Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/131/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci žalobcu: N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX , R., právne zastúpený: JUDr. Svetoslav Vaško, advokát, AK Bardejov, Baštova 5/A proti žalovaným: v 1. rade: F. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, U. Q., právne zastúpený: JUDr. Martin Ganczner, advokát, AK Nové Zámky, Forgáchova bašta 7, v 2. rade: L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., N., F. XX o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

rozhodol:

Súd konanie voči žalovanému v 1. rade z a s t a v u j e.

Súd p r i z n á v a žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

Žalovaný v 2. rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2 300,- Sk, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 2. rade vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojou žalobou v spojení s upresňujúcimi podaniami domáhal voči žalovaným v 1. rade a v 2. rade vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 2 300,- Sk proti svojej povinnosti odovzdať žalovanému v 1. rade motorové vozidlo Škoda Octavia č. podvozku/VIN: TMBDX41U242898651 (ďalej aj motorové vozidlo).

2. Uznesením Okresného súdu Nové Zámky 5C/131/2014-62 zo dňa 15.07.2016 bola žalovanému v 2. rade uložená povinnosť, aby sa k žalobe písomne vyjadril v lehote 15 dní v 3 exemplároch, a v tomto svojom vyjadrení uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil k k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zároveň bol žalovaný v 2. rade poučený, že podľa § 273 C.s.p. súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písmeno a) C.s.p. rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie ak: a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk. Citované uznesenie bolo doručené žalovanému v 2. rade dňa 05.08.2016 (doručenka), pričom vo veci sa nevyjadril.

3. Na pojednávaní dňa 13.10.2016 žalobca vzal svoju žalobu späť voči žalovanému

v 1. rade celkom a žiadal voči nemu konanie zastaviť, čo odôvodnil hospodárnosťou konania. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade navrhol vyhlásenie rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný v 1. rade voči späťzatiu žaloby vo vyššie uvedenom rozsahu výhrady nemal.

4. Podľa § 273 C.s.p. súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.

Podľa § 275 C.s.p. odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie. 5. Zákonom ustanovená možnosť vydania meritórneho rozhodnutia v osobitnom druhu skráteného konania spočívajúceho vo vydaní rozsudku pre zmeškanie bez nariadenia pojednávania v prípadoch, keď žalovaná strana nenamieta (nerozporuje) žalobcom tvrdený skutkový stav ani oprávnenosť ním uplatneného práva, sleduje rýchle nastolenie stavu právnej istoty vo vzťahoch medzi účastníkmi konania pri zachovaní procesných oprávnení účastníkov konania, čo je v súlade s obsahom základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy (nález Ústavného súdu SR zo 4. februára 2014, sp. zn. III. ÚS 517/2013-42).

6. Keďže žalovaný v 2. rade sa napriek výzve súdu obsiahnutej v citovanom uznesení k veci ani po uplynutí stanovenej lehoty nevyjadril, súd bez nariadenia pojednávania o žalobe rozhodol dňa 15.11.2016 rozsudkom pre zmeškanie podľa § 273 C.s.p., pričom skutkovým základom pre tento rozsudok bol žalobcom tvrdený skutkový stav, ktorý súd považoval za nesporný.

7. Zároveň bolo konanie voči žalovanému v 1. rade zastavené podľa § 145 ods. 1, 2 C.s.p..

8. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Z uvedeného vyplýva, že rozhodovanie o trovách bude oproti doterajšej právnej úprave prebiehať v dvoch fázach. Sudca v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne o nároku na náhradu trov konania, a po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhodne o výške náhrady trov konania súdny úradník samostatným uznesením. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sú kogentné, a teda nepripúšťajú výnimky ani v prípade, ak by jedinou zložkou trov konania bol zaplatený súdny poplatok zo žaloby. O nároku rozhodne sudca podľa zásad o náhrade trov konania (pozri § 255 C.s.p., § 256 C.s.p. a § 257 C.s.p.) a uplatnením týchto zásad určí pomer vyjadrený percentom alebo zlomkom.

Ustanovenie § 257 C.s.p. predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§256 ods. 1). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. To však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2MCdo 17/2009, sp. zn. 5Cdo 67/2010 či sp. zn. 3MCdo 46/2012) nemožno § 257 považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. Dôvody hodné osobitného zreteľa možno zhrnúť nasledovne: a) neprimeraná tvrdosť, b) podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, c) povaha a okolnosti sporu d) zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky e) zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, f) osobné pomery strany sporu, g) nízky príjem. 10. Konanie v tejto veci bolo začaté dňa 16.06.2014, Občiansky súdny poriadok (ďalej aj O.s.p.) bol účinný do 30.06.2016, pretože od 01.07.2016 je účinný Civilný sporový poriadok, ktorý zároveň zrušil O.s.p.. Dôležité je prechodné ustanovenie § 470 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, teda na konania začaté do 30.06.2016, to znamená aj na súdenú vec. Úprava trov konania podľa C.s.p. je diametrálne odlišná od úpravy podľa O.s.p.. Vzhľadom na prechodné ustanovenie citované vyššie sa bolo potrebné zaoberať nárokom na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 C.s.p.. Súd pritom vychádza z ustanovení § 255 až 257 C.s.p. a v danej veci rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 C.s.p., pri zohľadňovaní kritérií uvedených v § 255 C.s.p. až 257 C.s.p.. Žalobca vo veci mal plný úspech voči žalovanému v 2. rade a preto dospel súd k záveru, že mu je potrebné priznať nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Neboli pritom zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle výkladu zhora, pre ktoré by žalobcovi nemal byť priznaný nárok na náhradu trov konania. Tie isté kritériá však platia aj v prípade nároku na náhradu trov konania medzi žalobcom na jednej strane a žalovaným v 1. rade na druhej strane. Žalobca od 16.06.2014, kedy bolo začaté konanie v tejto veci, až do 13.10.2016, teda do pojednávania, na ktorom bola vzatá žaloba späť voči žalovanému v 1. rade z dôvodov hospodárnosti konania, trval na svojej žalobe voči žalovanému v 1. rade a to aj napriek tomu, že žalovaný v 1. rade so žalobou nesúhlasil, čo je obsiahnuté v jeho vyjadrení vo veci samej zo dňa 25.09.2014, v ktorom poprel rovnako, ako aj v ďalšom priebehu konania, že by ako predávajúci mal uzatvárať kúpnu zmluvu so žalobcom ako kupujúcim. Aplikácia ustanovenia § 257 C.s.p. má výnimočný charakter. S prihliadnutím na výklad tohto ustanovenia uvedený zhora a charakter dôvodov hodných osobitného zreteľa uvedených pod písmenami a) až g) dospel súd k záveru, že o nároku na náhradu trov konania medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade nie je možné postupovať podľa § 257 C.s.p., pretože súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pri ktorých by nebola priznaná náhrada trov konania. Za tejto situácie a pri zohľadnení, že zastavenie konania voči žalovanému v 1. rade zavinil žalobca späťvzatím žaloby, súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 C.s.p., keď žalobca procesne zavinil zastavenie konania a priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému v 1. rade. Úplným záverom sa dodáva, že po právoplatnom doriešení nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 C.s.p., sa súd bude zaoberať výškou náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p..

Poučenie:

Proti výrokovej časti tohto rozsudku pre zmeškanie vo veci samej odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, v takom prípade možno podať odvolanie proti výrokovej časti tohto

rozsudku pre zmeškanie vo veci samej do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

Proti zostávajúcim výrokovým častiam tohto rozsudku pre zmeškanie možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).