Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-32-2016.pdf
PDF · 98.09 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/32/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu H. H., bytom G. L. č. XXX, proti žalovanému: Spoločenstvo vlastníkov bytových a nebytových priestorov Tri Gaštany, IČO: 31 202 454, so sídlom M. R. Štefánika č. 36/1, Prievidza, právne zastúpeného JUDr. Petrom Dolným, so sídlom Prievidza, Matice slovenskej č. 8, o určenie neplatnosti uznesenia schôdze vlastníkov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 28. októbra 2015, č. k. 13C/29/2014 - 271, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal určenia neplatnosti uznesenia schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov Tri Gaštany k bodu 5 programu schôdze konanej dňa 07.02.2014. O náhrade trov konania rozhodne súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.
2. V odôvodnení uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný v celom rozsahu, a preto ho zamietol. Žalobca sa v konaní domáhal neplatnosti uznesenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov Tri gaštany na schôdzi dňa 07.02.2014 k bodu 5 programu schôdze, ktorým bol schválený spôsob rozúčtovania nákladov na teplo nebytového priestoru p. H. pre rok 2013 a nasledujúce roky. Neplatnosti tohto uznesenia sa domáhal z toho dôvodu, že takéto uznesenie je podľa neho v rozpore s ustanovením § 7 ods. 1 až 9 vyhlášky č. 630/2005 Z. z., nebol dôvod na rozhodnutie podľa § 7 ods. 10 vyhlášky č. 630/2005 Z. z., ako aj z dôvodu, že zápisnica nezachytáva to, ako sa o tomto uznesení hlasovalo, keďže proti tomuto uzneseniu hlasoval aj Ing. T..
3. Súd najprv skúmal, či sú splnené podmienky podľa § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. na konanie o určenie neplatnosti uznesenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov Tri gaštany k bodu 5 programu schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov Tri gaštany konanej dňa 07.02.2014, t. j. či návrh podala oprávnená osoba (prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru), v zákonnej lehote (do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci súd rozhodol, inak toto právo zaniká). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca je oprávnenou osobou na podanie takéhoto návrhu, keďže je vlastníkom nebytového priestoru č. 1 vo vchode 38, prízemie v bytovom dome súp. č. 20134 na parc. registra „C“ č. 94 v podiele 1/1 a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1880/29626 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku parc. registra „C“ č. 94 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1630 m2 zapísaného na LV č. 6756 pre kat. úz. Prievidza a hlasoval podľa svojho vyjadrenie proti
predmetnému návrhu k bodu 5 programu schôdze, ktorým bol schválený spôsob rozúčtovania nákladov na teplo nebytového priestoru žalobcu pre rok 2013 a nasledujúce roky. Keďže žalobca podal návrh v predmetnej veci na súd dňa 21.02.2014 a predmetná schôdza sa konala dňa 07.02.2015, podal žalobca návrh vo veci v zákonnej lehote 15 dní. Vzhľadom na uvedené mal súd splnené podmienky pre meritórne rozhodnutie vo veci.
4. V zmysle § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. v stave účinnom do 30.09.2014 sa na schôdzi vlastníkov rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že hlasovanie o bode 5 schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov Tri gaštany dňa 07.02.2014 bolo prijaté v súlade s citovaným ustanovením, keďže bolo prijaté 18 resp. 17 hlasmi (ak by súd nerátal hlas Ing. T., ktorý vo svojej výpovedi tvrdil, že zrejme hlasoval proti) z 21 oprávnených hlasov, t. j. nadpolovičnou väčšinou zúčastnených vlastníkov.
5. Ďalej súd skúmal, či vlastníci bytov a nebytových priestorov Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov Tri gaštany mohli spôsobom odhlasovaným na schôdzi konanej dňa 07.02.2014 k bodu 5 programu schôdze upraviť spôsob rozpočítavania množstva dodaného tepla na vykurovanie podľa pomerových rozdeľovačov tepla pre nebytový priestor žalobcu. Poukázal na ustanovenia § 7 ods. 1 až 10 vyhlášky č. 630/2005, pričom ustanovenie § 7 ods. 10 vyhlášky č. 630/2005 Z. z. umožňuje, aby sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodli podľa osobitného predpisu (podľa § 14 zákon č. 182/1993 Z. z.) aj inak a v takom prípade sa rozpočítavanie množstva dodaného tepla na vykurovanie podľa odsekov 1 až 9 neuplatní. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalobca v roku 2012 odpojil vo svojom nebytovom priestore radiátory, na ktorých boli namontované pomerné rozdeľovače tepla, z centrálnej vykurovacej sústavy. Toto odpojenie žalobca urobil bez potrebných povolení podľa relevantných právnych predpisov (napr. stavebného povolenia k zmene spôsobu vykurovania nebytového priestoru podľa zákona č. 50/1976 Zb. stavebný zákon), hoci na túto povinnosť bol žalovaným upozorňovaný a sám o nej vedel, keďže do súdneho spisu založil stanovisko Ministerstva financií SR. K rovnakému záveru, ktorý vyplýva zo stanoviska Ministerstva financií SR, dospel aj súd v predmetnom konaní, keď mal za to, že odpojením sa žalobcu od centrálneho vykurovania sa síce nezmenili spoluvlastnícke vzťahy, avšak žalobca ako vlastník nebytového priestoru, keď sa chcel odpojiť od centrálneho vykurovania, mal dodržať všetky právne predpisy, ktoré s odpojením súvisia, a to predovšetkým požiadať o stavebné povolenie k zmene spôsobu vykurovania nebytového priestoru. Obdobne ako tomu bolo v byte B. T., ktorému Mesto Prievidza dňa 17.052007 rozhodnutím č. 2.4.3-03-4723-2007 vydalo stavebné povolenie na zmenu stavby a kolaudačným rozhodnutím zo dňa 25.09.2007 č. 2.4.3-03-8047-2007 Mesto Prievidza povolilo užívanie stavby. Vzhľadom na uvedené potom žalovaný pri vyúčtovaní tepla postupoval podľa § 7 ods. 3 písm. a), b) vyhlášky č. 630/2005 Z. z., keďže išlo o byt s individuálnym vykurovaním. Keďže k odpojeniu radiátorov s namontovanými pomernými rozdeľovačmi tepla z centrálnej vykurovacej sústavy žalobcom došlo svojvoľne a bez príslušných stavebných povolení, nezostávalo žalovanému nič iné ako pristúpiť k určeniu osobitného spôsobu rozúčtovania nákladov na teplo pre ústredné kúrenie pre nebytový priestor žalobcu. Tento osobitný spôsob rozúčtovania nákladov na teplo pre nebytový priestor žalobcu bol v roku 2013 predmetom kontroly, keďže na základe interného pokynu žalovaného boli obdobným spôsobom rozúčtované náklady na teplo pre ÚK na nebytový priestor žalobcu aj za 2. polrok 2012. Zo Záznamu o kontrole č. 3/012/14 Štátnej energetickej inšpekcie, Krajský inšpektorát Trenčín zo dňa 28.03.2014 vyplýva, že kontrolovaným obdobím bolo obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012, pričom vykonanou kontrolou nebolo zistené porušenie právnych predpisov (ustanovenia § 18 ods. 4 písm. c), d), § 19 ods. 1 , ods. 2 písm. a) zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v nadväznosti na § 7 ods. 1 až 10 vyhlášky č. 630/2005 Z. z. v znení vyhlášky č. 358/2009 Z. z.), ktoré boli predmetom kontroly. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že spôsob rozúčtovania nákladov na teplo pre ÚK pre nebytový priestor žalobcu, ktorý schválili vlastníci bytov a nebytových priestorov Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov Tri gaštany pod bodom 5 na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanej dňa 07.02.2014 väčšinou zúčastnených vlastníkov, je právnymi predpismi (§ 7 ods. 10 vyhlášky č. 630/2005 Z. z.) dovolený spôsob rozúčtovania nákladov na teplo pre ÚK pre nebytový priestor žalobcu. Záverom súd konštatoval, že je irelevantné, že žalobca ponechal pomerné rozdeľovače tepla namontované na radiátoroch, ktoré odpojil od sústavy centrálneho vykurovania, nakoľko platí, ako keby neboli namontované, a teda musí byť spotrebná zložka určená náhradným spôsobom. Takéto pomerné
rozdeľovače tepla spotrebu nemerajú. Údaje nimi získané sú nepoužiteľné a pre výpočet spotrebnej zložky je potrebné nevyhnutne použiť náhradný spôsob. Uvedené vyplýva aj z výpovede bývalého inšpektora Štátnej energetickej inšpekcie, Krajský inšpektorát Trenčín- Ing. O. R.. Súd poukázal tiež na správanie žalobcu, ktorý od roku 2012 odpojenie radiátorov z centrálnej vykurovacej sústavy nezosúladil s právnymi predpismi SR a vzniknutú situáciu v zmysle platných právnych predpisov ani nechcel riešiť a vyriešiť so žalovaným, ktorý spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len "spoločné nebytové priestory"), príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy, pričom zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome.
6. Súd pre úplnosť dodal, že rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov Tri Gaštany v Prievidzi prijaté na schôdzi dňa 07.02.2014 o bode 5 programu schôdze, t. j. o spôsobe rozúčtovania nákladov na teplo pre ÚK za rok 2013 pre nebytový priestor vo vlastníctve H. H. je platné a pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome aj záväzné. Z predloženej zápisnice mal súd za to, že väčšina zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome s navrhovaným spôsobom rozúčtovania nákladov na teplo pre ÚK za rok 2013 pre nebytový priestor vo vlastníctve H. H. na rok 2013 a ďalšie roky až do prípadného vyšetrenia súčasného stavu súhlasila, boli naplnené všetky podmienky nevyhnutné pre platnosť tohto uznesenia v zmysle § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. a prijaté uznesenie neodporuje právnym predpisom SR.
7. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O trovách konania a trovách štátu rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p.. 8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v ktorom žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uviedol, že návrhom podaným na súd sa domáhal určenia neplatnosti uznesenia schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov Tri Gaštany k bodu 5 programu schôdze konanej dňa 7.2.2014 t.j. uznesenia o schválení spôsobu rozúčtovania nákladov na teplo pre ÚK za rok 2013 a nasledujúce roky pre nebytový priestor v jeho vlastníctve. Na danom zhromaždení sa hlasovalo o tom, že napriek tomu, že neodoberá teplo pre ÚK, sa spoločenstvo dohodlo, že spotrebná zložka tepla pre jeho NP bude stanovená náhradným spôsobom ako súčin jeden násobku priemeru spotrebnej zložky na meter štvorcový vypočítaný z podlahovej plochy pre ÚK všetkých vykurovaných bytov a nebytových priestorov a podlahovej plochy pre ÚK jeho NP. Súd nevzal do úvahy že predmetné uznesenie, ktoré bolo prijaté k bodu 5 zápisnice, nie je v súlade so zákonom. Takto prijaté uznesenie je v rozpore s príslušnými právnymi predpismi a vyhláškami, ktoré stanovujú spôsob a pravidlá rozúčtovania tepla. Ustanovenie § 7 ods. 4 vyhlášky č. 630/2005 Z.z., sa vzťahuje na konečného spotrebiteľa, ktorý odoberá teplo, ale nedá sa zistiť spotrebovaný stav. V takom prípade sa umožňuje použiť priemernú spotrebu, resp. 1,5 násobok priemernej spotreby. V jeho prípade, keďže má radiátory od roku 2012 odpojené, je spotrebná zložka tepla nulová, čo nespochybnil ani žalovaný, ani nijako ináč nepreukázal, že by odoberal teplo. Spoločenstvo sa na inom spôsobe rozúčtovania nedohodlo, a teplo sa naďalej rozúčtováva podľa ustanovení § 7 ods. 1 až 9 vyhlášky č.630/2005Z.z.. Má za to, že hlasovanie o spôsobe účtovania tepla len pre jeho nebytový priestor nemožno podľa §7 vyhlášky považovať za dohodu o inom spôsobe rozúčtovania tepla pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. 9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolanie žalobcu je právne nedôvodné a neopodstatnené. Súd prvej inštancie vo veci vykonal veľmi podrobné dokazovanie a po vykonanom konaní a dokazovaní dospel k správnemu skutkovému a právnemu záveru. Vec aj po právnej stránke správne právne posúdil. Uznesenie schôdze vlastníkov bytov a NP zo dňa 7.2.2014 považuje za právne platné a účinné. V zmysle platných právnych predpisov vyhl.č. 630/2005 Z.z. ust. § 7 ods. 10 sa hovorí, že vlastníci bytov a NP sa môžu dohodnúť aj na inom spôsobe rozúčtovania tepla. Toto ust. vlastníci bytov Tri Gaštany na zhromaždení konanom dňa 7.2.2014 aj využili. Žalobca má nesprávny názor na výklad platných právnych predpisov v energetickej legislatíve, ako aj vyhl. č. 630/2005 Z.z. v platnom znení. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a v plnom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Na základe vyššie uvedeného navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
10. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
11. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie teda vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol, keď návrh žalobcu, ktorým sa domáhal určenia neplatnosti uznesenia schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov Tri Gaštany k bodu 5 programu schôdze konanej dňa 07.02.2014, ako nedôvodný zamietol.
12. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd za preukázané, že hlasovanie o bode 5 schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov Tri gaštany dňa 07.02.2014 bolo prijaté v súlade s ustanovením § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. v stave účinnom do 30.09.2014, keďže bolo prijaté 18 resp. 17 hlasmi (ak by súd nerátal hlas Ing. T., ktorý vo svojej výpovedi tvrdil, že zrejme hlasoval proti) z 21 oprávnených hlasov, t.j. nadpolovičnou väčšinou zúčastnených vlastníkov. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci skúmal, či vlastníci bytov a nebytových priestorov Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov Tri gaštany mohli spôsobom odhlasovaným na schôdzi konanej dňa 07.02.2014 k bodu 5 programu schôdze upraviť spôsob rozpočítavania množstva dodaného tepla na vykurovanie podľa pomerových rozdeľovačov tepla pre nebytový priestor žalobcu. Ustanovenia § 7 ods. 1 až 10 vyhlášky č. 630/2005 upravujú v prípade, že sú v objekte rozpočítavania zapojené pomerové rozdeľovače tepla rovnakého typu alebo určené meradlá tepla rovnakej triedy presnosti na meranie množstva tepla u konečných spotrebiteľov, ako sa rozpočítavajú náklady na množstvo dodaného tepla na vykurovanie na jednotlivé bytové a nebytové priestory. Ustanovenia § 7 ods. 2 až 9 vyhlášky č. 630/2005 Z. z. upresňujú ako sa vypočítava základná zložka, či spotrebná zložka v rôznych prípadoch (napr. ako sa určí základná zložka medzi užívateľov bytov a nebytových priestorov, ktorí majú individuálne vykurovanie, či ako sa určí spotrebná zložka konečnému spotrebiteľovi, ktorý nemá zapojené pomerové rozdeľovače tepla alebo určené meradlo tepla, alebo odmietol umožniť vykonať ich odčítanie, alebo neoprávnene do nich zasahoval, alebo ako sa určí spotrebná zložka v prípade poruchy pomerových rozdeľovačov tepla alebo určeného meradla tepla, alebo ak konečný spotrebiteľ neúmyselne neumožnil ich odčítanie a pod.). Ustanovenie § 7 ods. 10 vyhlášky č. 630/2005 Z. z. umožňuje, aby sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodli podľa osobitného predpisu (podľa § 14 zákon č. 182/1993 Z. z.) aj inak a v takom prípade sa rozpočítavanie množstva dodaného tepla na vykurovanie podľa odsekov 1 až 9 neuplatní. Odvolací súd mal ďalej vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie za preukázané, že žalobca v roku 2012 odpojil vo svojom nebytovom priestore radiátory, na ktorých boli namontované pomerné rozdeľovače tepla, z centrálnej vykurovacej sústavy, pričom toto odpojenie žalobca urobil bez potrebných povolení podľa relevantných právnych predpisov (napr. stavebného povolenia k zmene spôsobu vykurovania nebytového priestoru podľa zákona č. 50/1976 Zb. stavebný zákon), hoci na túto povinnosť bol žalovaným upozorňovaný a sám o nej vedel, keďže do súdneho spisu založil stanovisko Ministerstva financií SR. K rovnakému záveru, ktorý vyplýva zo stanoviska Ministerstva financií SR, dospel v predmetnom konaní aj odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie, keď mal za to, že odpojením sa žalobcu od centrálneho vykurovania sa síce nezmenili spoluvlastnícke vzťahy, avšak žalobca ako vlastník nebytového priestoru, keď sa chcel odpojiť od centrálneho vykurovania, mal dodržať všetky právne predpisy, ktoré s odpojením súvisia, a to predovšetkým požiadať o stavebné povolenie k zmene spôsobu vykurovania nebytového priestoru, tak ako tomu bolo v byte B. Haracha, ktorému Mesto Prievidza dňa 17.052007 rozhodnutím č. 2.4.3-03-4723-2007 vydalo stavebné povolenie na zmenu stavby a kolaudačným rozhodnutím zo dňa 25.09.2007 č. 2.4.3-03-8047-2007 Mesto Prievidza povolilo užívanie stavby. Vzhľadom na uvedené potom žalovaný pri vyúčtovaní tepla postupoval podľa § 7 ods. 3 písm. a), b) vyhlášky č. 630/2005 Z. z., keďže išlo o byt s individuálnym vykurovaním. Keďže k odpojeniu radiátorov s namontovanými pomernými rozdeľovačmi tepla z centrálnej vykurovacej sústavy žalobcom došlo svojvoľne a bez príslušných stavebných povolení, aj podľa odvolacieho súdu nezostávalo žalovanému nič iné ako pristúpiť k určeniu osobitného spôsobu rozúčtovania nákladov na teplo pre ústredné kúrenie pre nebytový priestor žalobcu. Ako ďalej z vykonaného dokazovania vyplýva, tento osobitný spôsob rozúčtovania nákladov na teplo pre nebytový priestor žalobcu bol v roku 2013 predmetom kontroly, keďže na základe interného pokynu žalovaného boli obdobným spôsobom rozúčtované náklady na teplo pre ÚK na nebytový priestor žalobcu aj za 2. polrok 2012. Zo Záznamu o kontrole č. 3/012/14 Štátnej energetickej inšpekcie, Krajský inšpektorát Trenčín zo dňa 28.03.2014 vyplýva, že kontrolovaným obdobím bolo obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012, pričom vykonanou kontrolou nebolo zistené porušenie právnych predpisov (ustanovenia § 18 ods. 4 písm. c), d), § 19 ods. 1 , ods. 2 písm. a) zákona č. 657/2004 Z. z. v znení vyhlášky č. 358/2009 Z. z.), ktoré boli
predmetom kontroly. Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že spôsob rozúčtovania nákladov na teplo pre ÚK pre nebytový priestor žalobcu, ktorý schválili vlastníci bytov a nebytových priestorov Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov Tri gaštany pod bodom 5 na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanej dňa 07.02.2014 väčšinou zúčastnených vlastníkov, je právnymi predpismi (§ 7 ods. 10 vyhlášky č. 630/2005 Z. z.) dovolený spôsob rozúčtovania nákladov na teplo pre ÚK pre nebytový priestor žalobcu. Záverom súd prvej inštancie správne konštatoval, že je irelevantné, že žalobca ponechal pomerné rozdeľovače tepla namontované na radiátoroch, ktoré odpojil od sústavy centrálneho vykurovania, nakoľko platí, ako keby neboli namontované, a teda musí byť spotrebná zložka určená náhradným spôsobom. Takéto pomerné rozdeľovače tepla spotrebu nemerajú, údaje nimi získané sú nepoužiteľné a pre výpočet spotrebnej zložky je potrebné nevyhnutne použiť náhradný spôsob.
13. Záverom odvolací súd dodáva, že ďalším dôvodom pre zamietnutie žaloby by bolo, že žalovaný v predmetnom konaní nie je pasívne vecne legitimovaný, nakoľko ak má byť určená neplatnosť uznesenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov, musia sa konania zúčastniť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov. V prípade, že účastníkmi konania na základe predmetného určujúceho návrhu nie sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, rozhodnutie, ktoré by malo byť v konaní vydané by nemohlo byť záväzné aj pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí neboli účastníkmi konania. Je preto samozrejmé, že účastníkmi konania o určenie neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov, určenia neplatnosti zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov a určenie neplatnosti uznesenia musia byť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.
14. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).