Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21C-16-2016.pdf
PDF · 76.4 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/16/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Dagmar Buchalovou v právnej veci navrhovateľky: Z. O., N. S. Y. X, XXX XX N., zast. Mgr. W. O., N. S. Y. X, XXX XX N., proti odporcovi: N. O., N. O. XX/X, N., o určenie výživného pre plnoleté dieťa, takto dňa 16.11. 2016
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý platiť navrhovateľke výživné 250,- EUR mesačne, od mesiaca február 2016, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Zročné výživné za obdobie od februára 2016 do novembra 2016 v sume 700,- EUR súd povoľuje odporcovi splácať v mesačných splátkach po 20 EUR, spolu s bežným výživným, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky, pod následkom straty výhody splátok.
Tým sa m e n í rozhodnutie o výške výživného pre navrhovateľku určené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 27.11. 2012, právoplatným dňa 18.1. 2013.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 5.2. 2016 domáhala voči svojmu otcovi, t. j. odporcovi, určenia bežného výživného pre plnoleté dieťa vo výške 300,- EUR mesačne, splatného vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky a výživného vo výške 50,-EUR mesačne, určeného na tvorbu úspor. Svoj návrh v priebehu konania upravila na výšku výživného 240/250,- EUR mesačne.
Navrhovateľka svoj nárok odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX bol odporca zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 180,- EUR každý mesiac k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci. V čase podania návrhu na súd je študentkou 1. ročníka na vysokej škole v Bratislave. Naposledy určené výživné v roku 2012 vo výške 180,- EUR nepokrýva jej každodenné základné potreby, ani ďalšie náklady na kultúrne a športové aktivity, náklady spojené so štúdiom na vysokej škole a udržiavaním dobrého zdravotného stavu. Všetky potreby, okrem súdom stanoveného výživného odporcom zabezpečuje jej matka. Odporca o navrhovateľku od roku 2011 neprejavuje žiadny záujem, nemá snahu o spoločné zblíženie, nekontaktuje ju a nespráva sa k nej ako otec k dcére. Už roky neprispieva navrhovateľke ničím nad rámec stanoveného výživného.
2.Odporca sa k návrhu navrhovateľky písomne nevyjadril.
3.Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, zástupkyne navrhovateľky, obsahom spisu tun. súdu XXP/XXX/XXXX a čítaním listinných dôkazov, ktoré sú obsahom spisu pričom zistil tento skutkový stav:
Z rodného listu navrhovateľky vyplýva, že sa narodila dňa 26.6. 1995 otcovi N. O. ( odporcovi ) a matke W. O., F.. C..
Z rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 27.11. 2012, právoplatným dňa 18.1. 2013 vyplýva, že odporca bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu v tom čase maloletej navrhovateľky sumou 180,- EUR každý mesiac k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci.
Navrhovateľka v priebehu konania zotrvala na písomne podanom návrhu. Uviedla, že žije v spoločnej domácnosti s matkou. Odporca platí len súdom stanovené výživné 180,- EUR. Všetky náklady spojené so zabezpečovaním vyživovacej povinnosti hradí v celom rozsahu matka navrhovateľky. Pokiaľ ide o výdavky navrhovateľky, zodpovedajú priemerne študentovi vysokej školy, to znamená náklady na stravu, ošatenie, cestovný lístok MHD, návšteva kultúrnych podujatí, športové aktivity a náklady spojené s udržiavaním zdravotného stavu. S odporcom neudržiava žiadny kontakt.
Matka navrhovateľky uviedla, že je zamestnaná ako štátny zamestnanec, jej mesačný príjem je cca 1.000,- EUR, iný príjem nemá.
Súd v konaní odporcu nevypočul, nakoľko sa jeho účasť na pojednávaní nepodarilo súdu opakovane zabezpečiť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine sa výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
4.Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť a trvá do času, kým dieťa nie je schopné živiť sa samo. Táto schopnosť nie je viazaná na dosiahnutie určitého veku a teda ani na dosiahnutie plnoletosti. Schopnosť samostatne sa živiť znamená, že dieťa je schopné zabezpečiť všetky svoje odôvodnené potreby. Skutočnosť, že dieťa študuje na vysokej odôvodňuje záver súdu o tom, že dieťa nie je schopné samostatne sa živiť a má nárok na výživné aj v čase po dosiahnutí plnoletosti, nakoľko sa sústavne pripravuje na budúci výkon povolania. Výšku výživného súd potom určí v závislosti od odôvodnených potrieb oprávneného a majetkových schopností a možností povinného. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Účelom vyživovacej povinnosti je zabezpečiť rovnakú životnú úroveň rodičov a detí.
Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že navrhovateľka mala v čase podania návrhu 20 rokov a bola dennou študentkou 1. ročníka Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Odôvodnené potreby navrhovateľky sú bežné a primerané potrebám vysokoškolského študenta v jeho
veku, t. j. náklady na stravu, cestovné, školské potreby, ošatenie, šport a pod. Žije v spoločnej domácnosti s matkou. Zárobkové, majetkové a rodinné pomery odporcu nie sú súdu známe. Odporca okrem súdom stanoveného výživného na navrhovateľku ničím iným neprispieva a s navrhovateľkou neudržiava žiadny kontakt.
Na základe takto vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia dospel súd k záveru, že v danej veci sú dané dôvody na zvýšenie výživného zo strany odporcu. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného v roku 2012 došlo na strane navrhovateľky k podstatnej zmene pomerov, keď táto sa ako študentka vysokej školy v súčasnosti pripravuje na svoje budúce povolanie. Vzhľadom k tomu, že odporca sa k návrhu písomne ani na pojednávaní nevyjadril, vychádzal súd u odporcu z jeho zárobkových možností, príjmu a nákladov z roku 2012, teda pri poslednej úprave výživného súdom.
Súd považuje výživné vo výške 250,- EUR v súčasnosti za primerané, zodpovedajúce na jednej strane odôvodneným potrebám navrhovateľky a na druhej strane schopnostiam, možnostiam, osobným a majetkovým pomerom odporcu, preto výživné určil tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Pokiaľ ide o zročné výživné za od februára 2016 do novembra 2016 vo výške 700,- EUR, postupoval súd podľa § 232 Civilného sporového poriadku.
O trovách súd rozhodoval v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odôvodnení sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh ). Odvolanie musí byť podpísané. 1/ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené procesné podmienky b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci 2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.