Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/48/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej veci žalobcu: H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX X., právne zastúpený JUDr. Michalom Hargašom, advokátom, so sídlom Miletičova 23, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: L.. L.. Y. I., L.., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX X., právne zastúpený Mgr. Zuzanou Bdžochovou, advokátkou, so sídlom Mickiewiczova 6, 811 07 Bratislava, o priznanie vyživovacej povinnosti takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobcu z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Plnoleté dieťa H. I., nar. XX. XX. XXXX, sa návrhom doručeným súdu dňa 06. 03. 2013, doplneným dňa 09.05.2013, domáhal, aby súd rozhodol o priznaní vyživovacej povinnosti otca na plnoletého vo výške 250,- Eur mesačne, a to tri roky spätne.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že mu jeho otec v roku 2008 po skončení strednej školy prestal platiť výživné vo výške 4 000 Sk priznané rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, č.k. 19C 88/99-58 zo dňa 25.6.2003. Svoj nárok na priznanie výživného odôvodnil tým, že v súčasnosti nie je schopný živiť sa a zabezpečovať svoje potreby sám, a to jednak z dôvodu, že od septembra 2012 študuje na P. škole U.. H. v X. denné štúdium a zároveň trpí chronickým ochorením, ktoré mu bráni zamestnať sa. Je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a z uvedených dôvodov je odkázaný na svoju matku, u ktorej býva, a ktorá ho živí.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení, doručenom súdu dňa 07.03.2014, žiadal návrh žalobcu ako nedôvodný zamietnuť s odôvodnením, že od rozvodu manželstva dodnes (viac ako 10 rokov) platí náklady na bývanie svojho dospelého syna, dospelej dcéry a ich matky a pri stretnutiach so synom, približne raz za mesiac, v období ostatných troch rokov, hoci predtým sa syn s otcom niekoľko rokov vôbec nestretával, dával synovi peniaze v hotovosti približne 50,- až 150,- Eur. Žalovaný sa bránil tiež tým, že svojmu synovi zaplatil školné na vysokej škole, a to 200,- Eur v 9/2012; 400,- Eur v2/2013 a 400,- Eur v 10/2013.

4. Súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol na pojednávaní, konanom dňa 07.07.2014, a to rozsudkom č. k. 5C/48/2013-108, ktorým návrh v časti o zaplatenie výživného pred podaním návrhu zastavil. Žalovanému určil, že je povinný platiť výživné na žalobcu H. I., nar. XX.XX.XXXX, vo výške 200,- Eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám žalobcu, a to od 1.3.2013 a zároveň určil, že zročné výživné za obdobie od 1.3.2013 do 30.6.2014 vo výške 3 200,- Eur je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd návrh žalobcu zamietol.

5. Proti rozsudku súdu prvého stupňa sa odvolal žalovaný a napadol ním výrok, ktorým bolo žalobe vyhovené, ako i výrok o náhrade trov konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že návrh v celom rozsahu zamietne, resp. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Uviedol, že sa nestotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, uvedenými v napadnutom rozhodnutí, nakoľko sú podľa neho v rozpore s výsledkami dokazovania. Namietal, že súd prvého stupňa konal vo veci samej na základe písomného podania, ktoré nespĺňalo všetky náležitosti návrhu na začatie súdneho konania. Rovnako tak plnomocenstvá, ktoré predložila bývalá manželka ako údajná splnomocnená zástupkyňa žalobcu. Ďalej uviedol, že súd nesprávne priznal zročné výživné už odo dňa 01.03.2013, keďže v konaní nebolo preukázané, že návrh podal samotný žalobca. Namietal, že súd sa nevysporiadal s jeho námietkou, že všetky tvrdenia uvedené v návrhu boli v konaní preukázané ako nepravdivé. Žalobca v konaní nepreukázal ani jeden výdavok, na ktorý poukazoval.

6. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť platiť výživné na žalobcu a zaplatiť zročné výživné s poukazom na § 221 ods. 1 písm. h) O.S.P. a podľa ods. 2 tohto ustanovenia zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvého stupňa musieť (ak opätovne dospeje k záveru o obnovení vyživovacej povinnosti ) určiť vyživovaciu povinnosť odo dňa podania návrhu (§ 77 Zákona o rodine) a popísať postup výpočtu zročného výživného so zohľadnením súm zaplatených žalovaným v danom období.

7. Podľa § 391 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

8. S poukazom na pokyn odvolacieho súdu, ktorého právnym názorom je súd prvého stupňa viazaný, sa mal súd pri svojom rozhodovaní bližšie zaoberať a zisťovať skutočnosťami, z akých dôvodov žalobca začal študovať na vysokej škole, prečo k tomuto štúdiu pristúpil až po štyroch rokoch od ukončenia stredoškolského štúdia, či ide skutočne o racionálnu prípravu na budúce povolanie, keďže štúdium na vysokej škole (vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce) úplne jednoznačne nenadväzuje na predchádzajúcu školu (súkromná obchodná akadémia), či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu (napríklad z hľadiska uplatnenia absolventov), či zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce a v neposlednom rade aj tým, či sa žalobca tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou, teda či nedosahuje neprimerané množstvo absencií (rozumne vysvetliteľných a doložených), a či dosiahnuté študijné výsledky potvrdzujú jeho skutočný záujem o zvolený odbor. Zároveň bude potrebné zohľadniť a preveriť zdravotný stav žalobcu s ohľadom na ním tvrdené ochorenie a vyhodnotiť, či skutočne je u neho objektívna nemožnosť živiť sa samostatne.

9. Súd vychádzal pri opätovnom rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, a to žalobou žalobcu, výsluchom žalobcu a žalovaného, prednesmi právnych zástupcov žalobcu a žalovaného, ako aj listinnými dôkazmi založenými v spise, prihliadol na celý obsah spisového materiálu a všetko, čo inak v konaní vyšlo najavo.

10. Z lekárskej správy MUDr. O. U. zo dňa 07.08.2015 súd zistil, že žalobca je od septembra 2011 v sledovaní Internej ambulancie na L. T. X, X., od toho času mu boli robené početné vyšetrenia vrátane špecializovaných vyšetrení na objasnenie zdravotných ťažkostí pacienta, bola mu podávaná cielená liečba príslušnými špecialistami bez väčšieho pozitívneho efektu na jeho zdravotné ťažkosti. Stav bol záverovaný ako únavový syndróm. Z dlhodobého hľadiska je zdravotný stav závažný a neumožňuje jeho zaradenie do pracovného procesu a zaistenie finančných prostriedkov na živobytie vlastným pričinením.

11. Z vyjadrenia všeobecnej lekárky pre dospelých MUDr. H. T. zo dňa 21.08.2015 súd zistil, že žalobcovi bolo diagnostikované ochorenie chronický únavový syndróm od r. 2011, odkedy je sledovaný u internistu MUDr. O. U..

12. Z výsluchu žalobcu na pojednávaní dňa 12.10.2015 vyplynulo, že hoci po skončení strednej školy mal úmysel študovať na vysokej škole, ale chcel skúsiť niečo nové, mimo územia SR, a preto odišiel do H., kde vykonával prácu kuchára, resp. pripravoval jedlá na grile. V H. nastali neočakávané udalosti, zhoršil sa mu zdravotný stav a ochorel. Z tohto dôvodu sa vrátil na Slovensko, ale nechcel len ležať v

posteli, a preto sa rozhodol študovať na vysokej škole, ktorú vzhľadom na jeho zdravotný stav študuje od začiatku individuálne.

13. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 27.03.2015, č. 87020564620, súd zistil, že žalobca podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Bratislava zo dňa 02.03.2015nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je 30 %.

14. Z výpisu zo živnostenského registra a štatistického úradu, predloženého právnou zástupkyňou žalovaného na pojednávaní dňa 16.11.2016, mal súd preukázané, že žalobca odo dňa 17.03.2016 vykonáva podnikateľskú činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba, pričom je registrovaný aj ako platiteľ dane z pridanej hodnoty. Predmetom podnikania sú kuriérske služby.

15. Súd pri právnom posúdení veci postupoval podľa ust. § 62, § 63, §75 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine.

16. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine právo dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

17. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

18. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

21. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

22. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

23. Podľa § 75 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

24. Podľa ust.§ 63 ods. 1 rodič, ktorý má príjmy z inej ako závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenia ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima.

25. Súd sa v prvom rade vysporiadal s otázkou, či žalobca s poukazom na ust. 62 ods. 1 Zákona o rodine nie je schopný živiť sa sám, pričom na základe vykonaného dokazovania dospel jednoznačne k záveru,

že žalobca je toho času schopný živiť sa sám, vzhľadom na to, že od 17.03.2016 vykonáva podnikateľskú činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba, pričom je registrovaný aj ako platiteľ dane z pridanej hodnoty. Žalobca túto skutočnosť pred súdom zatajil. S poukazom na uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že u žalobcu absentuje objektívna nemožnosť živiť sa samostatne, vzhľadom na ktorú nemohlo dôjsť k obnove vyživovacej povinnosti žalobcu ako povinného. Tento záver súdu sa vzťahuje aj k obdobiu od podania návrhu do času, kedy začal žalobca vykonávať podnikateľskú činnosť, keďže žalobca v konaní nepreukázal ani netvrdil, že došlo k zmene jeho zdravotného stavu smerom k jeho zlepšeniu. Sumarizujúc uvedené závery súd s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a ust. § 62 Zákona o rodine uzavrel, že žalobca nemá nárok na výživné od žalovaného, svojho otca a preto návrh žalobcu zamietol.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to na Krajský súd v Bratislave, cestou Okresného súdu Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach. Rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie v ňom uvedenej. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený je oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 a nasl. uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.