Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/954/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci žalobcu: T. B. V. Y. AG, so sídlom T. XXC, XXXX J., Z., IČO: CHE-100.023.266, zapísaná v miestnom obchodnom registri pod číslom: CH-020.3.020.910-7, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova ul. č 8 proti žalovanému P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom v V. nad Z., Ul. U. mieru č. XXX/X za účasti občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, IČO: 42 362 962, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie č. 7, zastúpeného JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom v Bratislave, Zámocká ul. č. 36, o zaplatenie 919,95 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 04. marca 2015, č. k. 13C/88/2014-65, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovaný a občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 214,18 eur s úrokom z omeškania ročne nad 8,75% p.a. zo sumy 746,36 eur od 15.10.2012 do 18.06.2016, úrok z omeškania vo výške 8,15% p.a. zo sumy 726,36 eur od 19.06.2014 do 18.07.2014, úrok z omeškania vo výške 8,15% p.a. zo sumy 706,36 eur od 19.07.2014 do 20.08.2014, úrok z omeškania vo výške 8,15% p.a. zo sumy 686,36 eur od 21.08.2014 do 25.09.2014, úrok z omeškania vo výške 8,05% p.a. zo sumy 676,36 eur od 26.09.2014 do 22.10.2014, úrok z omeškania vo výške 8,05% p.a. zo sumy 656,36 eur od 23.10.2014 do 24.11.2014, úrok z omeškania vo výške 8,05% p.a. zo sumy 646,36 eur od 25.11.2014 do 19.12.2014, úrok z omeškania vo výške 8,05% p.a. zo sumy 636,36 eur od 20.12.2014 do 23.01.2015, úrok z omeškania vo výške 8,05% p.a. zo sumy 626,36 eur od 24.01.2015 do 24.02.2015, úrok z omeškania vo výške 8,05% p.a. zo sumy 606,36 eur od 25.02.2015 do zaplatenia zastavil. Žalobu žalobcu v ostatnej časti zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Žalobcu zaviazal nahradiť občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov trovy právneho zastúpenia vo výške 83 eur na účet právneho zástupcu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V rozhodnutí konštatoval, že podanou žalobou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy vo výške 919,95 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 995,82 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 72 mesačných splátkach po 24,40 eur. Žalovaný porušil ustanovenie bodu č. 4.17 Všeobecných obchodných podmienok zmluvy o úvere tým, že bol v omeškaní s úhradami splátok podľa splátkového kalendára, a preto spoločnosť GE Money, a.s. mu vypovedala zmluvu dňa 23.09.2010. Žalovanú pohľadávku špecifikoval tak, že táto pozostáva z neuhradenej časti úveru vo výške 746,36 eur, úrokov z omeškania vo výške 99,41 eur a poplatkov vo výške 74,18 eur. Ďalej si uplatňoval aj 9% úrok z omeškania zo sumy 746,36 eur od

05.10.2012 do zaplatenia. Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, ktoré v tom čase vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovaného, vznieslo námietku premlčania. V priebehu konania žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy vo výške 214,18 eur a v časti úroku z omeškania späť, preto súd podľa § 96 ods. 1, 3 konanie v tejto časti zastavil. Vo zvyšnej časti považoval žalobu žalobcu za nedôvodnú. Právny vzťah vzniknutý medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným posúdil ako spotrebiteľský vzťah a uzavretú zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Keďže v konaní bola vznesená námietka premlčania, zaoberal sa najskôr touto námietkou a dospel k záveru, že v konaní nemožno prihliadnuť na premlčanie nároku žalobcu, nakoľko žalovaný ako dlžník svoj dlh čo do výšky aj dôvodu uznal, preto mu plynie nová 10 ročná lehota od uznania dlhu, t. j. od 20.01.2015. V tejto súvislosti uviedol, že právny následok (predpoklad trvania dlhu v čase uznania) pri premlčanom dlhu nastane iba ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Nakoľko súdu z predloženej dohody vedomosť odporcu o premlčaní dlhu nevyplýva, konštatoval, že následok o predpoklade trvania dlhu nenastal. Dôkazné bremeno ohľadom existencie a výšky dlhu je preto na žalobcovi. Po preskúmaní predloženej zmluvy konštatoval, že táto nemá všetky potrebné náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/, h/ a k/ zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinného do 31.12.2008, preto považoval v zmysle § 4 ods. 3 cit. zákona úver za poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov. Nakoľko nemal preukázané, že žalovaný od žalobcu získal sumu, uvedenú v predloženej zmluve, pričom mu taktiež nebola jasná výška poskytnutých prostriedkov zo strany žalovaného žalobcovi (okrem sumy 140 eur), resp. jeho právnemu predchodcovi, vzhľadom na nedostatok tvrdení zo strany žalobcu jeho žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p..

2. Proti rozsudku, jeho zamietavej časti a nadväzujúcich výrokov o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 606,36 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania alebo alternatívne aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní poukázal na skutočnosť, že na základe úverovej zmluvy, uzavretej medzi spoločnosťou GE Money, a.s. a žalovaným vznikol úverový vzťah, z ktorého stranám vyplývajú určité práva a povinnosti. Nakoľko si žalovaný svoje povinnosti neplnil, prvotný veriteľ zmluvu vypovedal dňa 23.09.2010. Následne dňa 20.01.2015 žalovaný svoj záväzok voči novému veriteľovi pohľadávky písomne uznal a veriteľ mu poskytol platobné výhody vo forme splnenia záväzku pravidelnými mesačnými splátkami. Žalovaný však dobrovoľne pristúpil k úhrade svojho dlhu splátkami už odo dňa 18.06.2014, kedy na účet žalobcu vykonal úhradu vo výške 20 eur a splátky vykonáva pravidelne každý mesiac vo výške závislej od svojich finančných možností. Žalovaný vykonal úhradu aj v mesiaci marec 2015 a napriek rozhodnutiu súdu bude pokračovať v splácaní svojho záväzku. V rozpore s vôľou žalovaného v konaní postupovalo aj združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov. Vyslovil preto názor, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní prekročil svoju právomoc a nahradil vôľu hlavného účastníka konania, a to aj preto, že súd prvej inštancie nepredpokladá poctivosť žalovaného. Žalovaný jasne a zrozumiteľne prejavil svoju vôľu zaplatiť svoj záväzok žalobcovi formou pravidelných mesačných splátok. Vyslovil tiež názor, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je postihnuté viacerými vadami, keď nesúhlasí s názorom prvoinštančného súdu, že si žalobca pred súdom nesplnil jednak svoju povinnosť tvrdenia a tiež dôkaznú povinnosť. Vyslovil názor, že súd síce nie je povinný vykonať všetky dôkazy, ktoré účastníci navrhnú, avšak princíp voľného hodnotenia dôkazov v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia umožňuje vykonať súdu tie dôkazy, ktoré k spravodlivému rozhodnutiu vedú. Ďalej vyslovil názor, že úver poskytnutý na základe predmetnej úverovej zmluvy nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov len preto, že neobsahuje údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov, keď povinnosť uvádzať ako súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere údaj o priemernej hodnote RPMN pod hrozbou bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru bola do Zákona o spotrebiteľských úveroch zavedená novelou č. 568/2007 s účinnosťou od 01.01.2008. Sankcia, ktorá je následkom nesplnenia tejto povinnosti však nesvedčí poskytovateľovi úveru v prípade, ak takáto povinnosť zo zákona nevyplývala. Povinnosť uvádzať na zmluve o úvere údaj o priemernej hodnote RPMN prvý krát vznikla uplynutím dvoch mesiacov od zverejnenia tejto hodnoty. Súhrnné informácie o údajoch novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za prvý štvrťrok r. 2008 boli zverejnené dňa 29.04.2008. Spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy uzavretej dňa 10.04.2008 by preto nebolo možné považovať za bezúročný a bez poplatkov len preto, že neobsahoval údaj o priemernej hodnote RPMN. Ďalej súdu prvej inštancie vytýkal, že pochybil, keď zamietol žalobu s odôvodnením o nepreukázaní sumy na oprávnenom nároku. Žalobca uviedol súdu všetky potrebné informácie a žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi nikdy žiadnym spôsobom nerozporoval. Práve naopak, zo správania žalobcu možno vyvodiť záujem na uhradení záväzku.

Napadol aj výrok o trovách združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov s tým, že vedľajší účastník vstúpil do konania zastúpený právnym zástupcom, a to bez znalosti veci, jeho zastupovanie vo veci bolo zjavne nadbytočné a neúčelné, keď súd bol povinný v súlade s ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva a na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, a to vrátane jeho premlčania alebo inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod ex offo.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, ktoré v čase rozhodovania súdu prvej inštancie vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovaného, prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadalo rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť. Bolo toho názoru, že dohoda o urovnaní a uznaní záväzku, ktorú podpísal žalovaný, je v rozpore s dobrými mravmi, keď žalobca využitím možnosti pre žalovaného uzavrieť dohodu o splátkach docielil uznanie dlhu v záujme predĺženia premlčacej doby, i keď žalovaný zrejme nemal vôbec vedomosť a ani vôľu takéto vyhlásenie učiniť. K námietke o neúčelnosti zastúpenia žalovaného poukázal na viacero rozhodnutí krajských súdov, z ktorých vyplýva, že Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučoval, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastúpením.

5. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len v napadnutej časti a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej zamietavej časti a v nadväzujúcich výrokoch o trovách konania podľa § 387 ods. 1 potvrdiť ako vo výroku vecne správny, aj keď z iných dôvodov. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

6. Keďže odvolací súd bol toho názoru, že sa na vec vzťahujú ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli použité a sú pre rozhodnutie veci rozhodujúce, poučil účastníkov v zmysle § 382 o tom, že vec bude posudzovať podľa ust. § 48, § 457, § 451 a § 107 Občianskeho zákonníka a § 5b zák. č. 250/2007 Z. z.. Účastníci sa k použitiu týchto ustanovení písomne nevyjadrili.

7. Preskúmaním odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie napriek správnemu konštatovaniu o tom, že právny následok predpokladu trvania dlhu v čase jeho uznania pri premlčanom dlhu nastane iba ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní a konštatovaniu, že v danej veci z predloženej dohody o uznaní dlhu vedomosť žalovaného o premlčaní dlhu nevyplynula, dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že v konaní nemožno prihliadnuť na premlčanie nároku žalobcu, nakoľko žalovaný ako dlžník svoj dlh čo do výšky a dôvodu uznal, a preto mu plynie nová 10 ročná lehota od uznania dlhu, t. j. od 20.01.2015.

8. V prejednávanej veci jednoznačne vyplýva zo spisu, že žalovaný bol dlžníkom spoločnosti GE Money, a.s. Bratislava, a to na základe zmluvy o úvere a ďalších úverových produktoch zo dňa 10.04.2008. Žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávok nadobudol predmetnú pohľadávku, pričom z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že splatnosť prvej splátky dlhu bola dohodnutá na deň 10.05.2008 tým, že žalovaný poskytnutý úver zaplatí v 72 mesačných splátkach vo výške 24,40 eur. Z tvrdenia žalobcu v žalobe vyplýva, že spoločnosť GE Money, a.s. vypovedala zmluvu dňa 23.09.2010.

9. Vzhľadom na obranu občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, ktorý v čase konania pred súdom prvej inštancie vystupoval ako vedľajší účastník na strane žalovaného sa súd prvej inštancie dôvodne zaoberal charakterom uplatnenej pohľadávky a túto posúdil ako nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia, ktoré spravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je potrebné aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, teda aj na právny úkon uznania dlhu, na ktorej skutočnosti nič nemení ani postúpenie pohľadávky na iný subjekt, a to ex offo, v zmysle ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku, alebo zákonný dôvod, ktoré

bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

10. Súdna prax vychádza zo stanoviska, že dohoda o splátkach je typickým formulárovým ošetrením vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľovi predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach. Pri vyhodnocovaní praktiky veriteľa súd prihliada na úroveň priemerného spotrebiteľa (Smernica Rady AEP 2005/29, bod 18 preambuly), kedy hrozí nebezpečenstvo, že takýto spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide podľa citovanej Smernice o nekalú obchodnú praktiku a nie o odbornú starostlivosť dodávateľa v záujme zvýšenia kvality života ľudí.

11. Aj v danom prípade dohodu o urovnaní s uznaním záväzku treba považovať za formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok žalobcu vo forme povolenia splátok, avšak jeho cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie nároku. Na základe prípadov z praxe možno konštatovať, že ak dlžník podpisuje takúto dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj záväzok, ale aby dosiahol splátky svojho dlhu. Uznanie záväzku je cieľ sledovaný predovšetkým veriteľom a nie dlžníkom a keďže ide o predformulované tlačivo, dlžník pri uzatváraní dohody o splátkach nemôže jeho obsah ovplyvniť.

12. V preskúmavanej veci, aj keď žalovaný podpísal dohodu o urovnaní a uznaní záväzku, nevyplýva z nej, že by žalovaný mal vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Takáto dohoda je považovaná v praxi súdov Slovenskej republiky za rozpornú s dobrými mravmi. Zároveň je vždy potrebné prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých takýto úkon vznikol. V danej veci je zrejmé, že dohoda, týkajúca sa uznania dlhu nebola iniciovaná žalovaným ako spotrebiteľom, ktorý jej uzavretím nič nezískal, ale naopak si zhoršil svoje postavenie a že dobrovoľnému rozhodnutiu so znalosťou veci zo strany žalovaného uznať premlčaný dlh nedošlo, ale naopak žalobca v snahe reparovať pochybenie svojho právneho predchodcu, spočívajúce v nepodaní žaloby na začatie konania pred uplynutím premlčacej doby a vyhnúť sa tak možnej námietke premlčania a zamietnutiu žaloby inkorporoval do dohody o splátkach vyhlásenie o uznaní dlhu bez podania vysvetlenia dlžníkovi. Za daných okolností potom treba dospieť k záveru, že právny následok - predpoklad trvania dlhu v čase uznania pri premlčanom dlhu nenastal, pretože žalovaný nevedel o jeho premlčaní, preto jeho uznanie nemá právne účinky uvedené v ust. § 558 Občianskeho zákonníka, teda domnienku, že dlh v čase uznania trval. Podpisom dohody o urovnaní dlhu a uznaní záväzku dňa 20.01.2015 teda nedošlo k začatiu plynutia novej premlčacej lehoty, ako sa nesprávne domnieval súd prvej inštancie, preto záver súdu prvej inštancie, že nebolo možné v danej veci prihliadnuť na premlčanie nároku žalobcu, ktorému uznaním dlhu začala plynúť nová 10 ročná lehota od uznania dlhu, bol nesprávny.

13. Naopak, v predmetnej veci z tvrdenia žalobcu uvedeného v žalobe nepochybne vyplýva, že od uzavretej zmluvy právny predchodca žalobcu - spoločnosť GE Money, a.s. s účinnosťou ku dňu 23.09.2010 odstúpila, a preto odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu sa právny vzťah účastníkov dostal do režimu bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. V zmysle ust. § 457 Občianskeho zákonníka je potom na premlčanie uplatneného nároku potrebné aplikovať ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. V danej veci je zrejmé, že nasledujúcim dňom po odstúpení od zmluvy, t. j. 24.09.2010 začala plynúť dvojročná premlčacia lehota podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka a táto uplynula 24.09.2012. Žaloba bola na súde prvej inštancie podaná dňa 09.12.2013, t. j. po uplynutí premlčacej lehoty.

14. Nárok žalobcu je tak premlčaný, preto žalobu žalobcu v zostávajúcej časti bolo potrebné zamietnuť. Keďže súd prvej inštancie žalobu žalobcu v tejto časti napadnutým rozsudkom zamietol, aj keď z iných dôvodov, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietacej časti ako vo výroku vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

15. Za správne považoval odvolací súd aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, ktoré v čase konania pred súdom prevej inštancie vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Ust. § 93 ods. 2 vtedy platného a účinného procesného predpisu - zák. č. 99/1963 Zb. totiž umožňovalo, aby ako vedľajší účastník sa popri žalobcovi alebo žalovanému zúčastnila občianskeho súdneho konania aj právnická osoba, ktorej predmetom

činnosti bola ochrana práv podľa osobitného predpisu. Legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania dával samotný zákon, boli to najmä prípady sporov o ochranu spotrebiteľa, keď na strane spotrebiteľa vystupovala právnická osoba, ktorej predmetom činnosti bola ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona na ochranu spotrebiteľa, ako tomu bolo aj v preskúmavanej veci. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že takáto právnická osoba, ktorá zastupovala práva spotrebiteľa, mala rovnako ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba právo zvoliť si advokáta, ktorý ju zastupoval v konaní, v dôsledku čoho aj odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho zastúpenia považoval za účelne vynaložené. Toto jeho právo vyplýva aj z Ústavy SR, čl. 47, ods. 2. V danej veci občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov ako vedľajší účastník do konania riadne vstúpil, jeho právny zástupca zastúpenie riadne prevzal, v konaní kvalifikovane vzniesol námietku premlčania, preto nebol dôvod na nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o trovách priznaných občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

16. O nároku na trovy odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému a občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že žalovanému a občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, ktorí boli v odvolacom konaní plne úspešní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .