Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-512-2015.pdf
PDF · 102.09 KB
No categories available
12C/512/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35831154, Karadžičova 8, Bratislava, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislave, Karadžičova 8, proti žalovanému: E. C., nar. XX.XX.XXXX, J. XX, R. XXX XX, št. prísl.: SR, o zaplatenie 1.659,70 euro s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e povinný zaplatiť žalobcovi 1.237,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1.237,24 eur do zaplatenia, všetko v lehote do pätnásť dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.12.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.659,70 eur a úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1.659,70 eur od 1.8.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania za zaplatený súdny poplatok a za trovy právneho zastúpenia.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi jeho právnym predchodcom, spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava a žalovaným, bola uzavretá zmluva o bežnom účte v zmysle ust. § 708 a nasl., a § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, na základe ktorej právny predchodca zriadil v prospech žalovaného bežný účet s možnosťou povoleného prečerpania finančných prostriedkov na účte v prípade splnenia podmienok stanovených jeho právnym predchodcom. Ich splnením poskytol jeho právny predchodca žalovanému povolené prečerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte vo výške 1.659,70 eur na dobu trvania zmluvy o bežnom účte. V dôsledku porušenia platobných povinnosti žalovaným po poskytnutí povoleného prečerpania na bežnom účte, nedodržania zmluvných ustanovení zmluvy o bežnom účte a Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty, vypovedal právny predchodca listom zo dňa 14.5.2013 zmluvný vzťah založený zmluvou o bežnom účte v zmysle ust. Čl. 4.14. bod 4.14.1. písm. d) Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitne produkty, čím sa stala ku dňu účinnosti výpovede splatnou v celosti v zmysle ust. čl. 4.14. bod 4.14.2. písm. c) Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty. Výpoveď zmluvy o bežnom účte bola žalovanému doručená dna 31.7.2013.
3. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.9.2014 uzatvorenej medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava ako
postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava ako postupníkom, bola pohľadávka postupcu voči žalovanému z titulu nesplateného úveru poskytnutého vo forme povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte v celosti postúpená postupníkovi.
4. Žalobca súdu predložil fotokópiu zmluvu o bežnom účte, fotokópiu výpisu z bankovej knihy, fotokópiu výpisu z bankovej knihy, fotokópiu všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty, fotokópiu výpovede zmluvy o bežnom účte, doručenku, fotokópiu oznámenia o postúpení pohľadávky a podací hárok, fotokópiu predžalobnej výzvy a podací hárok.
5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, pričom žaloba mu bola doručená dňa 18.3.2016 spolu s výzvou, aby sa v lehote pätnástich dní odo dňa doručenia uznesenia písomne vyjadril k žalobe a oznámil, či nárok uznáva.
6. Podľa § 178 ods. 1 a 2 zákona č. 160/ Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch. 7. Podľa § 180 CSP, po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie. 8. Súd v súlade § 180 CSP pojednával v neprítomnosti riadne predvolaných strán sporu. Strany sporu sa na pojednávanie nedostavili, doručenie mali riadne a včas vykázané dňa 12.9.2016. Žalobca prostredníctvom splnomocnenca svoju neprítomnosť ospravedlnil. 9. Právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., uzavrel dňa 30.8.2006 so žalovaným zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu pre viacerých majiteľov (ďalej v rozhodnutí „zmluva“), na základe ktorej mu otvoril a zriadil bežný účet a umožnil zriadiť a používanie produktov služieb bežného účtu. Na základe takto uzavretej zmluvy právny predchodca žalobcu zriadil žalovanému účet s možnosťou zriadenia povoleného prečerpania finančných prostriedkov na účte v prípade, ak žalovaný splní podmienky stanovené bankou vo všeobecných obchodných podmienkach. Následne banka, podľa tvrdenia žalobcu, poskytla žalovanému povolené prečerpanie, a to vo výške 1.659,70 eur.
10. Súdu nebolo predložené potvrdenie o poskytnutí debetu.
11. Žalobca súdu predložil list zo dňa 14.5.2013, v ktorom vypovedal zmluvu o bežnom účte s účinnosťou ku koncu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, účinnosť takto zaslanej výpovede tak nastala dňa 31.7.2013. Následne Všeobecná úverová banka, a.s. postúpila túto pohľadávku na žalobcu.
12. Podaním doručeným súdu dňa 3.10.2016 žalobca špecifikoval uplatnený nárok s tým, že na základe kreditných a debetných transakcií žalovaného na bežnom účte a v súlade s výpisom z bežného účtu žalovaného, teda jeho z platobnej histórie vyplýva, že konečný stav účtu ku dňu skončenia zmluvného vzťahu bol v debetnom zostatku vo výške - 3.884,47 eur odo dňa, kedy sa účet žalovaného dostal do debetného stavu, t.j. odo dňa 5.5.2009, celkový súčet kreditných transakcii bol vo výške 11.073,37 eur, ktoré boli započítané na istinu pohľadávky a celkový súčet debetných transakcií je vo výške 14.957,84 eur, ktoré pozostávajú z: istiny vo výške 12.310,61 eur, debetného úroku vo výške 2.424,09 eur a poplatkov vo výške 223,14 eur. Vzhľadom na to, že všetky kreditné transakcie vo výške 11.073,37 eur boli započítané na istinu pohľadávky, uvedená suma debetného zostatku vo výške 3.884,47 eur pozostáva z: istiny vo výške 1.237,24 eur (12.310,61 eur - 11.073,37 eur), debetného úroku vo výške 2.424,09 eur a poplatkov vo výške 223,14 eur. V konaní si tak z uvedenej sumy uplatňuje iba sumu v rámci nesplateného povoleného prečerpania vo výške 1.659,70 eur pozostávajúcu z: istiny vo výške 1.237,24 eur a časti debetného úroku vo výške 422,46 eur.
13. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné posúdiť podľa ust. § 52 - 54, a násl. Občianskeho zákonníka, ďalej podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
14. Súd považuje za nepochybné, že v tomto konaní vystupuje žalobca, resp. jeho právny predchodca z pozície dodávateľa služieb v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako odberateľ týchto služieb ich odberá pre svoju osobnú potrebu, a preto sa tento vzťah v zmysle ustanovení § 52 ods. 2 riadi ustanoveniami občianskeho práva a príslušných predpisov na ochranu spotrebiteľa, ktorý vystupuje ako tzv. slabšia zmluvná strana.
15. Podľa ust. § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
16. Podľa ust. § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
17. Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
18. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
20. Podľa § 53 a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa
21. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
22. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku 30.8.2006, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
23. Podľa § 1 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6 <https://www.slov-lex.sk/ static/SK/ZZ/2001/258/20090101.print.html>.
24. Podľa § 3 ods.6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/2001/258/20090101.print.html>) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.
25. V zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach.
26. V zmysle §7 ods. 1 až 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne. Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.
27. V zmysle § 8 ods. 1 písm. d/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody.
28. V zmysle § 8 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.
29. V zmysle § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.
30. Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník, bola prebratá aj smernica Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
31. Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcim režim spotrebiteľských zmlúv. Účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť len keď súd má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti, čiže určiť, či je podmienka neprimeraná, lebo iba takto je možné chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke.
32. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovanému bolo poskytnuté povolené prečerpanie vo výške 1.659,70 eur, ktoré žalovaný aj čerpal.
33. Podľa bodu 4.10.1 Všeobecných obchodných podmienok, po splnení nami stanovených kritérií, ktoré závisia najmä od kreditných obratov realizovaných na bežných účtoch a pravidelnosti realizovania kreditných obratov na účtoch, môže banka zriadiť k bežnému účtu povolené prečerpanie. V tomto prípade si banka vyhradila svoje právo jednostranne určovať, či spotrebiteľovi poskytne alebo neposkytne úver, pričom v podmienkach neuviedla presné podmienky poskytnutia povoleného prečerpania (teda kontokorentného úveru) a uviedla ich neurčito použitím slova najmä, z čoho potom z gramatického výkladu vyplýva, že jedinou podmienkou tak nie sú len uskutočňované kreditné obraty (to, čo žalovaný na účet pripíše), ale aj iné podmienky, už vo všeobecných obchodných podmienkach, ani v zmluve neuvedených, ktoré zrejme závisia od subjektívneho posúdenia zo strany banky.
34. Takúto podmienku uvedenú vo všeobecných obchodných podmienkach považuje súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko z povahy právneho vzťahu medzi účastníkmi konania vyplýva skutočnosť, že žalovaný pred uzavretím takéhoto záväzkového vzťahu mal mať k dispozícií všetky informácie, ktoré sa týkajú daného bankového účtu, informácie ohľadom možnosti poskytnutia povoleného prečerpania, a teda rozhodnúť sa, či chce vstúpiť do záväzkového vzťahu, aj napriek tomu, že žalobca mu predostrel formulárovú zmluvu, kde do vopred danej predtlače zmluvy žalobca vpísal len žalovaného osobné údaje, údaje o poskytnutom bežnom účte, bez toho, aby žalovaný mal čo i len najmenšiu možnosť do tejto zmluvy zasiahnuť, pričom v zmluve o bežnom účte je uvedené, že povolené prečerpanie na účte bude automaticky nastavené po splnení kritérií stanovených bankou (kritéria nemohli, byť žalovanému v danom čase zrejmé).
35. Následne nebola súdu predložená ani žiadosť o poskytnutie úveru s uvedením výšky a osobných údajov spotrebiteľa a jeho sociálnych a finančných podmienkach, a ani oznámenie o poskytnutí úveru, a dojednanie v zmluve o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu pre viacerých majiteľov. Takto nemožno považovať za zmluvu o úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch za uzatvorenú, navyše nespĺňa náležitosti uvedené v § 9 a 10 citovaného zákona, ale aj v zmysle ustanovení § 43a Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch.
36. Tento názor súdu bol potvrdený napr. rozsudkom Okresného súdu Košice II. sp.zn.: 16C/261/2014 zo dňa 1.12.2015, ktorý vo svojom výroku určil, že vo všeobecných obchodných podmienkach VÚB, a.s. na depozitné produkty zo dňa 1.2.2007 je neprijateľná zmluvná podmienka: „Na základe nami stanovených kritérií, ktoré závisia najmä od kreditných obratov realizovaných na Vašich bežných účtoch a od pravidelnosti realizovania kreditných obratov na účtoch, môžeme zriadiť k Vášmu bežnému účtu Povolené prečerpanie. Povolené prečerpanie Vám poskytne na obdobie trvania Zmluvy o bežnom účte, ku ktorému sa Povolené prečerpanie zriaďuje. Povolené prečerpanie Vám bude zriadené na bežnom účte najneskôr do 3 Bankových pracovných dní od nášho rozhodnutia o súhlase s Povoleným prečerpaním. Povolené prečerpanie je účinné jeho zriadením na bežnom účte. O výške a začiatku Povoleného prečerpania Vás budeme písomne informovať a nemáme povinnosť ho zriadiť.“
37. Podľa ustanovenia § 53a ods. 1, sa uvedené ustanovenie týka podmienky s rovnakým významom, a preto súd na uvedenú skutočnosť prihliadol a uvádza, že uzavretím zmluvy o bežnom účte zo dňa 30.8.2006 nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme, došlo tak ku plneniu z neplatného právneho úkonu a preto žalobcovi vznikol len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka.
38. Podľa ust. § 451 ods. 1,2 OZ - Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
39. Podľa novelizovaného ust. § 52 ods. 2 OZ - Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
40. Z vyššie citovaných dôvodov súd mal za to, že dôvodné je žalovaného zaviazať len na zaplatenie istiny úveru, ako to vyplynulo zo špecifikácie žalobcu vo výške 1.237,24 eur, spolu s úrokom z omeškania.
41. Podľa § 517 ods. 1 OZ veta prvá, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
42. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o konanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
43. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu.
44. Podľa § 251 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
45. Podľa § 255 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
46. Podľa § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, o nároku náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
47. V danej právnej veci žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 75 % a neúspešný v rozsahu 25 %, čo predstavuje 50 % (75 - 25) čistého pomeru úspechu, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v tomto rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.