Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_44C-190-2016.pdf
PDF · 114.91 KB
Case nature
Area
Subarea
44C/190/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou v spore žalobcov: 1/ U.. Z. Z., E.. XX.XX.XXXX, I. I., I. XX, štátny občan SR, 2/ D. Z., E.. XX.XX.XXXX, I. I., I. X, štátny občan SR, obaja v zastúpení: BBH advokátska kancelária s.r.o. so sídlom Gorkého 3, Bratislava, IČO: 36 713 066, proti žalovanej: Slovenská republika zast. Detskou fakultnou nemocnicou s poliklinikou, so sídlom Limbova 1, Bratislava, v zastúpení : Advokátska kancelária JUDr. Ing. Barbora Popelková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Podjavorinskej 4A, IČO: 47 232 277, o zaplatenie 42.313,36 Eur istiny s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 18.447,17 Eur istiny s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 18.447,17 Eur od 27.09.2014 až do zaplatenia, všetko na účet žalobcu 1/ vedený v S. S.E. W..S.., Č.. Ú.. : XXXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 2/ sumu 18.447,17 Eur istiny s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 18.447,17 Eur od 27.09.2014 až do zaplatenia až do zaplatenia, všetko na účet žalobkyne 2/ vedený v J. I. W..S.., Č.. Ú.. : XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Súd konanie voči žalovanej v časti o zaplatenie 5.419,03 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 5.419,03 Eur od prvého dňa po doručení žaloby žalovanej až do zaplatenia zastavuje.
IV. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
V. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania v rozsahu 74 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na súd dňa 20.05.2014, sa žalobcovia domáhali rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom, každému sumu 21.156,68 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od prvého dňa po doručení platobného rozkazu žalovanej až do zaplatenia a náhradu trov konania z titulu bezdôvodného obohatenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi (v podieloch po jednej polovici ) nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Správou katastra hlavného mesta Bratislava, nachádzajúcich sa v okrese Bratislava I, obec Bratislava - mestská časť Staré Mesto, katastrálne územie Staré Mesto a to - pozemku zapísaného ako parcela registra " C" evidovaná na katastrálnej mape, parc. č. 4766/1, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 85 m2 (ďalej len pozemok 1) a pozemku zapísaného ako parcela registra " C" evidovaná na katastrálnej mape, parc. č. 4766/2, druh pozemku záhrady o výmere 561 m2 ( ďalej len pozemok 2), ktorý obklopuje pozemok 1. Na pozemku 1 sa nachádza stavba vo vlastníctve žalovanej, spravovaná Detskou fakultnou
nemocnicou s poliklinikou so sídlom Limbova 1, Bratislava a to budova so súpisným číslom 3589, zapísaná na LV č. XXXX (ďalej len budova). Na pozemku 2 sú vybudované inžinierske siete prislúchajúce k tejto budove (prípojka vody, kanalizácie, plynu, vodomerná šachta, kanalizačná šachta, oplotenie predzáhradky atď.) a prístup k budove nachádzajúcej sa na pozemku 1 je možný výlučne prechodom cez pozemok 2, nakoľko k budove nie je prístup z verejných priestranstiev. Z toho vyplýva, že žalovaná budovu nemôže užívať bez toho, aby zároveň užívala oba pozemky vo vlastníctve žalobcov. Budova je už niekoľko rokov v dezolátnom stave, pričom žalovaná nepodniká žiadne kroky k jej rekonštrukcii alebo renovácií. Žalobcovia majú záujem svoje pozemky riadne hospodárskych využívať a žiadali preto žalovanú o odstránenie budovy z pozemku 1, nakoľko budova je neoprávnená a znemožňuje okrem riadneho užívania pozemku 1 aj užívanie pozemku 2. Žalobcovia taktiež ponúkli žalovanej poskytnutie náhrady za budovu za jej odstránenie. Ani tento návrh nebol žalovanou prijatý. Žalobcovia sa snažili za účelom vyriešenia situácie aj budovu od žalovanej odkúpiť za cenu určenú znaleckým posudkom, avšak pre limitácie vyplývajúce zo zákona o správe majetku štátu zostali aj tieto pokusy bezúspešné. Žalobcovia sa už dlhšiu dobu usilujú dohodnúť so žalovanou na podmienkach užívania pozemkov vo vlastníctve žalobcov, napriek výzvam žalovaná nereaguje. Tým, že na pozemku 1 je umiestnená budova vo vlastníctve žalovanej a zároveň na pozemku 2 sú vybudované inžinierske siete prislúchajúce k budove a výlučne prechodom cez pozemok 2 má žalovaná možnosť prístupu ku budove. Žalovaná ani k jednému z pozemkov nemá užívací titul, užívanie pozemkov žalovanou zároveň bráni žalobcom v riadnom hospodárskom využívaní vlastných pozemkov. Žalovaná vykonáva užívacie právo k pozemkom, ktoré by jej inak prislúchalo iba z titulu platne uzatvorenej nájomnej zmluvy. Tým, že tak robí bezodplatne, nedochádza k zmenšeniu jej majetku, hoci by sa tak malo stať platením nájomného. Túto majetkovú hodnotu získava žalovaná na úkor žalobcov, ktorý naopak nemôžu získať majetkový prospech z nájmu pozemkov nachádzajúcich sa v lukratívnej časti Bratislavy a tým sa žalovaná bezdôvodne obohacuje. Za takejto situácie je žalovaná povinná vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie, ktoré získala na ich úkor. Žalobcovia si uplatňujú nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov za obdobie od 23.04.2011 do 22.04.2014. Majetkovým prospechom získaným plnením bez právneho dôvodu je aj prospech z užívania cudzieho pozemku bez nájomnej zmluvy, pričom majetkový prospech vzniká tomu, kto uskutočňuje užívateľské oprávnenie bez toho, aby za to platil úhradu (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 845/99 ). K obohateniu vlastníka stavby (žalovanej) dochádza už zo samotného titulu vlastníckeho práva, ktoré zakladá jej oprávnenie užívať stavbu a povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba, stíha vlastníka stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom realizuje svoje vlastnícke právo ( rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Odo 518/2001 ). Obohatenie spočívajúce v užívaní cudzieho pozemku nie je možné vrátiť in natura, preto je žalovaná povinná nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou. Výška náhrady sa odvodzuje od prospechu, ktorý získal plnením bez právneho dôvodu účastník, majúci povinnosť majetkový prospech vydať. Súdna prax sa ustálila na názore, že pri bezdôvodnom obohatení spočívajúcom v užívaní cudzieho pozemku bez právneho dôvodu je majetkovým vyjadrením získaného prospechu peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným obvykle v danom mieste a čase za užívanie obdobného pozemku, spravidla formou nájmu. Výška majetkového prospechu sa teda odvíja od výšky nájomného obvyklého v danom mieste a čase za užívanie obdobného pozemku ( uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.11.2009 sp. zn. 5Cdo 8/2009 ). Vzhľadom na uvedené, žalobcovia majú voči žalovanej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov vo výške všeobecnej hodnoty nájomného za nájom obdobných pozemkov v danom mieste a čase. Znaleckým posudkom č. 34/2014 znalkyne Ing. Jany Pecníkovej bola stanovená všeobecná hodnota nájomného za užívanie predmetných pozemkov v celkovej výške 42.313,36 Eur za obdobie od 23.04.2011 do 22.04.2014. Žalobcovia požadujú od žalovanej vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vyčíslili nasledovne:
- obdobie od 23.04.2011 do 31.12.2011- nájomné vo výške 10.834,37 Eur
- obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012- nájomné vo výške 15.060,20 Eur
- obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013- nájomné vo výške 14.562,13 Eur spolu - 42.313,36 Eur. Žalobcovia majú za to, že z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že bezdôvodné obohatenie predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil a dlh tomu, kto obohatenie získal. V prípade, ak tento dlh ( povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie) nespočíva v povinnosti vydať vec, ale v povinnosti platobnej, ide o dlh peňažitý, z ktorého riadnym a včasným nesplnením spája ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka aj nepriaznivý následok vzniku omeškania na strane dlžníka (žalovanej) s právom veriteľa (žalobcov) požadovať okrem plnenia i úroky z omeškania.
3. Na dôkaz svojich tvrdení žalobcovia súdu predložili: znalecký posudok č. 34/2014 znalkyne Ing. Mgr. Jany Pecníkovej z 23.04.2014, výpisy z LV č. XXXX a XXXX D.. Ú.. S. A., rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co 213/2009-125 z 09.02.2010 právoplatný 25.02.2010, informatívnu kópiu katastrálnej mapy, fotografie.
4. Žalovaná sa vyjadrila k žalobe písomne podaním zo dňa 09.10.2014 tak, že ju žiada zamietnuť a žalobcov zaviazať na náhradu trov konania a právneho zastúpenia. Uviedla, že nárok žalobcu v plnom rozsahu neuznáva. K aktuálnej vlastníckej a užívacej situácií pozemkov parcely č. 4766/1 a parcely č. 4766/2 a stavby súpisné číslo 3589, k. ú. S. A. žalovaná žiadnym spôsobom neprispela vlastným konaním alebo rozhodnutím. Žalovaná získala stavbu do správy ako majetok štátu na základe deklarácie ministerstva zdravotníctva SR č. 04725 - 2/2005 - SP zo dňa 18.01.2005194 po zaniknutom bývalom správcovi majetku štátu - Krajskom ústave národného zdravia - Krajskej detskej nemocnici, ktorý spravoval predmetnú nehnuteľnosť od roku 1945. Už v uvedenom čase bola stavba v neužívania schopnom stave. Žalovaná sa taktiež snažila riešiť vlastnícke a užívacie vzťahy k predmetným pozemkom a to žalobou na Okresnom súde Bratislava I o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - pozemkom, ktoré sú predmetom tohto konania, ktoré prebiehalo pod sp. zn. 18 C 23/2005 a skončilo sa zamietnutím žaloby. Podľa žalovanej dlhodobo nie je jednoznačne vyriešená otázka vlastníckych a užívacích vzťahov k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania a preto považuje návrh žalobcov na zaplatenie žalovanej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v údajnom neoprávnenom užívaní pozemkov za nedôvodný. Žalovaná spochybnila tvrdenia žalobcov, že nemohli a nemôžu žiadnym spôsobom užívať ani jeden z pozemkov z dôvodu, že na ňom stojí budova v správe žalovanej. Žalovaná má za to, že pozemok parcelné č. 4766/2 mohol a môže byť žalobcami užívaný, ak by o to mali záujem. Žalovaná žalobcom nikdy nebránila vo využití ich pozemkov. Cez tento pozemok jazdia autá a chodia ľudia denne a vykonávajú sa na ňom určité terénne práce. Brána na pozemok je otvorená, na pozemku sú uskladnené stavebné zariadenia. Žalobcovia teda majú k pozemkom aj reálny prístup a disponujú kľúčmi od brány umožňujúcej vstup na pozemky. Žalovaná zásadne nesúhlasí s vyčíslením bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalobcovia mohli kedykoľvek reálne užívať pozemky, resp. hospodáriť naložiť minimálne s pozemkom parcelné č. 4766/2. Tento pozemok žalovaná nikdy nevyužívala a preto za nemohla na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť z titulu jeho užívania. Žalovaná spochybnila výpočet žalovanej istiny podľa predloženého znaleckého posudku, keď všeobecná hodnota nájmu pozemkov bola určená rovnako vo vzťahu k obidvom pozemkov. Žalovaná má za to, že nájom pozemku parcelné č. 4766/2 ako pozemku nezastavaného nemôže byť určený v rovnakej výške ako nájom pozemku parcelné č. 4766/1 ako pozemku v celom rozsahu zastavaného budovou.
5. Žalovaná vzniesla hmotnoprávnu námietku premlčania vo vzťahu k obdobiu pred dvomi rokmi spätne od uplatnenia nároku žalobcov na súde t. j. pred 20.05.2012, keď nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je majetkovým právom, ktoré sa v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčuje v dvojročnej premlčacej lehote. Keďže žalobcom bolo vždy známe, kto sa podľa nich na ich úkor bezdôvodne obohacuje z údajov katastrálnej evidencie, mohli si kedykoľvek uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k žalovanej minimálne od roku 2005. Z tohto dôvodu sú akékoľvek majetkové nároky žalobcov z titulu bezdôvodného obohatenia voči žalovanej premlčané za obdobie 2 roky spätne pred podaním žaloby na súd. Z dôvodu vznesenej námietky premlčania zo strany žalovanej nárok žalobcu za obdobie od 23.04.2011 do v 20.05.2012 nie je možné uznať.
6. Na dôkaz svojich tvrdení žalovaná súdu predložila: pozemková vložka č. 11670, rozhodnutie ministerstva zdravotníctva SR z 18.01.2005, rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 18C 23/2005-105 zo dňa 29.01.2009 ( právoplatný 27.03.2009 a 25.02 2010), fotodokumentáciu.
7. Žalobcovia podaním zo dňa 04.12.2014 vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania žalovanou zobrali žalobu v časti o zaplatenie 5.419,03 Eur s príslušenstvom späť a v tejto časti žiadali konanie zastaviť. Zároveň špecifikovali svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a vyčíslili ku dňu 04.12.2014, teda za obdobie od 21.05.2012 do 04.12.2014 nasledovne :
- obdobie od 21.05.2012 do 31.12.2012 ( 225 dní)- nájomné vo výške 9.258,32 Eur
- obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013 (365 dní)- nájomné vo výške 14.562,13 Eur
- obdobie od 01.01.2014 do 04.12.2014 (348 dní)- nájomné vo výške 13.073,88 Eur Nárok vyčíslili v zmysle znaleckého posudku č. 34/2014 znalkyne Ing. Mgr. Jany Pecníkovej z 23.04.2014, podľa ktorého predstavuje nájomné za predmetné pozemky za rok 2012 sumu 15.060,20
Eur/ rok t. j. 41,15 Eur/deň, za rok 2013 sumu 14.562,13 Eur/rok, t. j. 39,89 Eur/deň a za rok 2014 sumu 14.118,33Eur, t. j. 38,68 Eur/deň. Žalobcovia majú za to, že žalovaný úmyselne ignoruje a zamlčuje, že už v skorších súdnych konaniach žalobcov proti žalovanej bolo právoplatne rozhodnuté, že pozemky boli vo vlastníctve žalobcov, resp. ich právnych predchodcov a to už od roku 1942 ( rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 18 C 23/2005 - 105, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.02.2010 ). Tvrdenie žalovanej, že pozemok 2 je len pozemkom priľahlým a budovou nie je dotknutý a preto môže byť žalobcami kedykoľvek využívaný je nezmyselné, nakoľko na pozemku 2 sú vybudované inžinierske siete prislúchajúce k budove nachádzajúcej sa na pozemku 1 a prístup k budove je možný výlučne prechodom cez pozemok 2, nakoľko k budove nie je prístup z verejných priestranstiev. Na pozemku 2 sa taktiež nachádzajú staré základy určené na výstavbu nových budov, ktoré boli v minulosti vybudované žalovanou, resp. ich právnym predchodcom. Akékoľvek účelné využívanie pozemku 2 za súčasnej existencie budovy na pozemku 1 je preto vylúčené. Pozemok 1 nie je vo vzťahu k pozemku 2 typickým susedným pozemkom, ale nachádza sa takmer priamo v strede pozemku 2 a takmer priamo v strede pozemku 2 sa preto nachádza aj budova. Pozemok 1 je stavebným pozemkom v najlukratívnejšej časti Bratislavy a jeho primárnym využitím má byť na výstavbu rodinného domu, čo však nie je možné vzhľadom na umiestnenie budovy na pozemku 1. Žalobcovia vyhlasujú, že pozemok 1 ani pozemok 2 v súčasnosti neužívajú a ani účelne využívať nemôžu, nakoľko je na pozemkoch umiestnená budova vlastnená žalovanou. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že na pozemkoch sú stavebné zariadenia, tak ide o nepravdivé tvrdenie, nakoľko tieto sú umiestnené na susednom pozemku - parcelné č. 4765/2 druh pozemku záhrady o výmere 596 m2, evidovaná na LV č. XXXX D.. Ú.. S. A., ktorý je vo vlastníctve tretej osoby. Pozemok parcelné č. 4765/2 je susedným pozemkom pozemku 2, pričom obklopuje pozemok s parcelným č. 4765/1 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 85 m2, zapísaný na LV číslo XXXX. Na pozemku parcelné č. 4765/1 je umiestnená stavba vo vlastníctve žalovaného so súpisným číslom 3510, zapísaná na LV č. XXXX, pričom so žalobcami predložených fotografií vyplýva, že stavba súpisné číslo 3590 a budova žalovanej na pozemku 1 sa nachádzajú v susedstve a sú vizuálne takmer totožné. Nejedná sa však o jednu a tú istú stavbu. Stavba súpisné číslo 3510 sa nachádza na adrese Bohúňova č.2, budova žalovanej na pozemku 1 sa nachádza na adrese I. Č.. X. Žalovanou odfotografované zariadenia sa nachádzajú na pozemku parcelné č. 4765/2, teda nie na pozemkoch, ktoré sú predmetom tohto konania.
8. Súd vykonal dokazovanie dôkazmi uvedenými v bodoch 3. a 6. predloženými stranami sporu a zistil tento skutkový stav :
9. Z výpisu z LV č.XXXX z 23.04.2014, okres Bratislava I, obec Bratislava - mestská časť Staré Mesto, katastrálne územie S. A. súd zistil, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností a to každý v podiele 1 - pozemku zapísaného ako parcela registra " C" evidovaná na katastrálnej mape, parc. č. 4766/1, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 85 m2 a pozemku zapísaného ako parcela registra " C" evidovaná na katastrálnej mape, parc. č. 4766/2, druh pozemku záhrady o výmere 561 m2 na základe 1D204,205/92-300,301/92.
10. Z výpisu z LV č.XXXX z 23.04.2014, okres Bratislava I, obec Bratislava - mestská časť Staré Mesto, katastrálne územie S. A. súd zistil, že žalovaná je vlastníkom stavby súpisné číslo 3589 postavenej na parcele 4766/1 - Bohúňova ulica 2, ako aj stavby súpisné číslo 3590 postavenej na parcele 4765/1 - Bohúňova ulica 4. Správcom je Detská fakultná nemocnica s poliklinikou, Limbova 1 Bratislava.
11. Zo znaleckého posudku č. 34/2014 znalkyne Ing. Mgr. Jany Pecníkovej z 23.04.2014 na stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu za pozemky parc. č. 4766/1 a č. 4766/2 za obdobie od 23.04.2011 do 22.04.2014 súd zistil, že nájom predmetných pozemkov bol stanovený s použitím metódy polohovej diferenciácie, keď použitie kombinovanej metódy na stanovenie všeobecnej hodnoty nie je možné, pretože stavba nie je schopná dosahovať primeraný výnos formou prenájmu tak, aby bolo možné vykonať kombináciu. Porovnávaciu metódu stanovenia všeobecnej hodnoty nebolo možné použiť z dôvodu nedostatku podkladov pre danú lokalitu a typ stavby. Podľa znaleckého posudku ku bol nájom predmetných pozemkov vypočítaný za rok 2012 vo výške 15.060,20 Eur, za rok 2013 vo výške 14.562,13 Eur a za rok 2014 vo výške 14.118,33 Eur.
12. Žalobcovia majú za to, že žalovaná ako vlastník budovy postavenej na pozemku žalobcov sa bezdôvodne obohacuje ako vlastník nehnuteľnosti, čo vyplýva z ustálenej judikatúry. Výšku bezdôvodného obohatenia preukázali znaleckým posudkom, ktorý stanovil trhovú cenu nájmu v
lukratívnej časti Bratislavy. V konaní nie sú sporné veci, ktoré by bolo treba dokazovať. Medzičasom došlo k novej právnej skutočnosti, keď žalobcovia previedli vlastníctvo k pozemkom, ktoré sú predmetom tohto konania na spoločnosť Bohúňová, s. r . o. so sídlom Jaseňová 10, Bratislava, IČO: 47 254 670, ktorí boli právnymi nástupcami žalobcov aj v konaní pred Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 8C 78/2014 o prikázaní stavby do vlastníctva vlastníka pozemku, ktoré konanie je právoplatne skončené vyhovením žalobe právneho nástupcu žalobcov. V tomto konaní bolo konštatované, že stavba Slovenskej republiky zastúpenej Detskou fakultnou nemocnicou s poliklinikou je neoprávnená a bola prikázaná za znalcom určenú hodnotu 56.300,- Eur do vlastníctva vlastníka pozemkov (rozsudok nadobudol právoplatnosť 09.12.2015). Stavba žalovaného je v strede pozemku 4766/2 ako jeho výrez a stojí na parcele č. 4766/1 a prístup k tejto stavbe vedie len cez pozemok 4766/2, na ktorom sú uložené aj inžinierske siete, ktoré vedú k stavbe na pozemku 4766/1. Nie sú to teda klasické fakticky susediace pozemky a je preto nezmyslený argument, že sa pozemok 4766/2 mohol využívať ako záhrada. Žalobcovia nikdy netvrdili, že by nemali prístup k pozemku 4766/2, ale jeho využívanie na logický účel ako napr. výstavba rodinného domu alebo jeho developovanie bol znemožnený práve existenciou neoprávnenej stavby žalovanej. Ak by boli predmetné pozemky vo výlučnej dispozícii žalobcov, mohli by inžinierske siete prekladať, posúvať, postaviť tam rodinný dom, čo však nemohli práve kvôli tomu, že by riskovali vznik škody na budove vo vlastníctve žalovanej.
13. Žalovaná žalobu žiadala zamietnuť v celom rozsahu. Poukázala na skutočnosť, že predmetná stavba, ktorá bola prikázaná do vlastníctva vlastníka pozemku nezasahovala do druhej parcely. Túto žalovaná nevyužívala, takže jej nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Pozemok 4766/1 sa nachádza na okraji pozemku 4766/2 a inžinierske siete by tam boli tak či tak, keďže ide o zastavanú časť. Žalobcovia nepreukázali v tomto konaní, že by žalovaná využívala pozemok 4766/2. Žalobcovia mali prístup k tomuto pozemku, pričom skutočnosť, že žalobcovia nemohli využívať pozemky podľa svojich predstáv ešte neznamená vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej.
14. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn 8 C 78/2014 zo dňa 27.10.2015 (právoplatný 09.12.2015) súd zistil, že žalobcovia na základe kúpnej zmluvy V- 12411/15 zo dňa 04.06.2015 previedli vlastníctvo k pozemku 1 na spoločnosť Bohúňova s.r.o. so sídlom Jaseňová 10 Bratislava, IČO: 47 254 670. Vyhodnotením listinných dôkazov možno uzavrieť, že predmetnú stavbu súpisné číslo 3589 vo vlastníctve žalovanej postavenej na parcele č. 4766/1 k. ú. Staré mesto možno považovať za neoprávnenú stavbu, pretože bola postavená na cudzom pozemku bez následného preukázania právneho titulu umožňujúceho zriadiť na cudzom pozemku stavbu. Preto je dôvodné vyporiadanie neoprávnenej stavby mysle § 135c Občianskeho zákonníka.
15. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len O. z. ), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 16. Podľa § 451 ods. 2 O.z., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 17. Podľa § 454 O. z., bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. 18. Podľa § 456 O.z., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. 19. Podľa § 458 ods. 1 O.z., musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. 20. Podľa § 517 ods. 1 O. z. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 21. Podľa § 517 ods. 2 O.z., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 22. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Z vykonaného dokazovania vyplynuli nesporné skutočnosti a síce, že žalobcovia sú vlastníkmi predmetných pozemkov 1 a 2 a žalovaná je vlastníkom neoprávnenej stavby zriadenej na pozemku 1 (parc. č. 4766/1 ) vo vlastníctve žalobcov. Z dokazovania ďalej vyplynulo, že žalobcovia sa snažili vyriešiť tento stav s tým, že žiadali žalovanú o odstránenie budovy z pozemku 1, nakoľko je to neoprávnená
stavba, ktorá znemožňuje okrem riadneho užívania pozemku 1 aj užívanie pozemku 2, taktiež ponúkli žalovanej poskytnutie náhrady za budovu za jej odstránenie a napokon sa snažili za účelom vyriešenia situácie budovu od žalovanej aj odkúpiť za cenu určenú znaleckým posudkom. Žiadne z týchto riešení žalovaná neakceptovala. Napokon bol právny vzťah z titulu neoprávnenej stavby žalovanej na pozemkoch žalobcov vyriešený až rozsudkom v konaní na Okresnom súde Bratislava I. sp. zn.18 C 78/2014 zo dňa 27.10.2015 (právoplatný 09.12.2015) tak, že predmetná nehnuteľnosť - stavba súpisné číslo 3589 postavená na parcele 4766/1 - Bohúňova ulica 2, bola prikázaná do vlastníctva právneho nástupcu žalobcov ako vlastníka pozemku, na ktorom je stavba postavená s tým že tento je povinný zaplatiť žalovanej náhradu za nehnuteľnosť vo výške 56.300,-Eur a žalovaná bola zaviazaná zaplatiť žalobcom náhradu trov konania ak právneho zastúpenia.
24. Bezdôvodné obohatenie je záväzkovo právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Súd sa stotožnil s tvrdeniami žalobcov, že v dôsledku zriadenia neoprávnenej stavby žalovanou tieto nemohli reálne užívať a to ani jeden z pozemkov v ich vlastníctve, keď na pozemku 1 sa nachádzala stavba vo vlastníctve žalovanej, pričom k tejto stavbe bol prístup len cez pozemok 2 a na pozemku 2 boli zároveň vedené inžinierske siete k budove žalovanej na pozemku 1. Navyše pozemok 1 sa nachádza v strede pozemku 2, takže bolo obmedzené aj užívanie pozemku 2 žalobcami. Žalovaná v konaní nepreukázala právny titul na užívanie pozemkov1 a 2 vo vlastníctve žalobcov. Súd má za to, že pokiaľ by užívala žalovaná pozemky žalobcov na základe právneho dôvodu, jej majetkový stav by sa zmenšil lebo by musela poskytovať náhradu za užívanie pozemkov. Výšku bezdôvodného obohatenia preto možno určiť peňažnou čiastkou, ktorú by obvykle bolo potrebné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie veci, v tomto prípade pozemkov. V tomto smere súd má zato, že pokiaľ teda žalovaná resp. jej právni predchodcovia zriadili na pozemkoch vo vlastníctve žalobcov neoprávnenú stavbu, išlo zo strany žalovanej o užívanie pozemku žalobcov bez právneho dôvodu a bezodplatne. V tomto smere je irelevantná námietka žalovanej, že žalovaná žiadnym spôsobom neprispela vlastným konaním alebo rozhodnutím k tomuto stavu, nakoľko pri bezdôvodnom obohatení sa nevyžaduje zavinenie Toho, na strane koho obohatenie vzniklo, postačuje objektívny stav, že bezdôvodné obohatenie nastalo. Bezdôvodné obohatenie žalovanej sa potom rovná výške obvyklého nájomného v danom mieste a čase za porovnateľné pozemky. Žalovaná síce spochybnila tvrdenie žalobcu o výške bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetných pozemkov, avšak v tomto smere súdu nepredložila žiadne dôkazy a zároveň ani nenavrhla iné dokazovanie. Za tejto situácie z potom súd na túto námietku žalovanej neprihliadal a pri výške bezdôvodného obohatenia vychádzal z dôkazu predloženého žalobcami a to zo znaleckého posudku č. 34/2014 znalkyne Ing. Mgr. Jany Pecníkovej z 23.04.2014 na stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu za pozemky parc. č. 4766/1 a č. 4766/2 za obdobie od 23.04.2011 do 22.04.2014.
25. Výška bezdôvodného obohatenia žalovanej potom činí podľa vyčíslenia žalobcov za obdobie od 21.05.2012 do 31.12.2012 ( 225 dní x 41,15 Eur/deň)- nájomné vo výške 9.258,32 Eur, od 01.01.2013 do 31.12.2013 (365 dní x 39,89 Eur/deň)- nájomné vo výške 14.562,13 Eur, od 01.01.2014 do 04.12.2014 (348 dní x 38,68 Eur/deň)- nájomné vo výške 13.073,88 Eur, spolu 36.894,33.
26. Vzhľadom na to, že v tomto prípade obohatenie žalovanej spočívalo vo výkonoch, za ktoré sa musí poskytnúť peňažná náhrada, teda ide o plnenie peňažného dlhu, pričom žalovaná svoj dlh riadne a včas nesplnila, dostala sa do omeškania so zaplatením tejto náhrady, súd priznal žalobcom zákonný 5,05% ročný úrok z omeškania a to odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanej ( žalobu s prílohami prevzala žalovaná dňa 26.09.2014), t.j. od 27.09.2014. Výška úroku z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB , ktorá bola v období od 10.09.2014 vo výške 0,05% , podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. Z tohto dôvodu súd v časti, v ktorej sa žalobcovia domáhali zákonného úroku vo výške nad 5,05 % ročne žalobu zamietol.
27. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd žalobe vyhovel v rozsahu po zastavení konania v časti 5.419,03 Eur s príslušenstvom a zaviazal žalovanú na zaplatenie peňažných súm žalobcom a to podľa ich spoluvlastníckych podielov, t. j. každému v rozsahu jednej polovice zo sumy určenej žalobcami predloženým znaleckým posudkom tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. 28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd preto priznal úspešným žalobcom náhradu trov konania v rozsahu 74 %, podľa pomeru ich úspechu. Žalobcovia sa domáhali zaplatenia
sumy spolu 42.313,36 Eur, v dôsledku hmotnoprávnej námietky premlčania žalovanej zobrali žalobu v časti 5.419,03 Eur späť, teda procesne zavinili zastavenie konania v tejto časti, t. j. úspech žalobcov bol v časti 36.894,34 Eur ( 18.447,17 Eur x 2, teda 87% ), úspech žalovanej bol v časti 5.419,03 Eur ( 13%), t.j. celkový úspech žalobcov je vo výške 74 % ( 87 - 13 = 74) Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.