Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_5C-120-2015.pdf
PDF · 85.47 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/120/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobkyne: F. K., nar. X.XX.XXXX, trvalo bytom A. Č..XXX, proti žalovanému: RVPS Žiar nad Hronom, Žiar nad Hronom, SNP 612/120, zastúpený riaditeľkou MVDr. Teréziou Pallerovou o návrhu na ochranu osobnosti, takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .
Súd žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobkyňa podala návrh na ochranu osobnosti, ktorým žiadala uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa v budúcnosti tvrdenia, že žalobca vyrába a predáva syry v špine a v smrade, že je klamár a podvodník. Zároveň žiadala uložiť žalovanému povinnosť verejne sa jej ospravedlniť na celoslovenskej úrovni, a to v hlavných správach TV Markíza, v ktorých vydal vyjadrenie. Od žalovaného sa domáhala aj zaplatenia nemajetkovej ujmy v sume 100.000 €. Svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 11.6.2014 v TV novinách na Markíze sa pani doktorka vyjadrila neadekvátne a neprofesionálne, bez dôkazov, že predáva a vyrába syry v špine a v smrade, že jej výrobky sú zdravie ohrozujúce. Tak isto sa vyjadrila, že ich kontrolóri boli niekoľkokrát na jej farme, a že ona ich nepustila. Podľa žalobkyne toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Žalovaný svojim nepravdivým tvrdením ohrozuje jej vážnosť, česť a dôstojnosť.
2.Žalobkyňa sa na pojednávanie dňa 1.8.2016 nedostavila, doručenie mala riadne vykázané dňa 20.6.2016. Svoju neúčasť neospravedlnila. Súd pojednávanie (bez pojednávania vo veci samej) odročil na termín 26.9.2016 (pondelok). Predvolanie na pojednávanie bolo žalobkyni doručené dňa 12.8.2016. Na uvedené pojednávanie sa žalobkyňa nedostavila. Súdu dňa 23.9.2016 (piatok, pričom pojednávanie bolo určené na pondelok 26.9.) doručila podanie, ktorým požiadala o určenie nového termínu pojednávania, nakoľko chodí po vyšetreniach, aj na deň pojednávania má vyšetrenie. Súdu predložila doklad o PN od 16.9.2016 (doklad o aktuálnom plánovanom vyšetrení nepredložila). Súd pojednávanie odročil na termín 16.11.2016. Žalobkyňa sa na pojednávanie nedostavila, súdu sa vrátila nedoručená súdna zásielka s tým, že adresát ju neprevzal v odbernej lehote. Súd žalobkyni doručoval predvolanie na adresu trvalého pobytu v zmysle údaju v registri obyvateľov. Uvedená adresa korešponduje s adresou, ktorú si žalobkyňa uviedla v žalobe a je totožná s adresou, na ktorú jej súd doručoval aj predchádzajúce predvolania, a žalobkyňa ich preberala. Súd konal v neprítomnosti žalobkyne v zmysle § 106 ods.1 písm. a/ CSP.
3.Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila, žiadala ju zamietnuť. Poukázala na to, že žalobkyňa vkladá žalovanému (riaditeľke žalovaného) do úst niečo čo nepovedala. Uviedla, že riaditeľka žalovaného ako aj pracovníci žalovaného sa vždy správajú korektne a v súlade so zákonom.
4.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámil sa s obsahom reportáže TV Markíza zo dňa 11.6.2014, s ostatným spisovým materiálom.
5.Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
6.Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
7.Predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť nielen veci, práva, tvorivé výsledky ľudskej činnosti, ale aj určité imateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka. K týmto imateriálnym hodnotám (stránkam) ľudskej osobnosti (akými sú napr. meno, česť, dôstojnosť, telesná integrita a pod.) sa v občianskoprávnych vzťahoch upínajú osobitné práva. Vzhľadom na to, že ide o výsostne osobnostné stránky patriace každej fyzickej osobe, nazývame ich osobnostnými právami (niekedy sa používa aj označenie všeobecné osobnostné práva alebo práva späté s osobnosťou človeka). Základ súkromnoprávnej ochrany osobnostných práv obsahuje Občiansky zákonník pod názvom Ochrana osobnosti v ustanoveniach § 11 až 16. Občianskoprávna úprava v tejto oblasti vychádza z druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky, najmä z článkov 14, 15, 16, 19, 20 a 21, a je konkretizovaná v právnych vzťahoch subjektov s rovnakým právnym postavením.
8.Špecifickosť osobnostných práv spočíva v ich predmete (objekte), ktorým nie je hmotná vec, ale priamo osobnosť človeka. Predmetom ochrany je osobnosť fyzickej osoby v jej celistvosti. Čiastkové osobnostné práva sú preto chránené len v rámci celkovej osobnosti. Preto aj výpočet jednotlivých čiastkových osobnostných práv v § 11, ktoré vytvárajú jednotné, základné osobnostné práva, je len demonštratívny. K aspektom ochrany osobnosti v občianskom práve patrí aj právo na česť a dôstojnosť. Predmetom práva na česť a dôstojnosť tak, ako je to zvýraznené v dikcii zákona (arg. "občianska česť") a ako navyše vyplýva z dôvodovej správy, je česť občana v jeho rozmanitých spoločenských vzťahoch jednak vo vzťahu k spoločnosti a jednak vo vzťahu k ostatným spoluobčanom.
9.Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený. Neoprávnený zásah musí byť spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti fyzickej osoby z hľadiska jej postavenia v spoločnosti.
10.Občianskoprávna ochrana osobnosti (na rozdiel od administratívnoprávnej a trestnoprávnej ochrany) je založená na objektívnom zodpovednostnom princípe. Z toho vyplýva, že na vznik zodpovednosti sa nevyžaduje subjektívny predpoklad v podobe zavinenia toho, kto neoprávnený zásah do osobnostného práva vykonal. Pokiaľ by však v dôsledku neoprávneného zásahu vznikla škoda, uplatnenie ďalšieho druhu občianskoprávnej zodpovednosti, t.j. zodpovednosti za škodu podľa § 420 a nasl., je viazané na existenciu zavinenia subjektu zásahu.
11.Ochrana osobnosti prináleží každej fyzickej osobe ako subjektu práva. Z povahy veci vyplýva, že sa týka iba fyzických osôb. Na uplatnenie práva na ochranu osobnosti je aktívne legitimovaná vždy tá fyzická osoba, voči osobnosti ktorej neoprávnený zásah smeroval.
12.Predmetom ochrany podľa § 11 OZ sú také rýdzo osobné práva občana, ktoré ovplyvňujú rozvoj jeho osobnosti a sú s ním úzko späté. Všestranný rozvoj a uplatnenie osobnosti človeka je hlavným zmyslom a cieľom tejto občianskoprávnej ochrany. Toto hľadisko je určujúce pri posudzovaní otázky, či a ktoré práva sú chránené ustanovením § 11 OZ. Z III (s. 171) .
13.Ustanovenie § 13 Občianskeho zákonníka obsahuje významné prostriedky ochrany osobnostných práv. Ich použitie nie je viazané na podmienku zavinenia pôvodcu zásahu, pretože ide o prípad objektívnej zodpovednosti. Všeobecnou podmienkou uplatnenia ochrany podľa tohto ustanovenia je, že
ide o závažnejší zásah do psychickej a morálnej integrity osobnosti, ktorý je objektívne spôsobilý fyzickej osobe privodiť ujmu na jednotlivých stránkach osobnosti.
14.Občiansky zákonník ustanovením § 13 poskytuje ochranu osobnosti len v prípade takého porušenia občianskej cti, ktoré predstavuje zásah do osobnosti občana, pričom tento zásah musí byť objektívne spôsobilý takúto ujmu spôsobiť. Ide o konanie proti osobnej a mravnej integrite občana, znižujúce jeho dôstojnosť, vážnosť a česť, o konanie, ktoré z hľadiska vzťahu občana k ostatným spoluobčanom ohrozuje jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Treba však rozlišovať medzi kritikou a neoprávneným zásahom, pričom rozdiel medzi nimi musí spočívať v pravdivosti, objektívnosti prejavu a v cieli, ktorý sa ním sleduje. Nemožno totiž priznať právo na ochranu osobnosti v zmysle ustanovenia § 13 OZ, ak niekto konal protispoločensky, a teda ak prejav o tejto skutočnosti je kritikou tohto konania a zásahom proti spoločenským nešvárom. ( R 103/1967 <aspi://module='JUD'&link='JUD603SK'&ucin- k-dni='30.12.9999'> ).
15.Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie, ktoré zasahuje práva chránené ustanovením § 11 a nasl. OZ. Skutočnosť, či pôvodca zásahu si bol vedomý nepravdivosti svojho tvrdenia, alebo či išlo iba o nedbalé preberanie poznatkov a ich rozširovanie, je bezvýznamná. Z III (s. 172 a 173). Pre úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti stačí zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 OZ. Nevyžaduje sa vyvolanie následkov. Z III (s. 176, ods. 6).
16.V prípade zásahu do práva na súkromie nie je zníženie dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere jedinou relevantnou formou závažnosti ujmy spôsobenej fyzickej osobe na chránených právach. Ak došlo k zásahu do súkromia, nie je procesnou povinnosťou dotknutej osoby preukazovať, že neoprávnený zásah pôsobil difamačne a mal za následok zníženie jej vážnosti a dôstojnosti v spoločnosti. ( R 53/2010 <aspi://module='JUD'&link='JUD62172SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'> ).
17.V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná.
18.Žalobkyňa sa domáhala ochrany osobnosti s poukazom na vyjadrenie žalovanej v zastúpení riaditeľky v relácii, odvysielanej dňa 11.7.2014 v TV Markíza. Tvrdila, že žalovaná (v zastúpení riaditeľky) tam uviedla, že predáva a vyrába syry v špine a v smrade, že jej výrobky sú zdravie ohrozujúce, a že ich kontrolóri boli niekoľkokrát na jej farme a že ona ich nepustila. Týmto konaním mala žalovaná ohroziť jej česť, vážnosť a dôstojnosť. Z reportáže zo dňa 11.6.2014 (jej listinná podoba na č.l.50) súd zistil, že žalovaná (konkrétne ani jej riaditeľka MVDr. Pallerová) sa tak, ako tvrdí žalobkyňa, na jej osobu nevyjadrila. Z obsahu reportáže súd zistil, že žalovaná (v zastúpení riaditeľky) sa vyjadrila nasledovne: „Už niekoľko rokov podniká de facto načierno“. „ Pri poslednej kontrole sme odobrali niekoľko druhov vzoriek, väčšina z nich nezodpovedala označeniu, čiže nevyhovovala potravinovým kódexom.“ Pokiaľ v reportáži bolo uvedené, že: „Je tam neskutočný smrad, špina, vyrába sa v neskutočnej nehygiene. Syry sa vyrábajú v šope, hneď za maštaľou.“, z reportáže je zrejmé, že toto povedala bývalá zamestnankyňa a nie žalovaná. V reportáži je uvedené, že: „ Veterinári sa za brány tejto farmy snažili dostať už viackrát. Majiteľka ich však dnu nikdy nepustila.“. Z reportáže nevyplýva, že toto uviedla žalovaná.
19.Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený. Neoprávnený zásah musí byť spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti fyzickej osoby z hľadiska jej postavenia v spoločnosti. V konaní nebol preukázaný zásah zo strany žalovanej do osobnostných práv žalobkyne výrokmi žalovanej v reportáži v TV novinách v Markíze dňa 11.7.2014, a preto súd návrh zamietol.
20.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21.Žalovaná bola v konaní úspešná v plnom rozsahu, preto jej súd priznal náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).