Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/136/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci U.. L. R. O.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Krompachy, Kúpeľná 9, dieťa rodičov: matka Ľ. V. O.. XX.XX.XXXX, Z. V. F. P., U. O.U. XXX/XX a otec L. R. O.. XX.XX.XXXX, Z. V. F. P., F. L. XX, o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

Súd návrh matky zo dňa 05.05.2016 na určenie výživného za obdobie od marca 2015 do apríla 2016 z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom zo dňa 17.5.2016 doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.5.2016 , aby sud zaviazal otca vyplatiť jej dlžné výživné na mal. syna L. za obdobie od marca 2015 do apríla 2016 v celkove výške 1.560,--EUR a to do siedmych dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Tento svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého uzavrela dňa XX.XX.XXXX manželstvo, z ktorého sa dňa XX.XX.XXXX narodil maloletý syn L. R.. V decembri 2015 opustila spoločnú domácnosť. Z dôvodu manželských nezhôd a psychického týrania o maloletého syna sa od tej doby stará ona, otec maloletého na jeho výživu od tej doby neprispieval, pričom je zamestnaný vo firme U. F..E..D... Výška jeho príjmu je viac ako 1.000,--EUR mesačne, keďže pracuje v zahraničí. Ona je momentálne nezamestnaná a nepoberá žiadne sociálne dávky. Otec o syn nejaví záujem, odmieta akýkoľvek kontakt aj s ňou. Okresný súd v Spišskej Novej Vsi ich dňa 1.4.2016 rozviedol a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.4.2016.

3. Otec sa k návrhu písomne nevyjadril, avšak na pojednávaní konanom dňa 15.11.2016 uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom oboch rodičov maloletého ( otca cestou dožiadaného súdu) , oboznámením sa s listinným dôkazmi a pripojeným súdnym spisom a na ich základe zistil tento skutkový stav :

5. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 15P/67/2015-52 zo dňa 1.4.2016 bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené a na čas po rozvode bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na jeho výživu výživným vo výške 120,-- EUR mesačne počnúc od právoplatnosti uvedeného rozsudku a to vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred. Styk otca so synom sa neupravil. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.4.2014.

6. Z obsahu uvedeného spisu vyplynulo, že matka návrh na rozvod manželstva podala ešte dňa 2.3.2015.

7. Podľa účastníckej výpovede matky táto návrh na určenie zaostalého výživného za obdobie od marca 2015 až do apríla 2016 podala až dňa 17.05.2016 preto, lebo jej to takto bolo poradené kolíznou opatrovníčkou, že si môže žiadať výživné aj za spätné obdobie. Nevedela uviesť, prečo si tento návrh nepodala skôr napr. v čase, keď sa viedlo rozvodové konanie. Podľa jej výpovede nemala žiaden osobitný dôvod, pre ktorý by nemohla podať tento návrh už skôr. Uviedla len, že v tom čase otca maloletého prosila, aby jej dával peniaze na syna, čo on mal odmietnuť.

8. V uvedenom rozhodnom období od marca 2015 do apríla 2016 so synom bývala v prenajatom byte na ulici M. XX X. F. X. a v spoločnej domácnosti s nimi žil aj jej priateľ, ktorý ich vtedy choval. Spoločnú domácnosť s otcom maloletých detí opustila už v decembri 2014 . V uvedenom rozhodnom období bola nezamestnaná, čo osvedčuje aj potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Z tohto úradu jej podľa jej výpovede za uvedené obdobie neboli vyplácané žiadne dávky. V tom čase podľa potvrdenia jej zamestnávateľa - C. F. pracovala u tohto zamestnávateľa a to na základe dohody o vykonaní práce a to konkrétne v období od 6.6.2015 do 30.6.2015, kedy dosiahla čistú mzdu za uvedené obdobie vo výške 19,06 EUR, ďalej v období od 1.7.2015 do 30.9.2015, kedy dosiahla čistú mzdu za uvedené obdobie vo výške 76,24 EUR a v období od 1.10.2015 do 30.11.2015, kedy dosiahla čistú mzdu za uvedené obdobie vo výške 9,53 EUR. Matka tiež potvrdila, že si ponechala daňový bonus , ktorý bol vyplatený v roku 2015 za rok 2014 otcovi maloletého dieťaťa a to vo výške 700,--EUR.

9. Otec maloletého v uvedenom rozhodnom období bol zamestnaný u zamestnávateľa U. F..E..D.., u ktorého za uvedené obdobie dosahoval čistý príjem v priemere vo výške 355,01 EUR a tiež mu boli vyplácané diéty vo výške 300,--EUR mesačne. V tom období od marca 2015 do apríla 2016 s ním bývala aj ich dcéra, ktorá sa stala plnoletou v júni 2015, bola študentkou. Toho času je už matkou a býva so svojim priateľom mimo jeho domácnosti. Podľa vyjadrenia otca, matka si ponechala za uvedené obdobie aj prídavky, ktoré im boli vyplácané na túto ich dcéru, ktorá však v tom čase žila v jeho domácnosti.

10. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).

14. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

15. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.

16. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

19. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

22. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

23. Podľa § 395 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. , Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len ako „CMP“), ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti..

24. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

25. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky nie je možné vyhovieť, nakoľko súd v danom prípade nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine na priznanie spätného výživného pred podaním návrhu. V tejto súvislosti poznamenáva, že sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom podania návrhu od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie, resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a pod.

27. Matka maloletého neuviedla žiaden relevantný ospravedlniteľný dôvod, prečo tento svoj návrh podala až takto oneskorene. V danom prípade tak súd na strane matky žiadne relevantné ospravedlňujúce dôvody nezistil a preto jej návrh na priznanie výživného za obdobie od marca 2015 do apríla 2016 zamietol.

28. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. , Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len ako „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

29. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

30. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovaní o nich, pričom podľa § 57 súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach . ( § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods. 1

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( § 62 ods. 1 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. . ( § 62 ods. 2

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( § 62 ods. 3

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.