Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_36Cpr-3-2015.pdf
PDF · 87.59 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cpr/3/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobcu: G. - S. A. Z..F..P.., Z. XX, XXX XX A., L.: XX XXX XXX, zastúpený JUDr. Lukášom Kišeľakom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie ulica Jarková 63, 080 01 Prešov, IČO: 42 083 591 proti žalovanej: Š. S., D.. XX.XX.XXXX, H. N. N. XX, XXX XX G., o zaplatenie 405,09 Eur s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 405,09 Eur s 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 405,09 Eur od 1.4.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Priznáva žalobcovi náhradu preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou došlou súdu dňa 28.9.2015 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť mu sumu 405,09 Eur s 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 405,09 Eur od 1.4.2014 do zaplatenia a k náhrade trov konania z titulu zodpovednosti za vzniknutý schodok, ktorý mal vzniknúť u žalobcu ako zamestnávateľa žalovanej. Žalovaná ako zamestnanec so žalobcom ako zamestnávateľom uzavrela dňa 26.7.2012 pracovnú zmluvu, v zmysle ktorej vykonávala pracovnú činnosť na pozícii pracovník maloobchodu na prevádzkach nachádzajúcich v okrese Košice. Ku dňu 1.8.2012 žalovaná ako zamestnanec so žalobcom ako zamestnávateľom uzatvorila dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti v zmysle § 182 a nasledujúcich Zákonníka práce, na základe ktorej spolu s ďalšími zamestnancami na pracovisku - A. A. G. XX, G. mala spoločnú hmotnú zodpovednosť na zverených hodnotách, ceninách a tovaru. Na základe výsledkov fyzickej inventúry vykonanej ku dňu 22.11.2013 bol na zverených hodnotách vyčíslený schodok (manko) vo výške 6.331,91 Eur, z ktorého bola žalovaná v zmysle § 186 ods. 1 v spojení s § 189 ods. 1, 2, 3 Zákonníka práce určená miera a podiel zodpovednosti na uvedenom manku vo výške 405,09 Eur. Žalobca poukázal na to, že žalovaná aj napriek výzvam žalobcu si nesplnila svoju povinnosť voči zamestnávateľovi a podiel na vzniknutom manku dobrovoľne nesplnila. 2. Na preukázaní svojich tvrdení a nároku žalobca spolu so žalobou doručil pracovnú zmluvu uzavretú medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovanou ako zamestnancom zo dňa 26.7.2012, dohodu o hmotnej zodpovednosti a o zrážkach zo mzdy uzavretú medzi stranami sporu zo dňa 1.8.2012, oznámenie dlžnej sumy zo dňa 12.3.2014, ktorým žalobca vyzval žalovanú na náhradu jej podielu na vzniknutom manku. Žalobca súdu doručil ďalšie listinné dôkazy a to: príkaz k vykonaniu výročnej fyzickej inventarizácie v G. - S. A. Z..F..P.. od 1.10.2013 do 7.1.2014, inventarizačný zápis zo dňa 31.1.2014, rekapituláciu inventúrnych rozdielov a výšku predpísaných náhrad za rok 2013, príkaz na inventúru na pracovisku G. XXX S. P. G., inventarizačný zápis, spôsob výpočtu náhrad za vzniknutý schodok, dohodu o zmene pracovnej zmluvy uzavretý medzi stranami sporu dňa 20.2.2013.
3. Žalobca použil nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, návrhy na vykonanie vyššie citovaných dôkazov. 4. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila a neuviedla žiadne prostriedky procesnej obrany. 5. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia strán sporu, právne argumenty strán a za preukázané považuje nasledovné skutočnosti: Dňa 26.7.2012 bola medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovanou ako zamestnancom uzatvorená pracovná zmluva v súlade s § 42 a nasledujúcich Zákonníka práce, v zmysle ktorej žalovaná pracovala na pracovnej pozícii pracovník maloobchodu, miesto výkonu práce boli maloobchodné prevádzky spoločnosti G. -S. A. Z..F..P.., ktoré sa nachádzajú v okrese Košice, pracovný pomer vznikol od 1.8.2012, bol uzatvorený na dobu určitú do 28.2.2013, žalovanej ako zamestnankyni bola priznaná základná mesačná mzda vo výške 392,60 Eur. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 20.2.2013 bol pracovný pomer pôvodne dohodnutý na dobu určitú do 28.2.2013, predĺžený na dobu určitú do 31.8.2013. Medzi stranami sporu bola v súlade s § 182 a nasledujúcich a § 20 Zákonníka práce uzavretá dňa 1.8.2012 dohoda o hmotnej zodpovednosti a o zrážkach zo mzdy, v zmysle ktorej žalovaná prebrala dňom 1.8.2012 hmotnú zodpovednosť za zverené hodnoty, t. j. za tovar, peňažné prostriedky a ostatné hodnoty zverené k vyúčtovaniu umiestnené v prevádzke A. G. XX, G. XXX. Žalovaná ako zamestnanec sa zaviazala všetky hodnoty riadne a bežne vyúčtovať a urobiť všetko, aby nevznikli škody na zverenom majetku, prebrať na základe tejto dohody hmotnú zodpovednosť za prevzaté a zverené hodnoty, ako aj hodnoty, ktoré prevezme v súvislosti s vykonávaním svojej funkcie, prebrať zodpovednosť za prípadný schodok na týchto hodnotách pokiaľ by sa nepreukázal, že tento schodok nezavinil. V dňoch od 1.10.2013 do 7.1.2014 prebiehala u žalobcu výročná fyzická inventarizácia majetku - tovaru a záväzkov a pohľadávok hmotného a drobného hmotného majetku a to okrem iného aj na prevádzke, kde pracovala žalovaná (G. XXX, G.) a kde inventarizačnou komisiou bol zistený schodok (manko) vo výške 6.331,91 Eur a z ktorej sumy podiel na žalovanú činí žalovanú sumu. 6. Z prednesu advokáta žalobcu vyplynulo, že žalovaná v rámci pracovnoprávneho vzťahu mala uzatvorenú so žalobcom ako zamestnávateľom dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti, poukázal na listinné dôkazy preukazujúce vznik manka u žalobcu a na zodpovednosť žalovanej, poukázal na to, že žalobcom bola určená miera zodpovednosti a podiel, ktorý pripadá na žalovanú. 7. Súd vykonal dokazovanie hore uvedenými dôkazmi, prednesom advokáta žalobcu, z predmetných dôkazov súd vychádzal a vyhodnotil skutkový stav tak, ako bolo vyššie uvedené. 8. Súd vec právne posúdil nasledovne: 9. Podľa § 14 Zákonníka práce, spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.
10. Podľa § 20 ods. 1,2 Zákonníka práce, práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov možno zabezpečiť dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením alebo zriadením záložného práva. Uspokojenie nároku zamestnávateľa možno zabezpečiť dohodou medzi ním a zamestnancom o zrážkach zo mzdy. Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
11. Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
12. Podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce, v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, jeho stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce ( obec a organizačná časť alebo inak určené miesto ), c) deň nástupcu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve
13. Podľa § 43 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem náležitosti podľa ods. 1 aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby.
14. Podľa § 46 Zákonníka práce, pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.
15. Podľa § 48 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jeho zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.
16. Podľa § 54 Zákonníka práce, dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne.
17. Podľa § 178 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.
18. Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.
19. Podľa § 182 ods. 1 až 4 Zákonníka práce, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť. Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Ak nedostatky vzniknú v pracovných podmienkach zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo iný vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý zo zamestnancov od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, zamestnávateľ je povinný nedostatky odstrániť bez zbytočného odkladu.
20. Podľa § 184 ods. 1 Zákonníka práce , inventarizácia sa musí vykonať pri uzatvorení dohody o hmotnej zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho preložení a pri skončení pracovného pomeru.
21.Podľa § 184 ods. 2 Zákonníka práce, na pracoviskách, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, musí sa inventarizácia vykonať pri uzatvorení dohôd o hmotnej zodpovednosti so všetkými spoločne zodpovednými zamestnancami a) pri skončení všetkých týchto dohôd, b) pri preradení na inú prácu alebo preložení všetkých spoločne zodpovedných zamestnancov, c) pri zmene vo funkcii vedúceho alebo jeho zástupcu, d) na žiadosť ktoréhokoľvek zo spoločne zodpovedných zamestnancov pri zmene v ich kolektíve, e) pri odstúpení niektorého z nich od dohody o hmotnej zodpovednosti.
22. Podľa § 184 ods. 3, 4 Zákonníka práce, ak zamestnanec so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, ktorého pracovný pomer sa skončil alebo ktorý bol preradený na inú prácu alebo iné pracovisko, alebo bol preložený, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku. Ak zamestnanec, ktorý sa zaraďuje na pracovisko, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá, ak od dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpil, za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou.
23. Podľa § 186 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.
24. Podľa § 189 ods. 1,2,3 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume. Pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov,
pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume. Podiel náhrady určený podľa odseku 2 nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov.
25. Súd mal za preukázané vznik pracovného pomeru žalovanej ako zamestnanca u žalobcu ako zamestnávateľa na základe pracovnej zmluvy zo dňa 26.7.2012, uzavretej v súlade s § 42 a nasledujúcich Zákonníka práce. Pracovný pomer bol v zmysle pracovnej zmluvy uzavretý na dobu určitú od 1.8.2012 do 28.2.2013, a ktorý bol v zmysle dohody o zmene pracovnej zmluvy predĺžený do 31.8.2013. Žalovaná bola zaradená na druh práce: pracovník maloobchodu, miesto výkonu práce maloobchodné prevádzky spoločnosti G. - S. A., Z..F..P.., ktoré sa nachádzajú v okrese Košice. Žalovaná nastúpila do zamestnania dňom 1.8.2012 a týmto dňom uzatvorila aj dohodu o hmotnej zodpovednosti a o zrážkach zo mzdy podľa § 182 a nasledujúcich a § 20 Zákonníka práce, v zmysle ktorej prevzala hmotnú zodpovednosť za zverené hodnoty, t. j. za tovar, peňažné prostriedky a ostatné hodnoty zverené k vyúčtovaniu umiestnené v A. A. G. XX, G. XX. Z listinných dôkazov doložených žalobcom bol preukázaný jeho nárok. U žalobcu prebehla inventarizácia majetku, záväzkov a pohľadávok hmotného a drobného majetku okrem iného aj na prevádzke, kde pracovne pôsobila žalovaná, vykonaním inventarizácie bol v mieste výkonu práce žalovanej zistený schodok (manko) v celkovej výške 6.331,91 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaná mala uzatvorenú so žalobcom dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti je povinná v zmysle § 189 ods. 1, 2 Zákonníka práce, nahradiť schodok vo výške 405,09 Eur, ktorá výška zodpovedá podielu náhrady podľa pomeru jej priemerného zárobku, pričom pri výpočte žalobca postupoval v súlade s § 189 ods. 3 Zákonníka práce. 26. Súd zhodnotiac vykonané dokazovanie dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čo do zaplatenia istiny dôvodná, žalobca svoj nárok preukázal hodnovernými listinnými dôkazmi. 27. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka prvá veta, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
29. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
30. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
31. Žalobca si uplatnil aj zaplatenie príslušenstva, úrokov z omeškania vo výške 8,25 % zo sumy 405,09 Eur od 1.4.2014 do zaplatenia, poukazujúc na § 3 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z. z. Omeškanie sa spája so splatnosťou dlhu. Súd dospel k záveru, že žalovaná sa dostala do omeškania so súdom priznanou sumou od 1.4.2014, poukazujúc na to, že žalobcom bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie žalovanej sumy do 31.3.2014. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z. z., základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0,25 %; po zvýšení o 5 percentuálnych bodov jej výška činí 5,25 % ročne. Poukazujúc na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a v časti nad súdom priznanú výšku úroku z omeškania žalobu žalobcu zamietol.
32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. V spore bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorý má tak nárok na náhradu preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I (§ 355 ods. 1, § 362 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nestranným procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 z.z.).