Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38C/212/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO:35 807 598, so sídlom Pribinova 25 Bratislava, právne zast. Fridrich Paľko, s.ro., IČO:36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti žalovanému: Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava v konaní o zaplatenie 4.884,94 EUR

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.9.2012 (v rámci hromadného podania) domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 4.884,94 EUR, a to titulom majetkovej škody sumu 4.070,78 EUR a titulom nemajetkovej ujmy sumu 814,16 EUR, ako aj náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca v pozícii oprávneného v exekučnom konaní EX 6477/2011 podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, na základe čoho súdny exekútor požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o ktorej Okresný súd V. I. rozhodol až dňa 25.7.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o poverenie, t.j. po 95 dňoch od podania žiadosti, v čom žalobca vidí nesprávny úradný postup súdu. Z dôvodu tohto nesprávneho úradného postupu súdu poškodenému vznikla majetková škoda, ktorá predstavuje náhradu uplatňovanej istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo zmluvy o úver. Zároveň si žalobca uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá mu vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu a predstavuje 20% uplatňovanej istiny s príslušenstvom (hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou). Žalobca požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, avšak žalovaný do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval. 2. Súd Uznesením pod sp. zn. 38C/212/2012-7 dňa 8.10.2012 spojil toto konanie s ostatnými (pod sp. zn.č. 38C/199/2012, 38C/202/2012, 38C/206/2012, 38C/207/2012, 38C/209/2012, 38C/211/2012, XXC/XXX/XXXX, 38C/213/2012, 38C/215/2012) na spoločné konanie, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Košice I pod spoločnou sp. zn. 38C/197/2012. Následne, dňa 20.12.2013 Uznesením č.k. 38C/197/2012-69 boli tieto veci vylúčené na samostatné konania. 3. O námietke zaujatosti voči Okresnému súdu Košice I. (nakoľko ide o súd, ktorý vyvolal skutočnosť zakladajúcu práva uplatňované žalobou), ktorú vzniesol v žalobe žalobca rozhodol Krajský súd v Košiciach dňa 22.10.2012 tak, že sudkyňa JUDr. Jarmila Centková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Košice I. pod sp.zn.č. 38C/197/2012.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 8.8.2014 v tom zmysle, že navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania z toho dôvodu, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu s odôvodnením, že žaloba je zmätočná, keďže v jednotlivých žalobách sa vyskytujú viaceré nedostatky napr. že sú zmätočne označení povinní, nesprávne uvedené dátumy narodenia, žalobca neuviedol ani spisovú značku a pod.. Ďalej uviedol, že zo žaloby nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, keďže žalobca jednak namieta nesprávny úradný postup pre prieťahy v konaní na súde a zároveň aj z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Žalovaný poukázal na to, že dňa 23.4.2012 mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom už dňa 28.9.2012 boli okresnému súdu doručené žaloby, z čoho je zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr, ide teda o predčasne podaný návrh. Podľa tvrdenia žalovaného, žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody. Žalovaný ďalej poukázal na podmienky úspešného uplatňovania nároku na náhradu škody, ktorým je po 1. nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, pričom musia byť splnené všetky podmienky súčasne. Žalovaný vo vzťahu k uplatňovaným nárokom z konaní vzniesol námietku premlčania, keďže ako vyplýva zo skutkových okolností uvádzaných žalobcom v žalobných návrhoch, v niektorých konaniach k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť v období pred marcom 2009 a podľa § 19 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Z. z. sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený o škode dozvedel. K nemajetkovej ujme uviedol, že úvaha žalobcu vychádzať pri jej vyčíslení pri prieťahoch v pomernej výške k čiastke 660 EUR alebo 663,88 EUR (čiastka, ktorú v niektorých nálezoch ÚS SR priznal za prieťahy nárok) podľa toho, ako dlho trvalo domnelé omeškanie alebo alternatívne 20% z istiny a príslušenstva, že vychádza z paušálnej sumy za 1 rok prieťahov nie je správna, keďže súd nerozhoduje automaticky vo veciach zadosťučinenia, ale každý jeden prípad podlieha podrobnému osobitnému skúmaniu. Žalovaný nesúhlasil s tým, že je daný príčinný vzťah medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, preto nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom Okresného súdu. 5. Dňa 29.5.2015 žalobca navrhol konanie prerušiť do rozhodnutia Súdneho dvora EÚ o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhol položiť žalovaný v konaní o náhradu škody pre porušenie práva EÚ prebiehajúcom na OS PO pod sp.zn.č.7C/6/2010. 6. Súd tento návrh žalobcu Uznesením pod sp.zn.č. 38C/212/2012-45 zo dňa 9.6.2015 zamietol, ktoré v spojení s Uznesením KS v KE pod sp.zn.č. 1Co/551/2015-64 zo dňa 31.5.2016 nadobudlo právoplatnosť 1.8.2016. 7. Súd nariadil termín pojednávania na deň 16.11.2016, na ktoré bol žalobca riadne predvolaný dňa 2.11.2016, pojednávania sa nezúčastnil, z neúčasti sa dňa 15.11.2016 ospravedlnil, nepožiadal o odročenie pojednávania, navrhol pojednávať aj v jeho neprítomnosti. Žalovaný bol na pojednávanie riadne predvolaný dňa 3.11.2016, pojednávania sa nezúčastnil, ospravedlnil sa z neúčasti na pojednávaní dňa 14.11.2016 z dôvodu hospodárnosti konania, súhlasil s pojednávaním aj bez jeho účasti a navrhol, aby súd prihliadol na všetky jeho dovtedajšie vyjadrenia. 8. Na základe uvedeného súd v súlade s ust. § 180 pojednával v neprítomnosti strán sporu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, so znaleckým posudkom č. 1/2014, exekučným spisom č.k. 20Er/2573/2011 a základe toho zistil tento skutkový stav : 9. Z pripojeného spisu vedeného pred Okresným súdom Košice I. pod sp. č. 20Er/2573/2011 súd zistil, že dňa 3.6.2011 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý pod sp. zn. Ex 6477/11 vo veci žalobcu, ako oprávneného, požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému - M. S., U. XXX/XX, V., o vymoženie sumy 909 EUR s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 22986/09 zo dňa 11.2.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.4.2011 a vykonateľnosť dňa 14.4.2011 a na základe zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom dňa 21.4.2011. 10. Dňa 21.6.2011 exekučný súd v konaní 20Er/2573/2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Toto rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 19.7.2011. Dňa 29.10.2011 exekučný súd toto konanie právoplatne zastavil.

Súd spor právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení zákona : 11. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. 12. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1) 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu. 13. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. 14. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. 15. Podľa § 16 ods. 4, prvá veta zák. č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. 16. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a) 17. Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

18. Súd v prvom rade skúmal, či žaloba žalobcu je podaná v zákonom stanovenej lehote. Žalobca v žalobe tvrdil, že postupoval podľa § 15 ods. 1 Zák. č. 514/2003 a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a žalovaný do podania tejto žaloby na žiadosť nereagoval, pričom žalobca do súdneho spisu nedoložil predmetnú žiadosť, teda nebolo možné posúdiť, či žaloba žalobcu nie je predčasne podaná a to aj napriek tomu, že žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na to, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody mu boli doručené žalobcom dňa 23.4.2012, pričom už dňa 27.9.2012 boli doručené žaloby vo veci, pričom boli podané pred uplynutím 6 mesačnej lehoty, t.j. predčasne. Vzhľadom na to, že predbežné prerokovanie nároku je zákonom ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie. Avšak v čase rozhodovania súdu 6 mesačná lehota na uspokojovanie nárokov v zmysle § 16 ods. 4 uplynula, žalovaný netvrdil, že by došlo k uspokojeniu nárokov žalobcu a teda o predčasnosti žaloby bolo možné hovoriť len v určitom štádiu súdneho konania, nie v čase rozhodovania súdu, keďže záver o predčasnosti žaloby už nie je možný. 19. Vo veci samej súd skúmal, či je daná zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom tak, ako to vo svojom žalobnom návrhu tvrdil žalobca, podľa ktorého tento nesprávny úradný postup mal spočívať v tom, že exekučný súd v exekučnom konaní pod sp.zn. 20Er/2573/2011 rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 21.6.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o poverenie vykonania exekúcie.

20. Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Právo každého na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu zakotvuje i článok 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru. 21. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. 22. V zmysle dôvodovej správy k § 9 ods. 2 zák. č. 412/2012 Z. z. súdne konanie nie je kompetentný preskúmať všeobecný súd v konaní o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z., pretože túto právomoc má len Ústavný súd SR, resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Pokiaľ by konajúci súd o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, že všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom by tom mohlo smerovať k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Konštatovať prieťahy v súdnom konaní je teda oprávnený len Ústavný súd SR. 23. Podľa § 9 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. 24. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je splnenie 3 základných predpokladov kumulatívne a to po 1./ nesprávny úradný postup, 2./ vznik škody ako majetkovej, či nemajetkovej ujmy a po 3./ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Všetky tieto podmienky musia byť splnené súčasne, preto o vzniku zodpovednosti nemožno hovoriť, ak chýba ktorýkoľvek z týchto predpokladov. 25. Podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2011) poveriť exekútora vykonaním exekúcie a konať ďalej ako exekučný súd je príslušný okresný súd, ak osobitný predpis 3f) neustanovuje inak. 26. Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. 27. Podľa § 41 ods. 2, písm.d) zák. č. 233/1995 Z.z. podľa vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. 28. Lehota 15 dní je procesnou a zákonnou lehotou. Exekučný poriadok však neuvádza sankciu za jej prekročenie, a preto ju treba považovať za poriadkovú lehotu, ktorej zámerom je zefektívnenie exekučného konania a snaha dosiahnuť, aby poverenie na vykonanie exekúcie nebolo zdržiavané nečinnosťou exekučného súdu. Treba však uviesť, že táto lehota je pre súd záväzná len do tej miery, že jej nedodržanie by mohlo byť označené za zbytočný prieťah a jej podstatné prekročenie by sa prípadne mohlo skúmať aj v rámci disciplinárnej zodpovednosti konkrétneho sudcu. 29. Z právnej teórie vyplýva, že v spojitosti s touto procesnou lehotou, ale aj s rovnakými lehotami v občianskom súdnom konaní (napr. lehoty na rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie, na vypravenie rozsudku a iné), najmä po prijatí novely Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 90/2001 Z.z.) vzniká otázka, či prekročením tejto lehoty nie je porušované základné právo na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ide o prípady, kedy nerešpektovanie ustanovenej lehoty nie je ničím opodstatnené alebo spočíva len v nečinnosti orgánu. 30. Ustálená súdna prax však umožňuje a usmerňuje súdy aj v smere materiálneho preskúmania okolností, či neexistuje rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu, pričom ak takýto rozpor súd

zistí, je oprávnený uznesením zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom na takéto zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia nie je v exekučnom poriadku stanovená žiadna lehota. 31. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale aj v rámci rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt vhodného vydania (nie však vydanie rozhodnutia samo), lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonávaná v stanovenej lehote (rozsudok Najvyššieho súdu SR spisovej značky 4Cdo24/2004 zo dňa 1.1.2011). 32. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (nález Ústavného súdu SR z 7. mája 2013, sp. zn. IV. ÚS 471/2012-75).

33. Z obsahu exekučného spisu vedeného pred Okresným súdom Košice I. č.k. 20Er/2573/2011 súd mal za preukázané, že súdny exekútor dňa 3.6.2011 podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (podľa prijímacej pečiatky súdu) a súd o tejto žiadosti právoplatne rozhodol dňa 19.7.2011 tak, že žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a následne, po právoplatnosti tohto rozhodnutia exekučný súd dňa 29.10.2011 exekučné konanie zastavil. 34. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd v čase od podania žiadosti do rozhodnutia o poverení exekútora plynule konal, preveroval podmienky pre vydanie takého rozhodnutia a priebežne o veci rozhodoval a teda, na záver o bezdôvodnom nedodržaní 15 dňovej lehoty súdom, ktorá má skôr poriadkový charakter, nestačí „len“ prekročenie 15-dňovej lehoty, ale aj ďalšie relevantné okolnosti prípadu (správanie oprávneného, jeho súčinnosť, iné procesné prekážky, nečinnosť alebo neefektívna činnosť súdneho exekútora) vrátane ďalšieho priebehu konania, postupu exekútora a exekučného súdu. Navyše, nie je možné považovať za nesprávny úradný postup nedodržanie lehoty 15-tich dní stanovej v § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, pokiaľ exekučný súd rozhodol o podanom návrhu na začatie exekúcie inak, ako vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, t.j. ak bol návrh na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutý (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), ako tomu bolo v tomto prípade a v takom prípade by však muselo ísť o tzv. zbytočný prieťah. 35. Aj napriek tejto skutkovej okolnosti, avšak vzhľadom na vyššie uvedené právne závery súd dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný, nakoľko žalobca nepreukázal, že by prieťahy v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice I. pod sp.zn.č. 20Er/2573/2011 boli konštatované Ústavným súdom SR, ako jediným kompetentným orgánom, ktorý môže prieťahy všeobecného súdu posúdiť a konštatovať, pričom aj pred Ústavným súdom SR by musel preukázať, že išlo o tzv. „zbytočný prieťah“ zo strany všeobecného súdu. V uvedenej veci nebola podaná sťažnosť na prieťahy predsedovi súdu, a tento nekonštatoval že by bolo došlo zo strany súdu k zbytočným prieťahom. Podobne ani disciplinárny súd nezistil zbytočne prieťahy, pre ktoré by sa konajúci sudca dopustil disciplinárneho previnenia. Takýto zbytočný prieťah preskúmavanej veci nevyplýva ani z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ani z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, v ktorej by bolo konštatované, že sa porušilo právo žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. 36. V tejto súvislosti možno odkázať na závery Ústavného súdu SR uvedené v náleze IV.ÚS 606/2012 zo dňa 14.12.2012. Ústavný súd tam, okrem iného, zdôraznil, že „... aj niekoľko mesačná nečinnosť súdu nemusí zakladať práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“. 37. Z toho vyplýva, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že súd v exekučnom konaní pod sp.zn.č. 20Er/2573/2011 konal bez zbytočných prieťahov, pričom púhe konštatovanie žalobcu o bezdôvodnom nedodržaní 15 dňovej lehoty súdom ešte nie je dôvodom vzniku škody a takisto nemajetkovej ujmy na jeho strane. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nebol splnený prvý predpoklad vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, t.j. nesprávny úradný postup žalovaného. 38. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu voči žalovanému uplatnil náhradu majetkovej škody v sume 4.070,78 EUR, ktorá predstavuje náhradu uplatňovanej istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo zmluvy o úver a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 814,16 EUR. 39. Strany sporu majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov.

40. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy žalobca nepreukázal vznik nároku na tieto náhrady a nepreukázal ani tvrdenie o tom, že by mu postupom Okresného súdu Košice I. v exekučnej veci vznikla škoda, na základe čoho tvrdenie žalobcu o vzniku a o výške škody ostalo len v rovine ničím nepodložených a nepreukázaných tvrdení. Preto súd dospel k záveru, že neboli splnené ani ďalšie dva predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu, t.j. vznik škody v majetku žalobcu a ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom exekučného súdu.

41. Podľa § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. 42. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a ak nie je možné túto ujmu uspokojiť inak. Z uvedeného vyplýva, že nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Aj tu platí povinnosť preukázania nemajetkovej ujmy, pretože okolnosť nedodržania zákonnej lehoty bez osvedčenia skutočností preukazujúcich dopad nesprávneho úradného postupu, jeho vplyvu, následkov na žalobcu v rôznych oblastiach pôsobenia, nemá za následok automatický vznik nároku na nemajetkovú ujmu. 43. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu v sume 814,16 EUR, ktorú si žalobca uplatnil, v tejto časti súd návrh žalobcu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal aké následky mu vznikli v jeho spoločenskom uplatnení ako dôsledok nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, aký to malo spoločenský dopad, a ani tvrdený stav jeho právnej neistoty, ktorá mala byť spôsobená tým, že súd prvého stupňa v exekučnom konaní nerozhodol v zákonom stanovenej 15- dňovej lehote na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. 44. K námietke žalovaného, že žaloba nemá náležitosti návrhu na začatie konania, pretože v žalobách sú zmätočne označení povinní, nesprávne uvedené dátumy narodenia, že žalobca neuviedol ani spisovú značku, a že sú nesprávne uvedené čísla exekučných konaní súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná, pretože pripojením exekučného spisu je možné presne ako aj číslo identifikovať osobu povinného, ako aj číslo exekučného konania a teda žaloba má v zmysle § 79 ods. 1 a § 42 ods. 3 O. s. p. všetky náležitosti, preto je návrhom na začatie súdneho konania. Rovnako súd posúdil námietku žalovaného o premlčaní nároku, nakoľko exekučný súd právoplatne rozhodol dňa 19.7.2011 a žaloba na tunajšom súde bola podaná dňa 27.9.2012, t.j. pred uplynutím 2-ročnej premlčacej lehoty. Žalovaný tiež tvrdil, že žaloba bola predčasne podaná z dôvodu, že neuplynula 6-mesačná lehota v rámci predbežného prejedanania nároku žalovaným. Ak by tomu do času rozhodnutia súdu tak nebolo, súd by využil iný procesný úkon, a súdne konanie by prerušil až do uplynutia tejto lehoty. Avšak, nakoľko podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a je nesporné, že žalobca podal u žalovaného, aj keď neúspešne žiadosť o predbežné prejednanie nároku dňa 23.4.2012, tak táto procesná prekážka nie je daná a v čase rozhodovania súdu boli splnené podmienky pre rozhodnutie vo veci samej. 45. Vzhľadom na vyššie uvádzané právne názory o tom, že nesprávny úradný postup sám (aj keď ani tento nebol preukázaný), bez kumulatívneho splnenia ostatných predpokladov - vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, nezakladá vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol : 46. Podľa § 262 ods.1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 47. Podľa § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 48. Podľa zásad o náhrade trov konania (§255 súd rozhodol, že strany nemajú nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že žalobcovi, ako neúspešnému v tomto spore nárok na ich náhradu nevznikol a žalovaný si ich náhradu neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Podľa ust. § 365 ods.1 odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).