Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/40/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr. Martina Valentová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov - matky: U. L., nar. X.X.XXXX, bytom U. XXX a otca: Bc. U. M., nar. X.X.XXXX, bytom P., B. XX, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k. 17P/17/2016-41 zo dňa 10.8.2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. Rozhodnutie s použitím ust. § 2 ods. 1, § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1 a 2, § 366 odôvodnil v podstate tým, že po oboznámení sa s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že nie je dôvodné neodkladné opatrenie nariaďovať. Nariadenie neodkladného opatrenia totiž prichádza do úvahy len vtedy, ak je potrebné, aby boli pomery dočasne upravené alebo ak je obava, že by exekúcia bola ohrozená; naviac vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti aj vtedy, ak je to v záujme maloletých detí. Návrh otca na dočasné zníženie jeho vyživovacej povinnosti, vzhľadom na prebiehajúce konanie vo veci samej, v ktorom je vytýčený termín pojednávania na 12.1.2017, kreuje rozhodnutie súdu vo veci samej a neodôvodňuje ochranu záujmov maloletého dieťaťa, keďže dokazovanie v konaní naďalej prebieha. Otec dieťaťa tvrdí, že trpí vážnou chorobou, pre ktorú sa musel vzdať zamestnania, pričom aktuálne je bez akýchkoľvek príjmov. Tieto tvrdenia otca súd nespochybňuje, avšak má za to, že tieto skutočnosti ešte neodôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia, keďže vo veci bude potrebné vykonať riadne dokazovanie zamerané na zistenie zmeny pomerov. Súd poznamenal, že do doby, kým otcovi nebude vyplácaná dávky v nezamestnanosti, resp. invalidný dôchodok, môže platiť výživné zo svojich finančných rezerv, ktorými zrejme disponuje, keď bol do dňa 3.6.2016 v služobnom pomere. Súd preto návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal otec maloletej odvolanie, v ktorom žiadal odvolací súd, aby rozhodol, že jeho návrh na neodkladné opatrenie, ktorým sa znižuje výživné na maloletú zo sumy 99,58 Eur na sumu 27,33 Eur, schvaľuje po dobu, kým nebude riadne pojednávanie ohľadom zníženia výživného. Vyslovil názor, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že už začiatkom roku 2016 podal na súd návrh na zníženie výživného. Jeho zdravotný stav je veľmi vážny a zhoršuje sa. Kvôli chorobe nie je schopný sa zamestnať a je bez akéhokoľvek príjmu, čo považuje za vážny dôvod. Pýta sa, ako môže platiť výživné 99,58 Eur, keď jeho jediný príjem je 101,75 Eur. Nevie ako súd prišiel k tomu, že má finančné rezervy, veď 11 mesiacov poberal dávky v práceneschopnosti, musel platiť výživné 99,58 Eur a 400,- Eur náklady na byt a úver, ako i ďalšie bežné výdavky, včítane

výdavkov na liečbu. Rezervy si nemohol tvoriť, keď niekedy nemal ani na jedlo. Od 8.6.2016 je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, pričom nemá nárok na dávku v nezamestnanosti, žije zo sumy 101,75 Eur.

4. K odvolaniu otec pripojil prehľad o jeho príjmoch (101,75 Eur) a výdavkoch (157,33 Eur) s výnimkou jedla, drogérie, šatstva, dopravy, liekov, vitamínov. Poukázal na to, že z dôvodu finančných problémov musel zastaviť úver vo X. na dobu 6 mesiacov, od 16.3.2016 do 14.9.2016, pričom od 14.9.2016 bude musieť pokračovať v splácaní úveru vo výške 334,28 Eur, bude teda musieť predať byt alebo ho dať do podnájmu. K odvolaniu je tiež pripojený dodatok úverovej zmluvy, ktorú uzavrel s X. bankou dňa 17.3.2016 na základe ktorej došlo k dohode na odklade anuitných splátok na 6 kalendárnych mesiacov od 16.3.2016. Z pripojeného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa 11.8.2016 vyplýva, že otcovi maloletej nebol priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti. Z oznámenia ÚPSVaR Pezinok vyplýva, že otec bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa 8.6.2016. Z pripojeného oznámenia MO SR Úradu finančného zabezpečenia Bratislava vyplýva, že otcovi skončila podporná doba dňom 21.5.2016. Z potvrdenia zamestnávateľa na účely dávky v nezamestnanosti vyplýva, že jeho pracovný pomer trval od 2.4.2007 do 3.6.2016, pričom v auguste 2015 mal príjem 141,61 Eur a od septembra do júna 2016 žiaden. Z pripojeného rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava zo dňa 16.8.2016 vyplýva, že otcovi maloletej bol priznaný výsluhový príspevok vo výške 125,61 Eur mesačne od 4.6.2016 do 3.6.2017 s tým, že od 1.9.2016 mu je poukazovaný výsluhový príspevok v sume 101,75 Eur mesačne. Zo správy lekára vyplýva, že podľa magnetickej rezonancie mozgu sa zdravotný stav otca k 20.7.2016 zhoršil.

5. Matke maloletej bol odvolacím súdom doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako i odvolanie otca. Vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že s návrhom na zníženie výživného nemôže súhlasiť. Poukázala na to, že otec sa nikdy nezaujímal o potreby maloletej O., na všetko bola sama. Momentálne žije tri roky v spoločnej domácnosti so súčasným partnerom, s ktorým majú 6-mesačnú X.. Partner jej pomáha starať sa aj o O., má záujem o jej aktivity a potreby. Z polovičného úväzku musela zostať doma na rizikovom tehotenstve hneď od druhého mesiaca gravidity, momentálne je na materskej dovolenke a jej jediný príjem je rodičovský príspevok. Partner zarobí 344,- Eur netto. V ďalšom rozpísala mesačné výdavky na domácnosť a na dcéru (škola - jedáleň 30,- Eur, družina 9,- Eur, benzín 70,- Eur, klavír 10,- Eur, pomôcky do školy 70,- Eur, šatstvo, hygiena 60,- až 70,- Eur, plyn 91,- Eur, elektrina 15,- Eur, voda 40,- Eur, mobil 30,- Eur, televízia 5,- Eur, internet 20,- Eur, benzín a iné 30,- Eur, strava 250,- Eur mesačne, pričom neráta potreby druhej dcéry a náklady partnera. Momentálne jej otec posiela výživné od júla 2017 vo výške 27,- Eur. Dlží na výživnom po dobu šiestich mesiacov, kedy posielal svojvoľne iba polovicu výživného. Na základe týchto skutočností vie pristúpiť na vyživovaciu povinnosť aspoň vo výške 80,- Eur mesačne.

6. Kolíznemu opatrovníkovi bol doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, preskúmavané uznesenie prvoinštančného súdu aj odvolanie otca. Kolízny opatrovník sa k doručeným listinám písomne nevyjadril.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (zák. č. 161/2015 Z.z. § 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) v spojení s § 62 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len , preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 a dôvodmi odvolania (§ 66 , s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 , po doplnení potrebného dokazovania (§ 68 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolaniu otca nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané

skutkové okolnosti, teda podstatná zmena pomerov, odôvodňujúca dosiaľ určené výživné otca k maloletej O. znížiť zo sumy 99,58 Eur na sumu minimálneho výživného a to formou neodkladného opatrenia v zmysle návrhu.

9. Podľa § 324 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).

10. V zmysle § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.

11. Podľa § 328 ods. 1 ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda neodmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti, alebo ako nezrozumiteľný alebo neurčitý), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa ods. 2 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Podľa ods. 3 uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

12. V zmysle § 329 ods. 1 súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13. V zmysle § 330 ods. 1 súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Podľa ods. 2 ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

14. V zmysle § 331 ods. 1 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Podľa ods. 2 uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.

15. Podľa § 332 ods. 1 neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

16. Podľa § 333 neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené a podľa § 334 súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

17. V zmysle § 363 súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

18. Podľa § 366 s názvom neodkladné opatrenia vo veciach výživného, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

19. V zmysle § 121 rozsudku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

20. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

21. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.

22. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

23. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí...

24. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (minimálne výživné podľa tohto ustanovenia aktuálne činí 27,13 Eur). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

25. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

26. V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

27. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

28. V zmysle § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného na maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

29. Pri rozhodovaní o zmene výživného v zmysle citovaných ustanovení zákona je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.

30. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti

rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

31. Nariadením neodkladného opatrenia účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaný nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade podľa cit. § 325 ods. 1 vyžaduje splnenie podmienky, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery (alebo danosť obavy, že exekúcia bude ohrozená). Takáto potreba je daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na prípadné konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec) odvrátiť. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je potom z uvedeného pohľadu prioritným záujmom (majúcim sa ochrániť) vytvorenie, resp. za určitých okolností i obnovenie podmienok pre riadny a bezproblémový vývin dieťaťa. Tomuto cieľu je na jednej strane podriadená len obmedzená viazanosť súdu v konaniach návrhmi ich účastníkov (čo sa prejavuje v tom, že súd nemusí a často dosť dobre ani nemôže akceptovať práve riešenie problému predostreté tým či oným účastníkom konania, ale je povinný sa v tomto smere riadiť výlučne záujmom dieťaťa na preň čo najoptimálnejšej úprave), na druhej strane ale i postup pri dokazovaní v takýchto konaniach. Tu totiž súd na rozdiel od tzv. sporového konania (ktoré je ovládané zásadou zodpovednosti účastníkov za jeho výsledok a je tak v značnej miere na procesnej aktivite účastníkov, čo všetko sa v konaní preukáže a s akým výsledkom následne konanie skončí) je povinný i bez návrhu vykonávať všetky dôkazy potrebné na riadne objasnenie skutkového stavu bez ohľadu na to, či ich účastníci navrhli alebo či v tomto smere ostali naopak nečinnými. I v rámci konaní začateľných aj bez návrhu (do ktorej skupiny patrí vo všeobecnosti skupina konaní vo veciach starostlivosti súdov o maloleté deti a špecificky aj konkrétne konanie) však okrem toho treba vidieť nezanedbateľné rozdiely medzi konaním vo veci a konaním o neodkladných opatreniach. Hoci v konaní o neodkladnom opatrení postačuje na vydanie rozhodnutia (na rozdiel od konania vo veci samej) i len osvedčenie skutočností preň významných (kým v konaní o veci je naopak potrebným preukázanie spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti), táto výhoda však má aj svoju druhú stranu, ktorou je relatívne zvýšená miera zodpovednosti navrhovateľa neodkladného opatrenia najmä za osvedčenie nevyhnutnosti navrhovanej dočasnej úpravy pomerov. Je to tak i preto, že už krátkosť zákonom ustanovenej lehoty na nariadenie neodkladného opatrenia na základe návrhu účastníka všeobecne (tu 30 dní od doručenia návrhu podľa § 328 ods. 2 , prakticky vylučuje akékoľvek podstatnejšie vloženie sa súdu do problému než to, že sa overí spoľahlivosť navrhovateľom predložených podkladov a ich dostatočnosť pre navrhované riešenie. Tým sa práve konanie o neodkladnom opatrení vydávanom na návrh v konaniach zahájiteľných i bez návrhu líši nielen od konania vo veci (kde vykonávanie dokazovania súdom bez ohľadu na aktivitu účastníkov spravidla poskytuje dostatočný priestor pre zistenie všetkých rozhodujúcich skutočností), ale aj od konania o prípadnom neodkladnom opatrení vydanom bez návrhu samotným súdom, v ktorom sa lehoty zhora neuplatnia.

32. Odvolací súd považoval za potrebné doplniť dokazovane informáciami o aktuálnych pomeroch otca. Z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia v Bratislave bolo zistené, že otec maloletej je v období od 4. júna 2016 do 3. júna 2017 poberateľom výsluhového príspevku z výsluhového zabezpečenia, pričom výška výsluhového príspevku je 125,61 Eur, po odrátaní dane 101,75 Eur netto. Dňa 4.6.2016 bolo povinnému priznané odchodné vo výške 2.586,01 Eur, po odrátaní dane vyplatené v sume 2.094,67 Eur. E-mailom otec súdu oznámil, že rozhodnutie o priznanom invalidnom dôchodku mu má prísť do 5.12.2016, zatiaľ ho nemá. Predloženými listinnými dôkazmi založenými v spise bolo preukázané, že otec maloletej bol dlhodobo práceneschopný od 27.7.2015 do začiatku júna 2016, od 1.1.2016 jeho príjem bol 520,51 Eur, odo dňa 4.6.2016 do 3.6.2017 mu bol priznaný výsluhový príspevok vo výške 125,61 Eur brutto, t.j. 101,75 Eur netto. Od 8.6. je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a evidencia trvá, pričom nepoberá dávku v hmotnej núdzi, prídavky na deti, ani iné štátne sociálne dávky. Služobný pomer v armáde bol ukončený prepustením zo dňa 3.6.2016, potvrdeniami lekárov bolo tiež preukázané vážne ochorenie otca, ktoré podľa osvedčeného bolo dôvodom ukončenia jeho predchádzajúceho pracovného pomeru. Invalidný dôchodok mu má byť priznaný od 28.7.2016, podľa vyjadrenia otca najneskôr v decembri 2016.

33. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že matka maloletej je aktuálne na rodičovskej dovolenke, pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť, poberá rodičovský príspevok, prídavky na dve deti. Jej partner - otec druhého dieťaťa, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, dosahuje priemerný čistý mesačný zárobok cca 344,- Eur mesačne netto.

34. Z obsahu spisu vyplýva, že naposledy bolo výživné otca k maloletej O. upravené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. dňa 26.11.2008 č.k. 25P/341/2008-13 na sumu 99,58 Eur, teda v čase krátko po narodení dieťaťa. Vtedy matka bola zrejme rovnako na rodičovskej dovolenke a otec bol zamestnaný. Bližšie údaje v tomto smere z obsahu spisu nevyplývajú. Podľa osvedčeného maloletá má aktuálne osem rokov, navštevuje druhý ročník základnej školy, zvýšené náklady na výživu nemá. Náklady na mal. od predchádzajúcej úpravy spred 8-mich rokov nepochybne podstatne vzrástli.

35. Posúdiac vyššie uvedené čiastočne preukázané a čiastočne osvedčené okolnosti danej veci podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd prvej inštancie, že v danom prípade neboli splnené podmienky na zníženie výživného otca k maloletej O. neodkladným opatrením. Bolo totiž preukázané, že otcovi pri skončení pracovného pomeru bolo vyplatené odchodné vo výške 2.094,67 Eur netto v júni 2016, pričom od júla 2016 mu má byť priznaný invalidný dôchodok, ktorý mu bude reálne vyplatený zrejme spätne, ako uviedol začiatkom decembra 2016. Pokiaľ sa príjem z odstupného rovnomerne rozloží na nasledujúcich 6 mesiacov (jún až november 2016) na mesiac pripadne suma 360,- Eur, k čomu je nevyhnutné pripočítať výsluhový príspevok vo výške 101,75 Eur; čistý príjem otca aktuálne tak činí cca 360,- Eur mesačne.

36. Podľa zaužívanej súdnej praxe pritom výživné povinného rodiča na oprávnené dieťa má tvoriť cca 25% až 30% jeho čistého príjmu. Keďže otec maloletej podľa osvedčeného iné vyživovacie povinnosti nemá, jeho príspevok na výživu mal. O. by sa mal za daných okolností pohybovať okolo 90,- Eur. Dosiaľ súdom určené výživné vo výške 99,58 Eur mesačne je v tomto rozpätí, neprekračuje ho. Ako bolo zdôraznené vyššie, pri akýchkoľvek záležitostiach týkajúcich sa maloletých detí je nevyhnutné prioritne zohľadňovať záujem maloletého dieťaťa, nie rodiča. Vzhľadom na to potom bolo nutné uzavrieť, že okolnosti daného prípadu - zmena skutočností, ktoré majú vplyv na určenie výšky výživného, pri priorizovaní záujmov dieťaťa, neodôvodňujú zníženie výživného otca na maloletú O. neodkladným opatrením.

37. V neposlednom rade odvolací súd poukazuje i na právny názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Ostrave sp. zn. 11Co/64/2010 publikovanom pod č. 116 v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek Nejvyššího soudu České republiky č. 9/2011, v zmysle ktorého (pri obdobnej procesnej úprave) predbežným opatrením nemožno účastníkovi uložiť, aby platil výživné v nižšej čiastke, než ktorá mu bola uložená právoplatným rozhodnutím súdu, v ktorom súd poukázal na to, že predbežné opatrenie je inštitút slúžiaci k dočasnej úprave práva oprávneného, ktorého sa nemožno domôcť inými prostriedkami iba uložením povinnosti druhému účastníkovi a teda je vylúčené, aby ním boli upravované faktické pomery vzťahujúce sa k úprave práva účastníka, ktorý sa tejto ochrany domáha, a predbežne tak zmenené právoplatné rozhodnutie súdu.

38. V nadväznosti na uvedené sa žiada tiež poukázať na ust. § 366 nadpísané ako Neodkladné opatrenie vo veciach výživného, ktoré výslovne určuje, že neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. Z takto taxatívne vymedzeného jediného druhu neodkladného opatrenia vo veciach výživného, možno a contrario vyvodiť, že neodkladným opatrením nemôže súd meniť predtým súdom právoplatne určenú výšku výživného, či už jeho znížením, alebo zvýšením. Prechodné ocitnutie sa výživou povinného v nepriaznivej finančnej či osobnej situácii by potom mohlo byť riešené v rámci exekučného konania pre vymoženie výživného, podaním návrhu povinného na povolenie odkladu exekúcie v zmysle § 56 Exekučného poriadku.

39. Keďže súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením rozhodol vo výroku vecne správne, keď návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, odvolací súd potom preskúmavané uznesenie s použitím § 387 ods. 1 potvrdil.

40. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie bude končiť (§ 52 až § 58 .

41. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .