Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/116/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Ing. Adriána Trangošová - ADRIA, s miestom podnikania Podhora 48, 034 01 Ružomberok, IČO: 17 873 878, zastúpeného právnou zástupkyňou Ing. JUDr. Jankou Kantíkovou, advokátkou, so sídlom G. A. I. XX, XXX XX P., proti žalovanému: Peter Siráň KAM-STAV, s miestom podnikania Tomčany 10313, 036 01 Martin, IČO: 41 529 952, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Jánom Repáňom, advokátom, so sídlom M. R. Z. XX, XXX XX M., v konaní o zaplatenie 4.860 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/332/2015-111 zo dňa 4.2.2016, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/332/2015-111 zo dňa 4.2.2016 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.860 Eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 0,03 % za každý deň omeškania z jednotlivo určených súm a dátumov vrátane paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania pred okresným súdom bolo rozhodnuté tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 950,71 Eur a iné trovy konania vo výške 291,50 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca uplatnil nárok titulom Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 6.2.2015, podľa ktorej žalobca ako prenajímateľ prenajal žalovanému ako nájomcovi časť nehnuteľnosti - Obchodné centrum v Ružomberku na ul. O., č. s. XXXX, nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. KNC 165, zapísanej na Okresnom úrade Ružomberok, Správa katastra na LV č. XXXXX katastrálne územie P.. V čl. V. bod 5.1. bolo dohodnuté nájomné, splatnosť v čl. V. bod 5.2., v čl. VI. bod 6.3. zmluvy bola dohoda o výške zálohových platieb za služby, ktorých poskytovanie bolo spojené s užívaním nebytových priestorov a v čl. VI. bod 6.2. bola dohodnutá výška zálohovej platby 50 Eur plus DPH za kalendárny mesiac. V čl. VI. bod 6.4. zmluvy zmluvné strany dohodli splatnosť zálohových platieb najneskôr do 10. dňa kalendárneho štvrťroka.

2. Okresný súd uviedol, že vo veci nariadil pojednávanie dňa 4.2.2016, ktoré vykonal v neprítomnosti žalobcu, v neprítomnosti žalovaného a právneho zástupcu žalovaného podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p., t.j. v tom čase platného procesného právneho predpisu. Žalovaný bol riadne na pojednávanie predvolaný prostredníctvom právneho zástupcu, ktoré predvolanie prevzal dňa 18.1.2016 (doručenka na č.l. 53). Žalovaný ani jeho právny zástupca svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili, preto okresný súd mal za to, že boli naplnené podmienky na konanie v ich neprítomnosti podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p..

3. Okresný súd vykonal dokazovanie a za aplikácie ustanovení zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 116/1990 Zb.“), v spojení s ust. § 369 ods. 1, § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka dospel k záveru, že žalobe žalobcu je nevyhnutné vyhovieť. Sporové strany uzavreli Zmluvu o nájme nebytových priestorov podľa ust. § 3 ods. 3 a 4 zákona č. 116/1990 Zb.. K námietke žalovaného, ktorá bola použitá v odpore proti platobnému rozkazu, že zmluva nebola platne uzatvorená pre neurčitosť predmetu nájmu, okresný súd podľa výsledkov vykonaného dokazovania predložením originálu zmluvy o nájme nebytových priestorov mal preukázané, že medzi sporovými stranami bola uzatvorená Zmluva o nájme nebytových priestorov platne, v súlade s § 3 ods. 3 a 4 zákona č. 116/1990 Zb.. Predmet nájmu bol dostatočne špecifikovaný v čl. I. bod 1.1. a 1.3. v spojení s Prílohou č. 1, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 6.2.2015. Žalovaný svoje tvrdenia, ktoré uviedol v odpore proti platobnému rozkazu, že k identifikácii predmetu nájmu - prenajatej plochy nedošlo, nepreukázal a v tomto smere nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. Naopak, bol to žalobca, ktorý predložením originálov Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej medzi sporovými stranami dňa 6.2.2015 preukázal, že neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o nájme nebytových priestorov v súlade s dojednaním podľa čl. I. bodu 1.3. zmluvy bola aj presná špecifikácia nebytového priestoru vyjadrená v pôdoryse a vyznačená žltou farbou v Prílohe č. 1 zmluvy. Originál Zmluvy o nájme nebytových priestorov obsahoval ako neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy aj Prílohu č. 1 podľa dojednania čl. I. bodu 1.3., ktorá príloha presne identifikuje predmet nájmu, ktorý je vyznačený žltou farbou s uvedením výmery prenajatej plochy 33,80 m2. Zmluva obsahovala ďalšie neoddeliteľné súčasti, a to Prílohu č. 2, ako táto vyplýva z dojednania podľa čl. II. bod 2.1., t.j. výpis zo živnostenského registra nájomcu a Prílohu č. 3, ako vyplýva z dojednania podľa čl. V. - súhlas s elektronickým zasielaním faktúr a splátkových kalendárov nájomcu. Všetky tieto prílohy boli zlepené spolu so Zmluvou o nájme nebytových priestorov uzatvorenou medzi sporovými stranami dňa 6.2.2015 a tak jej prílohy tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy, ako to vyplýva z textu zmluvy a tiež boli opatrené podpismi zmluvných strán v pravom dolnom rohu a lepiaca páska s podpismi zmluvných strán spája prílohy ako neoddeliteľné súčasti tejto zmluvy, čo bolo preukázané a dokazovalo to, že tieto prílohy boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy už v čase podpisu zmluvy dňa 6.2.2015. Okresný súd sa preto nestotožnil s tvrdením žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu, že zmluva pre jej neurčitosť čo do identifikácie nebytového priestoru je absolútne neplatná pri aplikácii § 3 ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb. v spojení s § 3 ods. 1 tohto zákona.

4. Ak sa žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu bránil tým, že nikdy svoj tovar v týchto priestoroch nevyložil tak, aby mohla začať podnikateľská činnosť v dohodnutom podnikateľskom zámere, okresný súd uviedol, že táto argumentácia nemala relevanciu na povinnosť žalovaného platiť dohodnuté nájomné podľa čl. V. a čl. VI. uzavretej zmluvy, keď tieto dojednania korešpondovali so znením ust. § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb., t.j. zmluva obsahovala dohodu ohľadne výšky a splatnosti nájomného a spôsob jeho platenia. Pre okresný súd podľa jeho záveru bolo podstatné to, že zmluva bola platne uzatvorená na dobu určitú (od 1.3.2015 do 29.2.2020), t.j. aj na obdobie, za ktoré žalobca uplatňoval nájom a zálohové platby. Žalobcovi preto vzniklo právo na zaplatenie dohodnutého nájmu v čl. V. bod 5.1., ktoré bol žalovaný povinný platiť mesačne v zmysle dojednania v čl. V. bod 5.2., 400 Eur + DPH spolu sumu 480 Eur vždy do 10. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, za ktorý sa vykonáva úhrada splátky nájomného. S ohľadom na udelený súhlas s elektronickým zasielaním faktúr a splátkových kalendárov nájomcu, ktorý tvoril Prílohu č. 3 zmluvy, bol dohodnutý takýto spôsob úhrady nájmu podľa ust. § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb., na účet žalobcu uvedený v čl. V. bod 5.2. zmluvy. Žalovaný rozporoval, že neužíval predmet nájmu, a preto mu nemohli vzniknúť náklady v súvislosti so spotrebovanou elektrickou energiou. Pri tejto obrane okresný súd vychádzal z dojednania podľa čl. VI. bod 6.2. zmluvy, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že náklady za poskytovanie služieb označené v tomto bode ako prevádzkové náklady, ktoré okrem dodávok elektrickej energie zahŕňajú aj iné služby (napr. odvádzanie vody z povrchového odtoku, upratovacie, čistiace, údržbárske služby a opravy spoločných zariadení, odvoz komunálneho odpadu, daň z nehnuteľnosti) mal podľa zmluvného dojednania žalovaný zmluvnú povinnosť podľa dojednania čl. VI. bod 6.3. platiť zálohové platby za prevádzkové náklady vo výške 50 Eur mesačne + DPH, čo spolu predstavovalo sumu 60 Eur mesačne, splatné do 10. dňa kalendárneho mesiaca na základe elektronického splátkového kalendára vyhotoveného prenajímateľom. Žalovaný si svoje zmluvné povinnosti, a to platiť nájomné, dohodnuté podľa čl. V. bod 5.1., dohodnutým spôsobom v čl. V. bod 5.2. a rovnako svoju zmluvnú povinnosť - platiť zálohové platby na prevádzkové náklady v zmysle dojednania čl. VI. bod 6.2. vo výške dohodnutej podľa čl. VI. bod 6.3. spôsobom podľa čl. VI. bod 6.4. riadne neplnil, preto vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie dlžného nájomného za mesiace trvania nájmu marec 2015 až november 2015 a zálohových platieb za uvedené mesiace, spolu vo výške

4.860 Eur (480 Eur s DPH mesačné nájomné a 60 Eur s DPH mesačné zálohové platby na prevádzkové náklady, spolu sumu 540 Eur mesačne).

5. V časti výpovede nájomnej zmluvy zo dňa 19.6.2015, doručenej žalobcovi dňa 2.7.2015, sa okresný súd stotožnil s argumentáciou právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 4.2.2016 o neurčitosti tohto právneho úkonu. Z výpovede nájomnej zmluvy zo dňa 19.6.2016 nevyplýva výpoveď práve nájomného vzťahu založeného Zmluvou o nájme nebytových priestorov, ktorá bola uzavretá zmluvnými stranami dňa 6.2.2015, teda nie 1.3.2015, ako sa uvádza vo výpovedi nájomnej zmluvy. Nekorešpondoval ani predmet zmluvy, ktorú žalovaný vypovedal žalobcovi, so zmluvou uzatvorenou dňa 6.2.2015. Podľa platne uzatvorenej zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 6.2.2015 boli podľa čl. I. bod 1.3. predmetom nájmu nebytové priestory o výmere 33,80 m2, pričom žalovaný vypovedal nebytové priestory o výmere 71 m2. Na to, aby išlo o platný právny úkon, zákon vyžaduje splnenie určitých predpokladov, a to aj vo vzťahu k jednostranným právnym úkonom, ktorým vypovedanie nájomnej zmluvy nesporne je. K určitosti jednostranného právneho úkonu okresný súd poukázal na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď podmienka určitosti pre platnosť právneho úkonu sa týka prejavu konajúcej osoby, určitosť právneho úkonu, ktorý je zachytený v písomnej forme, je daná obsahom tejto listiny, na ktorej je úkon zaznamenaný, nestačí, že účastníkom zmluvy je jasné, čo je predmetom zmluvy alebo aké sú ich práva a povinnosti. Z výpovede nájomnej zmluvy zo dňa 19.6.2015 podľa záveru okresného súdu, ani výkladom prejavenej vôle postupom podľa § 35 Občianskeho zákonníka, prípadne ust. § 266 Obchodného zákonníka nemožno dospieť k záveru o výpovede nájomnej zmluvy zo dňa 6.2.2015, pretože výkladom obsahu právneho úkonu sa nemôže nahrádzať urobený prejav vôle, keď nesporne žalovaný identifikoval vo výpovedi zmluvu o nájme nebytových priestorov údajmi, ktoré vôbec nekorešpondovali so zmluvou o nájme nebytových priestorov, z ktorej nároky boli uplatnené žalobou. Aj za situácie, ak by bolo možné vyhodnotiť výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa 19.6.2015 ako platný právny úkon vo vzťahu k zmluve o nájme nebytových priestorov, uzatvorenej medzi sporovými stranami dňa 6.2.2015, keďže iná nájomná zmluva tvrdená nebola, okresný súd poukázal na ust. § 9 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb., ktorý upravuje, kedy nájomca môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím dojednaného času, ako aj na zmluvné dojednanie čl. VIII. bod 8.5. zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 6.2.2015. Účastníci zmluvného vzťahu právo vypovedať nájomnú zmluvu nájomcom dohodli v súlade so zákonným znením § 9 zákona č. 116/1990 Zb.. Podľa ust. § 12 zákona č. 116/1990 Zb. výpovedná lehota bola dohodnutá na šesť mesiacov. Výpoveď zo dňa 19.6.2015 nespĺňala kritériá platnej výpovede Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 6.2.2015 aj z dôvodu, že nepreukázala splnenie výpovedného dôvodu podľa čl. VIII. bod 5.8. zmluvy v spojení s ust. § 9 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb.. Pri dohodnutej výpovednej lehote v čl. VIII. bod 8.5. Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 6.2.2015 by aj v prípade existencie relevantného výpovedného dôvodu začala výpovedná lehota plynúť 1.8.2015 a skončila by sa koncom februára 2016. Okresný súd však nemal preukázaný zánik zmluvného vzťahu z titulu Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej medzi sporovými stranami dňa 6.2.2015, preto žalobcovi priznal nárok na zaplatenie dlžného nájomného a dlžných zálohových platieb na prevádzkové náklady za obdobie marec 2015 až november 2015. Súčasne bola žalobcovi priznaná aj paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, podľa ktorého výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka je 40 Eur jednorázovo bez ohľadu na dĺžku omeškania. Úroky z omeškania okresný súd priznal v súlade s ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s dojednaním podľa čl. V. bod 5.4. zmluvy.

6. O trovách konania pred okresným súdom bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalobca bol úspešným účastníkom súdneho sporu, preto mu bola priznaná náhrada trov konania, pozostávajúca zo zaplateného súdneho poplatku z podanej žaloby 291,50 Eur a trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 950,71 Eur.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Ako odvolací dôvod uviedol to, že okresný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný už v podanom odpore konštatoval skutočnosť, že zmluva nedostatočne vymedzila priestory, ktoré mali byť špecifikované v znení prílohy a v znení vzájomnej dohody. Pokiaľ nedošlo k dohode medzi zmluvnými stranami, tak nebol ustálený predmet nájmu, pre ktorú skutočnosť žalovaný nemohol vykonať ani potrebné úpravy pre budúce plynutie nájmu. Zmluva o nájme nebytových priestorov bola podpísaná bez prílohy č. 1 k nájomnej zmluve, čo malo za následok jej neplatnosť pre nedostatok prejavenej vôle, pre neurčitosť

právneho úkonu a pre nedostatočnú špecifikáciu predmetu nájmu. Samotný nájom z tohto dôvodu nezačal, žalovaný nikdy nevykonal žiadne stavebné úpravy smerujúce k prevádzkovaniu prevádzky v tomto obchodnom centre. Nikdy žalovanému neboli priestory sprístupnené, odovzdaný kľúč, žalovaný nikdy svoj tovar v uvedených priestoroch nevyložil tak, že by mohla začať podnikateľská činnosť v dohodnutom podnikateľskom zámere. Rozhodnutie okresného súdu je nezákonné aj z dôvodu, že okresný súd vykonal pojednávanie, pri ktorom došlo k poznačeniu termínu pojednávania, ale k poznačeniu takým spôsobom, že sa právny zástupca žalovaného pojednávania nezúčastnil, a tým nemohol reagovať dôvodmi, ktoré mali podstatný vplyv na posúdenie žalobcovho nároku. Žalovaný poukázal na to, že postupom okresného súdu mu bola odňatá možnosť konať pred týmto súdom, pričom hneď na prvýkrát okresný súd rozhodol a vôbec ho nezaujímala skutočnosť neprítomnosti žalovaného. Pokiaľ aj okresný súd mohol konať, pretože mal vykázané doručenie, avšak vzhľadom k celkovej situácii, ak vo veci sa rozhodlo okresným súdom na prvom pojednávaní, tak išlo o konanie, ktoré bolo v rozpore s právom občana na prejednanie veci pred všeobecným súdom.

8. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo dňa 25.3.2016. K jednotlivým odvolacím dôvodom, a to námietky neurčitosti zmluvy o nájme nebytových priestorov a k námietke odňatia možnosti žalovanému konať pred okresným súdom žalobca opätovne poukázal na Zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 06.02.2015, podľa ktorej bola žalovanému ako nájomcovi prenajatá časť nehnuteľnosti - Obchodné centrum, nachádzajúce sa v Ružomberku na ul. O., č. s. XXXX, ktorá sa nachádza na pozemku parc. č. KNC 165, zapísanej na Okresnom úrade Ružomberok, správa katastra, na LV č. XXXXX katastrálne územie P.. Podľa čl. I. bod 1.3. zmluvy o nájme nebytových priestorov, presná špecifikácia nebytových priestorov bola vyjadrená v pôdoryse predmetu nájmu - vyznačená žltou farbou, ktorý tvoril Prílohu č. 1 tejto zmluvy. Žalobca poukázal na ust. § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. s tým, že pokiaľ predmetom nájmu je nehnuteľnosť, tak je ju možné určiť predovšetkým jej adresou, katastrálnym územím, parcelným číslom a súpisným číslom či iným vhodným spôsobom, aby nevznikla pochybnosť o tom, o aké nebytové priestory ide. Zmluva o nájme nebytových priestorov dostatočne a jasne špecifikovala predmet nájmu. Prílohou č. 1 zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 06.02.2015 došlo k zakresleniu prenajatého nebytového priestoru v pôdoryse nehnuteľnosti. Predmetná príloha bola od podpisu zmluvy o nájme nebytových priestorov jej súčasťou, je neoddeliteľne spojená a prelepená lepiacou páskou v ľavom hornou rohu, cez ktorú sa nachádzajú vlastnoručné podpisy zmluvných strán. Od počiatku došlo k jej odsúhlaseniu obidvoma zmluvnými stranami, na znak čoho ju žalobca aj žalovaný parafovali vlastnoručnými podpismi. Odo dňa uzavretia zmluvy o nájme nebytových priestorov boli medzi zmluvnými stranami jednoznačne dojednané jej všetky podstatné náležitosti, ako aj samotný predmet nájmu. Je preto zavádzajúce tvrdenie žalovaného v podanom odvolaní, že v čase uzavretia zmluvy o nájme nebytových priestorov nebolo jednoznačne ustálené, čo tvorí prílohu č. 1 k zmluve, ako aj obrana žalovaného, že táto príloha nebola súčasťou zmluvy a podpísaná. Konanie žalovaného je len snahou, aby sa vyhol svojím povinnostiam, ktoré mu vyplývajú z platne a účinne uzavretej zmluvy o nájme nebytových priestorov. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní tvrdí, že nikdy nevyložil svoj tovar v týchto priestoroch, aby mohol začať podnikateľskú činnosť, tak toto tvrdenie jednak nie je pravdivé, ale zároveň je aj právne irelevantné. Ak žalovaný ako nájomca nevyužil svoje právo užívať nebytové priestory počas dojednanej doby na základne platne uzatvorenej zmluvy o nájme nebytových priestorov, pričom mu v tom prenajímateľ nebránil, táto okolnosť nie je dôvodom na neplatenie nájomného v zmysle platne uzavretej zmluvy, a to ani za použitia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (rozsudok NS ČR z 22.08.2007, sp. zn. 28Cdo 3033/2005). Na platnosť zmluvy a povinnosť platiť dohodnuté nájomné nemá vplyv skutočnosť, či nájomca predmet nájmu užíval alebo nie. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že nájomná zmluva je zmluvou konsenzuálnou a nie reálnou. Žalovaný, ako aj jeho právny zástupca, boli riadne predvolaní na nariadené pojednávanie, o čom mal okresný súd vykázané doručenie predvolania. Žalovaný ani jeho právny zástupca svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili a tiež nepožiadali o odročenie pojednávania, preto okresný súd za aplikácie v tom čase platného ust. § 101 ods. 2 O.s.p. mal splnené podmienky, aby vec prejednal, a tým neodňal žalovanému možnosť konať pred súdom. Odvolanie žalovaného nie je dôvodné, pretože okresný súd vec správne právne posúdil, dostatočne zistil skutkový stav veci a na základe vykonaných dôkazov dospel aj k správnym skutkovým zisteniam. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie s priznaním trov odvolacieho konania vo výške 215,46 Eur.

9. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo doručené podaním okresného súdu zo dňa 12.04.2016 (č.l. 141 spisu) na vedomie žalovanému prostredníctvom jeho právneho zástupcu.

10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalovaného podľa ust. § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

11. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/116/2016-147 zo dňa 20.09.2016, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia dňa 08.11.2016 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline za aplikácie ust. § 219 ods. 1, 3 v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.

12. Krajský súd primárne považuje za potrebné uviesť, že hoci odvolanie žalovaného bolo zo dňa 02.03.2016, v zmysle účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok od 01. júla 2016 podľa ust. § 474 bolo pred krajským súdom konané v zmysle tohto právneho predpisu, za aplikácie ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Podľa ust. § 380 ods. 1 odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

14. Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia Krajský súd v Žiline ako súd odvolací posudzoval napadnutý rozsudok okresného súdu v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomnom podaní zo dňa 2.3.2016 (č.l. 124 spisu). Odvolacie dôvody žalovaný vymedzil ako dôvody odňatia možnosti konať pred súdom a nesprávneho právneho posúdenia veci, ak žalovaný nemal možnosť poukázať na dôvody, ktoré mali rozhodujúci vplyv na vyhodnotenie podanej žaloby žalobcu bez právneho dôvodu.

15. Podľa názoru krajského súdu ani jeden z odvolacích dôvodov žalovaného nebol právne relevantný. K námietke odňatia možnosti žalovanému konať pred okresným súdom sa poukazuje na priebeh konania, keď žalovaný od momentu doručenia žaloby, spolu s vydaným platobným rozkazom okresným súdom pod č.k. 18Cb/332/2015-42 zo dňa 18.12.2015, a to podľa doručenky na č.l. 45 rub spisu odo dňa 22. decembra 2015 mal vedomosť o vyvolanom súdnom konaní a jeho predmete. Žalovaný v zákonnej lehote podaním zo dňa 28.12.2015 uskutočnil odpor proti vydanému platobnému rozkazu, v ktorom okrem iného z titulu námietky nedostatočnej identifikácie predmetu nájmu považoval zmluvu o nájme nebytových priestorov za absolútne neplatnú, za použitia ust. § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 116/1990 Zb.“). Žalovaný sa bránil v ním podanom odpore, že pokiaľ žalobca uplatnil nárok na základe takto neplatne uzavretej zmluvy o nájme nebytových priestorov, tak jeho nároku nie je možné vyhovieť, keďže nie je daný základ na priznanie náhrad uplatňovaných žalobcom. Okresný súd na základe podaného odporu žalovaným postupoval v tom čase v zmysle platného Občianskeho súdneho poriadku, keď podľa ust. § 174 ods. 2 veta prvá O.s.p. z dôvodu včas podaného odporu žalovaným, s odôvodnením vo veci samej došlo k zrušeniu platobného rozkazu v plnom rozsahu a vo veci nariadil pojednávanie na termín 04.02.2016.

16. Predvolanie na nariadený termín pojednávania dňa 04.02.2016 (č.l. 52 spisu) spolu s poučením podľa č.l. 53 spisu, obsahom ktorého bolo poučenie aj podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., bolo doručené v zmysle doručeniek na č.l. 53 rub spisu právnemu zástupcovi žalovaného dňa 18.01.2016. Tohto nariadeného termínu pojednávania sa i napriek včasnosti jeho doručenia právnemu zástupcovi žalovaného, žalovaný a ani jeho právny zástupca nezúčastnili. Okresný súd vecne správne skonštatoval, že pokiaľ sa žalovaný a jeho právny zástupca bez ospravedlnenia nedostavili na riadne a včas doručený termín pojednávania pred okresným súdom dňa 04.02.2016, tak mal splnené podmienky k prejednaniu veci v ich neprítomnosti v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. ako procesného právneho predpisu platného v čase konania a rozhodovania okresným súdom. Za tohto procesného stavu, keď okresný súd mal splnené podmienky ku konaniu v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, nebolo možné hovoriť o odňatí možnosti žalovanému konať pred súdom.

17. Ak okresný súd vec prejednal na prvom nariadenom termíne pojednávania dňa 04.02.2016, ani týmto postupom žalovanému nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Postup okresného súdu bol zákonný a vychádzal v tom čase z platnej zákonnej úpravy ust. § 114 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, ak súd neodmietol návrh z procesných dôvodov alebo nerozhodol o zastavení konania podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, 13) pojednávanie pripraví tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní. Ak okresný súd postupoval tak, že vec prejednal na jedinom pojednávaní, a to dňa 04.02.2016, tento postup bol v súlade s citovaným zákonným ustanovením. Tomuto zákonnému postupu nemožno nič vytknúť, a preto nemôže predstavovať ani odňatie možnosti žalovanému konať pred súdom. Tak žalobca, ako aj žalovaný v poučení, ktoré sa nachádza na č.l. 53 spisu, ktoré spolu s termínom pojednávania konanom dňa 04.02.2016 bolo doručené žalovanému, boli upovedomení o tom, že ak sa žalovaný (žalobca) nedostaví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, môže súd vec prejednať v jeho neprítomnosti. Žalovaný, jeho právny zástupca preto boli poučení aj o možnosti rozhodnutia veci na tomto nariadenom pojednávaní v ich neprítomnosti, spolu s poučením podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p.. Prejednaním veci v neprítomnosti žalovaného, jeho právneho zástupcu na jedinom pojednávaní vzhľadom k vyššie uvedenému preto nedošlo k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom. Žalovaný svoju neprítomnosť na nariadenom pojednávaní neospravedlnil včas ospravedlniteľným dôvodom, preto nebolo prekážok k tomu, aby okresný súd vec prejednal v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu.

18. K druhému odvolaciemu dôvodu žalovaného, v argumentácii nesprávneho právneho posúdenia veci, keď žalovaný nemohol uvádzať dôvody, ktoré majú rozhodujúci vplyv na posúdenie žaloby žalobcu, krajský súd uvádza, že ani tento odvolací dôvod nebol relevantný. Vzhľadom k vymedzeniu tohto odvolacieho dôvodu krajský súd za aplikácie ust. § 387 ods. 2 poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresného súdu, s ktorým sa stotožňuje. Práve z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 podľa názoru krajského súdu nie je potrebné, ani žiaduce, aby v odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu boli zopakované tie skutkové a právne závery, ktoré sú už obsiahnuté v odôvodnení rozsudku okresného súdu a je preto postačujúce na ne len odkázať. K zdôrazneniu vecne správnych záverov vyvodených okresným súdom je potrebné odkázať na Zmluvu o nájme nebytových priestorov, uzavretú medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom zo dňa 06.02.2015 vrátane príloh č. 1, 2, 3, ktoré prílohy tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorá zmluva sa stala základom uplatneného nároku žalobcom tak, ako tento bol špecifikovaný podanou žalobou žalobcu a vyjadrený v napadnutom rozsudku okresného súdu. Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 06.02.2015, spolu s prílohami, ktorá vyjadrovala predmet, účel nájmu, dobu trvania nájmu, výšku a splatnosť nájomného, ako aj dohodu úhrad za služby a prevádzkové náklady spojené s nájmom nebytových priestorov, vrátane vymedzených vzájomných práv a povinností zmluvných strán, svojimi náležitosťami zodpovedala zákonnej úprave zákona č. 116/1990 Zb.. Mala všetky podstatné náležitosti nevyhnutné k tomu, aby išlo o právny úkon, na základe ktorého je v prípade nedobrovoľného plnenia záväzkov z tohto právneho úkonu možné tieto s úspechom uplatňovať v rámci vyvolaného súdneho konania.

19. Ak sa žalovaný v konaní pred okresným súdom bránil neurčitosťou zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 06.02.2015, tak okresný súd vyvodil vecne správny záver, keď predmet nájmu, vymedzený v čl. I. v spojení s prílohou č. 1 bol dostatočným spôsobom identifikovaný, t.j. bola zachovaná určitosť vymedzeného predmetu nájmu. Jednotlivé v súdnom konaní uplatnené nároky mali tak základ v platnom zmluvnom vzťahu, a to uzavretej Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 06.02.2015. Pokiaľ týmto nárokom okresný súd napadnutým rozsudkom vyhovel, jeho rozhodnutie bolo vecne správne a krajským súdom vo vyvolanom odvolacom konaní potvrdené. Neboli zistené na základe zadefinovaných odvolacích dôvodov žalovaného podmienky ani na zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu, ani na jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. To, či žalovaný svoje právo nájmu, ktoré mu vyplývalo z platne uzavretej zmluvy o nájme nebytových priestorov aj naplnil, bolo výlučne v dispozícii žalovaného a uvedené sa nemohlo v žiadnom smere dotknúť uplatnených pohľadávok žalobcu v súdnom konaní, ktoré mali základ v platne uzavretej Zmluve o nájme nebytových priestorov dňa 06.02.2015. V podstate Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 06.02.2015, vrátane príloh č. 1, č. 2, č. 3 je dvojstranným právnym úkonom, z ktorého pre žalobcu a žalovaného ako zmluvné strany vyplývajú vzájomné práva a povinnosti. Bolo preto na žalovanom, aby z tejto zmluvy vyplývajúce právo nájmu aj naplnil.

20. Na druhej strane z titulu poskytnutia práva nájmu oproti tomu korešpondovalo právo žalobcu ako prenajímateľa uplatňovať si pohľadávky z tohto nájomného vzťahu pre žalobcu vyplývajúce z uzavretej Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 06.02.2015. Ak tieto pohľadávky žalobca uplatnil v súdnom konaní, tak nepochybne mali základ v zmluvnom vzťahu uzavretom so žalovaným a tomuto nároku žalobcu bolo namieste vyhovieť ako nároku nájomného za prenajaté nebytové priestory a nároku zálohových platieb za služby spojené s nájomnom nebytových priestorov. Základ a výška nájomného, zálohových platieb vychádzala zo zmluvy o nájme nebytových priestorov, ako aj uplatnené príslušenstvo, a to dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,03% denne z neuhradenej sumy, preto nebolo možné ani v rámci odvolacieho konania dospieť k záveru, že by došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci okresným súdom. Je potrebné zdôrazniť, že okresný súd na riadne zistený skutkový stav aplikoval aj rozhodné hmotné právo, t.j. ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka, ako aj zákona č. 116/1990 Zb., pričom vyjadrené zákonné ustanovenia vyplývajúce z týchto právnych úprav aj správnym spôsobom intepretoval, aplikoval na zistený skutkový stav veci, a tým nemohlo dôjsť k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

21. Ak sa žalovaný a právny zástupca žalovaného nezúčastnili riadne a včas doručeného termínu pojednávania, tak z titulu aplikácie ust. § 120 ods. 1, 4 O.s.p. v tom čase platného procesno- právneho predpisu mohol okresný súd vychádzať len z tých skutkových zhodnotení a následne právneho posúdenia, ktoré boli vykonané v konaní pred ním a preukázané sporovými stranami za ich dôkaznej povinnosti. Okresný súd preto mohol pri svojom rozhodovaní vychádzať len z toho, čo bolo tvrdené a súčasne preukázané sporovými stranami a uvedené potom tvorilo aj základ v rámci odvolacieho konania a posúdenia odvolacích dôvodov žalovaného, ktoré neboli relevantné vzhľadom ku konštatovaniu vecne správnych záverov okresného súdu. Krajský súd vo väzbe k odvolacím dôvodom k úplnosti dodáva, že zmluva o nájme nebytových priestorov mala určitým spôsobom vymedzený predmet nájmu, v spojení aj s prílohou č. 1 k tejto zmluve, ktorá sa stala jej neoddeliteľnou súčasťou tak, ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania pred okresným súdom, keď aj príloha č. 1 k zmluve o nájme nebytových priestorov bola súčasne podpisovaná. Preto nebol preukázaný odvolací dôvod žalovaného, že zmluva o nájme nebytových priestorov sa podpísala bez prílohy č. 1 k tejto zmluve. Príloha č. 1 spolu s prílohou č. 2 a prílohou č. 3 tu bola a tvorili neoddeliteľnú súčasť už v čase podpisu zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 06.02.2015 tak, ako to zistil na základe výsledkov vykonaného dokazovania okresný súd oboznámením sa s originálom zmluvy o nájme nebytových priestorov spolu aj s prílohami č. 1, č. 2, č. 3 k tejto zmluve. Žalovaný iné odvolacie dôvody neuvádzal, preto za aplikácie ust. § 380 ods. 1 krajský súd potom nemal priestor, aby z iných dôvodov posudzoval napadnuté rozhodnutie okresného súdu.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. § 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.