Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23To-94-2016.pdf
PDF · 71.4 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/94/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Františka Kováča na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. novembra 2016 prejednal odvolanie obžalovaného
Z. S.,
nar. XX.X.XXXX v Z., trvale bytom A. Z., prechodne bytom G. F. č. XXX, na verejnom zasadnutí prítomného,
ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Partizánske, sp.zn. 2T/20/2016 zo dňa 6. júna 2016 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný Z. S. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. c/ Tr.zák. na skutkovom základe, že hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojho syna Z. S., nar. XX.XX.XXXX a rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2P/38/2014-42 zo dňa 02.07.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.08.2014 bol zaviazaný s účinnosťou od 02.06.2014 prispievať na výživu svojho syna Z. S., nar. XX.XX.XXXX sumou 120 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky Y. T., plneniu tejto povinnosti sa v Partizánskom, v G. F. a všade tam, kde sa zdržiaval úmyselne vyhýbal od 10.10.2015 doposiaľ tým, že nemal vážny záujem o prácu, nakoľko v dobe od 06.08.2015 do 18.11.2015 pracoval na základe dohody o pracovnej činnosti a hoci z výkonu tejto práce nemal dostatočný príjem na plnenie vyživovacej povinnosti, nepokúsil sa nájsť si iné zamestnanie ani prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a táto dohoda bola ukončená zamestnávateľom z dôvodu jeho nenastúpenia do práce, následne až do 06.03.2016 nebol nikde zamestnaný a ani sa nezaevidoval na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie a ani nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť, od 07.03.2016 sa zamestnal u ďalšieho zamestnávateľa na základe dohody o pracovnej činnosti a hoci túto prácu vykonával len nepravidelne, v rozsahu max. 10 hodín týždenne, nepokúsil sa nájsť si iné vhodné zamestnanie ani prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, pričom zamestnanie sám ukončil 07.05.2016 a od 07.05.2016 do 10.05.2016 nikde nepracoval ani sa nezaevidoval na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie a od 10.05.2016 doposiaľ je opätovne zamestnaný, no výživné ani z časti nezaplatil, čím zostal za obdobie od 10.10.2015 doposiaľ dlhovať matke svojho syna Y. T. na výživnom sumu vo výške 960 €, a čin spáchal, hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/44/2015-65 zo dňa 17.09.2015, právoplatným dňa 20.10.2015 odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona.
Bol za to odsúdený podľa § 207 ods. 3 Tr.zák. s použitím §§ 38 ods. 2, 49 ods. 2 Tr.zák. na trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov, na výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní odvolanie v celom rozsahu obžalovaný. Odvolanie písomne nezdôvodnil.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaný uviedol, že k rozsudku nemá zásadné pripomienky, len chcel svoju povinnosť splniť, ale momentálne nemá peniaze, prišiel o prácu v Rakúsku a má nastúpiť do zamestnania na Slovensku. Navyše mu Y. T. nechce dať telefonický kontakt na syna a neumožnila mu styk so synom.
Prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné zamietnuť.
Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktorý týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je podané včas, oprávnenou osobou, avšak nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola obžalovaným vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.
K výroku o vine urobil súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní potrebné dokazovanie ako výsluchom obžalovaného, tak aj oboznámením listinných dôkazov a výsluchom svedkyne Y. T. (matky mal. Z. S.), k rukám ktorej mal obžalovaný platiť výživné. Svedkyňa uviedla, že obžalovaný výživné na syna neplatí a ani iným spôsobom neprispieva na jeho výživu. Určená výška výživného vyplynula z rozsudku Okresného súdu Partizánske tak, ako je uvedená vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Odvolací súd pritom nezistil pochybenie ani v použitej právnej kvalifikácii. Z pohľadu jeho trestnej zodpovednosti je nepodstatnou okolnosť, že matka dieťaťa mu nechcela umožniť styk s dieťaťom. Najmä ak z jej výpovede vyplynulo, že ju kontaktoval najmä pod vplyvom alkoholu, v dôsledku čoho je jej konanie pochopiteľné.
Vo vzťahu k výroku o treste súd prvého stupňa správne poukázal najmä na to, že obžalovaný sa predmetnej trestnej činnosti dopustil opakovane, napriek predchádzajúcim odsúdeniam za rovnaký trestný čin. Z vyjadrenia matky maloletého vyplynulo, že do dňa konania verejného zasadnutia odvolacieho súdu obžalovaný dlžné výživné nezaplatil. Túto okolnosť napokon potvrdil na verejnom zasadnutí aj sám obžalovaný. Obžalovaný dokonca ďalej neplatí ani bežné výživné. Odvolací súd navyše k odôvodneniu rozhodnutia súdu prvého stupňa dopĺňa, že neobstoja tvrdenia obžalovaného uvádzané ním pred súdom o tom, že prácu ukončil pre nízky zárobok, na úrade práce sa nenahlásil, pretože nevedel, kde sa má evidovať, či skutočnosť, že sa nezamestnal v mieste bydliska, pretože sa tam dosahuje v podnikoch len nízky zárobok. Zároveň potvrdil ale, že alkoholické nápoje hoc nepravidelne požíva, čo vyplynulo aj z výpovede svedkyne a taktiež mu zostane dostatočne vysoká suma aj na zakúpenie cigariet. Zo spisu vyplynulo, že voči nemu prebieha ďalšie trestné konanie pre rovnaký trestný čin voči ďalšiemu dieťaťu na Okresnom súde Partizánske, ktoré doposiaľ nie je skončené.
K tomuto je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný bol ako osoba, ktorá má zákonnú povinnosť vyživovať iného povinný využiť všetky možnosti na to, aby si túto povinnosť v reálnej možnej výške aj splnil bez ohľadu na dosahovaný zárobok, resp. na ponúknutú mzdu. Obžalovaný však svojím konaním (častá zmena zamestnania, práca len na dohodu, neprijatie zamestnania s určitou mzdou, či nezaevidovanie sa na príslušnom úrade práce) sa jednoznačne úmyselne vyhýbal plneniu svojej vyživovacej povinnosti. O tom svedčí aj skutočnosť, že výživné neplatil ani v čase, keď príjem dosahoval. K náprave jeho postoja k svojim zákonným povinnostiam neprišlo ani po viacerých odsúdeniach za trestný čin zanedbania povinnej výživy. Aj v súčasnej dobe je v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za rovnaký trestný čin, dokonca za neplatenie vyživovacej povinnosti na mal. Z.. Je teda zrejmé, že nielenže sa podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody u neho minul svojim účinkom, ale v osobe obžalovaného ide o chronického neplatiča výživného, ktorý sa svojej povinnosti dlhodobo vyhýba a starostlivosť o maloleté deti ponecháva výlučne na ich matkách.
Súd prvého stupňa pri výmere trestu správne uplatnil tak ustanovenie § 38 ods. 2 Tr.zák., ako aj § 49 ods.2 Tr.zák. Obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pritom z hľadiska výmery zodpovedá ustanoveniam Trestného zákona, ktoré súd prvého stupňa uviedol vo výrokovej časti rozsudku. Správne preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že k náprave a prevýchove obžalovaného môže prispieť jedine trest odňatia slobody ako nepodmienečný, ktorý zodpovedá aj zásadám generálnej a individuálnej prevencie, zohľadňuje osobu obžalovaného, jeho celkový ľahkovážny postoj k trestnej činnosti, okolnostiam skutku a aj k jeho následkom.
Z takto rozvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.