Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-10C/636/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu Accentus s.r.o., so sídlom Nové Záhrady I 13/A, 821 05 Bratislava, IČO: 44 731 744, zastúpeného JUDr. Katarínou Dvorskou, advokátkou so sídlom Vietnamská 48, 821 04 Bratislava, proti žalovanému M., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, o zaplatenie 520,66 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 250,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 250,- eur od 1. 10. 2012 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 7. 9. 2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 520,66 eur, úrok vo výške 18,90 % ročne zo sumy 250,- eur odo dňa 5. 11. 2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 330,- eur odo dňa 5. 11. 2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodňoval tým, že dňa 28. 9. 2007 Československá obchodná banka, a.s. ako veriteľ uzatvorila so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o bežnom účte a balíku produktov, na základe ktorej viedla v prospech žalovaného bežný účet. Tvrdil, že žalovaný požiadal Československú obchodnú banku o poskytnutie úveru formou povoleného prečerpania na tomto bežnom účte, pričom na základe oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 12. 5. 2010 poskytla ČSOB žalovanému úver vo forme povoleného prečerpania vo výške 250,- eur, čím v zmysle čl. IV zmluvy o bežnom účte bola uzatvorená zmluva o povolenom prečerpaní. Žalovaný sa podľa tvrdenia žalobcu dostal do omeškania so splácaním a dňa 3. 9. 2012 bol písomne vyzvaný na zaplatenie pohľadávky, no napriek tomu pohľadávku zo zmluvy o povolenom prečerpaní neuhradil, preto ku dňu 30. 9. 2012 bola vyhlásená predčasná splatnosť pohľadávky. Žalobca v žalobe uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 4. 11. 2014 uzavretej s postupcom - Československou obchodnou bankou nadobudol pohľadávku voči žalovanému zo zmluvy o povolenom prečerpaní, pričom ku dňu 4. 11. 2014 táto pohľadávka bola vo výške spolu 520,66 eur a pozostávala z istiny vo výške 250,- eur, úroku vo výške 117,61 eur, úroku z omeškania vo výške 73,05 eur a poplatkov vo výške 80,- eur. Žalobca poukazujúc na Obchodné podmienky ČSOB pre povolené prečerpanie bežného účtu tvrdil, že zaplatenia poplatkov vo výške 80,- eur sa domáha v zmysle ich článku III bod 6 a úroku vo výške 18,90 % ročne zo sumy 250,- eur od 5. 11. 2014 do zaplatenia sa domáha v zmysle článku III bod 4 Obchodných podmienok, pričom v súlade s nimi požaduje aj zaplatenie úroku z omeškania, a to jednak úroku z omeškania vyčísleného za dobu omeškania do 4. 11. 2014, ako

aj úroku z omeškania za dobu od 5. 11. 2014 do zaplatenia zo sumy 330,- eur pozostávajúcej z istiny vo výške 250,- eur a poplatkov vo výške 80,- eur.

3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu o bežnom účte, Oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania, poslednú výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 3. 9. 2012, oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 1. 10. 2012, Obchodné podmienky ČSOB účinné od 1. 1. 2011, potvrdenie o výške pohľadávky, prehľad úrokovej sadzby ECB a prehľad aktuálnych úrokových sadzieb ČSOB a oznámenie o postúpení pohľadávky spolu s obálkou.

4. Dňa 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pričom podľa jeho prechodných ustanovení, a to konkrétne § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na uvedené sa počnúc dňom 1. 7. 2016 aj sporná vec riadila ustanoveniami CSP.

5. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu spolu s prílohami, výzvou na vyjadrenie sa k nej a písomným poučením o možnosti zastúpenia a o jeho procesných právach a povinnostiach bola do vlastných rúk doručená dňa 16. 9. 2016 písomne nevyjadril.

6. Nakoľko hodnota tohto spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, skutkové tvrdenia strán neboli sporné (keďže žalovaný sa k veci vôbec nevyjadril), pričom prejednávaný spor, v ktorom išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov, súd v súlade s ust. § 297 písm. b) spor prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 16. 11. 2016, miesto a čas jeho verejného vyhlásenia boli v súlade s ust. § 219 ods. 3 oznámené na úradnej tabuli súdu vyvesením dňa 9. 11. 2016 a súčasne na webovej stránke súdu na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

7. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žalobcom predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

8. Medzi Československou obchodnou bankou, a.s., so sídlom Radlická 333/150, 150 57 Praha 5, IČO: 00 001 350 (ktorej právnym nástupcom v SR sa stala Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO:36 854 140) a žalovaným ako majiteľom účtu bola dňa 28. 9. 2007 uzavretá písomná zmluva označená ako „Zmluva o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB pohoda“, predmetom ktorej bol záväzok banky počnúc dňom 28. 9. 2007 zriadiť a viesť pre žalovaného ako majiteľa účtu bežný účet v mene SKK s periodicitou výpisov z účtu mesačne poštou. Žalovaný ako majiteľ účtu sa zaviazal čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte, resp. do výšky zmluvne povoleného prečerpania s tým, že v prípade zmluvne nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov uložených na účte úročí banka vzniknutý debetný zostatok debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou bankou. V zmysle článku IV. zmluvy označeného ako „Povolené prečerpanie“ sa banka zaviazala na základe žiadosti majiteľa účtu vyhodnotiť možnosť poskytnutia povoleného prečerpania k účtu s tým, že v prípade splnenia stanovených podmienok banky pre poskytnutie povoleného prečerpania účtu uzavrie banka s majiteľom účtu zmluvu o povolenom prečerpaní bežného účtu. Vyššie uvedené skutočnosti súd zistil z predloženej fotokópie písomného vyhotovenia Zmluvy o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda.

9. Zo žalobcom predloženého „Oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. XXXXXXXXXR“ zo dňa 12. 5. 2010 (čl. 10 spisu) bolo zistené, že žalovanému ním bolo zo strany Československej obchodnej banky, a.s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140 oznámené, že na základe jeho žiadosti o povolené prečerpanie zo dňa 12. 5. 2010, v ktorej žiadal o poskytnutie peňažných prostriedkov formou povoleného prečerpania bežného účtu mu žalobca poskytol povolené prečerpanie bežného účtu do výšky úverového limitu 250,- eur s tým, že úver môže byť čerpaný odo dňa 12. 5. 2010. V oznámení, ktoré je podpísané tak zástupcom banky ako aj žalovaným je uvedené, že ku dňu otvorenia účtu povoleného prečerpania je výška úrokovej sadzby 16,90 % p.a. Ďalej je tam uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že výška sadzby úroku z omeškania je určená v Obchodných podmienkach pre povolené prečerpanie bežného účtu, ktoré tvoria súčasť tejto zmluvy a že úroková sadzba v uvedenej výške je platná do doby, pokiaľ zmluvné strany nedohodnú inú sadzbu spôsobom

podľa článku III. Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu, ktoré tvoria súčasť tejto zmluvy.

10. Z oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 1. 10. 2012 adresovaného žalovanému (čl. 12 spisu) súd zistil, že Československá obchodná banka, a.s. ním žalovanému oznámila, že celý jeho záväzok vo výške 401,43 eur vrátane príslušenstva sa stal dňom 30. 9. 2012 splatným v súlade s Podmienkami pre povolené prečerpanie bežného účtu, ktoré sú súčasťou vyššie uvedenej zmluvy o povolenom prečerpaní zo dňa 12. 5. 2010. Žalovaný mal v zmysle tejto výzvy sumu 401,43 eur zaplatiť najneskôr do dňa 12. 10. 2012.

11. Z oznámenia Československej obchodnej banky, a.s. o postúpení pohľadávky zo dňa 3. 12. 2014 (čl. 17 spisu) adresovaného žalovanému bolo zistené, že banka mu ním v súlade s § 526 Občianskeho zákonníka oznámila, že dňa 1. 12. 2014 došlo k postúpeniu pohľadávky banky ako veriteľa zo zmluvy o povolenom prečerpaní č. XXXXXXXXXR zo dňa 12. 5. 2010 uzavretej so žalovaným ako dlžníkom na nového veriteľa - spoločnosť Accentus, s.r.o., so sídlom Nové Záhrady I 13/A, 821 05 Bratislava, IČO: 44 731 744, na ktorú bola táto pohľadávka postúpená s účinnosťou od 1. 12. 2014. Podľa dokladu o doručovaní na čl. 18 spisu zásielka s oznámením bola žalovanému doručovaná na adresu pobytu, túto si žalovaný na pošte v odbernej lehote nevyzdvihol.

12. Podľa § 708, ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

13. Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinností strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej čiastky a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Keďže žalobca tvrdil, že uplatňovanú pohľadávku nadobudol od pôvodného veriteľa - Československej obchodnej banky, a.s. postúpením, bolo potrebné aplikovať tiež ustanovenia Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky.

16. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

17. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení /§ 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka/.

18. Keďže žalobca v žalobe uplatnené, jemu postúpené nároky špecifikoval ako nároky z poskytnutého úveru, pri posúdení, či v súdenej veci jeho právnemu predchodcovi, banke - právnickej osobe, ktorej predmetom podnikania zapísaným v obchodnom registri je poskytovanie úverov vzniklo právo na zaplatenie žalovanej sumy titulom vrátenia úveru, ktorý mal byť poskytnutý žalovanému ako spotrebiteľovi, teda fyzickej osobe nekonajúcej v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania je potrebné vychádzať zo zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Práve ten je totiž zákonom, ktorý upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, bolo potrebné aplikovať tiež relevantné zákonné ustanovenia o postavení a ochrane spotrebiteľa.

19. K uzavretiu posudzovanej zmluvy o úvere došlo dňa 12. 5. 2010, teda ešte za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Preto posúdenie či išlo o spotrebiteľský úver a ak áno aj

posúdenie právnych vzťahov založených predmetnou zmluvou je potrebné uskutočniť v súlade s vyššie uvedeným práve podľa tohto zákona (č. 258/2001 Z.z.). 20. Podľa § 1 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (12. 5. 2010) zákon sa nevzťahuje na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20100101>.

21. Podľa § 3 ods. 6 uvedeného zákona pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20100101>) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.

22. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že žalovaný a Československá obchodná banka, a.s. uzavreli zmluvu o bežnom účte a dňa 12. 5. 2010 došlo k uzavretiu zmluvy o poskytnutí povoleného prečerpania na tomto účte do výšky úverového limitu 250,- eur. Žalobca výpisom

- vyčíslením pohľadávky zo zmluvy o úvere ku dňu 4. 11. 2014 vyhotoveným bankou (čl. 8 spisu) preukázal, že žalovaný ku dňu 4. 11. 2014 neuhradil istinu vo výške 250,- eur. Keďže zo strany právneho predchodcu žalobcu boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky v uvedenej výške, pričom neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali tvrdenie žalobcu že tieto doposiaľ neboli uhradené, čo nespochybnil ani sám žalovaný, hoci žaloba spolu s prílohami mu bola riadne doručená a bol vyzvaný sa k nej vyjadriť, teda ak by chcel spochybniť základ či výšku voči nemu uplatneného nároku, mal dostatočný priestor tak urobiť, v tejto časti súd považoval žalobu za dôvodnú.

23. Okrem neuhradenej istiny žalobca v žalobe uplatňoval aj riadne úroky, a to jednak úroky kapitalizované do dňa 4. 11. 2014 v sume 117,61 eur a ďalej vo výške 18,90 % ročne zo sumy 250,- eur od 5. 11. 2014 do zaplatenia. V žalobe uplatnil tiež poplatky vo výške 80,- eur.

24. V zmysle § 710 Obchodného zákonníka v prípade povoleného prečerpania na bežnom účte sa spravujú práva a povinnosti zmluvných strán ustanoveniami § 497 a nasl., ktoré upravujú zmluvu o úvere. Na základe zmluvy o úvere veriteľ poskytuje dlžníkovi finančné prostriedky a dlžníkovi vzniká povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa už citovaného § 1 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. sa na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu zákon o spotrebiteľských úveroch nevzťahuje, avšak musí byť rešpektované ust. § 3 ods. 6 tohto zákona. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia pri tejto forme úveru musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o úverovom limite, ak je stanovený (čo v danom prípade bolo dodržané), a tiež o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, čo v danom prípade dodržané nebolo. Keďže v danom prípade prečerpanie peňažných prostriedkov trvalo dlhšie ako 3 mesiace, žalovaný v zmysle § 3 ods. 6 zákona, posledná veta musel byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.

25. Podľa názoru súdu právnemu predchodcovi žalobcu v danom prípade nárok na úroky nevznikol vôbec, lebo nebol dodržaný postup podľa § 3 ods. 6 písm. b) zák č. 258/01 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy. V danom prípade priamo v zmluve uvedená bola len ročná úroková sadzba ku dňu otvorenia účtu povoleného prečerpania (16,90 %) ale nebolo tam uvedené nič o poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, hoci to malo byť uvedené kumulatívne, aby spotrebiteľ vedel zhodnotiť výhodnosť produktu. Aj systematické zaradenie uvedenej zákonnej povinnosti v rámci ustanovení zákona upravujúcich podmienky ponuky spotrebiteľského úveru (§ 3) svedčí o tom, že kumulatívne písomné informovanie spotrebiteľa o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch má osobitný význam z hľadiska rozhodovania sa spotrebiteľa o uzatvorení takejto zmluvy a

je podľa názoru súdu zákonnou podmienkou pre právo veriteľa žiadať úrok. Keďže v danom prípade toto nebolo dodržané a v zmluve nebol kumulatívne uvedený údaj o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch, hoci podľa názoru súdu je to zákonná podmienka pre požadovanie úroku v takom prípade vyplývajúca z lex specialis (zákona o spotrebiteľských úveroch), veriteľovi pre nedodržanie tejto zákonnej povinnosti úrok od počiatku nepatril.

26. V oznámení o poskytnutí povoleného prečerpania bola uvedená výška úrokovej sadzby 16,90 % p. a. s tým, že táto úroková sadzba je platná do doby, pokiaľ zmluvné strany nedohodnú inú sadzbu podľa článku III Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu, ktoré tvoria súčasť tejto zmluvy. Podľa článku III bod 1 Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu, čerpané peňažné prostriedky až do výšky úverového limitu sú úročené úrokovou sadzbou pre povolené prečerpanie účtu, ktorú banka zverejňuje v prevádzkových priestoroch pobočiek banky a na jej webovej stránke. Podľa článku III, bodu 4, obchodných podmienok, banka oznamuje klientovi novú úrokovú sadzbu v súlade s odsekom 1, článku III. Keď klient s novou úrokovou sadzbou nesúhlasí a zmluvné strany sa nedohodnú inak, je povinný túto skutočnosť banke písomne oznámiť a také oznámenie musí byť banke doručené najneskôr do 15 dní od skončenia platnosti dovtedy dohodnutej úrokovej sadzby, pričom jeho písomný nesúhlas je považovaný za výpoveď zmluvy.

27. Podľa názoru súdu dojednania obsiahnuté v článku III, bode 1 a bode 4, sú v rozpore s ustanovením § 3 ods. 6, cit. zákona, v zmysle ktorého žalovaný mal byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch, teda aj o zmene ročnej úrokovej sadzby, pričom za splnenie tejto podmienky nie je možné považovať zverejnenie úrokovej sadzby v prevádzkových priestoroch pobočiek banky a na jej webovej stránke. Z citovaného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že o týchto skutočnostiach musí byť spotrebiteľ informovaný v písomnej forme. V oznámení o poskytnutí povoleného prečerpania bola uvedená úroková sadzba vo výške 16,90 % ročne, pričom podľa žaloby bola táto zvýšená na aktuálnu sadzbu vo výške 18,90 % ročne. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že dojednania týkajúce sa úrokovej sadzby sú v rozpore s ust. § 3 ods. 6, cit. zákona, a preto v tejto časti je v zmysle § 39 Obč. zákonníka zmluva neplatná, preto žalobcovi nie je možné priznať uplatnený riadny úrok z úveru. Súd v súvislosti so svojim názorom o neakceptovateľnosti oznamovania zmeny úrokovej sadzby len na výveske, resp. webovej stránke banky poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 329/13, z ktorého cit“... nielenže suma úroku za úver nebola transparentne uvedená v úverovej zmluve, ale ani v Obchodných podmienkach k tejto zmluve, pričom na tomto mieste ústavný súd prisviedča tvrdeniu krajského súdu, že splnenie tejto obligatórnej náležitosti úverovej zmluvy nemožno nahradiť oznámením o úrokovej miere v obchodných priestoroch sťažovateľky“. Súd len pre úplnosť uvádza, že i keby v danom prípade vznikol veriteľovi nárok na úroky, i tak by žalobcovi nebolo možné priznať ním požadované úroky za dobu po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Súd je totiž názoru, ktorý zastáva aj aktuálna judikatúra vyšších súdov, a síce, že úroky z úveru je možné priznať len do zosplatnenia istiny. V uvedenej súvislosti súd poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014, v zmysle ktorého “jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou (pozri ďalej). Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. vl. alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.“ V tejto súvislosti pozri tiež napr. uznesenie NS SR vo veci 4 Obo 143/98. Súd odkazuje tiež na uznesenie ÚS IV. 476/2012 z 18. 9. 2012, v zmysle ktorého Ústavný súd Slovenskej republiky odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z

omeškania (§ R 59/1998, 4Obo 143/1998). Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru s tým, že následne mu už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania.

28. Za nedôvodnú súd považoval žalobu aj v časti uplatnených poplatkov. Z už spomínaného ustanovenia § 3 ods.6 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy okrem iného vyplýva aj to, že najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy musí byť spotrebiteľ informovaný aj o poplatkoch platných od doby uzavretia zmluvy. Oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania však neobsahuje žiadnu klauzulu, z ktorej by vyplývala výška poplatkov, ktoré si veriteľ môže voči žalovanému uplatňovať. Taktiež obchodné podmienky pre povolené prečerpanie bežného účtu v článku III, bod 6, neupravujú výšku možných poplatkov, ale iba odkazujú na sadzobník pre fyzické osoby -občanov, v zmysle ktorého je banka oprávnená účtovať klientovi poplatky. Podľa názoru súdu takáto forma dojednania poplatkov nie je v súlade s ust. § 3 ods. 6. cit. zákona, teda žalobca si nemôže voči žalovanému uplatňovať poplatky, ktoré mu neboli riadne oznámené v čase uzatvorenia zmluvy, naviac keď so žalobou nebol predložený žiaden dôkaz, či žalovaný bol oboznámený so sadzobníkom poplatkov a jeho prípadnými zmenami. V súvislosti so záverom o neprijateľnosti žalobcom účtovaných poplatkov súd poukazuje tiež na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. 6. 2015 sp. zn. 6Co/148/2014, ktorý sa týka priamo právneho predchodcu žalobcu. V uvedenom rozsudku krajský súd okrem iného za právne neudržateľný označil argument žalobcu (banky), že poplatky sú zistiteľné na adrese žalobcu s tým, že táto skutočnosť zo sporných poplatkov nerobí nijako individuálne vyjednané zmluvné podmienky.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené súd zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny v sume 250,- eur a zamietol žalobu v časti uplatnených úrokov z úveru a poplatkov.

30. Žalobca predloženým oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 3. 12. 2014 uskutočneným postupcom - Československou obchodnou bankou, a.s. (čl. 17 spisu) v spojení s dokladom o doručovaní (čl. 18 spisu) preukazujúcim doručovanie tohto oznámenia žalovanému preukázal, že žalovanému bolo oznámené postúpenie pohľadávky z predmetnej úverovej zmluvy na žalobcu, čo v zmysle ust. § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka založilo povinnosť žalovaného bez ďalšieho plniť svoj záväzok postupníkovi, t.j. žalobcovi. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanému opätovne doručené spolu so žalobou. Vzhľadom na uvedené preto súd mal za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na uplatnenie pohľadávky rovnajúcej sa výške nevrátenej úverovej istiny. Preto súd žalobe v časti nároku na zaplatenie sumy 250,- eur vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi túto dlžnú sumu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

31. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

32. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

33. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

34. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 1. 2009 do 31. 1. 2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Táto výška úrokov z omeškania platí aj za dobu omeškania po 31. januári 2013 ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013 (viď § 10c tohto nariadenia v znení účinnom od 1. 2. 2013). V danom prípade záväzkový vzťah vznikol pred 1. 2. 2013, preto výška úrokov z omeškania na ktoré veriteľovi vzniklo právo je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

35. Žalobcom požadovaná sadzba úroku z omeškania (8,75 % ročne) takto určenú sadzbu nepresahuje. Právny predchodca žalobcu vyhlásil úver za splatný dňom 30. 9. 2012, čo bolo žalovanému oznámené

(viď oznámenie na čl. 12 spisu), pričom s postúpenou pohľadávkou zo zákona (§ 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka) prešlo na žalobcu aj jej príslušenstvo, čo sú aj úroky z omeškania. Preto súd priznal žalobcovi od 1. 10. 2012 požadovaný úrok z omeškania v sadzbe 8,75 % ročne, avšak len zo sumy úverovej istiny vo výške 250,- eur, keďže na ostatné uplatňované nároky (úroky, poplatky) žalobcovi nárok nevznikol a s ich zaplatením sa preto žalovaný do omeškania dostať nemohol. Rovnako sa nemohol dostať do omeškania so zaplatením celého nároku pred dňom 1. 10. 2012, preto nebolo dôvodné zo strany žalobcu úrok z omeškania žiadať už za dobu od 1. 12. 2011 ako tvrdil v žalobe. Vzhľadom na uvedené súd vyhovel žalobe v časti požadovanej istiny vo výške 250,- eur a úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 250,- eur od 1. 10. 2012 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol.

36. Súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu s úrokmi z omeškania v lehote stanovenej v § 232 ods. 3 veta prvá CSP, t.j. v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keďže na určenie dlhšej lehoty na zaplatenie, či na povolenie splácať ju v splátkach nebol podaný návrh a nebol by na to ani zákonný dôvod vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je v omeškaní so zaplatením nevrátenej istiny úveru viac ako štyri roky, a tak by povolenie ďalšieho odkladu úhrady dlžnej sumy zjavne odporovalo zásade spravodlivej a účinnej ochrany práv v zmysle článku 2 ods. 1 CSP. Uvedené však žalovanému nebráni, aby sa v prípade, že by prisúdenú sumu chcel splácať v splátkach, obrátil s takouto žiadosťou priamo na žalobcu.

37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá, tak žalobca ako i žalovaný boli teda v časti úspešní, v časti neúspešní, pričom pomer ich úspechu a neúspechu je cca pol na pol (pri výpočte pomeru úspechu strán v spore pre účel rozhodnutia o trovách konania súd vychádzal zo stavu ku dňu vyhlásenia rozsudku, pričom za základ na jeho určenie vzal tak žalovanú pohľadávku - istinu, ako aj žalované príslušenstvo pohľadávky - úroky a úroky z omeškania, v tejto súvislosti viď napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. 4. 2004 sp. zn. 1MCdo 1/2004). Vzhľadom na uvedený pomer úspechu a neúspechu strán (cca pol na pol) súd v zmysle § 255 ods. 2 rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.