Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_6Co-242-2016.pdf
PDF · 89.04 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/242/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobcu Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom v Bratislave, Olejkárska 1, IČO: 00 492 736, zastúpeným JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Námestie Martina Benku 9 proti žalovanej Z. E., H. XX.XX.XXXX, C. N. N. E., S..X..D. XX, o zaplatenie 70,70 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 17.02.2016 č. k. 7C/120/2015-31
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania.
N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Michalovce (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom označeným v záhlaví uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 70,70 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu (JUDr. Vladimíra Kána - poznámka odvolacieho súdu) v sume 16,50 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Uvedeným rozsudkom rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 70,70 € titulom cestovného a úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom kontrolnému pracovníkovi žalobcu.
3. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že úspešnému žalobcovi priznal trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za návrh 16,50 €. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 MCdo 21/2009 dospel (súd) k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi (ktorý mal v konaní úspech) vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku vo výške 16,50 €. Súd trovy konania spojené so zastupovaním advokátom žalobcovi nepriznal, lebo sa nejednalo o náklady účelne vynaložené. Poznamenal, že okresný súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie advokátom a v priebehu konania ho rešpektoval. Právo strany sporu na zastúpenie advokátom na strane jednej a právo na náhradu trov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré spolu síce úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Súd náhradu trov spojených so zastúpením žalobcu advokátom považoval za neúčelné, lebo jednalo sa o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke. K uplatňovaniu týchto nárokov žalobcom dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa menia iba identifikačné údaje žalovanej strany, čísla vyúčtovacích faktúr a žalovaná suma. Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou odborné znalosti. Ide o typovo jednu z najjednoduchších vecí (kde súd nemá poznatok, aby takáto žaloba bola niekedy zamietnutá). Žalobca a právny zástupca sa pojednávania nezúčastňujú, ak je nariadené a vychádzajú z toho, že súd na základe predložených písomných podkladov rozhodne v prospech žalobcu. K rovnakému záveru, k akému dospel súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., dospel súd aj za použitia § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo
znížiť. Neprimeranosťou podľa súdu nemožno rozumieť iba zjavný nepomer medzi výškou uplatnenej drobnej pohľadávky a výškou trov konania, ale vôbec aj vznik trov konania, ktorý vznik vo vzťahu k jednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný. Súd poukázal na Nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. I. ÚS 988/2012, podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp. dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci samej úspešný.
4. Proti výroku rozsudku o trovách konania podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť napadnutý výrok a uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi súdny poplatok vo výške 16,50 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 89,96 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ako odvolací dôvod uviedol nesprávne právne posúdenie veci, lebo súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. Je nepochybné, že predmetnú vec je možné považovať za drobný spor podľa § 200ea O.s.p. Neprimeranosť trov konania v takýchto sporoch voči pohľadávke je však potrebné v jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne. Poukázal aj na doterajšiu súdnu prax (rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 7 Co 32/2009 a sp.zn. 7 Co 64/2009), v zmysle ktorej nemožno priznať, resp. znížiť trovy konania len preto, že ide o drobný spor a len s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. Namietal aj nesprávne použitie § 150 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že zákon nedefinuje pojem „neprimerané“ a ani súdna prax nevygenerovala rozsah neprimeranosti, avšak tento nedostatok nemožno ospravedlniť tým, že súd v odôvodnení rozhodnutia nevysvetlí, akými úvahami sa riadil pri použití označeného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Vyslovil názor, že toto ustanovenie je potrebné vykladať v súlade s dôvodovou správou k zák. č. 384/2008 Z.z., ktorým bol s účinnosťou od 15.10.2008 zmenený a doplnený Občiansky súdny poriadok. V zmysle dôvodovej správy môže súd pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných sporoch neprimerané. V týchto konaniach najmä trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu, ako je samotná pohľadávka. Vyčítal súdu, že v odôvodnení rozsudku nedostatočne odôvodnil zníženie trov konania, a to len tým, že trovy konania sú voči pohľadávke neprimerané, pričom sa nezaoberal výškou vzájomného pomeru výšky trov konania, trov právneho zastúpenia a istiny. Podľa názoru žalobcu niekoľkonásobne vyššiu sumu je potrebné chápať minimálne dvojnásobne vyššiu sumu ako samotná istina, čo v tejto prejednávanej veci nie je. Nakoľko uplatňované trovy konania neprekračujú niekoľkonásobne sumu istiny a okrem súdneho poplatku predstavujú odmenu za právnu službu za minimálny počet úkonov, za ktoré je stanovená minimálna sadzba, okresný súd nesprávne v rozhodnutí aplikoval ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. Uviedol, že okresný súd mal o trovách konania rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznať žalobcovi ako úspešnej strane sporu náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania. Poukázal aj na tú skutočnosť, že zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou povinnosťou žalobcu, a preto nemožno znižovať trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku. Samotné úkony právnych služieb a postup advokáta pri prevzatí právneho zastúpenia, odoslaní výzvy na zaplatenie pred podaním žaloby, príprave žaloby a podaní žaloby na príslušnom súde je náročný a zložitý proces, ktorý si vyžaduje primeranú časovú náročnosť, ktorú je advokát povinný venovať kontrole správnosti a úplnosti podania, ako aj dôkazných prostriedkov predkladaných spolu so žalobou.
5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu, ktoré jej bolo doručené dňa 14.04.2016, nevyjadrila.
6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
7. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie dňa 24.03.2016, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.
8. Odvolací súd prejednáva odvolanie v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), účinného od 1.7.2016.
9. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t. j. 01.07.2016).
10. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
11. Keďže odvolanie žalobcu bolo podané pred 1.7.2016, odvolací súd vec posúdil podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda skúmal, či súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase jeho rozhodovania, v prejednávanej veci.
12. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorým žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania na účet právneho zástupcu v sume 16,50 €, je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
13. Podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto v podrobnostiach odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
14. K dôvodom, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a s prihliadnutím na dôvody odvolania žalobcu považuje odvolací súd za potrebné uviesť toto :
15. Občiansky súdny poriadok v ustanoveniach § 142 až § 150 O.s.p. účinných v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, ustanovuje pravidlá pre rozhodovanie súdu o náhrade trov konania. Pre všetky prípady rozhodovania súdu o náhrade trov konania platí zásada, podľa ktorej môže byť strane sporu priznaná náhrada len tých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva (teda nie všetky náklady majúce povahu trov konania). V prípade rozhodovania o náhrade trov konania pri plnom úspechu vo veci je táto zásada výslovne uvedená v § 142 ods. 1 O.s.p. Pojem „účelnosť“ použitý v tomto ustanovení je treba chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými.
16. Pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne rozlišovať, či právne zastúpenie advokátom je využitím ústavne zaručeného práva na právnu pomoc, alebo či sa jedná skôr o zneužitie tohto práva na úkor protistrany (napr. zastúpenie v celkom banálnej veci, opakované zastúpenie v tzv. hromadných - skutkovo a právne takmer totožných veciach), alebo zrejmá snaha zvýšiť náklady konania protistrane (viď Nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 25.3.2014 sp.zn. I. ÚS 3819/2013).
17. Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva.
18. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.3.2014, sp.zn. 6 MCdo 5/2013, v ktorom bol zaujatý názor, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej- ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutné (účelné), vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. Opätovné zastupovanie žalobcu tým istým advokátom nezodpovedá účelu, ktorý procesné právo v tomto inštitúte sleduje, lebo žalobca sa tým snaží získať výhodu, ktoré procesné právo nepredpokladá. Takéto počínanie možno podriadiť pod kategóriu zneužitia procesného práva. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa usiluje o dosiahnutie bezdôvodného zisku prostredníctvom náhrady trov konania spojených so zastupovaním advokátom, je možno takéto konanie charakterizovať (dokonca) ako šikanózne, lebo je vedené priamym úmyslom spôsobiť žalovanej ujmu v podobe čiastky (sumy), ktorú by musela zaplatiť na náhrade trov konania, spojených so zastupovaním advokátom.
19. Ohľadom záveru, že účelom zastupovania v danej veci nebolo poskytovanie právnej pomoci, považuje odvolací súd okrem skutočností uvádzaných okresným súdom v odôvodnení svojho rozhodnutia, t.j. skutkovú a právnu jednoduchosť veci, jej administratívnu povahu, obvyklý priebeh konania daného typu, poukázať aj na „typovosť“ žaloby, ktorá vyplýva zo samotného textu žaloby (aj v ďalších veciach), v ktorých sa menia jedine identifikačné znaky žalovanej strany, označenie dátumu a linky MHD (na ktorej sa žalovaná nepreukázala platným cestovným lístkom). Na uvedenom závere nič nemení ani naskenovaná kópia pokusu o zmier - výzva na zaplatenie pohľadávky.
10. Odvolaciemu súdu sa žiada poznamenať, že týmto rozhodnutím súdy nepodporujú porušovanie práv v bagateľných veciach bez akýchkoľvek citeľnejších následkov. V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že právo na spravodlivý proces musí byť zaručené každej strane sporu. Ani procesnej strane, ktorá je z hľadiska hmotnoprávneho v práve, nemožno tolerovať, ak zneužíva svoje procesné právo na ujmu protistrany.
21. Odvolací súd pripomína, že žalovaná, ktorá nesplnila svoju povinnosť preukázať sa platným cestovným lístkom (dokladom) v hodnote 0,70 €, bola sankcionovaná sumou 70 € (prirážkou k cestovnému).
22. Protiprávne konanie žalovanej spočívajúce v nesplnení povinnosti v hodnote 0,70 € bolo teda sankcionované zákonom predvídanou a prepravným poriadkom - tarifou - konkretizovanou sankciou v podobe prirážky k cestovnému, a to vo výške, ktorá mnohonásobne prevyšuje sumu, ktorú žalovaná nezaplatil na cestovnom.
23. S ohľadom na generálnu a špeciálnu prevenciu (však) možno i túto čiastku považovať ešte za primeranú.
24. Odvolaciemu súdu sa žiada povedať, že náhrada trov konania, o ktorej súd rozhoduje podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ako aj podľa § 150 ods. 2 O.s.p., nemá smerovať k ďalšiemu „potrestaniu“ neúspešnej strany sporu, ale jedine k tomu, aby strana sporu, ktorá bola úspešná v konaní, mala kompenzované náklady, ktoré boli potrebné k účelnému uplatneniu (alebo bráneniu) práva.
25. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie (s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje), odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.
26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, a tak nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnej žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).