Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/29/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej vo veci starostlivosti súdu o mal. F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica - pracovisko Púchov, dieťa matky Mgr. Z. F., nar. XX.X.XXXX, bytom D. slobody XXXX/X, A., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou Okenica Šula & Co, s.r.o., Zámocká 30, Bratislava a otca Ing. F. F., nar. X.XX.XXXX, bytom P. XXX/X, N. - F., právne zastúpeného JUDr. Janou Ježíkovou, advokátkou, Advokátska kancelária Námestie A. Hlinku 29/34, Považská Bystrica, o zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 15. februára 2016, č.k. 5P/3/2016-67, takto

rozhodol:

I. Rozsudok v prvom výroku opravuje tak, že dátum zvýšenia výživného „...a to od 1.2.2012.“ správne znie „...a to od 1.2.2016.“

II. Rozsudok potvrdzuje.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zvýšil výživné zo strany otca na maloletého F. z doterajších 200 eur mesačne (z toho 60 eur určených na tvorbu úspor) na 220 eur mesačne (z toho 40 eur určených na tvorbu úspor), a to s účinnosťou od 1.2.2016 (v rozsudku nesprávne uviedol 1.2.2012). Rozhodol tak o návrhu matky, ktorá sa domáhala zvýšenia výživného z dôvodu nárastu potrieb maloletého, ktorý nastúpil do ZŠ ako aj z dôvodu podstatného nárastu príjmu otca od poslednej úpravy výživného v roku 2012. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vychádzal zo skutkových zistení, že o výživnom bolo naposledy rozhodované v roku 2012 pri rozvode manželstva rodičov maloletého, kedy bolo výživné určené sumou 200 eur mesačne, z ktorej 60 eur bolo určených na tvorbu úspor. V tom čase mal maloletý 4 roky a zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom, otec mal príjem priemerne 1.417,12 eur mesačne a matka mala príjem 217,24 eur mesačne pozostávajúci z rodičovského príspevku a rodinných prídavkov. Ohľadom pomerov v čase napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zistil, že maloletý je od 9/2015 žiakom 1. ročníka ZŠ, kde matka okrem školských pomôcok prispieva na družinu 7 eur mesačne a na stravu 25 eur mesačne. Okrem toho maloletý chodí na futbal a bedminton. Matka mu tiež platí poistku 21,25 eur mesačne a stavebné sporenie 111 eur mesačne. Maloletý má nepriaznivý zdravotný stav, má diagnostikovanú stredne ťažkú astmu, atopický ekzém, bližšie neurčenú poruchu imunitného systému, kombinovanú poruchu imunity a recidivujúce respiračné infekty dýchacích ciest, v dôsledku čoho každoročne absolvuje pobyt vo Vysokých Tatrách, kde náklady jeho a matky predstavujú každoročne cca 400 eur. Na strane matky maloletého súd prvej inštancie zistil, že pracuje pre Úrad hlavného lekára Ružomberok s priemerným mesačným príjmom 1.123 eur netto. Jej

mesačné náklady okrem stravy a ošatenia predstavujú náklady na byt 80,30 €, elektriku 30,- €, plyn 8,64 €, telefón 45- €, televíziu 14,90 €, ďalej spláca hypotéku vo výške 210,- € mesačne, pôžičku rodičom 80,- € mesačne. Čo sa týka otca maloletého, vychádzal súd prvej inštancie zo skutkových zistení, že je služobne zaradený ako profesionálny vojak OSSR, jeho priemerný mesačný príjem sa pohybuje od 1.419,- € do 1.433,- € netto. V súčasnosti bol prevelený a žije v Bratislave v byte svojej priateľky, ktorej prispieva na domácnosť 200,- €, ďalej na stravu, osobné, hygienické potreby náklady predstavujú 300,- € mesačne, telefón a internet 40,- € mesačne. Spláca hypotéku 170,- € mesačne, ktorú si vzal na zabezpečenie bývania, úver Štátnemu fondu rozvoja bývania 72,46 €, okrem toho cca 90,- € ho vyjdú mesačné náklady na pohonné hmoty za účelom stretávania sa s maloletým a 100,- € mesačne výdavky na maloletého počas styku.

2. Na základe právneho posúdenia podľa § 62, ods. 1, 2 a 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine súd prvej inštancie prijal záver, že maloletý v súčasnosti už navštevuje základnú školu, a teda je nepochybné, že vzrástli náklady na jeho výživu, ošatenie, školské pomôcky a podobne. Na druhej strane však pokiaľ ide o pomery rodičov, príjem otca je v podstate rovnaký ako v čase poslednej úpravy výživného, naopak príjem matky rapídne vzrástol, a to o takmer 1.000 eur, keď v roku 2012 bola na rodičovskej dovolenke a v súčasnosti je zamestnaná, a teda sa zvýšila jej možnosť podieľať sa na výživnom pre maloletého porovnateľnou, ak nie takou istou sumou ako otec. Pokiaľ ide o zhoršený zdravotný stav maloletého, táto skutočnosť bola súdu známa už v čas poslednej úpravy výživného, súd na ňu prihliadol už v čase keď bolo výživné určené sumou 200,- €, a teda v tomto smere nemožno hovoriť o zmene pomerov. Pokiaľ matka poukazovala na výdavky v súvislosti s BSM, ani na tieto súd neprihliadol, keďže rovnaké výdavky mal i otec, naviac matke zostal byt so zariadením a otec bol nútený si nové bývanie zaobstarať. Pokiaľ ide o pôžičky rodičov, tieto súd nemohol vziať do úvahy z dôvodu, že výživné má pred takýmito výdavkami rodičov prednosť. Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie zato, že výživné tak ako ho matka žiada je neadekvátne odôvodneným potrebám maloletého. Vychádzal zo skutočnosti, že pokiaľ matka prispeje na výživu maloletého aspoň sumou 150,- €, čo by zodpovedalo jej pomerom, spolu s výživným od otca suma 330,- € je dostatočná na výživu ani nie 8 ročného dieťaťa, a to vzhľadom na jeho potreby a aj vzhľadom na skutočnosť, že maloletý sa má podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Zistenej zmene pomerov tak podľa súdu prvej inštancie zodpovedalo zvýšenie výživného na sumu 220,- €, teda o 20,- €, z ktorej sumy bude otec na výživu prispievať 180,- € (o 40,- € viac ako v čase poslednej úpravy výživného) a na úspory 40,- €. Pokiaľ ide o tvorbu úspor, súd prvej inštancie nepovažoval za vhodné s poukazom na záujem maloletého túto sumu úplne zrušiť. Súd prvej inštancie výživné zvýšil od 1.2.2016, teda odo dňa podania návrhu, nakoľko nevidel žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa pre priznanie výživného od 15.8.2015, keď matke nič nebránilo, aby si návrh podala už skôr, a to odo dňa nástupu maloletého na povinnú školskú dochádzku. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

3. Proti rozsudku podala odvolanie matka, ktorá žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Z procesného hľadiska namietala, že nemala možnosť sa riadne oboznámiť s vyjadrením otca, ktoré jej bolo doručené krátkou cestou na pojednávaní a bolo plné zavádzajúcich skutočností. Matka namietala nesprávne vyhodnotenie tvrdení otca o jeho výdavkoch, majetkových pomeroch a životnej úrovni, ku ktorým súd prvej inštancie nevykonal dôkazy, ale tvrdenia otca si osvojil bez náležitého dokazovania. Napadnutému rozhodnutiu matka vyčítala nesprávne vyhodnotenie nárastu potrieb maloletého najmä v súvislosti so školskou dochádzkou a zdravotným stavom. Sumu 180 eur určenú z výživného zo strany otca na spotrebu považovala za neúmerne nízku k potrebám maloletého a v tejto súvislosti tak považovala za nedôvodnú tvorbu úspor pre maloletého. V ďalšom obsahu odvolania sa matka zaoberala bytovou otázkou otca a jeho nákladmi na živobytie a vyporiadanie BSM a považovala za dôvodné, aby v súlade s rozhodovacou praxou súdov SR bola výška výživného určená v rozsahu 20 % - 30 % príjmu otca, t.j. 280 - 420 eur mesačne. Za nesprávne považovala, že súd prvej inštancie ako adekvátne výživné z jej strany zohľadnil sumu 150 eur mesačne, pretože takýto rozsah vôbec nezohľadňuje jej osobnú starostlivosť o maloletého. Nesúhlasila ani so záverom súdu prvej inštancie o určení dátumu zmeny výšky výživného, keď je zrejmé, že rozhodujúcim kritériom je zmena pomerov, ku ktorej došlo najmä nástupom na ZŠ. Matka tiež žiadala určiť splatnosť k 15. Dňu predchádzajúceho mesiaca, čo je v súlade s ustálenou praxou súdov SR.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

5. Kolízny opatrovník žiadal o odvolaní rozhodnúť s prihliadnutím na potreby maloletého a pomery rodičov.

6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 v spojení s § 59 a nasl. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387.

7. V prvom rade sa zoberal námietkou procesného charakteru spočívajúcou v matkou tvrdenej nedostatočnej možnosti oboznámiť sa s vyjadrením otca doručeným krátkou cestou na pojednávaní, na ktorom bolo vo veci rozhodnuté, odvolací súd uvádza, že v tomto smere by súd prvej inštancie pochybil iba v prípade, pokiaľ by nedal matke priestor na doručenú písomnosť reagovať. Ako však vyplýva zo zápisnice z pojednávania, po doručení vyjadrenia otca, matka možnosť vyjadriť sa na pojednávaní dostala. Pokiaľ v rámci nej nenamietala nedostatok časového priestoru na oboznámenie sa s vyjadrením otca, nie je možné túto okolnosť namietať až v odvolaní. Pojednávanie totiž predstavuje proces, v rámci ktorého sú typicky prezentované tvrdenia účastníkov a vykonávané dôkazy, a to spravidla v širšom rozsahu. Z hľadiska procesnej ekonómie nie je možné za každým tvrdením či dôkazom poskytovať účastníkom taký priestor, ktorý by vyžadoval odročenie pojednávania, ale na tvrdenia a dôkazy musí byť reagované bezprostredne v priebehu pojednávania. To však nevylučuje, aby kedykoľvek v priebehu pojednávania účastník požiadal o poskytnutie priestoru a odročenie pojednávania na reakciu na nové tvrdenie či dôkaz, pretože niektoré zásadné tvrdenia, či významné dôkazy môžu širší priestor na ich „spracovanie“ objektívne vyžadovať. V takom prípade je povinnosťou konajúceho súdu sa žiadosťou účastníka zaoberať a pokiaľ jej nedôvodne nevyhovie, jedná sa o pochybenie, s možným dopadom na riadny priebeh súdneho konania a prípadne aj správnosť napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ však účastník na tvrdenia či dôkazy oboznámené priamo na pojednávaní nereaguje už tu žiadosťou o odročenie za účelom ich vyhodnotenia a zaujatia stanoviska, nemôže neskôr v rámci opravného prostriedku namietať správnosť postupu konajúceho súdu, ktorý riadne a plynule pokračoval v konaní.

8. K veci samej je v prvom rade potrebné uviesť zásady rozhodovania o zmene výšky výživného. Zmena výšky vyživovacej povinnosti, ktorá bola predmetom konania aj v tomto prípade, je možná iba vtedy, ak došlo na strane výživou povinných osôb alebo výživou oprávnenej osoby k zmene pomerov (ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine). Pritom postačuje, ak k podstatnej zmene pomerov dôjde čo i len na strane jedného zo subjektov právneho vzťahu výživného na maloleté dieťa. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná, dlhší čas trvajúca zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Ide napríklad o také zvýšenie zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou pomerov môže byť tiež vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti rodiča a pod. Podľa ods. 3 tohto zákonného ustanovenia pri posudzovaní, či došlo k zmene pomerov podľa ods. 1, sa vždy musí prihliadnuť na vývoj životných nákladov. Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa v každom prípade použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určovanie príslušného druhu výživného.

9. Základnými kritériami na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (ust. § 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine), s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa ( ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine). Platí zásada, že skoršie určené výživné je možné zmeniť len vtedy, ak sa výrazne zmenia rozhodujúce okolnosti, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia, a to tak na strane oprávneného, t.j. dieťaťa ako aj na strane povinného, t.j. rodiča. Rozhodnutie o zmene výšky výživného nesmie nanovo prehodnocovať východiská predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena výšky výživného teda nesmie byť založená na revízii predchádzajúceho rozhodnutia. Najmä uvedený záver je významný v tomto konaní.

10. K namietanému nesprávnemu vyhodnoteniu tvrdení otca o jeho výdavkoch, majetkových pomeroch a životnej úrovni odvolací súd poukazuje, že v konaní bol zásadným skutkovým východiskom z hľadiska pomerov otca jeho príjem. Ten bol správne zistený vo výške v zásade nezmenenej oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu, a to nielen z tvrdenia otca, ale aj z listinného dôkazu (mzdového listu).

Pokiaľ sa týka výdavkov otca, na nich rozhodnutie o rozsahu zvýšenia výživného založené nebolo, keď dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie nezvýšil výživné vo väčšom rozsahu bol nárast príjmu matky. V konaní napokon nebolo tvrdené a ani inak nevyšlo najavo, že by sa výdavky otca oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu mali významne znížiť, a ako bolo uvedené bez zásadnej zmeny v tejto otázke je iné hodnotenie oproti predchádzajúcom rozhodnutiu pri zmene výživného neprípustné. Námietky matky smerujúce k výdavkom otca tak neboli ako odvolací dôvod uplatnené opodstatnene. Rovnako tak je pri zmene výživného a nezmenenom príjme otca nedôvodný poukaz na obvyklý rozsah výživného podľa rozhodnutí iných súdov, keďže zmena výživného na tom založená by v danom prípade predstavovala práve neprípustnú revíziu predchádzajúceho rozhodnutia o určení výživného.

11. Nesprávne nebolo ani vyhodnotenie nárastu potrieb maloletého najmä v súvislosti so školskou dochádzkou, pretože práve na tejto okolnosti bolo zvýšenie výživného založené. Súčasne bol správne zohľadnený dopad nárastu uvedených výdavkov na vyživovaciu povinnosť otca, keďže primárne mal dopad na podiel zo strany matky pre významný nárast jej príjmu a nie na podiel otca, ktorého príjem ostal nezmenený. Čo sa týka zdravotného stavu maloletého, k tomu súd prvej inštancie správne uviedol, že sa nejedná o zmenu pomerov, keď zhoršený zdravotný stav a zvýšené výdavky s tým súvisiace boli zohľadnené už pri predchádzajúcom rozhodnutí. Nebolo dôvodné ani úplné zrušenie tvorby úspor, pretože pri pomeroch oboch rodičov to ich finančná situácia dovoľuje, čo napokon vyplýva aj zo skutočnosti, že úspory maloletému vytvára aj samotná matka formou stavebného sporenia. Podiel otca sumou 180 eur mesačne na spotrebu maloletého je pri príjme matky viac ako 1.100 eur mesačne a tomu zodpovedajúcom podiele na spotrebe maloletého skutočne dostatočným pre spotrebu prváka na ZŠ. Možno sa však stotožniť s matkou, že jej finančný podiel na výžive maloletého nemožno pri jej osobnej starostlivosti o maloletého uvažovať až vo výške 150 eur mesačne. Aj nižšia suma než 330 eur mesačne na spotrebu prváka ZŠ by však mala byť dostatočná, keď nejeden dospelý vyžije z minimálnej mzdy niečo viac než 400 eur mesačne.

12. Čo sa týka určenia dátumu zvýšenia výživného, rozhodnutie o ňom je v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine možné v zásade až odo dňa podania návrhu, i keď k zmene významnej pre rozhodnutie došlo aj skôr. Výnimkou je prípad dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré sa však musia vzťahovať na prekážku skoršieho podania návrhu. Tá v danom prípade nebola zistená, a preto bolo napadnuté rozhodnutie aj z hľadiska určenia zmeny výšky správne, keď nepredchádzalo podaniu návrhu. Súd prvej inštancie napokon nepochybil ani v určení splatnosti výživného, i keď túto neurčil inak častým 15. dňom predchádzajúceho mesiaca, ale v podstate až uplynutím predchádzajúceho mesiaca. Aj uvedené určenie splatnosti zodpovedá povinnosti platiť výživné v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu (§ 76 ods. 1 Zákona o rodine).

13. Chybu v písaní, ktorej sa súd prvej inštancie dopustil v prvom výroku napadnutého rozhodnutia spočívajúcu v nesprávnom uvedení roku v dátume zmeny výšky výživného opravil odvolací súd v tomto rozhodnutí na základe § 224 CSP.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 52 CMP.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .