Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/63/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Juraja Floroviča a JUDr. Evy Vékonyovej v právnej veci žalobcu: SALAŠ -PARTIZÁNSKE, s.r.o., so sídlom Partizánske, Pod salašom 1857/1, IČO: 44 602 936, právne zastúpený JUDr. Ivanou Magdolenovou Joríkovou, advokátkou, so sídlom Partizánske, Hrnčírikova 1/B, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Košice, Masarykova 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2014/1271 O-583/2014 zo dňa 20. januára 2015, takto

rozhodol:

Krajský súd rozhodnutie žalovaného Národného inšpektorátu práce Košice č. OPS/BEZ/ 2014/1271 O-583/2014 zo dňa 20. januára 2015 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného zo dňa 20.1.2015, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín č. 4807/152/20142.1/H zo dňa 5.11.2014, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta v sume 2000 eur podľa § 19 ods. 2 písm. a) bodu 1 zákona o inšpekcii práce za porušenie povinností spočívajúcich v porušení zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zák.č. 82/2005 Z.z. tým, že využíval na pracovisku Salaš - Partizánske závislú prácu fyzickej osoby B. Q., s ktorým mal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - pracovná zmluva zo dňa 21.1.2014 a nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu (zákona č. 461/2003 Z.z.). Správne orgány vychádzali pri svojom rozhodovaní z výpovede zamestnanca B. Q., ktorý počas inšpekcie vykonávanej inšpektormi inšpektorátu práce uviedol, že u žalobcu pracuje od 22.1.2014 od 9.00 hod do 14.00 hod..

2. Uvedené rozhodnutie napadol žalobca včas podanou žalobou, v ktorej predovšetkým namietal nepresné a neúplné zistenie skutočného stavu veci. Zdôraznil, že správnemu orgánu bolo v správnom konaní podané vyjadrenie, čestné vyhlásenie zamestnanca a dochádzkový list, ktoré preukazujú, že zamestnanec vykonával závislú činnosť pre žalobcu od 22.1.2014 od 15.00 hod.. Poukázal na to, že všetky tri dôkazy označil správny orgán za účelové a odmietol ich. Následne došlo k rozhodovaniu o veci na základe nejasnej a nesprávnej písomnej odpovede zamestnanca zo dňa 4.7.2014. Podľa názoru žalobcu, je neprípustné, aby správny orgán označil nejasnú odpoveď zamestnanca, vyslovenú po 164 dňoch od začatia výkonu jeho práce za jediný dôkaz odôvodňujúci uloženie pokuty bez toho, aby nevykonal žiadne úkony smerujúce k odstráneniu vzniknutých rozporov. Napriek tomu, že existujú dve úplne odlišné vyjadrenia, nebola zo strany správneho orgánu vykonaná navrhovaná konfrontácia a neboli ani vypočutí navrhovaní svedkovia. Poukázal na to, že si vždy plnil všetky svoje záväzky voči sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam.

3. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal z predložených listinných dôkazov a na základe týchto podkladov dospel k záveru, že inšpektorát práce preukázal porušenie povinností na strane žalobcu, čo aj podrobne odôvodnil vo svojom rozhodnutí. Na základe vykonanej inšpekcie a podkladov rozhodnutia považoval za zrejmé, že žalobca porušil povinnosti tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia, preto argumentáciu účastníka konania považoval za nedôvodnú a nepodloženú. Zdôraznil, že bolo jednoznačne preukázané, že uvedený zamestnanec žalobcu vykonával pre neho závislú prácu na základe pracovnej zmluvy od 22.1.2014, čo predovšetkým vyplýva z vyjadrenia samotného zamestnanca p. Q.. Táto výpoveď zamestnanca je jednoznačná a zrozumiteľná. Považoval námietku žalobcu v zmysle ktorej zamestnanec B. Q. sa k veci vyjadroval s odstupom 6 mesiacov za nedôvodnú, keď čestné vyhlásenie, ktoré následne predložil žalobca, podal ešte s dlhším časovým odstupom.

4. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaného rozhodnutia, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe s prihliadnutím na ust.§ 195 zák.č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou zastúpenou advokátom, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu, súd vec prejednal na pojednávaní bez účasti žalovaného, nakoľko tento svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil a súhlasil s tým, aby sa vo veci konalo bez jeho prítomnosti. Po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívnych spisov, dospel správny súd jednohlasne k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v súlade so zákonom, a preto ho zrušil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

5. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. OPS/BEZ/2014/1271O-583/2014 zo dňa 20.1.2015, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín č. 4807/152/20142.1/H zo dňa 5.11.2014, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta v sume 2000 eur podľa § 19 ods. 2 písm. a) bodu 1 zákona o inšpekcii práce za porušenie povinností spočívajúcich v porušení zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zák.č. 82/2005 Z.z. tým, že využíval na pracovisku Salaš - Partizánske závislú prácu fyzickej osoby B. Q., s ktorým mal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - pracovná zmluva zo dňa 21.1.2014 a nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu (zákona č. 461/2003 Z.z.). Správne orgány vychádzali pri svojom rozhodovaní z výpovede zamestnanca B. Q., ktorý počas inšpekcie vykonávanej inšpektormi Inšpektorátu práce uviedol, že u žalobcu pracuje od 22.1.2014 od 9.00 hod do 14.00 hod., pričom bolo zistené, že žalobca ako jeho zamestnávateľ ho prihlásil do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou dňa 22.1.2014 o 14:39 hod..

6. Z administratívneho spisu bolo zistené, že u žalobu bola vykonaná inšpekcia, pri ktorej podal dňa 4.7.2014 vysvetlenie o svojej prítomnosti na pracovisku aj B. Q., ktorý pred inšpektormi uviedol, že pre žalobcu pracuje na základe pracovnej zmluvy zo dňa 22.1.2014. Na otázku inšpektora: „od akého dátumu a hodiny vykonávate túto závislú prácu“ pracovník uviedol, že „od 9.00 hod. - do 14.00 hod. od 22.1.2014“. Na ostatné otázky odpovedal tak, že dostával príkazy na výkon závislej činnosti od vedúceho, majiteľa p. V. T. a pokiaľ ide o evidenciu pracovného času, tak si vedie vlastnú a vedúci si vedie svoju.

7. Následne bola žalobcom predložená dokumentácia ohľadne evidencie pracovného času zamestnancov aj za mesiac január 2014, ktorá bola vedená podľa jednotlivých týždňoch tak, že je v nej uvedený počet odpracovaných hodín toho - ktorého zamestnanca v označený týždeň kalendárneho mesiaca. Podľa tejto evidencie zamestnanec B. Q. odpracoval v týždni od 20. - 26.1.2014 18 hodín a následne v pracovný týždeň od 27. - 31.1.2014 14 hodín. Podľa predloženého registračného listu FO žalobca prihlásil zamestnanca B. Q. do príslušných registrov Sociálnej poisťovne dňa 22.1.2014 o 14:39:08 hod.. Taktiež bola zo strany žalobcu predložená do administratívneho spisu pracovná zmluva tohto zamestnanca zo dňa 21.1.2014, v ktorej je ako deň nástupu dohodnutý 22.1.2014.

8. Dňa 21.7.2014 Inšpektorát práce Trenčín vydal Protokol o výsledku inšpekcie č.: ITN-295-35-1.2/ P-A24,28-14 A 14-113, ktorá bola vykonaná v dňoch 4.7. a 21.7.2014. V protokole je konštatované, že u žalobcu bola už v marci 2014 vykonaná inšpekcia práce zameraná na vybranú oblasť

pracovnoprávnych vzťahov, ktorá bola ukončená protokolom bez zistených nedostatkov v danej vybranej oblasti pracovnoprávnych vzťahov. V časti B) protokolu - zistené skutočnosti - bolo konštatované, že žalobca nevedie evidenciu pracovného času tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu, čo je v rozpore s § 99 zák.č. 311/2000 Z.z..

9. Z protokolu ďalej vyplýva, že pri inšpekcii vykonanej v marci 2014 neboli zistené nedostatky v oblasti nelegálneho zamestnávania. Pri inšpekcii vykonanej v júli 2014 boli zistené nedostatky spočívajúce v tom, že zamestnanec B. Q., ktorý pre žalobcu vykonáva závislú prácu - kuchára, v zmysle podania informácie do zápisnice, ako aj predloženej evidencie pracovného času vykonáva závislú prácu od 22.1.2014 od 9.00 hod., pričom bol prihlásený do Sociálnej poisťovne dňa 22.1.2014 o 14.39 hod.. 10. Žalobca sa písomne vyjadril k vypracovanému protokolu o výsledkoch inšpekcie, v ktorom uviedol, že vedie evidenciu pracovného času podľa § 99 zák.č. 311/2001 Z.z., a to aj s uvedením času príchodu a odchodu. Po odsúhlasení takto evidovaného času a vypočítaní výplat, prestáva byť tento záznam dochádzky dôležitý a väčšinou je likvidovaný. Namietal, že B. Q. nezačal pre neho vykonávať závislú činnosť od 9.00 hod.. Pripustil, že je možné, že sa do penziónu dostavil o 9.00 hod., avšak činnosť začať vykonávať až o 15.00 hod.. Do začatia reálneho výkonu práce zamestnanec išiel do mesta na úrady.

11. Dňa 3.9.2014 bolo vydané oznámenie o začatí správneho konania, ktoré bolo žalobcovi doručené. Po začatí správneho konania žalobca inšpektorátu predložil dochádzkový list, na ktorom je zaznamená dochádzka za dni 21.1.2014 a 22.1.2014. Z tohto listu vyplýva, že dňa 22.1.2014 pre žalobcu mali vykonávať závislú činnosť 4 osoby, a to p. V. od 11.00 hod. do 13.00 hod., p. Z. od 11.00 hod. do 15.00 hod., p. K. od 14.00 hod. do 22.00 hod., p. Q. od 15.00 hod. do 21.00 hod.. Súčasne predložil čestné prehlásenie podpísané B. Q., v ktorom tento zamestnanec vyhlásil, že pre žalobcu vykonáva závislú činnosť (prácu kuchár / čašník) od 22.1.2014 od 15.00 hod..

12. Po predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia vydal dňa 5.11.2014 Inšpektorát práce Trenčín rozhodnutie, ktorým žalobcovi uložil pokutu v sume 2000 eur za nelegálne zamestnávanie B. Q., ktorého sa mal žalobca dopustiť konaním, ktoré je opísané v odstavci 1 tohto rozsudku. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo vydané bez ústneho pojednávania. Z odôvodnia tohto rozhodnutia vyplýva, že správny orgán vychádzal výlučne z obsahu zápisnice o podaní vysvetlenia. Neskôr predložené dôkazy označil za účelové. Uvedenú účelovosť vyvodil práve z ich rozporu s obsahom podaného vysvetlenia počas vykonávania inšpekcie. Na odvolanie žalobcu žalovaný prvostupňové rozhodnutie inšpektorátu potvrdil ako vecne správne. V podanom odvolaní žalobca žiadal vypočuť aj osoby, ktoré boli v ten deň na pracovisku, a to p. V., p. Z. a p. K..

13. Podľa § 2 zák.č. 82/2005 Z.z. nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu a) fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu, b) fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu alebo c) štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu.

14. Podľa § 5 ods. 3 zák.č. 71/1967 Zb. rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

15. Správny súd konštatuje, že inšpekcia je konaním a postupom správneho orgánu, ktorým dochádza k zisťovaniu skutkového stavu, ktorý podľa zistených záverov následne eventuálne vedie k začatiu správneho konania. Výsledky a závery inšpekcie sú zhrnuté v protokole o výsledku inšpekcie, ktorý v následne začatom správnom konaní predstavuje jeden z dôkazných prostriedkov. Nezbavuje však správny orgán povinnosti vykonať v začatom správnom konaní riadne dokazovanie, výsledky tohto dokazovania vyhodnotiť a vec v súlade so zákonom posúdiť.

16. V predmetnej právnej veci bola u žalobcu vykonaná inšpekcia, pri ktorej pracovník žalobcu B. Q. poskytol konajúcim inšpektorom vysvetlenie ohľadne dôvodov pre ktoré sa zdržuje na pracovisku. Tento zamestnanec uviedol, že pracuje pre žalobcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 22.1.2014 a vykonáva

pre neho prácu od 22.1.2014 od 9.00 hod. do 15.00 hod.. Ešte v rámci inšpekcie bola inšpektorom predložená pracovná zmluva uzavretá medzi žalobcom a B. Q. zo dňa 21.1.2014, v ktorej je ako deň nástupu dohodnutý deň 22.1.2014. Správne orgány v časti zistenia dňa uzavretia pracovnej zmluvy nevychádzali z podaného vysvetlenia zamestnanca, ale písomného vyhotovenia pracovnej zmluvy, ktorú uzavrel so žalobcom. V časti začatia výkonu práce vychádzali pri svojom rozhodovaní práve z tohto vysvetlenia.

17. Po začatí správneho konania žalobca predložil inšpektorátu práce čestné vyhlásenie B. Q., v ktorom na rozdiel od podaného vysvetlenia, uviedol, že začal vykonávať závislú činnosť pre žalobcu od 22.1.2014 od 15.00 hod. a súčasne dochádzkový list, ktorým preukazoval začiatok vykonávania práce p. Q.. V odvolaní proti rozhodnutiu inšpektorátu práce žiadal za týmto účelom taktiež vypočuť ako svedkov ostatných pracovníkov, ktorí v rozhodný deň (22.1.2014) vykonávali pre žalobcu závislú prácu. Ide teda o dôkazy, ktorými žalobca mienil vyvrátiť zistenia konštatované v protokole o vykonanej inšpekcii. Všetky uvedené dôkazy boli žalovaným označené ako účelové. Rozpor medzi listinnými dôkazmi a obsahom podaného vysvetlenia bol správnymi orgánmi vyriešený tak, že vyhodnotili jeden dôkaz ako hodnoverný a ostatné za účelové, vypočutie navrhovaných svedkov nebolo vôbec vykonané. Správne orgány pri ustálení skutkového stavu vychádzali výlučne z obsahu podania vysvetlenia, ktoré bolo podané B. Q. počas vykonávania inšpekcie, resp. zo záverov vyslovených v protokole o výsledkoch inšpekcie.

18. Správny súd poukazuje na to, že inšpekcia je vykonaná ešte pred začatím správneho konania a jej primárnym cieľom je zistenie, či došlo k porušeniu zákona a teda, či je dôvod na začatie správneho konania vo veci správneho trestania, protokol z nej potom v začatom správnom konaní slúži ako jeden z dôkazných prostriedkov. Ako však už bolo uvedené, správny orgán to nezbavuje povinnosti riadne zistiť skutkový stav a po začatí správneho konania za týmto účelom riadne vykonať dokazovanie. Súd poukazuje na to, že podanie vysvetlenia je uskutočnené ešte pred začatím správneho konania a osoba, ktorá je na základe výsledkov inšpekcie zodpovedným subjektom, ešte nemá postavenie účastníka konania (nebolo začaté správne konanie) a teda nemôže uplatňovať v plnom rozsahu svoje procesné práva, vrátane práva byť prítomný na výsluchu a klásť vypočúvanej osobe otázky. Pritom práve uvedené podanie vysvetlenia (ktoré je súčasťou protokolu o výsledku inšpekcie) bolo správnymi orgánmi v časti zistenia začiatku vykonávania závislej práce vyhodnotené ako jediné hodnoverné a pravdivé.

19. Správny súd konštatuje, že pokiaľ v rámci správneho konania účastník konania vzniesol výhrady týkajúce sa výsledkov kontrolných zistení a namietol ich vecnú nesprávnosť, nemohol správny orgán odkázať iba na zistenia učinené v rámci kontroly a bolo jeho povinností sa s jeho námietkami vyporiadať v súlade so zásadou materiálnej pravdy a skutočnosti spochybňované účastníkom konania objasniť. V danom prípade, ak tu existovali dve rozdielne vyjadrenia tej istej osoby ohľadne začiatku výkonu jej závislej činnosti pre žalobcu (jedno podané vo forme ústneho podania vysvetlenia pred začatím správneho konania a druhé ako čestné vyhlásenie podané po začatí správneho konania) bolo povinnosťou správnych orgánov tento rozpor vyriešiť, a to výsluchom tejto osoby ako svedka v správnom konaní. Uvedené sa javí o to naliehavejšie za situácie, že samotné správne orgány v časti takto podaného vysvetlenia neuverili, keď napriek tomu, že B. Q. uviedol, že uzavrel so žalobcom pracovnú zmluvu dňa 22.1.2014, vychádzali zo zistenia, ktoré vyplynulo z predloženej pracovnej zmluvy a uzavreli, že k jej uzavretiu v skutočnosti došlo dňa 21.1.2014 s nástupom do práce dňa 22.1.2014. Napriek tomu, že sami jednu časť jeho vysvetlenia de facto vyhodnotili ako nepresnú a vychádzali z listinného dôkazu, v inej časti (určenie času začiatku výkonu závislej činnosti) k nej pristupovali ako jedinej presnej a pravdivej a všetky dôkazy, ktoré ju mali vyvrátiť vyhodnotili ako účelové.

20. Správny súd konštatuje, že pri rozhodovaní o vyvodení sankčnej zodpovednosti voči zodpovednému subjektu sa správny orgán nemôže uspokojiť bez ďalšieho len s kontrolným zistením učineným v rámci inšpekcie (ktoré naviac kontrolovaný subjekt od začiatku spochybňoval), ale bolo jeho povinnosťou, v súlade s ustanovením § 32 odst. 1 správneho poriadku vychádzať pri rozhodovaní zo skutočného stavu veci a za tým účelom vykonať riadne dokazovanie. Ako už bolo uvedené, výsledky inšpekcie sú podkladom pre začatie konania o uložení pokuty voči zodpovednému subjektu a jedným z dôkazov, ktorými je preukazované protiprávne konanie zodpovedného subjektu, avšak sami o sebe nenahrádzajú dokazovanie vykonané postupom stanoveným správnym poriadkom v rámci následne vedeného správneho konanie o uloženie sankcie.

21. S poukazom na vyššie uvedené, keď samotný žalobca namietal nesprávne, resp. nedostatočne zistený skutkový stav v dôsledku nevykonania riadneho dokazovania správnymi orgánmi, súd žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. e) S.s.p., tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

22. Súd rozhodol v zmysle § 175 S.s.p. aj o nároku na náhradu trov konania tak, že úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania v zmysle ust. § 167 ods. 1 S.s.p.. O výške trov potom rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo vyšší súdny úradník v zmysle ust. § 175 ods. 2 S.s.p..

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).