Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27P/217/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Sylviou Szabadošovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. W. T., B.. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpeného v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny L., odbor sociálnych vecí, pochádzajúceho z rodičov T. T., G.. V., B.. X.X.XXXX, trvale bytom L., XX. B. XX, zastúpenej JUDr. Martinom Staroňom, advokátom v Prešove, Hlavná 89 a Y. T., B.. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., XX. B. XX, zastúpeného Mgr. Otom Salokym, advokátom v Prešove, Hlavná 94, o úpravu práv a povinností k maloletému do rozvodu manželstva takto

rozhodol:

návrh na určenie výživného zo strany otca pre mal. W. T., B.. XX.XX.XXXX za obdobie od 1.4.2015 do 3.6.2015 z a m i e t a ,

dlžné výživné za obdobie od 4.6.2015 do 11.11.2015 sa n e u r č u j e ,

žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka svojím návrhom podaným na tunajší súd dňa 4.6.2015 žiadala zveriť maloletého W. do svojej osobnej starostlivosti a zo strany otca navrhla určiť výživné v sume 250 Eur mesačne, počnúc dňom 28.3.2015 do budúcna. Zároveň žiadala upraviť styk otca s maloletým tak, že sa budú stretávať každý nepárny víkend v roku od soboty od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas Vianočných sviatkov od 26.12. od 9.00 hod. do 28.12. do 18.00 hod., počas letných prázdnin jeden týždeň deň v mesiaci júl a jeden týždeň v mesiaci august, a to tak, že otec si maloletého W. v určený čas prevezme v bydlisku navrhovateľky a vráti ho v určený čas do bydliska navrhovateľky.

2. Na pojednávaní dňa 1.3.2016 poukázala matka na to, že došlo k rozvodu jej manželstva s otcom maloletého, pričom rozvodový rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.11.2015. Z tohto dôvodu návrh na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky zobrala späť. Zároveň trvala na určení výživného v sume 150 Eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu, to je dňom 4.6.2015 do budúcna.

3. Rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. 27P 217/2015-57 zo dňa 1.3.2016 bolo zastavené konanie o zverenie maloletého W. do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca bolo určené výživné pre maloletého vo výške 150 Eur mesačne, počnúc dňom 1.4.2015 do 11.11.2015. Zároveň bol otec zaviazaný uhradiť dlžné výživné pre maloletého za obdobie od 1.4.2015 do 11.11.2015 v celkovej výške 610 Eur v 80 Euro mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu.

4. Dňa 30.3.2016 bolo tunajšiemu súdu doručené odvolanie otca, ktorým sa domáhal zrušiť prvostupňový rozsudok rozhodnutím krajského súdu tak, aby vec bola vrátená na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

5. Uznesením Krajského súdu Prešov, č.k. 5CoP/14/2016-75 zo dňa 21.6.2016 bol zrušený rozsudok vo výroku, ktorým súd prvého stupňa uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého W. sumou 150 Eur mesačne za obdobie od 1.4.2015 do 3.6.2015, ako aj vo výroku o dlžnom výživnom a v súvisiacom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

6. Súd opätovne nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prehľadom transakcií z účtu otca za mesiac apríl 2016, máj 2016 a jún 2016, výpisom z účtu otca zo obdobie od 1.7.2016 do 31.7.2016, platobným príkazom na úhradu výživného zo dňa 25.7.2016, dokladom o kúpe bicykla a zistil tento skutkový stav:

7. Matka sa s maloletým W. odsťahovala k svojim rodičom k 1.4.2015. Koncom marca 2015 jej otec poslal 500 Eur, pričom 200 Eur si mala ponechať ako výživné pre maloletého a zostávajúcu sumu mala použiť na úhradu exekúcií. V máji 2015 pri odchode do V. otec matke nechal 50 Eur s tým, že o ďalšie výdavky maloletého W. sa majú postarať rodičia matky. V júni 2015 spolu s predbežným opatrením podala matka návrh na úpravu práv a povinností k maloletému W.. Vo svojej výpovedi potvrdila, že otec kúpil synovi bicykel v sume okolo 500 Eur a že dlžné výživné ním bolo uhradené v plnej výške za obdobie od júna do novembra 2015.

8. Otec preukázal, že dlžné výživné za obdobie od 3.6.2015 do novembra 2015 bolo matke uhradené v plnej výške, v 80 Euro mesačných splátkach. Uviedol, že výživné malo byť určené od podania návrhu matkou, nie spätne, od 1.4.2015, pretože v tom čase sa s maloletým stretával, varil mu, nechcel sa rozvádzať a veril v obnovenie manželského spolužitia. Tiež zistil, že má matka viacero exekúcií a mal zábranu platiť výživné k jej rukám v peňažnej forme.

9. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. (ďalej len „Zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

13. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

14. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

17. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

18. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

19. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

20. V predmetnom konaní opätovným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo rodičov maloletého W. bolo právoplatne rozvedené, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.11.2015. Do tohto obdobia otec na výživu maloletého prispieval nepravidelne, pričom v mesiacoch apríl a jún 2015 na jeho výživu ničím neprispel, v mesiaci máj prispel sumou 50 Eur, v mesiaci júl sumou 100 Eur, v mesiaci august a september po 70 Eur mesačne a v mesiaci október sumou 150 Eur mesačne. Rovnako v mesiaci november 2015 prispel sumou 150 Eur mesačne, to je výživným, na akom sa s matkou dohodol v rozvodovom konaní.

21. Rodičia prestali žiť v spoločnej domácnosti pred rozvodom manželstva, túto opustila matka s maloletým k 1.4.2015. V mesiaci apríl 2015 otec na výživu maloletého neprispel a v mesiaci máj 2015 mu prispel iba sumou 50 Eur. Obdobie 2 mesiacov považoval prvostupňový súd za obdobie, v ktorom matka nemohla predvídať, že otec nebude prispievať pravidelne na výživu maloletého. Po úhrade sumy 50 Eur v mesiaci máj 2015 mala dôvodnú obavu, že otec na výživu maloletého nebude prispievať primeraným výživným a preto nasledujúci mesiac (4. júna 2015) podala návrh na určenie výživného spolu s predbežným opatrením.

22. Aj keď v pôvodnom rozhodnutí súd prvého stupňa určil výživné od doby, kedy otec na výživu maloletého prestal prispievať, t.j. od 1.4.2015, v súlade so zrušovacím uznesením Krajského súdu v Prešove opätovne preskúmal dôvody, ktoré oprávnenému rodičovi bránili uplatniť nárok na výživné hneď vtedy, keď povinný rodič prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť a zohľadnil kúpu bicykla otcom v rozhodnom období vo vyššej hodnote.

23. Keďže je prvostupňový súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, zamietol návrh na určenie výživného pre maloletého W.B. zo strany otca za obdobie od 1.4.2015 do 3.6.2015 z dôvodu, že otec maloletému zakúpil v tomto období (dňa 30.4.2015) bicykel väčšej hodnoty, čím uspokojil jeho základné potreby, medzi ktoré patria aj športové a rekreačné potreby. Týmto posunul začiatok plnenia vyživovacej povinnosti otca ku dňu podania návrhu, pretože hodnota bicykla zodpovedá, dokonca prevyšuje výšku výživného za obdobie dvoch mesiacov, ktorá bola následne určená z jeho strany pre maloletého do budúcna.

24. Zároveň bolo opätovne rozhodnuté aj o dlžnom výživnom za obdobie od 4.6.2015 do 11.11.2015 tak, že súd toto dlžné výživné neurčil z dôvodu, že otec preukázal, že bolo v plnej výške uhradené, čo vo svojej výpovedi potvrdila aj matka.

25. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.