie ID 422 a rovnako vrátenými platbami z jednej banky, výpisom nestornovaných kupónov akcie ID 414, potvrdeniami o úhradách súm žalobcovi, maily od klientov, výpisom zo živnostenského registra žalobcu a výpis z obchodného registra žalovaného.

II. Skutkový stav zistený z vykonaného dokazovania a zhodných tvrdení účastníkov konania Žalobca je toho času fyzickou osobou, ktorá v minulosti podnikala pod obchodným menom Ing. Silvia Porubská FENIX SLOVAKIA s miestom podnikania P. Pázmaňa 8, Šaľa, IČO: 44 260 563. Podnikateľskú činnosť ako fyzická osoba ukončila dňa 31. 12. 2011. Žalovaný je obchodnou

spoločnosťou, ktorého predmetom podnikania je aj sprostredkovateľská činnosť. Žalovaný v roku 2011 prevádzkoval zľavový internetový portál www.MoreZliav.sk. Dňa 14. 11. 2011 bola medzi žalobcom (v tom čase ešte živnostníkom) ako záujemcom a žalovaným ako sprostredkovateľom uzatvorená zmluva o sprostredkovaní podľa ust. § 642 a násl. Obchodného zákonníka. Podľa čl. 1.1 tejto zmluvy bol predmetom zmluvy záväzok sprostredkovateľa vyvíjať činnosť smerujúcu k sprostredkovaniu zákazníkov pre záujemcu a záujemca sa zaviazal zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu za sprostredkovanie. Podľa čl. 1.2 tejto zmluvy sa sprostredkovateľ (teda žalovaný) zaviazal, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k poskytnutiu služby ponúkanej záujemcom, ktorú sprostredkovateľ umiestni na webovú stránku www.morezliav.sk, kde činnosť smerujúca k predaju bude realizovaná prostredníctvom kupónov s prideleným identifikačným číslom a heslom, ktoré budú vymenené za službu, alebo tovar ponúkaný záujemcom. V súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami zmluvy žalovaný umiestnil na svoj portál záujemcov kupón, ktorého obsahom bola ponuka na fotoepiláciu. Reálna hodnota 1 kupónu bola 3,- eura (dohodnuté v čl. 2.1 zmluvy) a provízia žalovaného bola v zmysle čl. 2.2 zmluvy dohodnutá na 0,60 eura za každý predaný kupón. Na základe čl. 2.1 zmluvy bolo vyplácanie provízie dohodnuté tým spôsobom, že po zaobstaraní príležitosti (t.j. predaji kupónu) zákazníci uhradili sumu 3,- eura priamo sprostredkovateľovi, teda žalovanému, ktorý si mal stiahnuť sumu 0,60 eura z každého predaného kupónu záujemcovi. Podľa čl. 2.3 tejto zmluvy sa sprostredkovateľ zaviazal uhradiť prijaté platby (vo výške 70 %) od zákazníkov za tovar alebo služby záujemcu (teda žalobcu), ponížené o vyššie uvedenú odmenu za každý kupón do 10 pracovných dní od ukončenia zľavovej ponuky. V súlade s čl. 2.3 zmluvy sa žalovaný zaviazal uhradiť prijaté platby ponížené o 0,60 eura za každý kupón žalobcovi do 10 pracovných dní od ukončenia zľavovej ponuky, resp. zvyšnú časť po ukončení zmluvy. Počas existencie zmluvného vzťahu bolo predaných 1 050 kupónov, a teda spolu po odrátaní 0,60 eura za kupón ako províziu žalovaného mal žalovaný vyplatiť žalobcovi sumu 2 520,- eura. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca dňa 31. 12. 2011 vystavil faktúru č. 31122011, splatnú dňa 09. 01. 2012 na sumu vo výške 2 568,- eura. Faktúra bola odoslaná žalovanému mailom dňa 05. 01. 2014.

III. Právne posúdenie zisteného skutkového stavu Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.

Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.

Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

Podľa ust. § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovenia upravujúce v hlave II tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.

Podľa ust. § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana je pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej podobe.

Podľa ust. § 642 Obchodného zákonníka zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

Podľa ust. § 643 Obchodného zákonníka sprostredkovateľ je povinný bez zbytočného odkladu oznamovať záujemcovi okolnosti dôležité pre jeho rozhodovanie o uzavretí sprostredkúvanej zmluvy a záujemca je povinný oznamovať sprostredkovateľovi skutočnosti, ktoré majú pre neho rozhodný význam pre uzavretie tejto zmluvy.

Podľa ust. § 644 Obchodného zákonníka sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania.

Podľa ust. § 645 Obchodného zákonníka ak zo zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný len zaobstarať pre záujemcu príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu už zaobstaraním tejto príležitosti.

Podľa ust. § 646 Obchodného zákonníka ak podľa zmluvy vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu až splnením záväzku tretej osoby zo sprostredkúvanej zmluvy, vzniká sprostredkovateľovi tento nárok takisto v prípade, keď záväzok tretej osoby voči záujemcovi zanikol alebo splnenie záväzku tretej osoby sa oddialilo z dôvodov, za ktoré zodpovedá záujemca. Ak je základom pre určenie výšky provízie rozsah splneného záväzku tretej osoby, započítava sa do tohto základu aj plnenie neuskutočnené z dôvodov, za ktoré zodpovedá záujemca.

Podľa ust. § 647 ods. 1 Obchodného zákonníka sprostredkovateľ má nárok na dojednanú províziu, inak obvyklú za sprostredkovanie obdobných zmlúv v čase uzavretia zmluvy o sprostredkovaní. Sprostredkovateľovi však nevzniká nárok na províziu, ak zmluva s treťou osobou bola uzavretá bez jeho súčinnosti alebo ak v rozpore so zmluvou bol činný ako sprostredkovateľ tiež pre osobu, s ktorou sa uzavrela sprostredkúvaná zmluva.

Podľa ust. § 647 ods. 2 Obchodného zákonníka nárok na úhradu nákladov spojených so sprostredkúvaním má sprostredkovateľ popri provízii, len keď to bolo výslovne dojednané, a pri pochybnostiach len pri vzniku nároku na províziu.

Podľa ust. § 648 Obchodného zákonníka sprostredkovateľ je povinný pre potrebu záujemcu uschovať doklady, ktoré nadobudol v súvislosti so sprostredkovateľskou činnosťou, a to po dobu, po ktorú môžu byť tieto doklady významné pre ochranu záujmov záujemcu.

Podľa ust. § 649 ods. 1 Obchodného zákonníka sprostredkovateľ neručí za splnenie záväzku tretích osôb, s ktorými sprostredkoval uzavretie zmluvy; nesmie však navrhovať záujemcovi uzavretie zmluvy s osobou, ohľadne ktorej vie alebo musí vedieť, že je dôvodná pochybnosť, že splní riadne a včas svoje záväzky zo sprostredkovanej zmluvy.

Podľa ust. § 649 ods. 2 Obchodného zákonníka ak o to záujemca požiada, je sprostredkovateľ povinný oznámiť mu údaje potrebné na posúdenie dôveryhodnosti osoby, s ktorou sprostredkovateľ navrhuje uzavrieť zmluvu.

Podľa ust. § 650 Obchodného zákonníka zmluva o sprostredkovaní zaniká, ak zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania, nie je uzavretá v čase určenom v zmluve o sprostredkovaní. Ak nie je tento čas takto určený, môže ktorákoľvek strana zmluvu ukončiť tým, že to oznámi druhej strane.

Podľa ust. § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa ust. § 369 ods. 1 veta druhá Obchodného zákonníka ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.

Prechodné ustanovenie účinné od 15. januára 2009 Podľa ust. § 768f Obchodného zákonníka ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009.

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2013 Podľa ust. § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.

Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust. § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa ust. § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

Podľa ust. § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa ust. § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

Podľa ust. § 391 ods. 2 Obchodného zákonníka pri právach uskutočniť právny úkon plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa právny úkon mohol urobiť, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa ust. § 393 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína premlčacia doba plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená osobitná úprava.

Podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Podľa ust. § 398 Obchodného zákonníka pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

Podľa ust. § 186 ods. 2 C.s.p. súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

Podľa ust. § 187 ods. 1 C.s.p. za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

Podľa § 187 ods. 2 C.s.p. dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa ust. § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

Podľa ust. § 215 ods. 2 C.s.p. skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

Súd na základe zisteného skutkového stavu z vykonaného dokazovania mal za to, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka s prihliadnutím na ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka obchodný záväzkový vzťah na základe zmluvy o sprostredkovaní podľa ust. § 642 a nasl. Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bol záväzok sprostredkovateľa (žalovaného) vyvíjať činnosť smerujúcu k sprostredkovaniu zákazníkov pre záujemcu (žalobcu) a záujemca sa zaviazal zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu za sprostredkovanie, pričom z povahy zmluvných strán pri vzniku tohto záväzkového vzťahu (obaja boli v čase uzavretia predmetnej zmluvy podnikatelia - žalobca živnostník podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b/ Obchodného zákonníka a žalovaný obchodná spoločnosť podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka) a predmetu zmluvy bolo zrejmé, že sa s prihliadnutím na všetky okolnosti týkal ich podnikateľskej činnosti. V zmysle uvedeného bolo zrejmé, že na záväzkový vzťah žalobcu a žalovaného sa použili ustanovenia Obchodného zákonníka.

Na základe skutkových tvrdení strán sporu vyplynulo, že v konaní boli vznesené dva nároky, a to nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 2 520,- eura s príslušenstvom za nevyplatenie odmeny z akcie ID 406 na zľavu fotoepilácie, naproti tomu nárok žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie rovnakej sumy (uplatnený žalovaným ako kompenzačná námietka) za preplatok vyplatených odmien žalobcovi z akcie ID 422 na kúpu tabletu a z akcie ID 414 na kúpu športových slúchadiel.

Nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 2 520,- eura s príslušenstvom za nevyplatenie odmeny z akcie ID 406 na zľavu fotoepilácie

Súd pri rozhodovaní o tomto nároku vychádzal z predložených listinných dôkazov, pričom mal z nich preukázané, že:

Zo zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 14. 11. 2011 vrátane jej prílohy vyplývalo, že podľa čl. 1.1 tejto zmluvy bol predmetom zmluvy záväzok sprostredkovateľa vyvíjať činnosť smerujúcu k sprostredkovaniu zákazníkov pre záujemcu a záujemca sa zaviazal zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu za sprostredkovanie, podľa čl. 1.2 tejto zmluvy sa sprostredkovateľ (teda žalovaný) zaviazal, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k poskytnutiu služby ponúkanej záujemcom, ktorú sprostredkovateľ umiestni na webovú stránku www.morezliav.sk, kde činnosť smerujúca k predaju bude realizovaná prostredníctvom kupónov s prideleným identifikačným číslom a heslom, ktoré budú vymenené za službu, alebo tovar ponúkaný záujemcom, podľa čl. 2.1 tejto zmluvy bolo vyplácanie provízie dohodnuté tým spôsobom, že po zaobstaraní príležitosti (t.j. predaji kupónu) zákazníci uhradili sumu 3,- eura priamo sprostredkovateľovi, teda žalovanému, ktorý si mal stiahnuť sumu 0,60 eura z každého predaného kupónu záujemcovi a podľa čl. 2.3 tejto zmluvy sa sprostredkovateľ zaviazal uhradiť prijaté platby (vo výške 70 %) od zákazníkov za tovar alebo služby záujemcu (teda žalobcu), ponížené o vyššie uvedenú odmenu za každý kupón do 10 pracovných dní od ukončenia zľavovej ponuky.

Z faktúry žalobcu č. 31122011 vyplývalo, že žalobca ňou vyzval žalovaného na zaplatenie ceny za vykonané služby pri sprostredkovaní služieb IPL vo výške 2 568,- eura za obdobie za 1 070 kupónov.

Z potvrdení 8 klientov žalobcu o jeho ošetrení fotoepiláciou vyplývalo, že 8 klientov, ktorí si kúpili zľavový kupón na akciu fotoepilácie, žalobca formou tejto fotoepilácie ošetril.

Z originálov kupónov na akciu na zľavu fotoepilácie vyplývalo, že bolo predaných 1 050 kupónov na uvedenú akciu.

Na základe vyššie uvedených listinných dôkazov považoval súd za jednoznačne preukázané, že na základe písomnej zmluvy o sprostredkovaní žalovaný uverejnil na svojom internetovom portáli zľavové kupóny na fotoepiláciu, vykonávanú žalobcom, pričom týchto kupónov sa predalo 1 050 kusov (počet predaných kupónov preukazujú predložené originály ako príloha súdneho spisu). Reálna hodnota 1 kupónu bola 3,- eura (dohodnuté v čl. 2.1 zmluvy) a provízia žalovaného bola v zmysle čl. 2.2 zmluvy dohodnutá na 0,60 eura za každý predaný kupón. Na základe čl. 2.1 zmluvy bolo vyplácanie provízie dohodnuté tým spôsobom, že po zaobstaraní príležitosti (t.j. predaji kupónu) zákazníci uhradili sumu 3,- eura priamo sprostredkovateľovi, teda žalovanému, ktorý si mal stiahnuť sumu 0,60 eura z každého predaného kupónu záujemcovi. V súlade s čl. 2.3 zmluvy sa žalovaný zaviazal uhradiť prijaté platby ponížené o 0,60 eura za každý kupón žalobcovi do 10 pracovných dní od ukončenia zľavovej ponuky, resp. zvyšnú časť po ukončení zmluvy. Počas existencie zmluvného vzťahu strán sporu bolo teda

predaných 1 050 kupónov, a teda spolu po odrátaní 0,60 eura za kupón ako províziu žalovaného mal žalovaný vyplatiť žalobcovi odmenu v celkovej výške 2 520,- eura, čo znamená, že žalobný nárok žalobcu bol dôvodný.

Súd mal uvedené preukázané nielen z predložených dôkazov, ale aj zo samotných vyjadrení žalovaného v konaní, ktorý sa k predmetnej akcii ID 406 na zľavu fotoepilácie, z ktorej si žalobca uplatňoval svoj žalobný nárok, vôbec nevyjadroval, čím teda nespochybňoval či nevyvracal tvrdenia žalobcu ohľadom dôvodnosti jeho žalobného nároku. Navyše žalovaný uplatnením kompenzačnej námietky svojej pohľadávky voči žalovanej pohľadávke žalobcu uznal túto žalovanú pohľadávku žalobcu za platnú.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 2 520,- eura s príslušenstvom za nevyplatenie odmeny z akcie ID 406 na zľavu fotoepilácieje je v celom rozsahu dôvodný, nakoľko žalovanému na základe písomne uzatvorenej zmluvy o sprostredkovaní a predaju 1 050 zľavových kupónov vznikla podľa ust. § 642 Obchodného zákonníka povinnosť vyplatiť žalobcovi odmeny v celkovej výške 2 520,- eura, pričom na splnenie si tejto povinnosti bol žalovaný žalobcom vyzvaný faktúrou č. 31122011, avšak aj napriek tomu si žalovaný túto svoju povinnosť nesplnil, a preto súd zaviazal žalovaného na úhradu dlžnej odmeny vo výške 2 520,- eura.

Nakoľko žalobca a žalovaný nemali úrok z omeškania pre prípad omeškania žalovaného s platením jeho peňažného záväzku žalobcovi dohodnutý, žalobcovi omeškaním žalovaného s platením súdom priznanej sumy vznikol nárok na úroky z omeškania podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, platného od 15. 01. 2009 do 01. 02. 2013. Výšku úrokov z omeškania súd stanovil s odvolaním sa na ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka s odkazom na ust. § 369 ods. 1 veta druhá Obchodného zákonníka. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná ku dňu omeškania s plnením peňažného dlhu z predmetnej faktúry žalobcu č. 31122011 (dňa 10. 01. 2012, čo bol deň po dni splatnosti tejto faktúry) predstavovala výšku 1 % ročne, takže žalobcovi patrili úroky z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššie ako je uvedená základná úroková sadzba, teda 9 % ročne. Súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z priznanej sumy až do dňa reálneho zaplatenia tejto sumy žalovaným žalobcovi.

Nárok žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie rovnakej sumy (uplatnený žalovaným ako kompenzačná námietka) za preplatok vyplatených odmien žalobcovi z akcie ID 422 na kúpu tabletu a z akcie ID 414 na kúpu športových slúchadiel

Súd pri rozhodovaní o tomto nároku žalovaného titulom nároku na náhradu škody musel v prvom rade posúdiť námietku premlčania tohto nároku, vznesenú žalobcom, pričom mal za to, že podľa vyjadrení samotného žalovaného mal uvedený nárok žalovaného vzniknúť vyplatením väčšieho množstva finančných prostriedkov žalobcovi z akcie ID 422 na kúpu tabletu a z akcie ID 414 na kúpu športových slúchadiel o sumu 2 741,26 eura, pričom v vyplateniu predmetných finančných prostriedkov žalobcovi žalovaným prišlo v dňoch 29. 11. 2011, 06. 12. 2011 a 16. 12. 2011, takže deň 16. 12. 2011 súd s odvolaním sa na ust. § 398 Obchodného zákonníka považoval za deň, kedy pri práve na náhradu škody začala plynúť premlčacia doba, pretože toto bol deň, kedy sa poškodený (žalovaný) dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu. Nakoľko si žalovaný uplatnil uvedený nárok až dňa 18. 05. 2016 kompenzačnou námietkou na pojednávaní súdu (pričom za takéto uplatnenie si tohto nároku žalovaného súd nepovažoval tvrdenia v odpore proti platobnému rozkazu, nakoľko v ňom žalovaný iba uviedol, že „si v konaní uplatní protinávrh na náhradu škody“ bez jeho presného špecifikovania a vyčíslenia) mal súd s odkazom na ust. § 387 a § 397 Obchodného zákonníka za to, že žalovaný si uplatnil tento svoj nárok proti žalobcovi až po uplynutí štvorročnej premlčacej doby a žalobca vzniesol námietku premlčania tohto nároku, takže súd nemohol takýto nárok žalovaného v zmysle ust. § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka priznať.

Z dôvodu platne vznesenej námietky premlčania nároku žalovaného žalobcom súd nehodnotil dôkazy a skutkové tvrdenia strán sporu, týkajúce sa uvedeného nároku žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie rovnakej sumy za preplatok vyplatených odmien žalobcovi z akcie ID 422 na kúpu tabletu a z akcie ID 414 na kúpu športových slúchadiel.

Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal plný úspech vo veci, keďže súd jeho žalobe vyhovel v plnom rozsahu, priznal mu súd podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 262 ods. 2 C.s.p. nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.