Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Cb/174/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v spore žalobcu: Eko Strada s.r.o., IČO: 43966292, Sverepec 381, 017 01 Považská Bystrica, zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., IČO: 36862711, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: EUROKAPITAL, a.s., IČO: 36759309, Ružinovská 3, 821 02 Bratislava, zast. JUDr. Lenka Maďarová, advokátka, Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, o zaplatenie 8.880,71 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 8.880,71 eur s 9,25 % ročným úrokom z omeškania • zo sumy 8.092,59 eur od 05.12.2013 do 21.05.2014, • zo sumy 7.592,59 eur od 23.05.2014 do zaplatenia, • zo sumy 1.288,12 eur od 05.01.2014 do zaplatenia a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Súd vzájomnú žalobu žalovaného z a m i e t a .

III. Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 07.04.2014 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 9.380,71 eur s 9,25 % ročným úrokom z omeškania titulom neuhradenia faktúr za prepravu tovaru. 2. Podaním zo dňa 12.06.2014 žalovaný podal proti vydanému platobnému rozkazu odpor a zároveň vzájomnú žalobu, ktorou žiadal od žalobcu zaplatenie sumy 6.853,99 eur s 9,15 % ročným úrokom z omeškania od 12.06.2014 do zaplatenia titulom náhrady škody - ušlého zisku, ktorý mal žalovanému vzniknúť porušením povinnosti žalobcu (nevykonaním objednávky žalovaného v určenom rozsahu). 3. Uznesením č. k. 22Cb/174/2014-141 zo dňa 10.11.2015 súd konanie v časti istiny 500,- eur zastavil na základe čiastočného späťvzatia žaloby a pripustil zmenu petitu vzájomnej žaloby žalovaného (odôvodnenej vznikom ďalšieho ušlého zisku na strane žalovaného) tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu 13.531,33 eur s 9,15 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 6.853,99 eur od 12.06.2014 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 13.531,33 eur od 04.11.2015 do zaplatenia a trovy konania. 4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, vypočutím sporových strán, prednesom ich právnych zástupcov, výsluchom svedkov a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci:

Objednávkou č. 10/2013/EK/P zo dňa 30.05.2013 si žalovaný objednal prepravu kameniva v čase od 31.05.2013 po dobu päť mesiacov. Cena bola dohodnutá vo výške 2,40 eur za tonu bez DPH a účtovala sa faktúrami mesačne. Žalobca vyúčtoval žalovanému vykonanie prepravy v septembri 2013 faktúrou č. 20130524 v sume 10.115,74 eur zo dňa 30.09.2013 splatnou dňa 04.12.2013. Dňa 23.01.2014 žalovaný

uhradil časť faktúry v sume 2.023,15 eur, zvyšok vo výške 8.092,59 eur neuhradil. Žalobca vyúčtoval žalovanému vykonanie prepravy v októbri 2013 faktúrou č. 20130543 v sume 8.284,79 eur zo dňa 31.10.2013 splatnou dňa 04.01.2014. Dňa 27.11.2013 strany uzatvorili dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok, na základe čoho bola pohľadávka žalobcu znížená o 5.339,71 eur. Dňa 13.12.2013 žalovaný uhradil časť faktúry v sume 1.656,96 eur, zvyšok vo výške 1.288,12 eur neuhradil. Žalovaný dňa 22.05.2014 zaplatil žalobcovi sumu 500,- eur ako čiastočnú úhradu faktúry č. 20130524. Žalovaný tak do dnešného dňa neuhradil žalobcovi celkovú sumu 8.880,71 eur.

5. V odpore zo dňa 12.06.2014 nárok žalobcu žalovaný neuznal, nakoľko podľa jeho názoru zanikol započítaním s pohľadávkou žalovaného. Žalovaný tvrdí, že pri realizácii objednávky č. 10/2013/EK/P zo dňa 30.05.2013 žalobca porušil svoje povinnosti, nevykonal objednávku v určenom rozsahu, čím žalovanému vznikla škoda (ušlý zisk). Uviedol, že žalobca sa v objednávke zaviazal k preprave kameniva počas doby 5 mesiacov využitím 5 vozidiel. V skutočnosti však žalobca nevyužil všetky ním uvádzané vozidlá (v mesiaci 08/2013 dokonca nevyužil žiadne z 5 vozidiel), čím nenavozil požadované množstvo kameniva. Žalobca prepravil 413.618,90 ton, keby však riadne využil 5 vozidiel, naviezol by 448.584,90 ton. Žalobca tak pripravil žalovaného o zisk dosiahnutý na nedovezených 34.966,01 tonách kameniva, čo pri zisku 0,45 eur za tomu predstavuje stratu vo výške 15.734,70 eur. Túto škodu si žalovaný uplatnil voči žalobcovi faktúrou č. 14017 zo dňa 04.06.2014 splatnou dňa 11.06.2014 v sume 15.734,70 eur. Po započítaní uvedenej pohľadávky žalovaného s pohľadávkou žalobcu uplatnenou v tomto konaní sumou 8.880,71 eur je tak žalobca povinný zaplatiť žalovanému sumu 6.853,99 eur s príslušenstvom.

6. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 18.08.2014 uviedol, že so žalovaným nikdy nedošlo k dohode o množstve prepravovaného kameniva, nakoľko prepraviť 448.584,90 ton kameniva by nebolo reálne možné 5 vozidlami za 5 mesiacov. V mesiaci august 2013 prepravu žalobca nevykonal kvôli žalovanému, keďže tento nezaplatil cenu za už vykonané prepravy v mesiacoch jún a júl 2014. Žalovaného upozornil, že hneď ako od neho obdrží úhradu, pripraví vozidlo na ďalšiu prepravu. Zdôraznil, že žalovaný v období jún až október 2013 nikdy nežiadal žalobcu, aby vykonával prepravu všetkými 5 vozidlami a nikdy nežiadal prepraviť konkrétne množstvo kameniva. V tomto období si žalovaný zabezpečoval prepravu kameniva aj inými dopravcami. Žalovaný pre finančné problémy sľuboval splácať dlh prostredníctvom splátok, preto dňa 02.05.2014 žalobcovi zaslal email s návrhom dohody o splátkach (pohľadávka bola vo výške 9.380,71 eur). S navrhovanou dohodou však žalobca nesúhlasil.

7. Na pojednávaní dňa 02.03.2015 žalovaný doložil do spisu čestné prehlásenie P. T., ktorý pracuje pre žalovaného, v ktorom uviedol, že žalobca bol za jednotlivé porušovania viackrát z jeho strany upozorňovaný, nápravu však nevykonal. K vyhláseniu bola priložená tabuľka o tom, koľko kameniva mal žalobca pri ním určených vozidlách a doby vozenia navoziť.

8. Podaním doručeným súdu dňa 06.11.2015 žalovaný rozšíril vzájomnú žalobu, ktorou žiadal žalobcu o zaplatenie škody - ušlého zisku vo výške 22.412,04 eur, t.j. po započítaní pohľadávky žalobcu v sume 8.880,71 eur žiadal od neho zaplatiť sumu 13.531,33 eur s príslušenstvom. Vo vzájomnej žalobe uviedol, že žalobca porušil svoje povinnosti z predmetnej objednávky tým, že nevyužíval všetkých 5 vozidiel na prepravu, v mesiaci júl 2013 vykonal prepravu len počas 11 dní, v auguste 2013 nevykonal prepravu vôbec, v septembri 2013 vykonal prepravu len jedným vozidlom, v októbri 2013 vykonal prepravu len počas 10 dní. Dňa 17.04.2013 žalovaný uzavrel so spoločnosťou VÁHOSTAV - SK, a.s. ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej je záväzok žalovaného dodať kupujúcemu kameň v množstve 500 000 až 700 000 ton za cenu 4,35 eur/tona bez DPH s dopravou. Vzhľadom na existenciu tejto zmluvy bolo pre žalovaného v čase uzatvárania objednávky so žalobcom dňa 30.05.2013 smerodajné, koľkými vozidlami mu žalobca prepraví kamenivo na danej trase. Žalovaný vychádzal z priemerného množstva kameniva, ktoré reálne vozil žalobca, čo bolo priemerne 460 ton denne (3 vozidlami). Po prepočte na dni, bez víkendov a sviatkov, žalobca mohol za 5 mesiacov s použitím 5 vozidiel navoziť spolu 49 680 ton kameniva, reálne však navozil 18 552,17 ton. Žalovaný tak prišiel o zisk, ktorý by dosiahol, keby žalobca splnil objednávku riadne. Zisk žalovaného predstavuje 0,72 eur na 1 tonu kameniva bez DPH (4,35 eur za tonu vyplýva z uvedenej kúpnej zmluvy po odpočítaní nákladov za dopravu podľa predmetnej objednávky 2,40 eur za tonu a ceny kameňa v priemere 1,23 eur za tonu nakupovaného od KSR - KAMEŇOLOMY SR, s.r.o.), t.j. po vynásobení s neprepraveným množstvom kameniva žalobcom v množstve 31 172,83 ton ide o ušlý zisk vo výške 22.412,04 eur.

9. Na pojednávaní dňa 10.02.2016 svedok P. T., vedúci dopravy a logistiky u žalovaného uviedol, že podpis na objednávke nie je jeho, ale p. R., podpredsedu predstavenstva žalovaného. Telefonicky komunikoval s p. U., s ktorým dohodli prepravu a na základe ústnej dohody vystavili žalobcovi objednávku. S p. U. sa dohodli na určitom počte vozidiel, ktoré budú jazdiť, na základe čoho vedel vypočítať, koľko kameniva bude prepravené za určité obdobie. Rátal s tým, že sa budú točiť všetky vozidlá, p. U.U. navyše povedal, že vezme aj viac vozidiel, ak sa mu nejaké uvoľnia. Pre ich spoločnosť vykonávali prepravu aj ďalšie prepravné spoločnosti, pričom objednávku vypracoval žalovaný a bola rovnaká pre všetky prepravné spoločnosti. V zmysle objednávok je to tak, že koľko ton prevezie ten-ktorý prepravca, toľko ton bude mať zaplatených. Dá sa presne určiť, koľko prepravcov bolo zainteresovaných na predmetnej zákazke a aj to, koľko previezli ton. Prepravcovia nemali určené ani minimálne ani maximálne množstvo, ktoré majú za určité obdobie odviezť. Keď mali poskytnuté auto, tak prepravca na nich väčšinou tlačil, aby to auto bolo maximálne využité. Po celú dobu vozenia poukazoval na to, že autá sa netočia naraz v zmysle objednávky. Namietal to telefonicky p. U. staršiemu, počas dovolenky p. U. mladšiemu. Mohlo sa stať aj u iných prepravcov, že niektoré dni vozili s menším počtom dohodnutých áut. Keď sa pýtal p. U., prečo neposiela naraz všetky autá, tak mu povedal, že má aj iné zákazky, na ktoré predmetné autá používa. Pán U. poznal ich požiadavku, aby dennodenne vozili kamenivo všetky autá. Bolo možné pracovať a točiť autá 7 dní v týždni. Avšak z určitých dôvodov niekedy vypustili dni vozenia. Zákazka súvisela s výstavbou diaľnice. Zákazka bola časovo obmedzená, túto zákazku dostali od spoločnosti Váhostav. Pán U. starší vedel o všetkých súvislostiach. Čo sa týka trasy prepravy, jedno auto vedelo počas dňa urobiť 6-7 otočiek, trasa bola prijateľná aj z toho dôvodu, že prázdne vozidlá išli do kopca aj z kopca. Pán U. vedel všetky podrobnosti ohľadne celého fungovania prepravy. Raz-dvakrát sa stala situácia, že autá prišli, avšak nemohli ich naložiť, lebo žalovaný nezaplatil kamenivo a nemohli ho ani naložiť. Avšak táto záležitosť bola do hodiny vyriešená.

10. V podaní zo dňa 16.05.2016 žalovaný uviedol, že na realizáciu kúpnej zmluvy so spoločnosťou VÁHOSTAV - SK, a.s. využíval 17 dopravcov, pričom každý z dopravcov používal na prepravu všetky v objednávke uvedené vozidlá počas 6 dní v týždni (niektorí aj v nedeľu a sviatky) nepretržite počas 5 mesiacov (s výnimkou jedného dopravcu, u ktorého to bolo počas 3 mesiacov). Určením typu vozidla dopravcu a ich počtu, žalovaný vedel vypočítať koľko vozidiel potrebuje na to, aby splnil podmienky uvedenej kúpnej zmluvy. Prax dopravcov je taká, že množstvo prepravovaného tovaru sa určuje ako súčin hmotnosti určenej podľa druhu vozidla, počtu otočiek a počtu vozidiel použitých na prepravu.

11. Na pojednávaní dňa 30.05.2016 N.. T. U. uviedol, že u žalobcu mal funkciu vedúceho dopravy. Objednávku z 30.05.2013 podpísal on. Objednávka zo dňa 30.05.2013 má byť doplnením prvej objednávky, ktorá bola uskutočnená pár dní predtým. Objednávka z 30.05.2013 sa robila preto, aby sa doplnili ŠPZ vozidiel, lebo bez toho by neboli naložené materiálom. Dohoda o objeme znela tak, že koľko odvezú, toľko dostanú zaplatené, nebol dohodnutý žiaden konkrétny objem. Vozia aj pre iné spoločnosti, v niektorých prípadoch konkrétny objem majú dohodnutý, inde nie. Stávali sa situácie, keď vozidlo prišlo do areálu a buď nenaložené odišlo, alebo muselo čakať istú dobu, kým bude naložené z dôvodu nezaplatenia kameňa objednávateľom. Boli dni, kedy sa nevozilo z dôvodu neuhradenia faktúr žalovaným. Principiálne sa vozilo celých 5 mesiacov každý deň od pondelku do soboty s určitým výnimkami. Tie výnimky nám oznamoval p. T. z rôznych dôvodov. Je všeobecne známa vec, že viac prepravcov má problémy so žalovaným. Tento prípad brali len ako doplnok k zákazkám, ktoré majú dominantné na dlhšie časové obdobie. Nemohol by preto zobrať typ objednávky, kde by sa zaviazal poskytnúť 5 vozidiel na plný úväzok. Iba jedno vozidlo v tomto prípade jazdilo od pondelka do soboty tak, ako spomínal. To jedno vozidlo bolo stále to isté, bolo to vozidlo L. s prívesom. Tento typ auta nevedel využiť pri dominantných zákazkách. Podľa objednávky mohol použiť od pondelka do soboty všetkých 5 vozidiel, ale nemusel. Vždy keď s p. T. telefonoval, tento mu oznámil, že potrebuje viac vozidiel a vždy odo neho dostal odpoveď, že dáva koľko môže. Dôvod, pre ktorý sa prestalo pre žalovaného voziť bol nezaplatený kameň a nezaplatené faktúry žalobcu. V mesiaci august nevozili preto, lebo nemali zaplatené za jún a júl. Ostali nezaplatené mesiace september, október. Pred prevzatím tejto objednávky komunikoval s p. W., s ktorým celú záležitosť odkonzultoval. Pán W. vedel, že nie som schopný voziť celých 5 mesiacov dennodenne s 5 autami. Na stretnutí s p. W., na ktorom rokovali o podmienkach zmluvy, resp. objednávky, bol určitý časový úsek prítomný aj p. T.. O objeme sa nikdy nerozprávali. Podľa jeho názoru ani p. W.H. v čase rokovania nemohol vedieť, o aké objemy pôjde, keďže sám žalovaný mal uzavretú zmluvu s Váhostavom, v ktorej tiež nebolo upresnené celkové množstvo objemu a mali si mesačne upresňovať množstvá. Počas trvania obchodného vzťahu p. T. s ním komunikoval 3-4 krát za mesiac za účelom odsúhlasenia množstva za predchádzajúci mesiac, fakturácie, technických

problémov s nakladaním a i. Kameň nebol zaplatený zhruba 4-5 krát za celé obdobie. Táto situácia bola odstránená spravidla do druhého dňa. Nie je pravdou, že problém s nezaplateným kameňom bol do hodiny vyriešený. Nie je pravdou ani to, že by ho p. T. pred uzavretím objednávky informoval o presnom množstve kameniva, ktoré treba navoziť. Denne urobilo jeho vozidlo 4-6 otočiek.

12. Na pojednávaní dňa 16.11.2016 štatutárny zástupca žalovaného T. W. uviedol, že sa zúčastnil rokovaní, z ktorých vyplývalo to, že dopravca je ochotný poskytnúť 5 vozidiel na vykonanie dopravy na predmetnú zákazku. Bol oboznámený s trasou aj materiálom. Podľa jeho názoru vozidlá mali byť neustále k dispozícií od pondelka do piatku, pričom mohli voziť aj v sobotu a nedeľu 5 mesiacov nepretržite. Osoba v kameňolome musela mať nejakú informáciu o tom, aké vozidlá s akými ŠPZ mohla naložiť. Nikdy neurčujú ani rámcovo, koľko ton má vozidlo odviezť. Snažili sa platiť žalobcovi ako sa dalo, na konci to bolo horšie, keďže Váhostav išiel do reštrukturalizácie. Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal tú skutočnosť, že žalobca mal voziť náklad nepretržite všetkými vozidlami. Ani nepreukázal množstvo objemu, ktoré by mal prepraviť. Konateľka žalobcu J. U. dodala, že nikdy sa nezaviazali voziť naraz všetkými autami, keďže mali aj iné zákazky, ktoré museli vybavovať. Suma, ktorú sa snaží žalovaný započítať sa nedá relevantným spôsobom zdôvodniť. Zo strany žalovaného ide o účelové konanie. Právny zástupca žalovaného uviedol, že pohľadávka žalobcu zanikla započítaním s pohľadávkou ušlého zisku. Časová pravidelnosť vozenia vyplýva priamo z objednávky, a to v časti, kde sa hovorí o mesačnej fakturácii a doby trvania 5 mesiacov. V objednávke sú presne špecifikované vozidlá, ktoré mali byť použité na prepravu kameniva. V zmysle § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka ustanovuje, že sa má prihliadať na všetky okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvy, vrátane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe. Tieto veci boli v konaní preukázané, rovnako ako aj výpočet ušlého zisku.

13. Podľa § 610 Obchodného zákonníka zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).

Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

Podľa § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.

Podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

Podľa § 757 Obchodného zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.

Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 379 Obchodného zákonníka nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. účinného do 31.12.2014, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v období od 13.11.2013 do 10.06.2014 bola 0,25 %.

14. Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že na základe objednávky žalovaného č. 10/2013/ EK/P zo dňa 30.05.2013, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 04.06.2013, žalobca začal s výkonom prepravy tovaru pre žalovaného, čím došlo k uzatvoreniu zmluvy o preprave konkludentným spôsobom. Žalobca vykonával pre žalovaného prepravu kameniva z Lomu Baranová - Veľká Čierna do Považského Podhradia a späť prostredníctvom piatich vozidiel MAN TGA počas piatich mesiacov (pri cene 2,40 eur za jednu prevezenú tonu bez DPH). Vykonanie prepravy v septembri 2013 žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 20130524 v sume 10.115,74 eur zo dňa 30.09.2013 splatnou dňa 04.12.2013. Dňa 23.01.2014 žalovaný uhradil časť faktúry v sume 2.023,15 eur, zvyšok vo výške 8.092,59 eur neuhradil. Žalobca vyúčtoval žalovanému vykonanie prepravy v októbri 2013 faktúrou č. 20130543 v sume 8.284,79 eur zo dňa 31.10.2013 splatnou dňa 04.01.2014. Dňa 27.11.2013 strany uzatvorili dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok, na základe čoho bola pohľadávka žalobcu znížená o 5.339,71 eur. Dňa 13.12.2013 žalovaný uhradil časť faktúry v sume 1.656,96 eur, zvyšok vo výške 1.288,12 eur neuhradil. Žalovaný dňa 22.05.2014 zaplatil žalobcovi sumu 500,- eur ako čiastočnú úhradu faktúry č. 20130524. Žalovaný tak do dnešného dňa na základe uvedených faktúr neuhradil žalobcovi celkovú sumu 8.880,71 eur, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania. Výška žalobcovej pohľadávky voči žalovanému v konaní nebola sporná. Žalobca svoju zmluvnú povinnosť prepraviť tovar splnil, preto mu vzniklo právo na zaplatenie odplaty. Žalovaný však svoju zmluvnú povinnosť uhradiť uvedené faktúry za prepravu tovaru nesplnil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania a žalobcovi popri práve na zaplatenie dlžnej istiny vzniklo aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške 9,25 % ročne podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. účinného do 31.12.2014.

15. Žalovaný však v konaní namietal, že pohľadávka žalobcu (hoci jej výška nie je sporná) zanikla započítaním s pohľadávkou žalovaného na náhradu škody (ušlého zisku), ktorá žalovanému vznikla porušením zmluvných povinností pri realizácii objednávky č. 10/2013/EK/P zo dňa 30.05.2013, keď žalobca nevykonal predmetnú objednávku v určenom rozsahu, t. j. uskutočnením prepravy kameniva na základe využitia všetkých piatich vozidiel naraz počas doby piatich mesiacov. Žalovaný vyčíslil ušlý zisk v sume 22.412,04 eur, pričom po započítaní pohľadávky žalobcu v sume 8.880,71 eur žiadal od neho zaplatiť sumu 13.531,33 eur s príslušenstvom, ktorú si v tomto konaní uplatnil vzájomnou žalobou. Žalovaný tvrdí, že žalobca nevyužíval na prepravu všetkých päť vozidiel, v mesiaci júl 2013 vykonal prepravu len počas 11 dní, v auguste 2013 nevykonal prepravu vôbec, v septembri 2013 vykonal prepravu len jedným vozidlom a v októbri 2013 vykonal prepravu len počas 10 dní. Vzhľadom na existenciu kúpnej zmluvy, ktorú žalovaný uzatvoril so spoločnosťou VÁHOSTAV - SK, a.s. dňa 17.04.2013 na dodanie kameniva v množstve 500 000 až 700 000 ton bolo podľa tvrdenia žalovaného pre neho smerodajné koľkými vozidlami mu žalobca prepraví kamenivo na danej trase. Pri výpočte ušlého zisku žalovaný vychádzal z priemerného množstva kameniva, ktoré reálne vozil žalobca, t. j. 460 ton denne tromi vozidlami. Po prepočte na dni, bez víkendov a sviatkov, žalobca mohol za päť mesiacov s použitím piatich vozidiel navoziť spolu 49 680 ton kameniva, reálne však navozil 18 552,17 ton. Ušlý zisk žalovaného tak podľa jeho tvrdenia predstavuje 0,72 eur na jednu tonu kameniva bez DPH (4,35 eur za tonu vyplýva z uvedenej kúpnej zmluvy po odpočítaní nákladov za dopravu podľa predmetnej objednávky č. 10/2013/EK/P zo dňa 30.05.2013 vo výške 2,40 eur za tonu a ceny kameňa v priemere 1,23 eur za tonu nakupovaného od KSR - KAMEŇOLOMY SR, s.r.o.),

t.j. po vynásobení s neprepraveným množstvom kameniva žalobcom v množstve 31 172,83 ton ide o ušlý zisk vo výške 22.412,04 eur. Vykonaným dokazovaním však súd dospel k záveru, že nárok žalovaného na náhradu škody (ušlého zisku) vo výške 22.412,04 eur voči žalobcovi je v celom rozsahu nedôvodný, nakoľko žalovaný nepreukázal existenciu všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, a to porušenie povinnosti žalobcu zo záväzkového vzťahu, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. V prvom rade súd považuje za potrebné uviesť, že v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že zo zmluvy o preprave uzavretej medzi žalobcom a žalovaným vyplývala povinnosť žalobcu vykonať prepravu kameniva prostredníctvom všetkých piatich vozidiel uvedených na objednávke č. 10/2013/EK/P zo dňa 30.05.2013 súčasne, rovnako ako z nej nevyplývala ani povinnosť žalobcu vykonať prepravu určitého konkrétneho množstva kameniva. Z predmetnej objednávky žalovaného tieto skutočnosti vôbec nevyplývajú a nevyplývajú ani z výsluchu svedka N.. T. U., či z vyjadrenia konateľky žalobcu na pojednávaní, teda súd z nich nemá za preukázané, že by úmyslom konajúcej osoby za žalobcu bolo zmluvne sa zaviazať na prepravu tovaru piatimi vozidlami súčasne (a o množstve tovaru na prepravu ani nehovoriac). N.. U. ako vedúci dopravy u žalobcu na pojednávaní výslovne uviedol, že neexistovala dohoda so žalovaným o konkrétnom množstve tovaru, ktoré by bolo pre žalovaného potrebné prepraviť, ale že žalobca mal jednoducho dostať zaplatené podľa toho, aké množstvo tovaru pre žalovaného prevezie. Potvrdil, že so štatutárnym zástupcom žalovaného p. W. komunikoval pred prevzatím predmetnej objednávky, pričom p. W. vedel, že žalobca nie schopný prepravovať tovar pre žalovaného celých päť mesiacov dennodenne s piatimi autami. K dohode o množstve prepravovaného tovaru nedošlo, keďže podľa jeho názoru p. W. v čase rokovania ani nemohol vedieť, aké množstvo tovaru bude potrebné prepraviť pre spoločnosť Váhostav vzhľadom na to, že zmluva s uvedenou spoločnosťou konkrétne množstvo tovaru na dodanie neupravovala. Zároveň poprel, že by ho p. T. (vedúci dopravy a logistiky u žalovaného) pred prevzatím objednávky informoval o presnom množstve kameniva, ktoré treba navoziť. Konateľka žalobcu J. U. na pojednávaní taktiež výslovne uviedla, že žalobca sa nikdy nezaviazal voziť naraz všetkými autami, keďže mal aj iné zákazky, ktoré musel vybaviť. Podľa názoru súdu predmetná objednávka žalovaného (v ktorej chýba úprava o preprave tovaru piatimi vozidlami žalobcu naraz, o množstve prepravovaného tovaru a o počte dní v mesiaci, počas ktorých sa preprava mala vykonávať), výsluch svedka N.. U. a vyjadrenie konateľky žalobcu ako dôkazy vykonané v tomto konaní prevažujú nad dôkazmi založenými do spisu žalovaným a vykonanými na jeho podnet. Berúc na zreteľ všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle zástupcov zmluvných strán, vrátane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, žalovaný jednoznačne nepreukázal, že vôľou zmluvných strán bola dohoda o preprave prostredníctvom piatich vozidiel žalobcu naraz, o množstve prepravovaného tovaru, či o konkrétnom počte dní v mesiaci, kedy sa mala preprava vykonávať, t. j. nepreukázal, že žalobca porušil svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o preprave vzniknutej na základe objednávky žalovaného. Svedok žalovaného P. T. síce na pojednávaní uviedol, že s p. U. sa dohodli na určitom počte vozidiel, ktoré budú jazdiť, na základe čoho vedel vypočítať, koľko kameniva bude prepravené za určité obdobie, avšak podľa názoru súdu jeho výpoveď sama osebe vzhľadom na celkové vykonané dokazovanie porušenie záväzku žalobcu nepreukazuje. Rovnako ako v tomto smere nepostačuje ani vyjadrenie zástupcu žalovaného, že sa zúčastnil rokovaní, z ktorých vyplývalo to, že žalobca je ochotný poskytnúť päť vozidiel na vykonanie dopravy na predmetnú zákazku. Dohodu medzi sporovými stranami o preprave piatimi vozidlami žalobcu naraz nepreukazujú ani objednávky prepravy žalovaného u iných dopravcov založené do spisu, nakoľko sa tieto týkajú obchodnej praxe medzi žalovaným a tretími osobami, nepreukazujú prax zavedenú medzi žalobcom a žalovaným, na ktorú je potrebné prihliadať pri výklade vôle strán v zmysle § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka. Z týchto dôkazov pritom vôbec nevyplýva, že iní dopravcovia reálne vykonávali pre žalovaného prepravu všetkými vozidlami uvedenými v jednotlivých objednávkach súčasne - žalovaný túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal. Podľa názoru súdu v konaní nebolo unesené dôkazné bremeno na strane žalovaného ani v súvislosti s preukázaním príčinnej súvislosti medzi vznikom škody (ušlým ziskom) a porušením povinností žalobcu vyplývajúcich zo zmluvy o preprave v zmysle predmetnej objednávky, nakoľko aj keby žalobca vykonával prepravu piatimi vozidlami naraz počas piatich dní v týždni v období piatich mesiacov, nie je isté (a v konaní ani nebolo nepochybne preukázané), že celý takto prepravený tovar by žalovaný predal spoločnosti VÁHOSTAV - SK, a.s., prípadne inej spoločnosti pri dosiahnutí zisku 22.412,04 eur. Na druhej strane, povinnosťou žalovaného bolo vykonať všetky potrebné opatrenia na to, aby mu škoda (ušlý zisk) nevznikla (všeobecná prevenčná povinnosť), čo mohol žalovaný dosiahnuť zabezpečením prepravy tovaru prostredníctvom dostatočného počtu ďalších dopravcov. Žalovaný do spisu nezaložil žiaden dôkaz, že by si napriek vynaloženému úsiliu nebol schopný zabezpečiť prepravu potrebného množstva tovaru prostredníctvom iných dopravcov.

16. V zmysle všetkých uvedených skutočností mal súd za to, že jednostranné započítanie pohľadávky žalovaného voči uplatnenému nároku žalobcu v sume 8.880,71 eur je neplatným právnym úkonom, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že pohľadávka žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie ušlého zisku 22.412,04 eur existuje, preto súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 8.880,71 eur s príslušenstvom a zároveň vzájomnú žalobu podanú žalovaným v tomto konaní zamietol ako nedôvodnú v celom rozsahu. 17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.