Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-31-2023.pdf
PDF · 233.23 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/31/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súde Banská Bystrica JUDr. Eva Korbeľová, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. 06. 2024 v Banskej Bystrici, takto
rozhodol:
A. B. C. D. E. F. G. , nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., E. X XX, G. B.,
u z n á v a sa v i n n ý m , ž e
1./ od presne nezistenej doby od februára 2021 do dňa 07.06.2022 vyhľadával osobnú blízkosť A. H. F., trvale bytom I., J. E. XX a to jednak na jej pracovisku v Banskej Bystrici na Zvolenskej ceste č. 14, ako aj v mieste jej bydliska v C. C. K. C. E. XX, a to v rôznych časových intervaloch, najskôr párkrát do týždňa a neskôr dennodenne a to tak, že ju vyhľadával na chodbách a v kancelárii zamestnaní, viackrát ju sledoval a vyčkával pred bytovým domom, kde býva, prenasledoval ju cestou domov z práce a do práce, čo sa naposledy odohralo dňa 07.06.2022, kedy ju pri ceste do práce počkal pri OD Tesco a vyčítal jej, že on nemôže byť trestne stíhaný, že sa musia porozprávať o ich vzťahu, a takto išiel spoločne s A. H. F. proti jej vôli až na pracovisko, proti jej vôli jej neustále niekoľkokrát denne telefonoval, písal e-mailové správy na jej pracovný e-mail, SMS správy, čo sa od decembra 2021 stále stupňuje, kde za obdobie Veľkej noci 2022 poslal minimálne 154 správ, dňa 21.05.2022 poslal 240 správ, a keď si A. H. F. zablokovala jeho telefónne číslo, zadovážil si iné SIM karty, z ktorých jej naďalej vyvolával a taktiež ju kontaktoval prostredníctvom SMS správ ako aj správ prostredníctvom internetovej aplikácie Messenger a WhatsApp, ktorých obsahom sú vyfabulované tvrdenia, osočovanie a nadávky, čím takto A. H. F. podstatným spôsobom zhoršuje kvalitu jej života tým, že vyhľadáva jej osobnú blízkosť, sleduje ju, telefonuje jej, píše správy a týmto správaním ju obťažuje, psychicky deptá a obmedzuje tak, že nemôže viesť riadny plnohodnotný pracovný, spoločenský a ani súkromný život, t e d a
v bode 1./ obžaloby
iného dlhodobo prenasledoval takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie a podstatným spôsobom zhoršilo kvalitu jeho života, tým, že vyhľadával jeho osobnú blízkosť a ho sledoval, kontaktoval ho prostredníctvom tretej osoby a elektronickej komunikačnej služby, písomne proti jeho vôli a inak ho obmedzoval v jeho obvyklom spôsobe života,
č í m s p á c h a l
v bode 1./ obžaloby
prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b), c), e) Tr. zák.
Za to sa o d s u d z u j e :
Podľa § 360a ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. h), j) Tr. zák., na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. sa výkon uloženého trestu podmienečne o d k l a d á a u k l a d á sa probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. sa u r č u j e skúšobná doba v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 3 Tr. zák. sa obžalovanému u k l a d á obmedzenie spočívajúce v zákaze :
- kontaktu s poškodenou A. H. F., nar. XX. XX. XXX v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami, teda najmä prostredníctvom internetu, mobilných a pevných telefónnych liniek a sietí, sociálnych sietí (Viber, Whatsapp, Messenger a pod.).
Podľa § 51 ods. 4 Tr. zák. sa obžalovanému u k l a d a j ú povinnosti spočívajúce v príkaze:
- nepriblížiť sa úmyselne k poškodenej A. H. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, I. na vzdialenosť menšiu ako päť metrov,
- nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej A. H. F., nar. XX. XX. XXXX, na adrese J. XXX/XX, I.,
- nezdržiavať sa v blízkosti miesta výkonu zamestnania poškodenej A. H. F., nar. XX. XX. XXXX na Okresnom súde Poprad, Štefániková 100, 058 52 Poprad,
- pravidelne sa dostavovať k probačnému a mediačnému úradníkovi Krajského súdu v Prešove s miestom výkonu na Okresnom súde Michalovce podľa jeho pokynov, prvýkrát v lehote do 3 pracovných dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, v úradných hodinách,
- podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve,
- zamestnať sa, alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Naproti tomu sa
Obžalovaný: A. B. C. D. E. F. G. , nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., E. X XX, G. B.,
podľa § 285 písm. a) Tr. por. o s l o b o d z u j e spod bodu 2./ a 3./ obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Banská Bystrica sp. zn. 2 Pv 163/22/6601-52 zo dňa 17. 05. 2023, doručenej tunajšiemu súdu dňa 17. 05. 2023 na A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zák. v bodoch 2./ a 3./ obžaloby, ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
2./ dňa 05. 01. 2022 v C. C. na adrese C. XX vošiel spolu s A. H. F. s jej súhlasom do tam nachádzajúceho sa bytu, ktorý má prenajatý, kde sa pohádali a A. B. C. nechcel z bytu odísť aj napriek tomu, že A. H. F. ho o to najskôr prosila a neskôr jednoznačne vyzývala, aby odišiel, napriek tomu v byte proti jej vôli zotrval, preto sa A. H. F. pred A. B. C. zamkla vo svojej izbe, kde sa mu podarilo dostať sa ku kľúču od izby tým, že ho vytlačil druhým kľúčom a keď kľúč zo zámky vypadol, tak si ho vzal a izbu otvoril, kde na hluk, ktorý robili, prišla suseda, a keď suseda z bytu odišla, A. H. F. otvorila vchodové dvere, držala ich jednou rukou a druhou rukou ukázala, aby A. B. C. z bytu odišiel so slovami: „choď preč, nechcem, aby si tu bol, vypadni“, ale A. B. C. z bytu odmietal odísť aj napriek opakovaným výzvam, pričom tým, že je silnejší, chytil kľučku na dverách a tieto z ich vnútornej strany násilím zavrel so slovami: „či chceš alebo nie, budem tu s tebou“ a v byte zotrval,
3./ dňa 05. 01. 2022 (správne má byť 25. 01. 2022) prenasledoval A. H. F. z miesta jej zamestnania cez OD TESCO na Zvolenskej ceste až na Bernolákovu ulicu v Banskej Bystrici, kedy jej bol stále v pätách, obaja vošli do bytového domu na adrese C. C., C. E. XX, kedy A. H. F. nastúpila do výťahu, aby A. B. C. predbehla a zamkla sa v byte, a A. B. C. pokračoval po schodoch, keďže dvere na byte sa zasekávajú a celá sa triasla, tak nestihla odomknúť a skryť sa pred ním v byte, byt odomkla a ako chcela dvere na byte zatvoriť, tak A. B. C. dal do dverí svoju nohu, čím jej zabránil zatvoriť dvere, počas toho jej vulgárne nadával, A. H. F. ho vyzývala, nech dá nohu z dverí preč a nech okamžite odíde, že sa ho bojí, tlačila do dverí z vnútornej strany bytu, aby ich zatvorila, ale A. B. C. bol silnejší a pretlačil ju, dvere otvoril a vošiel bez jej súhlasu a proti jej vôli do bytu, kde A. H. F. pred ním cúvala od vchodových dverí smerom
do vnútra bytu a počas toho mu hovorila, že o chvíľu prídu spolubývajúce, nech ide preč, A. B. C. v byte aj napriek tomu zotrval do príchodu jednej z jej spolubývajúcich, ktorá keď otvorila dvere, A. H. F. vyhodila A. B. C. tašku pred dvere susedov a keď A. B. C. vybehol z bytu po vyhodenú tašku, tak A. H. F. dvere na byte rýchlo zabuchla, pretože nebolo dokázané, že sa stali skutky v bode 2./ a 3./ obžaloby, pre ktoré je obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie:
Dňa 17. 05. 2023 bola súdu doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Banská Bystrica sp. zn. 2 Pv 163/22/6601-52 zo dňa 17. 05. 2023 na A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa ust. § 360a ods. 1 písm. b), c), e) Tr. zák. v bode 1./ obžaloby a pre prečin porušovania domovej slobody podľa ust. § 194 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. d) Tr. zák. v bodoch 2./ a 3./ obžaloby, ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedenej v predmetnej obžalobe.
Obžalovaný A. B. C. sa ku skutkom mu kladených obžalobou za vinu nedoznal a ich spáchanie poprel, obžalobu považoval v celom rozsahu za nedôvodnú, a popieral, že by sa voči poškodenej v inkriminovanom období t.j od februára 2021 do júna 2022 dopustil spáchania trestného činu nebezpečného prenasledovania a v dňoch 05. 01. 2022 a 25. 01. 2022 trestného činu porušovania domovej slobody tak, ako je mu v obžalobe kladené za vinu. Pridržiavajúc sa obsahu svojej výpovede z prípravného konania podrobne popísal, čo údajným skutkom predchádzalo, ako sa s s poškodenou poznal dlhšie časové obdobie od roku 2017, ako si od roku 2020 k sebe vytvorili hlboký citový vzťah, poškodená voči nemu prejavovala záujem a mesiac od začiatku júna 2020 do začiatku júla 2020 spolu tvorili partnerský pár. Prejavovali medzi sebou navzájom vzájomné sympatie, opakovane sa navzájom navštevovali a od roku 2020 najmä v období júna 2020 až apríla 2022 s ním poškodená dobrovoľne absolvovala množstvo spoločných výletov, pričom o hĺbke citového vzťahu medzi nimi svedčí aj tá skutočnosť, že s ním poškodená udržiavala opakovane a dobrovoľne, až do marca 2022 intímny pomer. Poukázal na to, že poškodená je silne kresťansky založená a s tým súvisí aj jej zmýšľanie v súvislosti s intímnymi chvíľami a teda mávala občasné a veľmi silné výčitky svedomia, keď medzi nimi došlo k intímnostiam.
V období, keď mu v novembri 2020 zomrel otec a v septembri 2021 mu zomrela aj mama, vtedy bol s poškodenou v kontakte ešte viac, a podľa neho udržiavali dosť úzky kontakt. Zdôraznil, že poškodená niekoľkokrát počas údajnej doby páchania skutku ho sama kontaktovala a svojím správaním voči nemu mu dávala najavo svoju náklonnosť k nemu a podnecovala v ňom presvedčenie, že má o neho, ako o muža záujem, pričom svojím správaním voči nemu mu dávala impulzy, aby ju aj on kontaktoval, o čom súdu predložil obsiahlu komunikáciu z aplikácie WhatsApp a z ktorej vyplýva, že spolu vyvíjali normálnu konverzáciu a teda poškodená nemohla byť zo strany obžalovaného obmedzovaná v jej obvyklom spôsobe života. Priznal, že občas tam bola aj výmena názorov, ale určite z jeho strany tam nijaký nátlak nebol, boli tam skôr výčitky v tom zmysle, že ako sa s ním rozpráva, ako s ním komunikuje, prišlo mu to ľúto a postupne to prerástlo do averzie na jednej aj druhej strane.
Už v prípravnom konaní sa dištancoval od toho, že by povedal, že je poškodená štetka, bolo to povedané inými slovami, nie takto vulgárne, pričom nepoprel, že jej mohol naznačiť, že je internetová radodajka. Poprel však, že by jej vyslovene o tom, že ju bude prenasledovať do konca života, povedal, jeho reakcie mohli v nej evokovať predstavy, že bude mať takúto tendenciu, a ak to bolo povedané, tak všetko bolo povedané v rozčúlení, tak na jednej strane, ako aj na druhej strane. To, že jej prekazí každý vzťah, nie si je vedomý, že by to povedal vyslovene, pripustil ale, že poškodená mohla nadobudnúť taký dojem, ale to zase povedal v rozčúlení a nevie, či presne takto. To, že má známosti, to je vytrhnuté z kontextu, poškodená to pochopila tak, že jej bude škodiť a nie si je vedomý toho, v akom kontexte toto bolo uvedené, ale zase môže ísť o jej mylné výklady, lebo komunikácia medzi nimi bola občas dosť intenzívna a to aj z jej strany.
Nepoprel, že občas chodil za poškodenou do jej kancelárie na pracovisku, ale on na poschodie, kde sedela poškodená, chodil aj za svojim kolegom a pritom navštívil aj poškodenú, jednak aj v pracovných veciach, prípadne sa spýtal, ako sa maju jej kolegyne. Popiera, že by si vynucoval s ňou stretnutia cez nejaké vyhrážky, ale pripustil, že v rozčúlení, pri hádke mohol človek povedať čokoľvek, nikdy by tak
neučinil v realite, lebo vedel, že takýto zásah do jej osobnej integrity, ak by teda nastal, by jej veľmi ublížil a s ohľadom na všetky veci, ktoré sa diali, nemal záujem jej takto verejne ublížiť.
Tiež uviedol, že za také dlhé časové obdobie, kedy sa vedeli stretnúť a stráviť nejaký čas spolu, a to aj niekoľko dní aj nocí permanentne, mali medzi sebou neraz hádky, a preto tie hádky, a to "daj mi pokoj" možno neboli až tak tvrdo myslené zo strany poškodenej, teda aspoň on to tak pochopil, že to nemyslí až tak vážne. A ak to tak robil, tak to robil v záujme urovnania vzťahov, pri ktorých však sem tam i pri osobnom stretnutí bola taká reakcia, že mali obaja negatívne emócie, ktoré vyvolávali protireakcie. To isté aj pri telefonickom kontakte, aj pri písaní správ.
O tom, že ho mala poškodená upozorniť na to, že ju nemá kontaktovať, si nepamätá, kedy ho upozornila a vyjadril sa k priebehu ich komunikácie, ktorá prebiehala takým štýlom, že na e-mail a telefonát mu ona odpovedala cez WhatsApp, aby si ušetrila kredit, paušál a pokiaľ ide o intenzitu tých správ, tak boli dni, keď si toho napísali veľa a to tak z jednej aj z druhej strany, mnoho z tých správ bolo odstránených a to zo strany oboch, ale on ju nikdy žiadnym spôsobom nenútil ani jej neprikazoval, aby si niečo vymazávala. Pokiaľ ona nadobudla takúto predstavu, z jeho strany to bolo vždy v rovine nejakých výčitiek, nie príkazov a zákazov.
Nepoprel, že potom ako si poškodená zablokovala jeho číslo, tak si zadovážili ďalšie jednu alebo dve, tri SIM karty, ktorých čísla uviesť nevedel, ale ak mal tieto nastavené tak, že bolo ukazované ako súkromné číslo, nebolo to kvôli poškodenej. Keď sa dozvedel, že poškodená chce na neho podať trestné oznámenie, nevie, koľkokrát jej v ten deň volal, bolo to asi viackrát, bral to z jej strany ako vyhrážku. Chcel ju upozorniť na skutočnosť, že to môže mať následky na ňu a na neho, aj v očiach verejnosti, a že nestojí o to, aby to teda tak bolo. Pokiaľ ide o kontaktovanie jej rodičov, alebo o tvrdenie že kontaktuje jej rodičov, nikdy tak neučinil a takto škodiť by jej schopný nebol.
Ohľadom situácie, ktorá sa odohrala medzi ním a poškodenou dňa 07. 06. 2022 uviedol, že sa neovládol, toto stretnutie bolo po jeho výsluchu na polícii, a považuje to za svoje osobné zlyhanie, ale nedokázal byť ticho a nevytknúť jej, že mu týmto zničí život a to aj po tých pekných chvíľach, ktoré spolu prežili a vyťahuje len to zlé.
Čo sa týkalo skutkov v bodoch 2./ a 3./ obžaloby, aj ich spáchanie poprel s poukazom na to, že on počas ikriminovaného obdobia bol veľakrát na byte u poškodenej a to aj na samotnú žiadosť poškodenej, pričom vždy tam vstúpil, ako aj odišiel dobrovoľne, nikdy do bytu poškodenej nevstúpil násilím a ani u nej násilím nezotrval.
Ohľadom dňa 05. 01. 2022 poprel tvrdenia obžaloby a uviedol, že uvedené si presne nepamätá, ale poškodená ho do bytu vpustila dobrovoľne a on aj odišiel následne dobrovoľne a pokiaľ ide o búchanie na dvere, tak búchal, lebo sa domnieval, že mu poškodená zadržiava jeho telefón, pričom o žiadnej susede, ktorá tam mala prísť, nevie.
Čo sa týkalo dňa 25.01.2022, poprel, že by poškodenú sledoval, tútu v ten deň síce stretol a išiel s ňou až k bytovke, ale ju určite nesledoval. Poprel tvrdenie uvedené v obžalobe a tom, že v bytovke následne poškodená nastúpila do výťahu a on za ňou bežal po schodoch, kedy on uviedol, že išiel spolu s poškodenou spoločne po schodoch k jej bytu, do ktorého ho ona následne dobrovoľne vpustil a teda aj tvrdenia o tom, že sa poškodená chcela pred ním skryť v byte a ako zatvárala dvere, tak jej v zavretí dverí mal zabrániť vsunutím nohy medzi dvere a pretlačil ju dovnútra, nie sú založené na pravde.
Svedkyňa - poškodená A. H. F., pridržiavajúc sa obsahu svojej výpovede z prípravného konania, taktiež podrobne popísala skutočnosti, ktoré sa odohrali pred samotnými skutkami a teda ako sa s obžalovaným spoznala v roku 2017, kedy začali spolu pracovať na Okresom súde Banská Bystrica, sedeli spolu aj na tom istom poschodí a poznala ho iba ako kolegu. Až v roku 2020 sa viackrát stretli a rozprávali sa, on ju bol autom odviezť domov a vtedy sa dohodli, že ho pozve na kávu. Potom ju aj on pozval na kávu, následne boli spolu na výlete, kde sa rozprávali aj o súkromných záležitostiach, pričom jej sa s ním dobre rozprávalo, lebo jej pripadal ako normálny chlap. Po tomto výlete sa stretávali opäť ako kamaráti, prechádzali sa a vlastne až 21. 06. 2020 si u obžalovaného doma dali prvú pusu. V nasledujúce dni sa stretávali, všetko bolo krásne, ale po mesiaci mu povedala, že to nemá zmysel, že je zbytočné, aby to naťahovali, že čím dlhšie spolu budú, tým to bude horšie, lebo ona ho nikdy ľúbiť nebude, nikdy si ho
nevezme a že proste nepotrebuje chlapa len tak, že by nebola sama. Vtedy jej obžalovaný povedal, že ešte sa nestihol ukázať a presvedčil ju o tom, že ešte by sa mali stretávať.
Začiatkom septembra 2020 keď bola v kúpeľoch, tam o tom všetkom uvažovala a potom bolo také hluché obdobie pár mesiacov, až do februára 2021, medzi tým obžalovanému zomrel otec, začali spolu komunikovať, ale ona si nemyslela a neuvedomovala si, že ju obžalovaný stále bude chcieť získať, že si zmyslel, že bude proste jeho. Nepoprela, že to bolo aj pekné obdobie, dokázali sa spolu porozprávať, išli sa niekde prejsť, ale to bolo vlastne aj pod tým tlakom z jeho strany, lebo on nástojil na tých stretnutiach, aj keď ona nechcela. Vzhľadom na to, že za to obdobie došlo aj k nejakým intímnostiam a ona je z katolíckej rodiny, bála sa, že on to prezradí. Preto všetko pokračovalo, obžalovaný prišiel ku nej na byt, ona ho pustila, ale s tým, že si stále išli vysvetliť, ako sa k sebe nehodia. On stále prišiel s nejakým vínom, ona sa niekedy aj pripila a vtedy došlo k tým intímnostiam. Bola v stave, že si to veľakrát ani neuvedomila a potom ho posielala preč, mala výčitky a potom ona začala stále plakať. O násilné vniknutia obžalovaného do toho bytu v tom čase teda nešlo. Potom, keď obžalovanému v septembri 2021 zomrela jeho mama, stalo sa to, čoho sa bála, obžalovaný sa na ňu nalepil a stále si vynucoval jej pozornosť, buď SMSkami, volaním, e-mailami na služobný aj úkromný e-mail a stále to bolo o tom, aby sa stretli a o tých vyhrážkach v zmysle, že ju ohovorí, že prezradí o nej, čo bolo medzi nimi. Ona chcela jediné, aby ju už nechal, nechal aj jej rodinu, lebo hovoril, že za nimi pôjde a všetko im povie. Tvrdil jej, že si vymyslí aj veci, ktoré nie sú pravdivé a bude jej robiť vlastne zo života zle, pričom jej aj povedal, že keď si dakoho nájde a keď to bude niečo vážnejšie, že jeho to zaujímať bude, že on má neobmedzené možnosti. Týmto ju obžalovaný obmedzoval na jej osobnej slobode, preto začala všade chodiť s kolegyňami, prestala chodiť von aj keď bolo pekne, lebo sa bála. On ju doslova prenasledoval a asi v decembri mu prvýkrát povedala, že sa ho bojí a vtedy to už bolo reálne. Zo začiatku sa bála hlavne toho, že on ju ohovorí, že si povymýšľa rôzne veci, že pôjde za jej rodičmi, že ju ohovorí v práci. Následne sa už bála fungovať normálnym životom, čo sa zhoršilo potom, keď na neho podala trestné oznámenie. Vtedy jej začal vypisovať, telefonovať vo frekvencii v desiatkach denne, dakedy to bolo aj 60 telefonátov. Čo sa týka SMS-iek, cez Veľkú noc to bolo približne cez 154 správ, pričom ona tie SMS- ky, hovory, e-mailovú komunikáciu vymazávala. Tie SMS-ky boli väčšinou o tom, aby zdvihla telefón, aby vyšla z kancelárie a podobne, čo spôsobilo, že sa nepozerala na mobil a mala vypnuté zvonenie. Tých SMS-iek bolo 249 neprečítaných. V marci mu to vykričala, že sa zabije, že skočí z okna a myslela si, že to pochopí, v ako stave je, ale on to nepochopil. Toto správanie obžalovaného sa prejavovalo na jej fyzickom aj psychickom zdraví, málo čo jedla, nemala chuť jesť, bola nervózna, často jej potom bývalo zle a vracala.
Ku skutku 2./ obžaloby uviedla, že dňa 05. 01. 2022, že v ten večer obžalovaného vpustila do bytu, kde sa začali rozprávať, pričom ona rozbila šálku, ktorú mala od neho, na čo jej on začal rozprávať, že tú šálku rozbila kvôli tomu I., lebo s ním má vzťah, že jej všetko zničí. Ona ho prosila, aby odišiel z bytu, lebo ho tam nechcela a zamkla sa vo svojej vlastnej izbe. Vtedy obžalovaný začal na celý byt kričať „ kurva otvor to“, a iné vulgárnosti, a skončilo to tak, že až suseda čo býva pod ňou, prišla zvoniť, že je tu hurhaj, hluk a že nemôžu spať. Sľúbila jej, že sa už nič nebude diať, že už bude pokoj, ale vtedy ju nenapadlo aby jej povedala, že na byte je človek, ktorého tam nechce, ani ju nenapadlo vtedy volať políciu. Následne obžalovaný zobral kľúče od izby, keďže majú rovnaké so spolubývajúcou a otvoril tie dvere s tým, že ten jej kľúčik vypadol a stále sa chcel rozprávať. Ona mu zaklamala, že zjedla štyri jeho lexauriny a sa zatvárila, že spí, Vtedy jej on zobral jej mobilný telefón a písal tomu chlapcovi zo Srbska a správu automaticky vymazal, takže ona nevie, čo mu písal.
Ku skutku 3./ obžaloby uviedla, že dňa 25. 01. 2022 prišiel obžalovaný do ich kancelárie v práci a ona keď ho videla, išla na WC. Tento neodišiel a keď sa vrátila do kancelárie, zbalila sa a vyšli spolu z kancelárie, pričom ona začala po schodoch bežať a obžalovaný ju po schodoch prenasledoval, tiež bežal, vybehol za ňou pred súd. Následne sa on vrátil do svojej kancelárie po svoje veci a bežal za ňou ešte aj popri OBI a pri Mamamii vyšiel tak, aby videl tú hlavnú cestičku, aby mal prehľad, že kadiaľ ide. Ona sa skryla v Tescu, ale pri zelenine ho už stretla, a prenasledoval ju. Ona išla zaplatiť na jednu kasu, on išiel na druhú, ona chcela ísť cez bočný vchod, lebo videla, že on sa poberá cez hlavný, tak vyšla cez ten bočný vchod, ale on potom zmenil smer a prenasledoval ju z Tesca až na ulicu Sládkovičova. Stále bočila, ale on si stále našiel cestu tak, aby bol pri nej. Komunikoval o chlapcovi zo Srbska, ktorého si vymyslela, keďže si myslela, že keď to obžalovanému povie, že jej začína nejaký vzťah a že je to vážne, že on prestane, ale ono to malo úplne opačný efekt. Keď prišla pred bytovku, a vravela mu, že nech nejde do bytovky, že ona chce aby odišiel, že aby jej dal pokoj, on do bytovky vošiel násilím, ona ho vtedy
nepustila, premohol ju. Už jednoznačne nevedela, ako išla do svojho bytu, asi výťahom, a on asi bežal po schodisku. Keďže sa jej pri dverách na ôsmom poschodí na byte triasli ruky, nevedela odomknúť, tak vlastne on násilím vošiel aj do bytu, ona sa bránila, aby tam nevošiel, lebo ho tam nechcela. Ona odomykala dvere a on ich buď držal, aby ich zavrela, aby sa vonku rozprávali, a keď videl, že nie, ona už vošla a začala tie dvere tlačiť z vnútornej strany, on tam dal nohu, nakoniec ju premohol a dostal sa do vnútra. Nevedela, čo má robiť, tak išla do izby, hodila nákup na zem, prišla do kuchyne a zo šuflíka zobrala nožík a priložila si ho ku krku a vravela mu aby vypadol, lebo si ublíži. On ju vysmial, že si nič neurobí, lebo sa má rada. Nožík nechala položený na kuchynskej linke a presunula sa ku vchodovým dverám, chytila jeho tašku a chcela mu vyhodiť dverami, čo sa jej ale nepodarilo, ale až vtedy keď prišla jej kolegyňa, sa jej to podarilo a vyhodila jeho tašku pred dvere susedov a dvere sa uzavreli. On odišiel po schodoch, potom jej volal a písal, nechcela, aby robil väčší bodrel, tak zbehla po schodoch dole, kde ho prosila nech jej dá pokoj.
Svedkyňa B. A. F., ako kolegyňa sediaca s poškodenou v jednej kancelárii v práci a zároveň aj jej spolubývajúca potvrdila, že obžalovaný často v práci vyhľadával poškodenú, pričom sa vždy postavil do dverí a snažil sa ju zavolať von na chodbu, prípadne iba prišiel a čakal, kým vyjde na chodbu a poškodená s ním takto potom trávila čas na chodbe, vracala sa taká vážna, sadla si bez slov na svoje miesto. Pamätala sa na deň 08. 03. 2022, kedy v kancelárii ostala iba ona s poškodenou, kedy prítomný obžalovaný sa snažil poškodenej vytrhnúť telefón z ruky, ona ho požiadala, aby odišiel, čo on nechcel, snažili sa ho nejako dostať von z kancelárie, nakoľko toto jeho správanie bolo divné, pričom chceli využiť situáciu, keď už bol von z kancelárie a chceli zatvoriť dvere, ale on vložil do dverí svoju nohu a následne sa s ním pretláčali. Potom keď s poškodenou sa dali na odchod z práce, obžalovaný išiel za nimi, najskôr asi 2 metre a potom neskôr už kráčal pri nich, pričom mu obe viackrát povedali, nech za nimi nejde, že im to je nepríjemné, pričom poškodená aj plakala. Stále však išiel pri nich a stále niečo poškodenej rozprával, pričom ani od ich bytovky nechcel odísť a odišiel až ptom, ako mu ona pohrozila, že zavolá políciu. Po týchto udalostiach sa od poškodenej dozvedela, že B. ju takto obťažuje už nejakú dobu, vravela, že jej stále píše smsky, voláva jej niekoľkokrát po sebe a to aj v noci, všade za ňou chodí a nedá jej pokoj. Bola z toho zúfalá, tiež sa s tým zdôverila aj ďalším kolegyniam a to A., H. a L. a asi od polovice mája chodievali s poškodenou do práce a aj z práce, aby nechodila sama, keďže obžalovaný stále chodil za ňou.
Tiež sa ako spolubývajúca poškodenej pri svojej výpovedi vyjadrovala ku skutku kutku 3./ obžaloby zo dňa 25.01. 2022, ktorá vedela potvrdiť, že keď v ten deň išla domov, keď otvárala dvere, v byte videla obžalovaného a poškodenú, ktorá tohto vyháňala a vyhodila mu z bytu tašku, ale nevedela uviesť, kde obžalovaný stál, či pred alebo za dverami a následne odišiel dobrovoľne. Ona konkrétny rozhovor medzi obžalovaným a poškodenou, teda že ho slovne vyháňala osobne nepočula, tento počula len z nahrávky, ktorú urobila poškodená. Tiež sa s ňou o situácii rozprávala, teda má informácie len sprostredkovane od poškodenej a ona fyzické útoky obžalovaného na poškodenú nevidela okrem prípadu, keď jej chcel vytrhnúť telefón dňa 08. 03. 2022. Nepoprela ale, že obžalovaný v práci, okrem poškodenej na poschodí, kde táto sedela, navštevoval aj jedného iného kolegu, ale nevedela posúdiť, v akej intenzite to bolo.
Svedkyňa B. M. H., ďalšia kolegyňa a kamarátka poškodenej, sediaca s ňou v jednej kancelárii potvrdila, že obžalovaný chodil do ich kancelárie za poškodenou niekedy 3x do týždňa, a to vždy tak, že sa postavil medzi dvere a čakal, kým poškodená vyjde za ním na chodbu a ak mu ona aj povedala, že nejde, ostal stáť vo dverách a neodišiel. Aby išla poškodená na chodbu s obžalovaným, tento ju nijak fyzicky nenútil, ale stál vo dverách dovtedy, pokiaľ poškodená za ním nevyšla. Keď sa potom poškodená vrátila z chodby, bývala uplakaná, alebo bola nahnevaná. Aj keď boli s poškodenou kamarátky a stretávali sa aj mimo pracoviska, o svojich problémoch poškodená nerozprávala ani v kancelárii. O celom tomto probléme poškodená povedala až potom, ako všetko prepuklo, pričom priznala, že s obžalovaným chodili spolu asi mesiac, pričom ona nikdy nebola osobne prítomná pri rozhovore medzi obžalovaným a poškodenou, lebo aj keď bol tento v kancelárii, poškodenej hovoril potichu. Nebola svedkom ani žiadneho vulgárneho ani fyzického útoku obžalovaného voči poškodenej a nemá vedomosť ani o tom, že by sa obžalovaný vulgárne správal k nejakým iným ženám na pracovisku.
Obžalovaného pozná iba ako kolegu a tento sa u nej raz za čas informoval, či je poškodená v práci, keď ju stretol na schodoch. Čo sa týka spoločných výletov obžalovaného a poškodenej, o týchto vie a poškodenou to bolo prezentované tak, že tieto neboli z jej strany dobrovoľné, išla s obžalovaným
preto, že si myslela, že keď s ním pôjde, už jej dá pokoj. Mala vedomosť aj o intímnom styku medzi obžalovaným a poškodenou.
Svedkyňa B. N. L. sa vedela vyjadriť len ku situácii na pracovisku, nakoľko ona osobne nebola svedkom žiadneho incidentu, ktorý bol popisovaný v obžalobe. O tom, že obžalovaný mal s poškodenou partnerský pomer, o tom jej poškodená nepovedala, ich vzťah prezentovala ako kamarátskyna, nevedela ani o tom, že by mali spolu intímny pomer. Nebola svedkom, že by obžalovaný poškodenej fyzicky ubližoval alebo verbálne nadával. S poškodenou sa o žiadnych mimo pracovných aktivitách s obžalovaným nerozprávala, iba čo sa týkalo neželaných návštev potom na byte.
Svedkyňa B. B. O. uviedla, že obžalovaného aj poškodenú pozná z práce, oboch brala ako kolegov. S poškodenou mala len vzťah kolegiálny, stretávali sa len v práci, kde sa videli každý deň, ale rozprávali sa iba vtedy, keď niečo potrebovala. Mala vedonosť o tom, že obžalovaný chodil do kancelárie poškodenej, ale pri ich rozhovoroch ani pri žiadnom konflikte medzi nimi nebola a nebola svedkom ani vyhrážania sa alebo agresivity zo strany obžalovaného. Potvrdila, že po máji 2022, kedy sa aj ona o tomto probléme dozvedela prvýkrát, teda keď sa už vedelo, že sa medzi obžalovaným a poškodenou niečo deje, raz išla s poškodenou s ňou domov a ešte s jednou kolegyňou a vtedy ju obžalovaný čakal pred súdom na aute, na ktorom išiel za nimi, ale či išiel k nej domov, to nevie.
Len sprostredkované informácie od poškodenej má o tom, že poškodená s obžalovaným chodila mesiac, že jej tento zasielal elektronickú komunikáciu v rôznej podobe, keď jej to poškodená vravela, bola rozrušená, plakala, nebola v poriadku. Prečo to neukončila poškodená s obžalovaným skôr nevedela, podľa nej to nechcela nejako siliť, myslela si, že to obžalovaný pochopí a ukončí to.
Svedok B. H. B. popísal, ako obžalovaného a poškodenú spoznal 01.02.2017, kedy nastúpil na pracovisko Okresného súdu Banská Bystrica na Zvolenskej ceste v Banskej Bystrici na pozíciu vyšší súdny úradník, v ten istýn deň ako obžalovaný a poškodená nastúpila na túto istú pozíciu o mesiac skôr. S obžalovaným si počas práce na súde vytvoril dobré vzťahy a kamarátstvo, ktoré pretrvalo aj po zániku jeho služobného pomeru. Potvrdil, že on nikdy nebol osobne prítomný pri stretnutiach poškodenej a obžalovaného a všetko, čo k tejto veci vie, to je z toho dôvodu, že práve on bol pre obžalovaného v tom čase dôveryhodná osoba a snažil sa s ním, ohľadom jeho vzťahu s poškodenou, radiť. Od neho teda vie, že sa s poškodenou približne mesiac stretávali, mali vzťah, ale ona to s ním ukončila z dôvodu, že sa do neho nezaľúbila a nepovažuje ich za kompatibilných partnerov do budúcnosti. Preto on obžalovanému odporučil, aby jej rozhodnutie akceptoval, aby ju, pokiaľ si to nepraje, nekontaktoval a nepresviedčal ju, aby vo vzťahu pokračovali. Vie, že ju tento ďalej kontaktoval, snažil sa byť s ňou, na čo vie, že ona reagovala zamietavo, ale aj tak potom povolila a niekedy sa spolu stretli, na čo on reagoval prekvapene. Približne do septembra 2021, kedy obžalovanému zomrela matka, obžalovaný vo vzťahu k poškodenej bol nástojčivejší, niekedy sa stretli, niekedy sa dlhšiu dobu nestretávali, niekedy bolo dobre, niekedy nie, boli medzi nimi spory a hádky, o čom bol on takto obžalovaným priebežne informovaný, ktorému stále hovoril, aby to nechal tak, že to nemá význam, nemá to zmysel.
Je presvedčený, že obžalovaný poškodenú úprimne ľúbil, ibaže jej lásku a pozornosť si chcel vynútiť. Videl veľa sms správ a správ pomocou aplikácií, ktoré jej posielal, pričom veľakrát sa v týchto správach nevyjadroval k poškodenej pekne, ale ich hlavným cieľom bolo obnoviť ich vzťah, čo on teda ja takto vnímal, na obsah týchto správ reagoval pobúrene a odporúčal obžalovanému, aby s tým prestal. Tiež vie, že keď si ho poškodená zablokovala, aby sa jej nedovolal, tak ju začal vyhľadávať viac osobne na ceste do práce, z práce a aj v samotnej práci na súde, došlo aj k nejakým slovným konfliktom medzi nimi, ktorých svedkami mali byť aj iní zamestnanci súdu. Keď mu toto obžalovaný povedal, reagoval na to pobúrene a odporučil mu, aby s tým prestal, že to môže zle dopadnúť, že nie je podstatné, ako svoje konanie vníma on, ale podstatné je, ako ho vníma poškodená a že poškodená jedného dňa môže ísť za vedením súdu, prípadne na políciu, ako sa mu párkrát aj vyhrážala. Obžalovaný však nebral jeho odporúčania do úvahy, ďalej ju kontaktoval a vyhľadával. Z rozhovorov s obžalovaným nadobudol dojem, že vo vzťahu k poškodenej koná nepremyslene, bezhlavo, doslova ako pod vplyvom nejakej psychickej poruchy, nakoľko vôbec nebol schopný sebareflexie a uvedomenia si možných následkov z jeho konania vyplývajúcich pre psychické zdravie poškodenej a takisto pre jeho život a budúce uplatnenie, kedy ho on upozorňoval, že ak si nedá pokoj, môže sa stať niečo zlé a on príde o všetko. Čo sa týka nejakej odbornej pomoci, nemá vedomosť o tom, že by obžalovaný nejakú vyhľadal, tento si podľa neho myslel, že takúto pomoc nepotrebuje, keďže on bol ten, kto zachraňuje vzťah a chce s poškodenou byť.
Čo sa týkalo SMS správ, ktoré mu dával čítať, v nich sa obžalovaný poškodenej priamo nevyhrážal zabitím alebo podobne, ale spôsobom, že ak neurobí ona to, on urobí to a podobne. Ak sa aj obžalovaný nejakým spôsobom poškodenej vyhrážal, tento to určite nemyslel vážne, určite jej nechcel ublížiť, mal záujem len s ňou obnoviť vzťah. Podľa neho medzi obžalovaným a poškodenou sa nejednalo o nejaký partnerský vzťah v pravom slova zmysle, lebo vie, ako taký vzťah vyzerá, pričom obžalovaný to mohol pociťovať ako vzťah. O tom, že by medzi nimi došlo k pohlavnému styku vedomosť nemá, možno sa jednalo o iné intímne praktiky. Mal vedomosť, že chodili spolu aj na výlety a tiež o tom, že poškodená bola minimálne 1x na byte obžalovaného a tiež naopak, obžalovaný u nej, minimálne 3x. Vie, že obžalovaný poškodenú mal rád, chcel pre ňu len to najlepšie, avšak táto na to nereflektovala a nakoniec obžalovaný, keď to nešlo podobrotky, sa uchýlil aj ku konaniu, ktoré je predmetnom tohto konania. Kto bol iniciátorom stretnutí, toto jednoznačne uviesť nevedel, nakoľko obžalovaný poškodenú dokázal presvedčiť a ona s ním išla, ak to bolo nevyhnutné. Je len škoda, že na rozdiel od poškodenej, obžalovaný toto svoje konanie nebral ako nebezpečné prenasledovanie.
Na záver uviedol, že s obžalovaným sa už teraz nestretáva asi dva roky, nie sú ani v telefonickom kontakte, ich vzťahy sa narušili, keďže obžalovaný ho považuje za spoluvinníka toho, čo sa stalo.
Svedok A. N. F. uviedol, že B. C. aj H. F. spoznal na pracovisku v auguste roku 2017, pričom jeho vzťah s obžalovaným bol kamarátsky. S poškodenou taký blízky vzťah ako s obžalovaným nemal, ani s ňou nekomunikoval.
Podľa neho sa medzi obžalovaným a poškodenou jednalo o ľúbostný vzťah, ktorý trval asi od mája 2020 až do doby, keď bol obžalovaný zadržaný. Že medzi nimi bol ľúbostný vzťah, tak to vie od obžalovaného, ktorý mu to povedal. On bral oboch ako partnerov a že poškodená bude budúca žena obžalovaného a má vedomosť tiež od obžalovaného o tom, že mali s poškodenou opakovane intímny pomer, chodievali spolu na výlety, pričom poškodená nebola žiadnym spôsobom k tomu obžalovaným donucovaná. On nikdy nebol s nimi na výlete a tiež nebol prítomný pri tom, že by sa obžalovaný poškodenej vyhrážal. To, že nebola poškodená k ničomu donucovaná, napriek tomu, že s touto nebol v kontakte, ani sa s ňou nerozprával, vie od obžalovaného.
Čo sa týka návštev obžalovaného v práci na poschodí, kde sedí on a kde vtedy sedela aj poškodená, obžalovaný chodieval aj za ním. Nemá ale vedomosť o žiadnom konaní, ktoré by znamenalo, že obžalovaný poškodenú prenasledoval. Vie, že spolu vzájomne komunikovali aj cez sociálne siete, písomnú komunikáciu ale nevidel, videl len fotky a na týchto sa mu zdala poškodená šťastná.
Svedkyňa A. F. A., ako kolegyňa a spolubývajúca poškodenej vedela potvrdiť, že poškodená mala z obžalovaného strach, tento ju kontaktoval, vypisoval jej SMS-ky, e-maily a keď mali home office, vyzváňal u nich na byte a chcel komunikovať s poškodenou. Pamätala si na jeden incident, keď išla do obchodu a cestou po schodoch počula hlasy a potom videla poškodenú a obžalovaného, bola tam aj pani F. a asi aj pani O., pričom ako sa rozprávali, obžalovaný nechcel poškodenú pustiť dnu, ale potom táto povedala, že sa s ním porozpráva a oni odišli. Tiež, keď raz išli z roboty, obžalovaný išiel za nimi celý čas autom, s poškodenou komunikoval, ale ona nepočula o čom, keďže bola od nich ďalej.
Čo sa týkalo jej vedomosti ohľadom vzťahu medzi obžalovaným a poškodenou, táto jej povedala, že s obžalovaným boli spolu asi mesiac, z toho dva týždne bola u rodičov, ale v ktorom to bolo období, nevedela. Ohľadom toho, či sa v období február 2021 až jún 2022 títo dvaja spolu stretávali, o tom sa dozvedela až neskôr a to, že poškodenú obžalovaný zobral niekam autom a potom ju nechcel pustiť. Či išla na tieto výlety poškodená s nátlakom to tiež nevedela a nebola ani svedkom toho, že by bol obžalovaný voči poškodenej agresívny alebo vulgárny. Vtedy, keď stál pri dverách ich bytu, akurát bol celý červený a mal divný pohľad. Tiež si nepamätala, či niekedy poškodená pred ňou vyzdvihovala nejaké pozitívne stránky obžalovaného a o intímnom pomere medzi obžalovaným a poškodenou vedomosť nemá.
Čo sa týka skutočností, či bola svedkom toho, že by bol obžalovaný počas jej spolubývania s poškodenou v ich byte, tak akurát raz. Bolo to na začiatku, bol u nich v kúpeľni, ale či tam bol bez súhlasu, k tomuto sa vyjadriť nevedela, pri tomto stretnutí obžalovaného v kúpeľni sa jej tento iba pozdravil a z bytu odišiel. Asi odišiel dobrovoľne, lebo nič také, že by ho k odchodu vyzývala poškodená nepočula, keďže bola
v izbe. K počtu návštev obžalovaného v byte u poškodenej sa vyjadriť nevedela, lebo tam obžalovaný chodieval cez víkendy, keď tam ostatné spolubývajúce neboli.
Výpovede ostatných svedkov vypočutých v prípravnom konaní sa v konaní pred súdom, za súhlasu strán čítali a z ich obsahu vyplynulo:
Svedkyňa P. B. G. č.l. 287-296, kamarátka a dôverníčka poškodenej, s ktorou sa stretli na púti do Medžugoria v roku 2019, kedy sa jej ujala, lebo tam bola poškodená sama, pričom sa stretávajú asi raz za dva mesiace a spolu absolvujú púte, sa k veci vyjadrovala na základe jednostranne sprostredkovaných informácií od poškodenej, pričom obžalovaného nepozná, nikdy ho nevidela a ani nikdy sa s ním nestretla. V celom rozsahu teda potvrdila obsah výpovede poškodenej.
Svedkyňa Q. L. R. č.l. 297-308, vedúca oddelenia upomínacieho konania a exekučného konania na Okresnom súde Banská Bystrica popísala, ako bola prizvaná k rozhovoru s obžalovaným potom, ako poškodená oznámila svojmu zamestnávateľovi skutočnosti, ktoré nasvedčovali tomu, že dochádza k jej obťažovaniu zo strany zamestnanca pána C.. Prítomní rozhovoru boli okrem nej aj podpredseda Okresného súdu Banská Bystrica A. M. P., Q. a sudkyňa A. I. K., v ktorej senáte pracuje poškodená. Vypočuli sme si p. F., všetky jej tvrdenia aj vyjadrenia, boli z toho prekvapení, pretože žiadnu vedomosť o týchto skutočnostiach nemali a keď im uviedla, že to trvá už dva roky, tak ich to trošku zaskočilo. O ich vzťahu predtým žiadnu vedomosť nemali a nikdy predtým medzi týmito dvomi zamestnancami nič pracovné riešiť nemuseli. Potom, keď im to p. F. povedala, zavolali si A. C., aby si vypočuli aj jeho názor. Považovali za potrebné to nejako riešiť, nakoľko sa jednalo aj o pracovnoprávne vzťahy. Zdá sa jej, že ho stiahli z dovolenky a keď mu volali, aby prišiel, tento naznačil, že vedel, že ho budú volať. V podstate im nepotvrdil, ani nepoprel tvrdenia poškodenej, niečo priznal, povedal, že majú spolu nejaký vzťah, ale že je to komplikované, že to ona trochu nadniesla, ale vyhodnocoval to, že on vlastne nič zlé nerobí a že ona to vníma trošku citlivejšie. Nepovedal, že by sa tie okolnosti nestali, ale oni nemali pocit, že by to on vyhodnocoval ako niečo zlé, ako konanie, od ktorého by mal upustiť. Pani F. povedala aj to, že má dôvodnú obavu chodiť do práce, že už viackrát chcela za nimi prísť a oznámiť im, že má strach. Spomínala, že to nespravila preto, že si myslela, že jej nikto neuverí, teda, že nenašla odvahu na to, aby im to oznámila. Nakoľko si tieto tvrdenia nemali ako overiť a nemali ako vyhodnotiť, čo je pravda a čo nie, nakoľko každý z nich tvrdil niečo iné, požiadali p. C., aby p. F. na pracovisku nekontaktoval, aby ju nevyhľadával a aby za ňou nechodil, nakoľko oni v rámci pracovných povinností nemuseli vôbec spolu komunikovať, keďže každý pracoval s inými sudcami a zamestnancami a nespolupracovali spolu, ani sa nezastupovali v senátoch. Nevie, aký čas uplynul, či to bolo hneď na druhý deň, alebo až deň potom, prišiel p. C. za ňou a oznámil jej, že to nedodržal a že p. F. na pracovisku konfrontoval. Medzi tým, ako ju konfrontoval, tak s A. P. spravili ešte jedno opatrenie a p. F. spolu s jednou ďalšou vyššou súdnou úradníčkou presťahovali z 9. poschodia na 4. poschodie, aby sa necítila ohrozená. Vedeli, že na 9. poschodí, kde predtým mala kanceláriu p. F., p. C. chodieval, nakoľko tam mal aj svojich kamarátov a mal tam nejaké zázemie. Preto ju presťahovali na 4. poschodie, kde p. C. vlastne nemal čo robiť, nakoľko tu sedia väčšinou sudcovia. Teda p. C. sa jej priznal, že bol za ňou na 4. poschodí a tiež jej povedal, že išiel za ňou už od Tesca až do práce, čo následne potvrdila aj p. F.. Od jej kolegyne vedela, že vtedy prišla p. F. v strese, nebola v poriadku, nebola v komfortnej nálade, bola vyplašená. Potom už vie len to, že bola vypovedať na prokuratúre a že bolo začaté trestné stíhanie, neskôr jej vyšetrovateľ oznámil, že mu bolo aj vznesené obvinenie, na základe čoho p. C. museli postaviť mimo službu.
Svedkyňa na otázku vyšetrovateľa potvrdila svoju vedomosť o tom, že by sa obvinený A. B. C. správal nevhodným spôsobom v minulosti aj k iným ženám, kedy táto popísala 3 nevhodného správania sa k ženám na pracovisku, v jednom prípade, aby zabránili ďalším konfliktom na pracovisku, presunuli pracovníčku do iného senátu. Vždy, keď niečo takéto na pracovisku riešili, obžalovaný sa obhajoval, že on je takejto "nátury", že každý nejako komunikuje a on že vystupuje takto a že niekto to môže chápať ako nevhodné. Na nevhodné správanie p. C. sa sťažovala aj zamestnankyňa Krajského súdu, kde tento priznal toto správanie, povedal, že nevedel, o koho ide a že keby to bol vedel, bol by sa správal inak. Na základe tohto mu zobrali zamestnanecký benefit a to homeoffice, čo sa mu nepáčilo. Ani v jednom prípade však nešlo o fyzický útok, ani agresiu, ani nič podobné, skôr išlo o nevhodnú komunikáciu, skôr takú výbušnosť, že nevie spracovať svoje emócie.
Svedkyňa charakterizovala A.. B. C. tak, že tento je výbušnejšej povahy, pracovne bol na tom veľmi dobre, vykazoval veľmi dobré výsledky, nikdy nebol riešený za pracovné problémy, skôr sa s ním riešili
problémy, ktoré sa prejavovali v medziľudských vzťahoch, myslí si, že tento vie presvedčiť ľudí o svojej pravde, o tom, že je schopný nápravy, že vie presvedčiť svoje okolie a že vie aj klamať. Na jeho stave a správaní sa mohol negatívne podpísať aj jeho nie najľahší život, mohlo ho to negatívne poznačiť, niekedy jeho mimika a reč tela nebola stopercentná, nezdala sa jej štandardná.
Podľa svedkyne bola A. H. F. taká tichšia, vníma ju ako introverta, neboli s ňou žiadne pracovné problémy, je utiahnutá, nevýstredná, z pomedzi ostatných nijako nevynikala, málo kedy ju videla aj v kolektíve niekoho, nevie, že by nadväzovala nejaké vzťahy a kamarátstva. Keď im to oznamovala, bola vystrašená, bála sa, ale nevie, či na to malo vplyv to, čo im prišla oznámiť, keď im hovorila aj to, že jej ublíži, že ublíži jej rodine, jej rodičom, že on vie, kde býva, ale nešpecifikovala, akým spôsobom. Hovorila, že aj do miesta jej trvalého pobytu párkrát prišiel bez pozvania a hovorila teda, že má obavu o seba aj o svojich blízkych.
Svedok A. M. P., Q., č.l. 309-317, ako podpredseda Okresného súdu Banská Bystrica potvrdil, ako za ním koncom mesiaca máj, alebo začiatkom júna 2022 prišla slečna F. s pani K. - sudkyňou, pričom ho informovali o tom, že p. C. obťažuje a prenasleduje slečnu F. a že to prerástlo aj na pracovisko. Ďalej slečna F. uvádzala rôzne súvislosti ohľadne veľkého počtu sms správ, telefonátov, prenasledovania na miesto pobytu v B. Bystrici, resp. do práce a "dobýjania sa" do jej kancelárie na 9. poschodí. Vzhľadom na rozsah a charakter informácií jej bolo odporučené podanie trestného oznámenia, čo sa zrejme aj ten deň udialo. V poobedných hodinách bol na pracovisko zavolaný aj p. C., ktorý bol požiadaný, aby na pracovisku nekontaktoval slečnu F. a ním mu bolo odporučené, aby slečnu F. nekontaktoval ani mimo pracoviska. Obaja hovorili o niečom, čo sa stalo na pracovisku a mysleli si, že on o tom niečo vie, ale ani jeden mu priamo nepovedal, čo sa vlastne stalo. Pred tým, ako si volali p. C. na pracovisko, sa on pýtal N. F., či p. C. chodí na 9. poschodie, pričom ten sa pousmial a povedal niečo v zmysle, že každý z nich má svoj podiel viny, ale vlastne mu potvrdil to, že tam p. C. chodieva, a preto to riešili týmto spôsobom.
Niečo bližšie o ich vzťahu vedel iba z rozprávania slečny F., každopádne ostatný rok, alebo rok a pol vnímal zmeny v jej správaní, ale nepýtal sa na ich dôvod. Jednalo sa z jej strany o utiahnutosť, nezáujem až apatiu, aj vo vzťahu k práci, predtým bola aktívna, iniciatívna, komunikatívna. Jemu bola pridelená ako vyššia súdna úradníčka a bola aj zástupkyňou vyšších súdnych úradníkov, aj preto s ňou bol viac v kontakte. Keď mu prvýkrát hovorila o tom, čo sa deje, triasli sa jej ruky a lámal sa jej hlas, čo predtým nebolo.
Na základe toho, čo vedel od H., aj on p. C. dohováral, aby ju nekontaktoval, dohováral mu v tom zmysle, že pokiaľ ho H. bude chcieť vidieť, tak sa mu ozve, ale čo vie, toto porušil. Čo sa jeho vedomosti o tom, že by sa obvinený H. F. nejakým spôsobom vyhrážal, tak z kontextu čo mu táto hovorila mu vyplynulo, že sa jej vyhrážal v tom zmysle, že o všetkom, čo medzi nimi bolo, povie, pričom H., ktorá je kresťansky založená, by to vnímala ako hanbu, poníženie, tak na pracovisku, ako aj doma. Povedala mu nejakú takú vetu, že nespali spolu, ale niečo spolu mali.
Ako svedkyňa Q. L. R., aj on uviedol tie isté skutočnosti o jeho vedomosti o tom, že sa obvinený B. C. správal nevhodným spôsobom aj k iným ženám.
Svedok charakterizoval osobu obvineného B. C. ako osobu, ktorá má arogantné, povýšenecké vystupovanie, neschopnosť prijať následky svojho správania, vyviňovanie sa, snaha javiť sa čo možno v najlepšom svetle, pracovne bez výhrad.
H. F. charakterizoval ako snaživé, usilovné dievča s vlastnými názormi a postojmi, snaha presadiť sa, na ktorej sa správanie B. C. prejavilo na jej psychickom zdraví a to ako trasenie rúk, neschopnosť súvislo rozprávať, absolútna uzavretosť, utiahnutosť, strata chuti do života.
Svedkyňa A. I. K. č.l. 334-342, ktorá pracuje na Okresnom súde Banská Bystrica ako sudkyňa, u ktorej v senáte pracovala pani F. uviedla, že netušila o tom, že sú medzi poškodenou a obvineným nejaké nezhody, až kým neprišla H. niekedy koncom mája, do jej kancelárie, nič nehovorila, len sa celá triasla a plakala. Vtedy jej prvýkrát povedala, že má s B. nejaké problémy, že ju prenasleduje, že ju obťažuje, že jej vyvoláva, ide za ňou, keď ide domov, že jej vypisuje maily aj súkromne, aj v práci. Rozprávala jej aj to, že jej píše sms správy, kde sa jej vyhráža, že to povie rodičom. Hovorila aj o tom, že bola s ním von, že boli von ako kamaráti, ale že keď mu povedala, že s ním nechce nič mať, on to nedokázal pochopiť.
Kolega H. J., ktorý tam vtedy bol, odišiel a zavolal k sebe do kancelárie B. a rozprával sa s ním. Nevie, o čom sa rozprávali, ale následne jej hovoril, že sa mu pokúšal dohovoriť a že mu povedal, že keď ho H. nechce, aby jej dal pokoj. H. povedala, aby jej prišla potom povedať, či to nejako pokračovalo a či ju zas obťažoval. V ten ďalší týždeň ju čakala v kancelárii s tým, že ju opäť prenasledoval cestou do práce a vtedy jej ona navrhla, že musia ísť za pánom podpredsedom, aby o tom vedel. V kancelárii podpredsedu povedala, čo sa deje a tam sa rozhodla, že ide na neho podať trestné oznámenie a tak v ten deň odišla podať trestné oznámenie na prokuratúru. Viem, že potom si ho pán podpredseda P. aj s pani R. zavolali ku sebe do kancelárie a dohodli sa s ním na ukončení pracovného pomeru dohodou. H. potom presťahovali do voľnej kancelárie vedľa nej aj s jej ďalšou kolegyňou, aby tam nebola sama. Vie, že sa ho bála, bála sa, že jej môže niečo urobiť a bála sa, že zavolá jej rodičom, že príde k jej rodičom a že bude po celej budove rozprávať, aké je neslušné dievča. Správanie B. C. sa odrazilo na jej psychickom zdraví, už to nebola ona.
Svedok B. H. J. č.l. 344-351, sudca na Okresnom súde Banská Bystrica potvrdil, ako pani F., ktorá bola vyššia súdna úradníčka A. K., prišla za ňou do jej kancelárie, keď tam bol aj on a rozplakala sa. On s kolegyňou nevedeli, že čo, lebo ona bola v takom šoku, že sa to prakticky bála povedať, ale neskôr z toho vyplynulo, že ona prišla po nejaký spis a p. C. ju prenasledoval, čo z nej potom nejak vypáčili. On potom vyšiel von, v chodbe nebol, ale ďalej, v ďalšej chodbe, naozaj bol p. C., ktorého sa opýtal, čo tam robí, na čo tento začal breptať absolútne nezmyselne, tak si ho zavolal do svojej kancelárie. Tam sa ho opýtal, že či má dačo s p. F., pretože oni o ich vzťahu vôbec nevedeli, a on zase tak nejasne odpovedal, ale následne mu naznačil, aby sa nebál, nestaral sa, že on si s ňou potrebujem len niečo poriešiť. Vtedy mu povedal, že dobre, ale že nemôže p. F. obťažovať a prenasledovať a aj mu naznačil, že ak to neprestane, tak že dopadne zle. Potom o týždeň, alebo týždeň a pol prišla zase H. do kancelárie k pani doktorke, ale táto tam vtedy nebola a jemu povedala, že toto prenasledovanie neprestáva, tak jej povedal, že to musí nejako riešiť, aby počkala na pani doktorku a aby išli za pánom podpredsedom, ·aby mu všetko rozpovedala a aby našli nejaké riešenie. Oni za ním išli a potom to už malo ten nejaký priebeh, ale to už išlo mimo neho.
Z pohľadu sveda je p. C. trošku podivín, keď človek s ním nadviazal nejakú komunikáciu, nebolo možné, aby sa k niečomu jasne vyjadril, nechcel o sebe nič prezrádzať. Jeho vyjadrovanie je také zvláštne na to, že je právnik, nikdy sa jasne nevyjadrí.
H. F. charakterizoval ako veľmi skromné, poctivé dievča, bola by z nej veľmi dobrá matka a žena v domácnosti, zdá sa mu, že je trošku nezrelá, ale inak je to dobré dievča, pracovitá, obetavá.
Svedkyňa B. S. I. č.l. 319-322, kamarátka H. F. a jej spolužiačka od 1. ročníka na vysokej škole, ktorú pozná viac ako 10 rokov, vôbec nepoznajúc obvineného A. B. C. vypovedala len o sprostredkovaných informáciách od poškodenej. Od mája 2022 sa ich vzájomné telefonáty zintenzívnili a pri nich jej poškodená spomínala, že sa necíti bezpečne, že za ňou stále chodí, ju vyhľadáva, nedá jej pokoj, že sa bojí, cítila na nej, že bola uplakaná, nebola to ona. Následne jej povedala, že chce podať na neho trestné oznámenie, pričom sa s ňou dohodla, že príde pre ňu a zoberie ju k sebe. Nakoniec prišla k nej až na druhý deň vlakom, keď si sadla ku nej do auta, videla na nej, ako sa celá triasla, ako keď sa niekto bojí. Ani u nej nebola poškodená v pohode, vôbec nechcela jesť ani moc komunikovať o tej téme s B. C.. Ako bola u nej doma, tak jej celý čas vyzváňal mobil, videla, že jej volá B. a vtedy videla, že to je B. C., tak ho mala uložené v kontakte. Na druhý deň sa ale k tomuto jej problému dostali, kde v rámci ich rozhovoru vytiahla mobil, keďže chcela vidieť, aké dôkazy má na neho, pričom ako si zapla nanovo mobil, tak hneď jej volal B.. Možno tak 3-4 razy jej zvonil, ona mu ale nedvihla. Potom jej nabehli sms správy, ukázala jej celý archív, pričom tam bolo veľké množstvo sms správ od B. C., v stovkách. Aj jej pustila nejaké nahrávky, ale im moc nerozumela. Nakoľko sa bála ísť späť domov, tak ešte zostala nejaké dni u nej a už v ten týždeň podala na B. oznámenie.
Svedkyňa potvrdila, že H. F. pred ňou uviedla svoje obavy z konania obvineného, že sa ho bojí, bojí sa byť sama, musí chodiť stále s doprovodom.
V rámci súdneho konania sa súd oboznámil s obsahom viacerých znaleckých posudkov, ktoré boli vypracované v prípravnom konaní a z ich obsahu vyplynulo:
Zo záverov znaleckého posudku B. C. C. č. 37/2022 na čl. 360-385, znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria vyplýva, že u obžalovaného A. B. C. aktuálne nebola zistená žiadna psychická porucha, ani jej príznaky a tiež neexistovala ani v čase spáchania trestného činu, obžalovaný chápe zmysel trestného konania a tento v čase spáchania trestného činu mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania a mohol svoje konanie ovládať. Jeho pobyt na slobode z hľadiska psychiatrického nie je nebezpečný a keďže u neho nebola zistená žiadna závislosť od žiadnej psychoaktívnej látky, nie je potrebné navrhnúť u neho žiadne ochranné liečenie.
Zo záverov znaleckého posudku B. C. H. O. č. 13/2023 na čl. 549-534, znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria vyplýva, že súčasný stav poškodenej A. H. F. nemá vplyv na objektívne posúdenie reálnej udalosti resp. reality, to znamená, že nie je v stave zníženého kontaktu s realitou. U poškodenej nebola v minulosti a pred vyšetrovanou udalosťou zistená duševná choroba či porucha. V súčasnej dobe trpí posttraumatickou stresovou poruchou v zmiernenom stupni v zmysle miernych až stredne ťažkých príznakov uvedenej poruchy (niektoré vymizli, niektoré sú viac či menej časté a intenzívne), táto sa rozvinula u svedkyne - poškodenej v priebehu páchania skutku. K zmierneniu príznakov posttraumatickej stresovej poruchy u poškodenej významnú úlohu zohrávajú obranné mechanizmy osobnosti ako popretie a potlačenie, ktoré však môžu prispieť aj k chronifikácii poruchy. Konečné vyústenie poruchy bude možné zhodnotiť až po dlhšom čase od skutku, často po viac ako 4-5 rokoch. Nateraz preto nie je možné sa vyjadriť k trvalosti poruchy u menovanej.
Svedok-poškodená A. H. F. bola v obvyklom spôsobe života obmedzená podľa dostupných údajov najviac v období od decembra 2021 po cca júl 2022, avšak určité, menej intenzívne obmedzenie v obvyklom spôsobe života znalkyňa zaznamenala aj počas roku 2021 s menšími-väčšími prestávkami. Výšku bolestného (sťaženia spoločenského uplatnenia) je možné hodnotiť až v čase najmenej jedného roka po skutku, teda najskôr a najlepšie by to bolo možné v tomto prípade niekedy v 8-9/2023.
Poškodená nie je v súčasnosti a nebola v minulosti psychiatricky liečená. Sú u nej prítomné známky psychotraumatizácie a pri preskúmaní jej anamnézy neboli zistené také udalosti, ktoré by mohli byť charakterizované ako traumatické, poškodená do predmetného skutku netrpela žiadnou duševnou chorobou či poruchou a preto znalkyňa konštatuje, že známky psychotraumatizácie vznikli u poškodenej v súvislosti s vyšetrovaným skutkom.
K predmetnému znaleckému posudku bola na hlavnom pojednávaní osobne vypočutá znalkyňa B. C. H. O., ktorá bolo prítomná aj pri osobnom výsluchu obžalovaného A. B. C. a poškodenej A. H. F. na hlavnom pojednávaní a kedy táto zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku v celom rozsahu a ňou zistenú diagnózu poškodenej, ktorú jej určila, potvrdila na 100 %, že táto je v súvislosti s konaním obžalovaného.
Zo záverov znaleckého posudku Q. B. C. č. 23/22 na č.l. 390-476, znalca z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí a dospelých vyplynulo, že znalkyňa vykonala psychologické vyšetrenie u svedkyne - poškodenej A. H. F., na základe čoho v závere svojho posudku uviedla, že u tejto je aktuálny výkon v oblasti intelektových schopností v pásme nižšieho priemeru v porovnaní s populačnou normou, pričom nerovnomernosť výkonu svedčí o zhoršení aktuálneho výkonu vplyvom zhoršenej pozornosti. Úroveň jej krátkodobej pamäti je priemerná v porovnaní s populačnou normou, jej kapacita a schopnosť podržať materiál v dlhodobej pamäti je priemerná. Osobnosť je nezrelá, nevyprofilovaná s neurčitým sebaobrazom a ťažšie predikovateľným správaním. Svoje emócie ťažšie moduluje a môže sa prejavovať ako emocionálne labilná, má potenciál na to, aby sa dokázala primerane presadiť, ale nie vždy to urobí situačne primerane. Má tendenciu vyhýbať sa zodpovednosti a rozhodovaniu, je menej iniciatívna ak je niekto v jej okolí aktívnejší a má ochotu prebrať zodpovednosť za ňu. Pocit jej vlastnej hodnoty je extrémne nízky, vyhýba sa pozornosti zameranej na seba, je nadmeme fixovaná na fyzickú oblasť. Chýba adekvátne sebahodnotenie, pozitívna sebaúcta a dostatočné sebavedomie. Kompenzačne je potom zvýšená potreba získať od iných pozornosť, podporu a potvrdenie, tiež jej ambície môžu presahovať funkčné kapacity, a tak môže častejšie zažívať pocity neúspechu pri nerealistických cieľoch.
Spoločenské normy dobre pozná, ale môže sa u nej vyskytnúť aj správanie bez ohľadu na tieto normy alebo spoločenské očakávania, situačne menej primerané formy interpersonálneho správania, čím si od okolia udržiava určitý odstup, ak má pocit, že nezažíva podporu alebo pochopenie. Hoci pozitívne
vzťahy medzi ľuďmi nepovažuje za samozrejmé, o iných sa zaujíma v primeranej miere, dostatočne im však nerozumie a jej požiadavky a očakávania môžu byť vo vzťahu k iným neprimerané.
Kontakt s realitou je u nej celkovo dobre zachovaný, primeraný v jednoduchých a známych situáciách, ale menovaná môže obmedzene úspešne vyhodnocovať zložitejšie situácie, kde je zraniteľná, napr. pri téme agresie alebo v kontakte s autoritou, a v takých situáciách potom môže mať adaptačné ťažkosti. Do spracovávania reality pritom investuje značné úsilie a snaží sa vyhodnocovať situácie globálne, ale nie vždy dostatočne precízne vyhodnotí všetky detaily. V myslení má tendencie k pesimizmu, vtedy môže byť v riešení problémov a správaní impulzívnejšia, alebo využíva únik do fantázie a popretia toho, čo je pre ňu ťažké prijať a riešiť. Tým si vytvára vlastné závislé tendencie a pocity bezmocnosti a následne je náchylná k prípadným manipuláciám zo strany okolia. Jej postoje a hodnoty sú pevne fixované, rigidné a rezistentné voči zmene, ťažko mení svoje názory, má problém pozerať na veci z iného uhla pohľadu. Neboli u nej zistené poruchy pamäti a schopnosti reprodukovať prežité sa javí ako plne zachovaná.
U svedkyni - poškodenej A. H. F., patologicky podmienené, alebo osobnostnými deficitmi, neboli zistené sklony k fantazijnému spracovaniu skutočnosti, ku klamstvu, sugestibilite, alibistickému spracovaniu situácie, účelovému spracovaniu jednotlivých údajov a pod. Ak sa preto sama rozhodne, dokáže reprodukovať fakty v súlade s prežitými udalosťami. Čo sa týkalo možnosti ovplyvnenia jej výpovede zo strany inej osoby, toto tiež nebolo zistené, keďže má dostatočne zachovaný kontakt s realitou a dokáže odlíšiť prežité udalosti od prípadného tlaku alebo manipulácie inej osoby na zmenu tejto výpovede, dokáže adekvátne eliminovať prípadné vplyvy okolia na svoju výpoveď.
U poškodenej sa neprejavujú sklony ku konfabulácii, neobjavila sa modifikácia pamäťového materiálu, nie je u nej prítomná porucha pamäti, a jej schopnosť reprodukcie reality je dostatočne spoľahlivá.
Úlohou znalkyne bolo aj posúdiť následky udalostí, ktoré prežila poškodená A. H. F. v súvislosti so skutkom nebezpečného prenasledovania a porušovania domovej slobody, na jej psychiku a ďalšieho vývinu jej osobnosti a uviesť, či sú v prežívaní a správaní poškodenej zistiteľné stopy psychickej traumatizácie, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s konaním páchateľa, ak áno, v čom spočíva jej psychická traumatizácia. Podľa znalkyne, na základe subjektívneho hodnotenia poškodenej je prítomných dostatok príznakov nižšej intenzity vyskytujúcich sa po prežití traumatických zážitkov. Významné je, že nejde o jeden zážitok, ktorého náročnosť presiahla adaptačné mechanizmy osobnosti, ale sumu záťažových zážitkov za určité obdobie, preto sa aj ťažšie hodnotia. Poškodená jej uviedla, že má opakované rušivé spomienky stresujúcich zážitkov, ktoré sa zintenzívneli v máji 2022, kedy mala pocit prenasledovania zo strany obvineného. Tiež sa u nej objavil náhly pocit, akoby stresujúce zážitky opäť prežívala a to napr. pri sťahovaní informácií políciou po podaní trestného oznámenia z jej počítača, kedy ju v prvom momente napadlo, že je to opäť obvinený, kto sa jej "nabúral" do súkromia. Negatívne emócie úzkosti a hnevu prežíva pri pripomenutí si stresujúcich zážitkov z minulosti. Tiež má tendenciu vyhýbať sa myšlienkam alebo rozprávaniu o prežitých zážitkoch s obvineným. Udávala, že má problém s "nazeraním" do spisového materiálu, pred vyšetrením pociťovala napätie a nechuť znova sa vracať k udalostiam, na ktoré by si radšej želala zabudnúť. Keď sa pod vplyvom správania obvineného cítila extrémne zle, pociťovala stratu záujmu aj o veci, ktoré ju predtým bavili. Bolo obdobie, kedy zúžila svoj životný priestor na prácu a uspokojovanie základných potrieb, o čom informovala aj obvineného svojou "snímkou dňa", aby pochopil, ako sa v danom životom období a pod jeho vplyvom a kontrolou, cíti. Tiež mala pocit odstupu od iných, keď sa snažila svoje problémy s obvineným pred okolím zakrývať. Pocit bezperspektívnosti popisuje ako závisť starým ľuďom, že už majú život za sebou, alebo zvažovanie suicidálnych tendencií. Taktiež bývala nesústredená a mala obavy, či nebude mať ťažkosti v práci kvôli prípadným chybným úkonom. Tiež mala pocit nadmernej ostražitosti, kedy sa obávala, či sa za ňou obvinený neobjaví. Ľahko sa neprimerane vyľakala, keď sa k nej priblížil neznámy človek a bolo jej to nepríjenmé, lebo to vnímala ako situačne neadekvátne.
Na základe vyššie uvedeného a z objektívnych výsledkov vyšetrenia sa podľa znalkyne psychika poškodenej javí aktuálne ako zúžená, s nižšou senzitivitou voči sebe a okoliu, čo jej môže pôsobiť ťažkosti v riešení komplexnejších situácií. Zvýšený je u nej situačný stres, intrapsychické napätie, pocity bezmocnosti, kedy jej akoby chýba dostatočná kontrola nad určitými oblasťami vlastného života. Takéto preťaženie u nej spôsobuje oslabenie koncentrácie. Sebaobraz obsahuje negatívne predstavy o sebe ako dôsledok nahromadených negatívnych životných situácií, alebo nedávneho zlyhania a sklamania.
Aktuálne vyšetrenie potvrdzuje pravdepodobnosť zážitkov, ktoré presiahli jej adaptačný potenciál, a tak ich možno hodnotiť ako pre ňu traumatizujúce.
U poškodenej neboli zistené také deficity kognitívnych funkcií alebo osobnostných vlastnosti, ktoré by znižovali všeobecnú vierohodnosť. Taktiež počas vyšetrenia neboli zistené také motívy menovanej, ktoré by oslabovali vierohodnosť. Jej výpovede v čase sa javia ako bez výraznejších zmien, hoci prirodzene dochádza k vyhasínaniu pamäťových stôp čo sa týka podrobnejších detailov a to vplyvom času, ale aj vplyvom psychických regulačných a obranných mechanizmov, ktoré sa snažia vysporiadať so záťažou. Dokáže však vo výpovediach opisovať dialógy, emočné stavy u seba i obvineného, popisuje aj neutrálne situácie alebo situácie, v ktorých sama uvažuje o sebe, že mohla prispieť k správaniu obvineného, čo by sa pri jednoznačnom motíve účelového obvinenia nevyskytovalo a výpoveď by bola koncipovaná v smere dosiahnutia cieľa - len jednoznačného obviňovania páchateľa.
Na otázku, či poškodená A. H. F. prežila v minulosti nejaké negatívne udalosti, týkajúce sa detstva alebo partnerského vzťahu (mimo vzťahu s obvineným), ktoré by mali vplyv na jej psychiku a na ďalší vývin osobnosti, či sú v prežívaní a správaní poškodenej v súvislosti s týmito prežitými negatívnymi , udalosťami prítomné zistiteľné stopy psychickej traumatizácie, ak áno v čom spočíva táto psychická traumatizácia, znalkyňa pri preskúmaní jej anamnézy nezistila také udalosti, ktoré by mohli byť charakterizované ako traumatické, teda presahujúce adaptačné kapacity poškodenej do takej miery, že by významnejšie zasiahli jej bežné fungovanie v živote alebo spustili dokonca patologické procesy. U poškodenej aktuálne vyšetrenie nepreukázalo paranoidné tendencie, ktoré by sa prejavovali v neadekvátnom vzťahovačnom vnímaní v tomto smere, myslení alebo konaní.
Aj k predmetnému znaleckému posudku bola na hlavnom pojednávaní osobne vypočutá znalkyňa Q. B. C., pričom ona tiež zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku v celom rozsahu.
Na doplňujúce otázky obhajoby o možných sklonoch poškodenej ku konfabulácii uviedla, že tieto poruchy pamäte u poškodenej zistené neboli a ak by tam bol aj nejaký patologický dôvod, súviselo by to s motívom, čo ona ako znalkyňa sa týmto zaoberať nemôže. Taktiež u poškodenej nezistila žiadne ambivalentné (dvojaké) správanie, keďže poškodená jasne hovorila o svojom správaní a pocitoch a v podstate nemala potenciál na to, aby mohla zabrániť správaniu sa obžalovaného.
Úlohou znalca P. A. F., z odboru Kriminalistika, odvetvie Kriminalistická informatika bolo znalecky preskúmať jemu predložemý mobilný telefón, ohľadom čoho vypracoval svoj znalecký posudok č. 24/2022 na č.l. 485-490. Z jeho záverov je zrejmé, že znalec v pamäti jemu predloženého mobilného telefónu našiel sms správy, grafické súbory, kontakty B. C., ale aj vymazané súbory, pri ktorých sa však nedal zistiť dátum a čas ich vymazania. Taktiež znaleckým skúmaním mobilného telefónu boli v pamäti telefonu nájdené účty do sociálnych sietí (aplikácie Whatsapp, Facebook, Facebook Messenger), ale účet B. C. ani komunikácia s ním, nebola v aplikácii Facebook Messenger nájdená, aplikácia Whatsapp nie je v mobilnom telefóne nainštalovaná.
Pre potreby znaleckého skúmania boli dobrovoľne vydané prihlasovacie údaje do emailového konta H., z ktorého bola stiahnutá emailová komunikácia zo štítku „bazos“, kde bola komunikácia B. C..
V ďalšom konaní sa súd oboznámil aj s obsahom listinných dôkazov, medi ktoré patrili: zmluva o nájme bytu č. l. 569-575, podstatné časti komunikácie č. l. 670-1378, mesačný výkaz zamestnanca 1379-1406, správy a posudky na obžalovaného č l. 1408-1422, odpis registra trestov č. l. 1424, výpis ÚEP MV SR č. l. 1425-1431, lustrácie súdu č. l. 1466-1467, odpis registra trestov č. l. 1468, odpoveď poškodenej na výzvu súdu č. l. 1473-1475, priebežná správa z probácie č. l. 1477-1478, 1479-1480, návrh na vykonanie dôkazov obhajoby s fotodokumentáciou č. l. 1492-1497, aktuálny ORT a pripojený spis tunajšieho súdu 0Tp/87/2022, po prečítaní ktorých neboli voči ich obsahu vznesené žiadne námietky.
Podľa § 2 ods.10 Tr. por. súd je povinný postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom pre jeho rozhodnutie. Dôkazy obstaráva z úradnej povinnosti, pričom právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Súd je ďalej povinný v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávať dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por., súd hodnotí dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, obdobne, ako i v konaní prípravnom, neboli zistené žiadne skutočnosti a okolnosti, ktoré by obžalovaného A. B. C. zbavovali trestnej zodpovednosti v zmysle § 23 Tr. zák.
Zo spisového materiálu je zrejmé, že trestné konanie bolo vedené voči obžalovanému A. B. C. : v bode 1./ obžaloby pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b), c), e) Tr. zák. a v bodoch 2./ a 3./ obžaloby pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. d) Tr. zák. v bodoch 2./ a 3./ obžaloby, ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedenej v predmetnej obžalobe.
I. bod 1./ obžaloby
Prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto iného dlhodobo prenasleduje takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie, život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života, tým, že a) sa vyhráža ublížením na zdraví alebo inou ujmou jemu alebo jemu blízkej osobe, b) vyhľadáva jeho osobnú blízkosť alebo ho sleduje, c) ho kontaktuje prostredníctvom tretej osoby alebo elektronickej komunikačnej služby, písomne alebo inak proti jeho vôli, d) zneužije jeho osobné údaje na účel získania osobného alebo iného kontaktu, alebo e) ho inak obmedzuje v jeho obvyklom spôsobe života.
Toto ustanovenie poskytuje ochranu jednotlivcom pred dlhodobým prenasledovaním, pričom objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v dlhodobom prenasledovaní, ktoré je spôsobilé vzbudiť u iného dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie, život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života.
Trestnosť konania páchateľa podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje na spáchanie skutku uvedeného v odseku 1 tejto skutkovej podstaty tým, že sa vyhráža inému okrem ublíženia na zdraví aj inou ujmou (čo bolo aj v tomto prípade), vyhľadáva jeho osobnú blízkosť alebo ho sleduje, ho kontaktuje prostredníctvom tretej osoby alebo elektronickej komunikačnej služby, písomne alebo inak proti jeho vôli, zneužije jeho osobné údaje na účel získania osobného alebo iného kontaktu, alebo iného inak obmedzuje v jeho obvyklom spôsobe života. Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek (všeobecný subjekt) a z hľadiska zavinenia sa vyžaduje úmysel (§ 15).
Z podrobných výpovedí poškodenej A. H. F. vyplýva, že obžalovaný ju jednoznačne svojim správaním a ňou popísaným konaním, neprimeraným spôsobom, nad prípustnú a tolerovateľnú mieru, prenasledoval a obťažoval.
Vierohodnosť svedeckej výpovede poškodenej A. H. F., ktorú spochybňovala obhajoba počas celého konania, nebola podľa súdu spochybnená vykonaným dokazovaním, teda dôkazmi vykonanými tak v prípravnom konaní, ako i dôkazmi vykonanými už v súdnom konaní - výsluchmi svedkov B. M. H., B. N. L., B. B. O., B. H. B., A. P. F. A., P. B. G., Q. L. R., A. M. P., Q., B. S. I., A. I. K., ale i znaleckým dokazovaním znalcom z odboru psychológie a listinnými dôkazmi, ktorými sa dôvodnosť trestného stíhania obžalovaného za ním spáchaný prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b), c), e) Tr. zák., v celom rozsahu potvrdila.
Zo znaleckého posudku znalkyne Q. B. C. č. 23/22, z odboru psychológia vyplynulo, že poškodená A. H. F. nemá sklony k fantazijnému spracovaniu skutočnosti, ani ku klamstvu, má dostatočne zachovaný
kontakt s realitou, pričom jej reprodukcia reality je dostatočne spoľahlivá. K následkom prežitých udalosti znalkyňa uvádza, že u poškodenej je prítomný dostatok príznakov nižšej intenzity vyskytujúcich sa po prežití traumatických zážitkov, pričom sa nejedná len o jeden zážitok, ktorého náročnosť presiahla adaptačné mechanizmy osobnosti, ale o celú sumu záťažových zážitkov za určité obdobie.
Vierohodnosť jej výpovedi potvrdzujú aj i vypočutí svedkovia, ktorí síce neboli priamymi svedkami konania obžalovaného, ale popisujú časté návštevy a telefonáty obžalovaného poškodenej, ako aj celkovú zmenu jej správania, a to nielen na fyzickej úrovni, ale najmä po psychickej stránke.
K tvrdeniu obhajoby o tom, že v danej trestnej veci vykonaným dokazovaním, a to výsluchmi poškodenej, obžalovaného na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní, výsluchmi svedkov, listinnými dôkazmi - najmä fotografiami poškodenej a obžalovaného z obdobia od júna 2021 až po apríl 2022, ako aj predloženou WhatsApp komunikáciou medzi poškodenou a obžalovaným z obdobia od 01. 06. 2021 do apríl 2022 bolo dostatočne preukázané, že obžalovaný úmyselne počas inkriminovaného obdobia od februára 2021 do jún 2022 neprenasledoval poškodenú proti jej vôli, či už osobným vyhľadávaním osoby alebo prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, tak že by poškodenej zhoršoval podstatným spôsobom kvalitu jej života, bolo podľa súdu potrebné poukázať na to, že:
- poškodená vo svojich rozsiahlych výpovediach, konzistentne, logicky a vierohodne vysvetlila, prečo sa s obžalovaným stretávala aj v inkriminovanom čase, teda že neustále hľadala spôsob, ako mu vysvetliť, že žiadny ich vzťah nie je, že o neho ako o partnera nemá záujem, čo však on nebol ochotný akceptovať a neustále sa či už telefonicky, písomne alebo aj osobne dožadoval ďalších a ďalších rozhovorov, stretnutí a spoločne stráveného času, počas ktorých nedokázal jej nezáujem akceptovať.
- dôvodom takéhoto konania poškodenej bol nielen súcit k osobe obžalovaného, ktorý prišiel v priebehu jedného roka o oboch rodičov a zostal bez bližšej rodiny, ale hlavne jej strach z jeho vyhrážok, že zverejní podrobnosti o ich vzťahu na ich spoločnom pracovisku - na Okresnom súdu Banská Bystrica, kde ju vykreslí v negatívnom svetle, že si všeličo na ňu aj povymýšľa a taktiež, že povie o intímnostiach, ktoré spolu prežili, aj jej rodičom. Uvedené vyhrážky boli pre poškodenú, ako osobu hlboko veriacu, pochádzajúcu z kresťansky rodiny, mimoriadne stresujúce a obťažujúce, a to až do takej miery, že v záujme eliminovania takéhoto konania obžalovaného sa radšej jeho žiadostiam a návrhom na stretnutia, podvolila.
Ďalšie tvrdenie obhajoby o tom, že obžalovaný osobnú blízkosť poškodenej nevyhľadával proti jej vôli resp., že by ju kontaktoval elektronickou formou proti jej vôli, ale naopak poškodená s ním počas tejto doby osobný resp. elektronický kontakt nadväzovala, čo preukazuje najmä výpoveď poškodenej a obžalovaného, ako aj predložená fotodokumentácia obžalovaným od júna 2021 do apríla 2022, zobrazujúca poškodenú a obžalovaného počas inkriminovanej doby, kedy malo dôjsť spáchaniu skutku, ako aj whatsapp komunikácia z obdobia jun 2021 až april 2022, tu súd, ktorý sa oboznámil s obsahom Whatsapp komunikácie z daného obdobia, ktorú predložil tak obžalovaný, ako aj poškodená, mal za to, že tvrdenie obžalovaného nebolo preukázané, jednak obsahom viacerých správ, ale aj tým, že veľa správ bolo vymazaných z oboch strán a teda nebolo možné zistiť kontext a vzájomnú súvislosť správ, na ktoré poukazovala obhajoba. Na druhej strane je ale zrejmé, že obžalovaný svojimi správami (aj tými, ktoré boli vymazané), na ktoré vo viacerých prípadoch poškodená neodpovedala vôbec, alebo až po určitom čase a práve v ktorých z jeho strany boli zaslané poškodenej psychologické vyhrážky, boli nie raz zasielané poškodenej v neskorých nočných hodinách, čo zhoršovalo tiež kvalitu jej života.
Obhajoba poukazovala aj na to, že v čase skutku poškodená s obžalovaným udržovala aj intímny pomer, čo sama v trestnom konaní priznala a čo je preukázané výpoveďou ďalších svedkov a to p.. B. a p. F., ktorí potvrdili existenciu intímneho pomeru medzi poškodenou a obžalovaným v inkriminovanom období. Tu súd poukazuje na výpovede práve týchto dvoch svedkov:
- Svedok B. H. B. k tejto otázke pred súdom uviedol, že čo sa týka nejakého partnerského vzťahu medzi obžalovaným a poškodenou, myslí si, a teda mal pocit, že sa v danom prípade o žiadny vzťah nejednalo, nakoľko vie, ako taký vzťah vyzerá, pričom obžalovaný to mohol pociťovať ako vzťah. Čo sa týka intímneho pomeru, on za tento považujem pohlavný styk a o tom, že by medzi nimi k takému dačomu došlo, o tom vedomosť nemá, možno sa jednalo o iné praktiky.
- Svedok A. N. F. síce uviedol, že on bral oboch ako partnerov a že poškodená bude budúca žena obžalovaného, má vedomosť o tom, že mali opakovane intímny pomer, jednalo sa o pohlavný akt,
pri ktorom však nebol prítomný a z uvedeného je zrejmé, že takéto informácie mohol mať výlučne od obžalovaného.
Ak by súd mal akceptoval uvádzanú skutočnosť obhajobou, že poškodená je dospelou svojprávnou osobou, ktorá sa rozhoduje slobodne, a teda nemôžu obstáť jej tvrdenia o tom, že komunikovala a stretávala sa s obžalovaným z donútenia, tu súd poukazuje na závery znaleckých posudkov k osobe poškodenej a k nim vypočutých znalkýň súdom, že práve jej osobnosť je odpoveďou na to, prečo tomu tak v jej prípade bolo. Bolo poukázané na výpovede poškodenej, z ktorých je evidentné, že sa v otázke kontaktovania sa s obžalovaným slobodne nerozhodovala, že jej sloboda rozhodovania bola výrazne ovplyvnená a znížená jej strachom z prezradenia jej správania sa v intímnej oblasti jej rodičom a blízkym, čo ju tak traumatizovalo, že konala niekedy možno až iracionálne (išla s obžalovaným na výlet, aby jej už dal pokoj) a zvolila také konanie, ktoré si vyhodnotila v danom okamihu ako menšie zlo.
Je preto súdu zrejmé, že poškodená subjektívne pociťovala konanie obžalovaného ako stresujúce prenasledovanie, pričom ani poukazovanie obhajoby na to, že počas spáchania skutku poškodená udržiavala s obžalovaným aj intímny pomer, nemohol súd považovať za takú skutočnosť, ktorá by znižovala mieru závažnosti konania obžalovaného, alebo by ho zo spáchania predmetného trestného činu vyviňovala, pričom dôvody, prečo to poškodená robila, táto riadne odôvodnila, vo svojich viacerých výpovediach bola konzistentná a to obdobne, ako to bolo v súvislosti s jej výletmi s obžalovaným, teda že práve jej osobnosť je odpoveďou na to, prečo tomu tak aj v tomto prípade bolo.
V súvislosti s tým, že obžalovaný mal poškodenú vyhľadávať v inkriminovanom čase na jej pracovisku, obhajoba uviedla, že ide v obžalobe o nepreukázanú skutočnosť, nakoľko obžaloba v tejto časti vychádza len z výpovedi poškodenej a z výpovedi svedkov - kolegýň (F., L. a H.) a spolubývajúcej poškodenej(A.), ktorých výpovede považuje obhajoba za nedôveryhodné, vychádzajúce len z vedomostí, ktoré im jednostranne uviedla poškodená, so zatajením podstatnej časti spoločných aktivít s obžalovaným, vrátane intímneho pomeru s ním. Na podporu svojho tvrdenia, že obžalovaný poškodenú nevyhľadávať v inkriminovaný čase na jej pracovisku poukázala obhajoba aj na výpovede A. P., K., R. a J., korí zhodne vypovedali, že až do mája 2022, kedy im správanie obžalovaného oznámila poškodená, nemali vedomosť o tom, že sú medzi nimi nejaké problémy.
To, že poškodená zatajila pred svojimi kolegyňami, spolubývajúcou, ako i vedením súdu svoj problém s obžalovaným, podľa súdu vychádza z jej osobnosti, čo bolo vysvetlené znalkyňou z odboru psychológie, odkazujúc na závery znaleckého posudku .
Tu súd považuje za potrebné poukázať na výpoveď svedkyne Q. L. R., ktorá potvrdila, že deň, alebo dva po tom, ako s vedením súdu A. M. P. danú vec prešetrili a požiadali obžalovaného, aby poškodenú nekontaktoval na pracovisku, sám svedkyni oznámil mi, že to nedodržal a že poškodenú na pracovisku konfrontoval a tiež jej povedal, že išiel za poškodenou už od Tesca až do práce.Táto svedkyňa potvrdila aj to, že to nebol jediný prípad, kedy sa obžalovaný správal nevhodným spôsobom aj k iným ženám na pracovisku. Popísala problémy, ktoré mali s obžalovaným pre jeho správanie s p. A., asistentkou p. J., pričom vždy keď niečo takéto na pracovisku riešili, obžalovaný sa obhajoval, že on je takejto "nátury", že každý nejako komunikuje a on že vystupuje takto a že niekto to môže chápať ako nevhodné. Na nevhodné správanie obžalovaného upozornila aj zamestnankyňa Krajského súdu v Banskej Bystrici.
Naopak, na celé nevhodné správanie sa obžalovaného k poškodenej, a aj jeho trestné následky, obžalovaného viackrát upozorňovali viacerí kolegovia, napr. B. H. J. a B. H. B., ktorý bol obžalovaného kamarát a tento majúc vedomosť o konaní obžalovaného, tohto viackrát upozornil na možné následky jeho konania a tiež ho viackrát vyzval, aby od svojho konania voči poškodenej, upustil.
Z uvedených dôvodov, súd spáchanie tohto trestného činu uvedeného v bode 1./ obžaloby považoval za jednoznačne preukázaný a nemohol sa stotožniť s argumentom obhajoby, že skutok kvalifikovaný ako prečin nebezpečného prenasledovania nie je trestným činom z dôvodu jeho nižšej, ako nepatrnej závažnosti.
Obžalovaný A. B. C. počas celého konania svoje protiprávne konanie bagatelizoval, nebol ku nemu ani trochu kritický, pričom keby svoje protiprávne konanie doznal, toto úprimne oľutoval, súd by zvažoval aj prípadné podmienečné zastavenie trestného stíhania podľa § 282 ods. 1 Tr. por., s určením mu
primeranej skúšobnej doby podľa § 216 ods. 2 Tr. por. za súčasného uloženia mu obmedzení podľa § 216 ods. 4 Tr. por., ktoré by v priebehu skúšobnej doby bol povinný dodržiavať.
Obžalovaný sa v svojom poslednom slove síce obmedzil na vyslovenie ľútosti, ale len ľútosti nad situáciou, do ktorej sa dostal, čo súd vyhodnotil ako ľútosť nad ním samým a nad situáciou, do ktorej sa nedostal svojou vinou.
V danom prípade, s poukazom na vykonané dokazovanie, mal teda súd nad všetky pochybnosti preukázané, že zo strany obžalovaného A. B. C. došlo k naplneniu skutkovej podstaty prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b), c), e) Tr. zák., z ktorého dôvodu ho súd z tohto skutku uvedeného v bode 1./ obžaloby aj uznal vinným.
Zo zákonom stanovených zásad pre ukladanie trestov vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Tr. zák., pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Z pracovného hodnotenia vypracovaného na obžalovaného A. B. C. Okresným súdom Banská Bystrica dňa 08. 06. 2022 vyplývalo, že tento, v čase podania hodnotenia, ako štátny zamestnanec vykonával funkciu vyššieho súdneho úradníka v stálej štátnej službe na Okresnom súde Banská Bystrica od 01. 03. 2017, pričom si plnil služobné úlohy zodpovedne a v súlade s opisom činnosti vzťahujúcim sa na jeho služobné zaradenie.
Na druhej strane zamestnávateľ obžalovaného poukázal aj na v minulosti vedeniu pracoviska viackrát avizované jeho nevhodné správanie k iným zamestnancom, na základe čoho na základe ústnych pohovorov s dotknutými zamestnancami a za účelom predchádzania opätovným konfliktom vyvolaných zo strany hodnoteného, vedenie pracoviska rozhodlo v jednom prípade o preložení pracovníčky do iného súdneho oddelenia a v druhom prípade bola obžalovanému odňatá možnosť výkonu práce v domácom prostredí v zmysle internej smernice a tento bol v súvislosti so svojím konaním opakovane ústne upozornený, aby upustil od nevhodného správania a vystupoval v súlade s povinnosťami a etickými zásadami štátneho zamestnanca.
Keďže vedenie pracoviska malo v tom čase vedomosť, že A. B. C. prežíva ťažké životné obdobie z dôvodu úmrtia otca a v krátkej dobe i úmrtia matky v súvislosti s vážnym onkologickým ochorením, malo za to, že tieto skutočnosti mohli ovplyvniť jeho správanie.
O skutočnostiach týkajúcich sa vzťahu obžalovaného ku kolegyni – poškodenej A. H. F. sa vedenie pracoviska dozvedelo dňa 01. 06. 2022, na základe oznámenia menovanej za prítomnosti sudkyne. Následne vedenie pracoviska rozhovormi so zainteresovanými zamestnancami preverilo jej tvrdenia a konfrontovalo A. B. C. s obvineniami, ktoré jednoznačne nepoprel. Po vzájomnej dohode došlo dňa 0l. 06. 2022 s hodnoteným k podpísaniu dohody o skončení služobného pomeru k 31. 08. 2022.
Vzhľadom na podanie trestného oznámenia a následné šetrenie zo strany polície (zadržania A. C.), vedenie súdu nezačalo konanie vo veci údajného porušenia služobnej disciplíny podľa § 118 Zákona o štátnej službe a na základe uvedeného vyhodnotil zamestnávateľ obžalovaného jeho správanie na pracovisku za konfliktné a problémové.
Z charakteristiky vypracovanej na obžalovaného A. B. C. Obecným úradom Kaluža je zrejmé, že tento nie je bližšie charakterizovaný, bol potvrdený jeho trvalý pobyt v tejto obci a že nebol preverovaný komisiou verejného poriadku.
Zo správy Sociálnej poisťovne Michalovce je zrejmé, že obžalovaný v čase podania správy zo dňa 13.12.2022 a jej aktualizácie dňa 06. 04. 2023 bol poberateľom dávky nemocenského poistenia od 02. 09. 2022.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce vyplýva, že obžalovaný v čase podania správy zo dňa 09. 12. 2022 a jej aktualizácie dňa 05. 04. 2023 nebol poberateľom žiadnej sociálnej dávky.
Z centrálnej registrácie priestupkov vyplýva, že tento bol v období od 12. 01. 2018 do 17. 04. 2023 osemkrát priestupkovo prejednaný, vo všetkých prípadoch za priestupky na úseku dopravy.
Z odpisu registra trestov je zrejmé, že obžalovaný nebol doteraz ani raz súdom trestaný.
U obžalovaného A. B. C. súd zistil dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. h) a písm. j) Tr. zák. (spáchal trestný čin pod vplyvom tiesnivých osobných pomerov alebo rodinných pomerov, ktoré si sám nespôsobil a pred spáchaním trestného činu viedol riadny život) a žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák. Vzhľadom na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a teda prevahu okolností poľahčujúcich, súd považoval trest uložený obžalovanému pri spodnej hranici trestnej sadzby upravenej v osobitnej časti Trestného zákona, v trvaní 3 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov s probačným dohľadom a za súčasného uloženia mu vo výroku špecifikovaných obmedzení a povinnstí, za primeraný a postačujúci.
II. body 2./ a 3./ obžaloby
Prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá.
Podľa § 194 ods. 2 písm. a) Tr. zák., odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania, za ktoré sa podľa § 138 písm. d) Tr. zák. rozumie páchanie trestného činu násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy.
Zo subjektívnej stránky musí ís? aj pri tomto preeine o preukázanie úmyslu páchate3a, pričom útok trvá až dovtedy, kým sa nepodarí útočníka z domu alebo bytu vyhnať.
Jeho objektom je domová sloboda zaručená Ústavou SR. V zmysle § 122 ods. 5 trestný čin je spáchaný v obydlí, ak je spáchaný v dome alebo byte iného alebo v iných priestoroch slúžiacich na bývanie vrátane priestorov a pozemkov k nim patriacim, ak sú ako súčasť obydlia uzavreté.
Pod pojmom byt sa rozumie nielen vlastný byt, ale aj príslušenstvo bytu, pričom ochranu požíva aj byt v prenájme a za vniknutie sa povžuje nežiaduce, bez súhlasu alebo proti vôli oprávneného užívateľa uskutočnené vojdenie do domu, ktorým sa v podstate zasahuje do domovej slobody. Neoprávneným zotrvaním sa rozumie prípad, keď sa páchateľ dostane do domu alebo bytu iného oprávnene, ale potom sa vzoprie vôli oprávneného užívateľa a bez oprávnenia sa odmieta vzdialiť. Táto vôľa oprávneného užívateľa môže byť prejavená výslovne alebo konkludentne.
Pri tejto easti obžaloby, týkajúcej sa bodov 2./ a 3./, súd nesprávne pomenovanie dátumu jedného zo skutkov prokurátorom (3./), považoval len za pisársku chybu – zrejmú nesprávnos?, ale aj napriek tomu súd nemal nad všetky pochybnosti preukázané, že sa obžalovaný týchto dvoch skutkov dopustil.
V tejto easti obžaloby súd uznal argumentáciu obhajoby, že prokurátor vychádza len z výpovede poškodenej, ktorá je ale v rozpore s výpoveiou samotného obžalovaného v súvislosti so samotným priebehom skutkov a z okolnos?ami týkajúcimi sa predmetných skutkov, ich spáchanie obžalovaným nepreukazujú žiadne výpovede vypoeutých svedkov v konaní a ani žiadne listinné dôkazy.
Konanie obžalovaného popísané v bodoch 2./ a 3./ obžaloby aj pod3a súdu úplne nekorešponduje s výpovei samotnej poškodenej, najmä jej výpoveiou v prípravnom konaní zo doa 25. 08. 2022, na ktorej obsah pri svojej výpovedi pred súdom doa 15. 01. 2024 odkazovala s, že je pravdivá a kde potvrdila, že obžalovaný bol u nej v byte minimálne 40x a prespal tam, prieom nikdy neuviedla, že by sa do bytu mal dosta? obžalovaný neoprávnene resp. že by ho nechcel opusti?. Uvedenú skutoenos? potvrdil
aj obžalovaný, prieom aj on uviedol, že nikdy sa do bytu poškodenej nedostal neoprávane, ani tam neoprávnene nezotrval.
Pre súd je ale zrejmé aj to, že keď poškodená obžalovaného viackrát vpustila do svojho obydlia a on v ňom zotrval s jej súhlasom, nezakladá jeho nárok alebo oprávnenie na vstup a zotrvávanie v jej obydlí kedykoľvek sa mu zachce, bez jej súhlasu alebo aj napriek jej nesúhlasu.
Ani svedecká výpoveď B. A. F. ohľadom skutku 3./ obžaloby zo dňa 25. 01. 2022 jednoznačne nepotvrdila výpoveď poškodenej, že obžalovaného viackrát o odchod z bytu žiadala, čo on odmietal a až príchod tejto svedkyne ho zrejme k odchodu z bytu prinútil. V konaní pred súdom táto svedkyňa na otázku obhajoby uviedla, že ona konkrétny rozhovor medzi obžalovaným a poškodenou osobne nepočula, tento počula len z nahrávky, ktorú urobila poškodená.
Z platnej judikatúry súdov je zrejmé, že výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť o tom, že skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, spáchal obžalovaný. Aj keď bol obžalovaný dôvodne podozrivý, že sa dopustil zažalovaného trestného činu, avšak výsledky dokazovania vykonaného pred súdom nevyznievajú jednoznačne, a nie je tu úplne ucelená reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by sa mohol vyvodiť bezpečný záver, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, treba obžalovaného podľa § 285 písm. a) Tr. por., oslobodiť spod obžaloby.
Zásada náležitého zistenia skutkového stavu pritom vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, nie iba o pravdepodobnosť. Tam, kde sa nedá bezpečne zistiť, ktorý variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, volí súd ten, ktorý je pre obvineného priaznivejší. Je teda zrejmé, že ak zostanú po vyčerpaní všetkých dôkazných prostriedkov a na základe výsledkov dokazovania, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní súd nemôže urobiť jednoznačný záver, že sa vôbec stal skutok uvedený v obžalobe, je potrebné rozhodnúť v prospech obžalovaného a tohto neuznať za vinného.
Súd riadiac sa hore uvedenými zásadami teda dospel k záveru, že vzhľadom na všetky pochybnosti, ktoré ostali po vykonanom dokazovaní, nemôže uznať obžalovaného A. B. C. vinným zo spáchania žalovaných skutkov v bode 2./ a 3./ obžaloby, a preto podľa § 285 písm. a) Tr. por. ho spod obžaloby v týchto dvoch bodoch oslobodil, nakoľko na základe výsledkov dokazovania, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, súd nemohol urobiť jednoznačný záver o tom, že sa vôbec stali tieto skutky, ktoré by sa bez akýchkoľvek pochybností dali subsumovať pod skutkovú podstatu akéhokoľvek trestného činu.
V danom prípade, tak ako navrhovala aj obhajoba, súd aplikoval zásadu uvedenú v § 2 ods. 4 T. por. „ in dubio pro reo“ - v pochybnostiach prospech obžalovaného, kedže tu existujú pochybnosti ohľadne okolností a priebehu skutkov uvedených v bodoch 2./ a 3./ obžaloby.
Zo všetkých uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech.
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.