Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Csp-91-2016.pdf
PDF · 111.42 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-2Csp/91/2016
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci žalobcu: U. Š., O.. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX B., občan SR, zastúpeného: Mgr. Peter Masarovič, advokát so sídlom Park Angelinum 2, 040 01 Košice, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia:
Žalovaný je povinný zdržať sa výkonu Dohody o zrážkach zo mzdy č. 8100049053 uzavretej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným dňa 5.11.2012, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.
Zamestnávateľ žalobcu - spoločnosť Műller- Transporte, s.r.o., so sídlom Rybničná 40, 835 54 Bratislava, IČO: 35 932 813 je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného podľa Dohody o zrážkach zo mzdy č. 8100049053 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 5.11.2012, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.
II. Súd ukladá žalobcovi, aby do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podal proti žalovanému žalobu veci samej o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
IV. Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Skalica sumu 33,- € titulom súdneho poplatku z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na Okresný súd Skalica dňa 21.10.2016 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal nariadiť žalovanému, aby sa zdržal výkonu Dohody o zrážkach z mzdy č. 8100049053 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 5.11.2012 do právoplatného skončenia veci samej o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Zároveň sa domáhal, aby súd neodkladným opatrením nariadil zamestnávateľovi žalobcu Műller- Transporte, s.r.o., so sídlom Rybničná 40, 835 54 Bratislava, IČO: 35 932 813, aby sa zdržal vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa Dohody o zrážkach z mzdy č. 8100049053 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 5.11.2012. Návrh odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 5.11.2012 uzavrel Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8100049053. Ide o formulárovú spotrebiteľskú zmluvu. Na základe žiadosti žalobcu bola schválená výška úveru 1.290 €, počet splátok 42 vo výške 69,12 €, RPMN 67,70 € a ročná úroková sadzba 70,02 %. Na základe zmluvy žalovaný reálne vyplatil žalobcovi finančné prostriedky vo výške 1.104,74 €, pretože žalovaný si od sumy 1.290 € v zmysle čl. 8 ods. 8.1 písm. a) Dohody o poskytnutí služby odpočítal sumu 185,26 € ako odplatu za poskytnutie služby. Táto zmluvná podmienka bola viacerými súdmi judikovaná ako neprijateľná a teda neplatná zmluvná podmienka, poukázal napr. na rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co
109/2011. Žalobca upriamil pozornosť na to, že v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sú upravené náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a medzi ne patrí aj ročná percentuálna miera nákladov. Podľa žalobcu bola v zmluve RPMN uvedená neprávne. Žalobcu poskytnutý úver vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov, keď zmluva neobsahuje v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch špecifikáciu splátok, aká suma pripadá na istinu, na úroky a iné poplatky, ani v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) cit. zákona údaj o termíne konečnej splatnosti úveru a dobu trvania zmluvy. Nezahrnutie všetkých poplatkov do RPMN je klamaním spotrebiteľa a teda nekalá obchodná praktika. Úroky dojednané vo výške 70,02 % ročne sú v rozpore s dobrými mravmi, dojednanie je postihnuté absolútnou neplatnosťou podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovanému vznikol zo zmluvy nárok na úhradu istiny 1.104,74 €, pričom podľa potvrdenia žalovaného zo dňa 21.9.2016 na predmetnú zmluvu bola žalobcom uhradená suma 1.838,53 €. Ďalej uviedol, že žalobca súčasne so zmluvou o úvere podpísal aj Dohodu o zrážkach zo mzdy č. 8100049053, ktorá vo formulárovom znení bola vopred pripravená zo strany žalovaného. Žalovaný napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu listom zo dňa 26.4.2016, a to až do úplného splatenia dlhu vo výške 1.389 €. Zamestnávateľ žalobcu je povinný zrážky vykonávať bez ohľadu na existenciu sporu. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy považuje za rozporný s právom Európskej únie, ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy napriek neexistencii súdneho rozhodnutia. Moc nad majetkom žalobcu je v rukách veriteľa, ktorý stanovuje výšku pohľadávky a jej príslušenstva, a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok. Žalobca citoval časti viacerých rozsudkov Súdneho dvora EÚ vydaných v spotrebiteľských veciach (napr. C-240/98, C-429/05, C-618/10, C-106/77), z ktorých vyplýva, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu a úroveň informovanosti, pričom vnútroštátny súd musí mať možnosť preskúmať a stanoviť nekalú povahu zmluvnej podmienky, ktorá spotrebiteľa nebude zaväzovať. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Slovenská právna úprava neumožňuje spotrebiteľovi namietať mimosúdny akt veriteľa, zastaviť zásah do majetku spotrebiteľa zrážkami zo mzdy. V zmysle rozsudku Simmenthal existuje možnosť judikovať rozpor inštitútu zrážok zo mzdy spotrebiteľa s právom EÚ. Žalovaný už vyzval zamestnávateľa žalobcu, aby vykonával zrážky zo mzdy a tento ich vykonáva. Ani v prípade upustenia od použitia dohody žalobca nemá istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy. V čase uzavretia zmluvy žalobca nedokázal vyhodnotiť neprijateľné zmluvné podmienky ani nesúlad dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca dal do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 5Co/654/2014-76 zo dňa 15.4.2015, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola Dohoda o zrážkach zo mzdy určená za neplatnú.
2. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca predložil žiadosť žalovaného o vykonanie zrážok zo mzdy žalobcu adresovanú zamestnávateľovi žalobcu zo dňa 26.4.2016, prehľad platieb žalobcu k zmluve č. 8100049053, žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvu o revolvingovom úvere č. 8100049053 vrátane príslušných zmluvných dojednaní, dohodu o zrážkach zo mzdy č. 8100049053 zo dňa 5.11.2012.
3. Zo Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100049053 mal súd preukázané, že zmluva bola uzavretá dňa 5.11.2012 medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom s tým, že žalobca o úver požiadal dňa 30.10.2012. Zmluva má charakter vopred pripraveného formulára, do ktorého sa dopisujú osobné údaje dlžníka (prípadne spoludlžníkov), údaje o požadovanom úvere a údaje o schválenom úvere. Dlžník bol v zmluve označený ako občan - fyzická osoba, žiadny z jeho osobných údajov nenasvedčuje, že by mal o úver žiadať v rámci výkonu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. V zmysle zmluvy mal veriteľ poskytnúť dlžníkovi čiastku 1.290,- €. Zmluva ďalej obsahuje tieto údaje o úvere: výška splátky 69,12 €, počet splátok 42, splatnosť 18. deň v mesiaci, celková čiastka splatná spotrebiteľom 2.903,04 €, RPMN 67,70 %, priemerná RPMN 45,60 %, ročná úroková sadzba 70,02 %. Na rubovej strane zmluvy je v bode 8.1 obsiahnutá dohoda o poskytnutí služby, predmetom ktorej je (bod 8.1. zmluvy) záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 185,26 €. Podľa bodu 8.4. zmluvy, odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3 Zmluvných dojednaní oproti pohľadávke veriteľa
voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa odseku 8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby, a to ku dňu poskytnutia úveru.
4. Podľa Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8100049053 uzavretej dňa 5.11.2012 medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom, dohoda bola uzavretá k zabezpečeniu pohľadávok žalovaného vyplývajúcich zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100049053, ktoré sú tvorené úverom vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingu/ov), prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadných dodatkov. V čl. I Dohody je uvedené, že spoločnosť bude mať voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne žalobcovi na základe Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100049053 čiastku vo výške 1.290,- €. Z Dohody ďalej vyplýva, že na základe tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. mesačné zrážky zo mzdy dlžníka, vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádzať ich na bankový účet spoločnosti č. 4016461221/7500 pod variabilným symbolom č. 8100049053 vo výške 69,12 € mesačne. Podľa čl. III tejto dohody sa strany dohodli, že zrážky zo mzdy dlžníka budú vykonávané zamestnávateľom dlžníka do doby, než žalovaný zamestnávateľovi písomne oznámi, že všetky jeho pohľadávky, vzniknuté na základe alebo v súvislosti so zmluvou sú splatené. Podľa článku V. dohody, dohoda bola uzatvorená na dobu, kým budú splatené všetky pohľadávky spoločnosti vzniknuté na základe alebo v súvislosti so Zmluvou. Dlžník nemá oprávnenie túto dohodu pred splatením pohľadávky vypovedať, od nej odstúpiť alebo iným spôsobom jednostranne ukončiť.
5. Zo žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy mal súd preukázané, že dňa 26.4.2016 žalovaný prostredníctvom splnomocnenej spoločnosti ANACO s.r.o. požiadal zamestnávateľa žalobcu Műller - Transporte, s.r.o., Rybničná 40, Bratislava o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorou sa dlžník zaviazal zabezpečiť uspokojenie pohľadávky veriteľa zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8100049053. Žalovaný sa domáhal uspokojenia neuhradenej splatnej pohľadávky vo výške 1.389,- € vyčíslenej k 21.4.2016 vykonávaním zrážok zo mzdy dlžníka na účet veriteľa v mesačnej výške 69,12 €. Podľa žiadosti mal veriteľ pri doplatení pohľadávky informovať zamestnávateľa o ukončení zrážania.
6. Podľa prehľadu splátok vyhotoveného žalovaným ku dňu 21.9.2016, žalobca vykonal na zmluvu č. 8100049053 úhrady v celkovej výške 1.838,53 €. Posledné štyri splátky zo dňa 11.5.2016, 8.7.2016, 10.8.2016 a 9.9.2016 boli poukázané zamestnávateľom žalobcu.
7. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením môže súd uložiť strane najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami; aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
11. Podľa § 137 písm. c) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať.
12. Podľa § 328 ods. 2 prvá veta C.s.p. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
13. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
14. Podľa § 336 ods. 1, 2 C.s.p. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. (2) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
15. Podľa čl. 2 ods. 1 C.s.p., ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
16. Podľa čl. 4 ods. 1, 2 C.s.p., ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
17. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania i po jeho skončení v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie je v civilnom sporovom konaní procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo strany (navrhovateľa neodkladného opatrenia) ohrozené. Výrok neodkladného opatrenia má zabrániť vzniku a rozširovaniu škody alebo zhoršovaniu právnej pozície navrhovateľa v takej miere, že sa mu ešte oplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Neodkladné opatrenie je namieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi účastníkmi a tieto vzťahy vyžadujú okamžitú (dočasnú) úpravu. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd vychádza z jeho vymedzenia uvedeného v návrhu a skúma, či je dostatočne dôvodný a ďalej skúma skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Z charakteru neodkladného opatrenia a požiadavky zákonodarcu na rýchlosť jeho vydania vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Ak však súd má k dispozícii skutkové zistenia, že strane hrozí ujma na jej právach, v jej záujme bude vždy ochrana pred takýmto možným rizikom v podobe nariadenia neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie vo veci a jeho účelom v danom prípade je len dočasná úprava pomerov strán.
18. Žalobca svojím návrhom na vydanie neodkladného opatrenia sleduje dočasnú úpravu pomerov strán pred začatím konania vo veci samej, v ktorom sa mieni domáhať určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej sú mu v súčasnosti vykonávané zrážky zo mzdy. Pohľadávka žalovaného zabezpečená touto dohodou vznikla zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere, pričom veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Podľa žalobcu je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov pre obsahové nedostatky zmluvy a rozpor jej ustanovení s právnymi predpismi a dobrými mravmi, pričom poskytnutá istina úveru už bola uspokojená, teda vykonávaním zrážok zo mzdy, ktoré žalobca nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi sám zastaviť, dochádza k bezdôvodnému obohacovaniu žalovaného. Podľa žalobcu je dohoda o vykonávaní zrážok zo mzdy uzavretá so žalovaným neplatným právnym úkonom, odporujúcim právnym predpisom EÚ, a preto je potrebné okamžite zamedziť pokračovaniu vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu. Týmto žalobca hodnoverne osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako základnú náležitosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
19. Súd na základe vykonaných dôkazov zastáva názor, že návrh žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia bol podaný dôvodne. Žalobca osvedčil naliehavú potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z rozhodovacej činnosti tunajšieho súdu je známe, že žalovaný, ako aj ďalší veritelia poskytujúci úvery v nebankovom sektore, sa často domáhajú zaplatenia svojich nezákonných nárokov zo zmlúv o úvere, ktoré neobsahujú zákonom požadované obligatórne náležitosti alebo plnení z neprijateľných zmluvných podmienok. Na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, či žaloba vo veci samej bude dôvodná, bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť v rámci konania vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú žalobca mieni podať. Úspešnosť tejto žaloby však nie je v tomto štádiu konania dosiaľ očividne vylúčená, nakoľko je preukázateľné, že samotná dohoda o zrážkach zo mzdy je formulárom vopred pripraveným zo strany veriteľa, ktorý bol podpísaný žalobcom ako spotrebiteľom. Taktiež v štádiu rozhodovania o predmetnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez vykonania riadneho dokazovania by bolo predčasné tvrdiť, že je očividne vylúčené tvrdenie žalobcu, že veriteľ má zo zmluvy o úvere nárok len na vrátenie nesplatenej istiny úveru z dôvodu, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V prípade, že by zamestnávateľ žalobcu pokračoval vo vykonávaní zrážok zo mzdy a následne by súd konštatoval neexistenciu pohľadávky žalovaného zo zmluvy o úvere, resp. neplatnosť dohody o vykonávaní zrážok zo mzdy, došlo by k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobcu. Takáto ujma žalobcovi bezprostredne hrozí, ak by súd okamžite nezasiahol, pričom účelom vydania neodkladného opatrenia je zabrániť vzniku takejto ujmy. V priebehu konania bolo osvedčené, že žalovaný predložil zamestnávateľovi žalobcu Műller - Transporte, s.r.o. žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu až do výšky 1.389,- € (ku dňu vyhotovenia žiadosti). Na úhradu uvedenej sumy už boli žalobcovi realizované štyri zrážky zo mzdy v celkovej výške 41,41 €. Žalobca tak osvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy vo forme znižovania jeho majetku. Podľa tvrdenia žalobcu už v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia došlo z jeho strany k plneniu vo väčšom rozsahu, než žalovanému vznikol nárok z úverovej zmluvy, čím by v prípade ďalšieho vykonávania zrážok zo mzdy dochádzalo k ďalšiemu bezdôvodnému obohacovaniu žalovaného na úkor žalobcu. V danom prípade niet pochýb o tom, že zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovaným má charakter zmluvy spotrebiteľskej v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, pretože žalobca ako dlžník pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a zároveň je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Žalobca argumentoval, že žalovaný má zo zmluvy o úvere nárok len na vrátenie istiny úveru bez úrokov a poplatkov, nakoľko zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a je v nej uvedená nesprávna výška RPMN. Žalobca osvedčil, že medzi stranami sporu existuje právny vzťah, ktorý vyžaduje okamžitú úpravu. Ak sú vážne pochybnosti o tom, či sa dohodou o zrážkach zo mzdy budú uspokojovať oprávnené nároky, a teda že nepôjde o plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok alebo peňažné nároky, na ktoré veriteľ nemá zákonné právo pre dôsledné nerešpektovanie zákona o spotrebiteľských úveroch, potom je dočasné opatrenie voči žalovanému plne opodstatnené.
20. Žalobca zmluvu uzatváral v postavení spotrebiteľa, ktorým právne predpisy priznávajú zvýšenú právnu ochranu. Práve toto právne postavenie je príčinou zvýšenej miery obozretnosti a ochrany strany pri zvažovaní dôvodnosti vydania neodkladného opatrenia v danom prípade. Zrážky zo mzdy žalobcu majú byť vykonávané na podklade dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, t.j. bez predchádzajúceho súdneho rozhodnutia. Takýto spôsob realizácie zabezpečovacieho inštitútu sa javí ako sporný, s ohľadom na smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Smernica síce nepredstavuje akt, ktorý by priamo zaväzoval, no je dôležité, aby sa ciele smernice EÚ pretavili do rozhodovania súdov členských štátov. Podľa písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, X. U./POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS <aspi://module='EU'&link='31993L0013'&ucin-k-dni='30.12.9999'> z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“ Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok úniového práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný oslovil zamestnávateľa žalobcu, aby
vykonal mimosúdny zásah do majetku žalobcu. Je nevyhnutné poskytnúť žalobcovi ochranu, ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly. Súd mal osvedčený možný vznik ujmy na strane žalobcu, ktorému bezprostredne a reálne hrozí zmenšovanie jeho majetku vykonávaním zrážok zo mzdy. Až do rozhodnutia súdu o tom, či je dohoda o zrážkach zo mzdy platným právnym úkonom, resp. či sú zmluvné podmienky v úverovej zmluve predstavujúcej podklad pre vykonávanie zrážok zo mzdy súladné so zákonom z hľadiska ochrany spotrebiteľa a či zmluva obsahuje všetky náležitosti, ktoré jej ukladá zákon o spotrebiteľských úveroch, je na mieste zamedziť vykonávaniu zrážok zo mzdy žalobcu. Jedná sa o dočasné opatrenie proti postihu majetku žalobcu, ktorý nepreveril žiadny sudca.
21. V danom prípade bola osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov strán a uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa uplatňovania dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej so žalobcom až do času, kým súd právoplatne nerozhodne vo veci samej. Žalobca tak bude chránený pred tým, že žalovaný požiada o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu u jeho súčasného, alebo akéhokoľvek budúceho zamestnávateľa. Súčasne súd uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy aj zamestnávateľovi žalobcu - spoločnosti Műller- Transporte, s.r.o., so sídlom Bratislava, Rybničná 40, nakoľko súd má za to, že to možno od neho spravodlivo požadovať. Civilný sporový poriadok síce neobsahuje ustanovenie, ktoré umožňuje ukladať povinnosti neodkladným opatrením aj iným osobám ako stranám sporu, súd však musí pri rozhodovaní vychádzať aj zo základných princípov, na ktorých tento zákon spočíva. Ak niet výslovného ustanovenia tohto zákona, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov. Ochrana ohrozených alebo porušených práv musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Keďže žalobca v danom prípade nemá k dispozícii iný prostriedok právnej ochrany pred zásahom do svojho majetku, k jeho účinnej ochrane je potrebné nariadiť priamo zamestnávateľovi žalobcu, aby sa zdržal vykonávania zrážok zo mzdy. Týmto nedochádza k zásahu priamo do práv zamestnávateľa žalobcu, ale k zamedzeniu výkonu jeho povinnosti vykonávať zrážky zo mzdy dlžníka v zmysle § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že nariadením predbežného opatrenia sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovaného, ani neprimeraná výhoda na strane žalobcu, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
22. Keďže súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania, tak v súlade s § 336 ods. 1 prvá veta C.s.p. uložil žalobcovi povinnosť podať v súdom určenej lehote žalobu vo veci samej, pričom vo výroku v súlade s odsekom 2 cit. ustanovenia uviedol strany a predmet konania vo veci samej. Ak v uvedenej lehote nebude žaloba vo veci samej podaná, súd v zmysle § 336 ods. 3 C.s.p. aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší.
23. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi ako úspešnej strane priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.
26. Podľa § 2 ods. 2 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
27. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca bol v zmysle § 4 ods. 2 písm. u) zákona o súdnych poplatkoch oslobodený od platenia súdneho poplatku za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a keďže žalobca bol v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešný, súd podľa výsledku konania zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia v zmysle položky 1 písm. c) sadzobníka zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v sume 33,- eur.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak.