Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_16Cpr-3-2015.pdf
PDF · 164.67 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cpr/3/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete v právnej veci žalobkyne: Z. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, L., zastúpenej Mgr. Martinom Garajom PhD., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y.Á. Z. Č.. XXX proti žalovanému: Slovenská golfová asociácia, so sídlom Kukučínova ul. 26, Bratislava, IČO 37 888 374, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyne listom žalovaného zo dňa 12.05.2015 a o náhradu mzdy z a m i e t a.
II. Žalovaná je povinná v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 28.07.2015 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, listom odporcu zo dňa 12.05.2015, doručeným žalobkyni dňa 01.06.2015 dôvodiac tým, že konania, ktoré jej boli žalovaným ako zamestnávateľom vytýkané a boli dôvodom okamžitého skončenia jej pracovného pomeru, nie je možné v zmysle citovaného ustanovenia Zákonníka práce považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny a navyše tvrdené porušenia, tak ako súd uvedené v zrušujúcom prejave zamestnávateľa, nie sú pravdivé, resp. preukázané. Ďalej namietala neurčitosť a nezrozumiteľnosť vymedzených dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru a konštatovala, že zamestnávateľ musí mať preukázané, že zamestnanec skutočne porušil pracovnú disciplínu, toto porušenie bolo zamestnancom zavinené a je ho potrebné opísať ako časovo presný opis deja, tzn. dostatočne určitým a zrozumiteľným spôsobom uviesť, čoho sa tvrdené porušenia pracovnej disciplíny týka a bola preukázaná závažnosť konania, prípadne nekonania zamestnanca, odôvodňujúca opodstatnenosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Svoj nesúhlas s dôvodmi okamžitého skončenia pracovného pomeru oznámila žalobkyňa žalovanému listom z 08.06.2015 a žiadala, aby jej bola prideľovaná práca v zmysle pracovnej zmluvy a nahradená škoda, ktorú jej žalovaný spôsobil tým, že jej v rozpore so zákonom prestal prideľovať prácu, na ktorý žalovaný nereagoval.
2. Zároveň sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala náhrady priemerného mesačného zárobku v sume 1.300 Euro mesačne, odo dňa 09.06.2015, kedy oznámila žalovanému., že na ďalšom zamestnávaní trvá, až do času, kedy jej žalovaný umožní pokračovať v práci alebo, ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
3. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomne dňa 28.08.2015 a uviedol, že odmieta tvrdenia žalobkyne, ktoré považuje za nepravdivé, účelové s cieľom ospravedlniť svoje pochybenia, ktoré viedli žalovaného
k okamžitému skončeniu jej pracovného pomeru a sú každé jednotlivo a dostatočne určito vymedzené v písomnom prejave, ktorého neplatnosti sa domáha. Na preukázanie skutkovo vymedzených dôvodov sporného okamžitého skončeniu pracovného pomeru, žalovaný navrhol vypočutie svojich štatutárnych zástupcov a svedkov, ktorí majú vedomosť o uvedených jednotlivých porušeniach pracovnej disciplíny žalobkyne.
4. Súd vec prejednal, vykonal dokazovanie, pričom vypočul strany sporu - žalobkyňu, štatutárnych zástupcov žalovaného - viceprezidenta E.. V. R., prezidenta A.. V. P., vykonal dokazovanie všetkými stranami sporu navrhnutými a označenými dôkazmi - výsluchom svedka F. L., listinami - pracovnou zmluvou zo dňa 05.06.2012 a jej dodatku č. 2, špecifikáciou pracovnej náplne k pracovnej zmluve, okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 12.05.2015, preberacím protokolom zo dňa 06.05.2015, mailovou komunikáciou, záznamom záväzkov a pohľadávok, oznámením o trvaní na ďalšom zamestnávaní, rozhodnutím Okresného úradu Bratislava č. OU-BA-OVVSI-2015/039784, stanovami žalovaného, zápisnicou z prezídia žalovaného zo dňa 06.05.2015, mzdovým listom žalobkyne za obdobie 01/2015-06/2015, zoznamom pokladničných dokladov, záznamom z porady sekretariátu žalovaného zo dňa 09.02.2015, dochádzkou žalobkyne, dovolenkovým lístkom zo dňa 06.05.2015, čestnými vyhláseniami H. K. a A.. R. L., a za preukázaný mal nasledovný skutkový stav veci, rozhodný pre posúdenie veci:
5. V konaní nebolo sporným, že žalobkyňa bola zamestnaná u žalovaného od 05.06.2012 ako „asistent generálneho sekretára SKGA“, na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej stranami sporu najskôr na dobu určitú do 04.06.2013 a neskôr na základe Dodatku č. 2 k pracovnej zmluve, s účinnosťou od 03.06.2013, na dobu neurčitú, s miestom výkonu práce na Kukučínovej č. 26 v Bratislave a pracovnou dobou od 08:30 do 17:00 hod. Konkrétnu pracovnú náplň s funkčnými špecifikáciami mala žalobkyňa určenú v Prílohe č. 1 pracovnej zmluvy a okrem iného do náplne práce žalobkyne patrilo, vedenie a výkon administratívy, mzdovej agendy, archívu, zabezpečenie a distribúcia registračných kariet (bod 20 pracovnej zmluvy). Podľa pracovnej zmluvy (bod.14 až 25) bol priamym nadriadeným žalobkyne generálny sekretár SKGA, pričom žalobkyňa sa okrem iného zaviazala riadiť pokynmi prezidenta, viceprezidenta, generálneho sekretára žalovaného, stanovami žalovaného a inými predpismi žalovaného. Ďalej bola žalobkyňa povinná zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa v súvislosti s výkonom svojej funkcie dozvedela a ktoré majú ostať utajené ako hospodárske, či služobné tajomstvá.
6. Tiež nebolo sporným, že dňa 01.06.2015 bolo žalobkyni poštou doručené písomné okamžité skončenie pracovného pomeru, datované dňa 12.05.2015, podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, z dôvodov (a to aj každý samostatne) skutkovo vymedzených tým, že: „(1) Zamestnanec opakovane nedodržiaval príchody do práce na začiatok pracovnej doby 8:30 hod (v dňoch 04.05.2015, 05.05.2015 a 06.05.2015; príchody v iných dňoch sú predmetom ďalšieho preverovania, aj prostredníctvom kamerového systému“. „(2) Zamestnanec opakovane opustil miesto výkonu práce pred skončením pracovnej doby 17,00h (v dňoch 04.05.2015, 05.05.2015 a 06.05.2015); odchody v iných dňoch sú predmetom ďalšieho preverovania, aj prostredníctvom kamerového systému“. „(3) Zamestnanec nedodržal pokyn generálneho sekretára SKGA, aby sa dňa 11.05.2015 zamestnanec nezdržiaval v mieste výkonu práce a neodnášal z neho žiadne veci; zamestnanec aj napriek takémuto pokynu a výzve nadriadeného dňa11.05.2015 z miesta výkonu práce odniesol krabicu, v ktorej boli dokumenty SKGA (žalovaného)“. „(4) Zamestnanec dňa 06.05.2015 nahrával na mobilný telefón celý priebeh rokovania prezídia SKGA (žalovaného), napriek tomu, že k tomu nemal pokyn od generálneho sekretára SKGA ani iného orgánu SKGA a na skutočnosť, že celý priebeh rokovania prezídia SKGA sa nahráva, nikoho z členov prezídia SKGA ani generálneho sekretára neupozornil a nevyžiadal si ich súhlas“. „(5) Svojou nečinnosťou zamestnanec ohrozil čerpanie dotácie pre SKGA, keď nezabezpečil včasné podpísanie zmluvy o poskytnutí dotácie zo štátneho rozpočtu a jej doručenie na Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR; toto bolo realizované až na základe opakovanej urgencie zamestnanca MŠVVaŠ SR“. „(6) Zamestnanec nezabezpečil evidenciu objednávok služieb manažéra reprezentácie za obdobie máj 2014 až máj 2015; toto bolo realizované až následne, na základe upozornenia generálneho sekretára SKGA v mesiaci máj 2015“.
„(7) Zamestnanec nezabezpečil evidenciu HIM, napriek pokynu generálneho sekretára SKGA v mesiaci apríl 2015“. Žalobkyňa k tomuto dôvodu uviedla, že evidencia HIM bola odovzdaná v tlačenej forme generálnemu sekretárovi na základe informácie od účtovníkov. „(8) Zamestnanec nebol dostupný počas pracovnej doby pre kontakt s interným prostredím (členovia SKGA - GCCB Bernolákovo sa dňa 09.04.2015 nevedeli skontaktovať so zamestnancom)“. „(9) Zamestnanec realizoval úhrady faktúr v rozpore s právnymi predpismi, zvýhodnil niektorých veriteľov SKGA, resp. GOLF s.r.o., pred inými veriteľmi, (uprednostnenie úhrad faktúr veriteľa Slovak Golf Agency, s.r.o. s neskorším dátumom splatnosti pred veriteľom TEETIME SE, ktorého faktúry boli so skorším dátumom splatnosti, pričom ide o strategického partnera prevádzkujúceho centrálny server a prerušenie poskytovania jeho služieb by ohrozila chod SKGA)“.
7. Tiež nebolo sporným, že žalobkyňa listom z 08.06.2015 oznámila žalovanému, že s uvedeným okamžitým skončením jej pracovného pomeru nesúhlasí, považuje ho za nezákonné a žiadala, aby jej bola prideľovaná práca v zmysle pracovnej zmluvy a nahradená škoda, ktorú jej žalovaný spôsobil tým, že jej v rozpore so zákonom prestal prideľovať prácu. Namietala, že ani v jednom z vymedzených dôvodov sa nedopustila závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré by odôvodňovalo okamžité skončenie jej pracovného pomeru a k jeho jednotlivým bodom - dôvodom uviedla: (1) Žalobkyňa k tomuto dôvodu uviedla, že v dňoch 04.05.2015, 05.05.2015 a 06.05.2015 sa na pracovisku zdržovala od začiatku pracovnej doby, pričom žalovaný nedisponuje dochádzkovým systémom, preto nebolo možné zistiť presný príchod a odchod jednotlivých zamestnancov do práce. Žalobkyňa uviedla, že vstup do budovy je zaistený prostredníctvom vstupných kariet, avšak dvere sú väčšinou otvorené, takže karty sa zakaždým nepoužívajú. Navyše tieto karty nie sú personalizované pre konkrétneho zamestnanca, ani prevzaté konkrétnym zamestnancom. (2) Žalobkyňa k tomuto dôvodu uviedla, že na pracovisku sa v dňoch 04.05.2015, 05.05.2015 a 06.05.2015 zdržovala do konca pracovnej doby, pričom ako uviedla v predchádzajúcom bode, žalovaný nedokáže zistiť dochádzku zamestnancov. Navyše dňa 06.05.2015 sa konalo prezídium, ktoré sa skončilo v čase 20:30 s tým, že prítomnosť žalobkyne na ňom môže potvrdiť ktorýkoľvek prítomný člen prezídia. (3) K tomuto dôvodu žalobkyňa uviedla, že žiaden pokyn od generálneho sekretára žalovaného, aby sa dňa 11.05.2015 nezdržiavala v mieste výkonu práce a neodnášala z neho žiadne veci, nedostala. Do kancelárie vpustil žalobkyňu sám generálny sekretár žalovaného, nakoľko mala žalobkyňa v ten deň nariadenú dovolenku, ktorú aj riadne čerpala, pričom v tom čase už nemala ani kľúče od kancelárie. Z kancelárie žalobkyňa odniesla svoje a bratove zdravotné záznamy. (4) Žalobkyňa k tomuto dôvodu uviedla, že v mesiaci apríl 2015 sa malo konať prezídium v čase dovolenky žalobkyne. Viceprezident žalovaného - E.. V. R. sa žalobkyne opýtal, či je možné zakúpiť diktafón alebo inak nahrávať prezídiu, aby zápisnice boli presné. Pánovi viceprezidentovi žalobkyňa odporučila nahrávanie na mobilný telefón. Keďže sa prezídium presunulo na miesiac máj, kedy na ňom žalobkyňa prítomná bola, nahrávanie prezídia zabezpečila za účelom presného zápisu z rokovania, pričom mobilný telefón hneď po skončení rokovania odovzdala zamestnávateľovi, o čom bol vyhotovený aj preberací protokol. Žalobkyňa podotkla, že v roku 2012 bolo bežné, že sa rokovania nahrávali, pričom podľa jej slov, konala v dobrej viere a cieľom nahrávania bola výlučne snaha o vyhotovenie presných zápisníc z rokovania. (5) K tomuto dôvodu žalobkyňa uviedla, že v mesiaci apríl 2015 bolo žalovanému doručené avízo o poukázaní 10 000,- eur od Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, pričom neskôr boli peniaze pripísané aj na účet žalovaného a to bez podpísanej zmluvy. Dňa 17.04.205 kontaktovala žalobkyňa zamestnanca ministerstva s tým, že žalovanému stále nebola doručená zmluva na podpis. Tento zamestnanec zakázal žalovanému používať predmetné finančné prostriedky a zaslal zmluvu, ktorú žalobkyňa po jej obdržaní vytlačila a odovzdala generálnemu sekretárovi na podpisom prezidentom žalovaného. Dňa 28.04.2015 žalobkyňa urgovala z dôvodu pasivity generálneho sekretára podpis a zaslala zmluvu prezidentovi žalovaného, aby ju poslal poštou. dňa 29.04.2015 (alebo dňa 30.04.2015) bola podpísaná zmluva doručená poštou na sekretariát žalovaného. Uviedla, že na základe informácie, že sa prezídium bude konať dňa, bola zmluva podpísaná dňa 06.05.2015 a následne bola v ten istý deň odoslaná ministerstvu. Medzitým z ministerstva došla urgencia, pričom žalovaná obratom informovala zamestnanca ministerstva o tom, že im zmluva bude zaslaná ďalší deň. Vzhľadom na to mala žalobkyňa za to, že si svoje pracovné povinnosti plnila svedomito a k oneskorenému podpisu zmluvy nedošlo jej vinou.
(6) K tomuto žalobkyňa uviedla, že objednávky boli realizované na základe pokynov prezidenta žalovaného, pána A.. V. P., pričom zvyčajným postupom u žalovaného boli aj ústne dohody, čo podľa žalobkyne dokazuje aj absencia objednávok iných dodávateľov, pričom podpísané objednávky sa nachádzajú na sekretariáte žalovaného, ako aj u dodávateľov. (7) Žalobkyňa k tomuto dôvodu uviedla, že evidencia HIM bola odovzdaná v tlačenej forme generálnemu sekretárovi na základe informácie od účtovníkov. (8) K tomu žalobkyňa uviedla, že nemá žiadne informácie o tom, kedy sa členovia žalovaného GCCB Bernolákovo snažili dostať k nej do kancelárie. Dňa 09.04.2015 odišla žalobkyňa na obed a potom bola na nákupe kancelárskych potrieb, pričom osobne okolo 17:00 hod doručila do Bernolákova to, čo bolo predmetom ich návštevy, čo môže dosvedčiť zamestnanec GCCB Bernolákovo. (9) Žalobkyňa k tomuto dôvodu uviedla, že nie je zrejmé, aké právne predpisy žalobkyňa porušila. Interné predpisy, ktoré by upravovali úhradu faktúr žalovaný nemá, pričom spoločnosti TEETIME SE dlží žalovaný peniaze pravidelne.
8. Spornými boli práve vymedzené skutkové okolnosti (v bodoch 1 až 9), ktoré posúdil žalovaný ako závažné porušenie pracovnej disciplíny a ktoré žalobkyňa jednotlivo namietala s tým, že ani v jednom popísanom prípade sa nedopustila závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré by odôvodňovalo okamžité skončenie jej pracovného pomeru u žalovaného a preto jeho postup považovala za nezákonný.
9. Žalobkyňa ohľadom výkonu práce u žalovaného uviedla, že jej pracovisko bolo v sídle SKGA na Kukučínovej ulici v Bratislave, v kancelárii, ktorá bola zároveň aj kanceláriou generálneho sekretára (F. L.). Spočiatku vykonávala prácu na základe konkrétnych pokynov generálneho sekretára a ostatných členov vedenia - prezidenta, viceprezidenta, pričom od júna 2014 ukončila svoju činnosť dovtedajšia generálna sekretárka SKGA a až do novembra 2014, vykonávala na základe dohody prezídia kompetencie generálneho sekretára. Po ustanovení nového generálneho sekretára (12/2014), zabezpečovala úhrady faktúr, sledovanie neplatičov, sledovanie facebookovej a webovej stránky, komunikáciu s externými dodávateľmi, referovanie činností a každý piatok vypracovávala spoločný rozpis činností za celý týždeň, ktoré boli zrealizované a zasielali sa emailom viceprezidentovi. Činnosti špecifikované v pracovnej zmluve zabezpečovala a realizovala po celú pracovnú dobu a to samostatne, občas jej boli nad rámec toho dané pokyny na výkon ďalších činností. Uviedla, že žalovaný nedisponoval žiadnymi internými predpismi, dochádzka nebola žiadnym spôsobom evidovaná a ani nebola striktne dodržiavaná. Kancelária bola pre kluby a verejnosť otvorená od 09:00 do 16:00 hod., pričom tak ako aj v predchádzajúcom období bolo dôležité len to, aby bolo všetko zrealizované, tzn. ak mala žalobkyňa svoju prácu spravenú, nemusela sa dostaviť do práce, resp. dostala od generálneho sekretára pokyn, že môže ísť o 13:00 hod domov. Na začiatok pracovnej doby sa do kancelárie zvykla žalobkyňa dostavovať okolo 08:30 hod., pričom podľa jej vyjadrenia najneskôr bolo treba byť v kancelárii do 09:00 hod. V práci zvykla byť do 16:00 hod. a po nástupe nového generálneho sekretára a v súvislosti s väčším počtom úloh, bývala v práci a do 17:00 hod. Na pracovisku boli iba dvaja zamestnanci žalovaného a to žalobkyňa a generálny sekretár F. L., ktorý cestoval do práce z Breclavi, vzhľadom k čomu dochádzal okolo 10.00 hod. a často krát mal aj pracovné stretnutia mimo pracoviska. Žalobkyňa si nepamätala, či sa v konkrétnych dňoch 04.05. a 05.05.2015 zdržiavala na pracovisku a v akom čase, okrem dňa 06.05.2015, kedy sa konalo prezídium a kedy bola v práci už pred 09:00 hod a neodišla z práce skôr ako po skončení prezídia o 20:30 hod. Žalobkyňa ďalej v súdnom konaní tvrdila, že mesiac pred konaním zasadnutia prezídia SKGA dňa 06.05.2015 jej viceprezident uložil, aby zabezpečila zvukový záznam zo zasadnutia na diktafón, čo žalobkyňa realizovala tak, že nahrávala zasadnutie na mobilný telefón a po zistení tejto skutočnosti musela opustiť zasadnutie. Následne si žalobkyňu zavolali po prezídiu viceprezident V. R., R. L. a prezident V. P., odobrali jej mobilný telefón, na ktorý vykonala záznam, kľúče od kancelárie a notebook a poslali ju domov s tým, aby si od 07.05.2015 do 11.05.2015 čerpala dovolenku. Dňa 12.05.2015 sa žalobkyňa dostavila do práce, na základe pozvania prostredníctvo emailu od generálneho sekretára, kde jej bol predložený návrh dohody o skončení pracovného pomeru s tým, že by jej bol vyplatený jeden mesačný plat, avšak žalobkyňa takýto návrh dohody neakceptovala. Akceptovala by ho v tom prípade, ak by dostala aspoň dva mesačné platy, čo zase neakceptoval žalovaný. Ďalej žalovaná uviedla, že dňa 13.05.2015 nebola prítomná v práci pre žalúdočné problémy, čo generálnemu sekretárovi preukázala predložením potvrdenia od lekára a dňa 14.05.2015 bola prítomná v práci od 10:00 hod a vykonávala súpis došlých faktúr.
Dňa 15.05.2015 sa na pracovisko už nedostala, nakoľko jej nikto neotvoril kanceláriu a bolo jej oznámené, že sa na pracovisku nesmie zdržiavať a od tohto dňa sa do práce dostavovala každý deň až do 29.05.2015, avšak nepracovala, lebo sa pre zatvorené dvere neodstala na pracovisko. Dňa 01.06.2015 jej bolo poštou, na adresu trvalého bydliska, doručené sporné okamžité skončenie pracovného pomeru, na ktoré reagovala listom z 08.06.2015, ktorým žalovanému oznámila, že s ním nesúhlasí a trvá na prideľovaní práce v zmysle pracovnej zmluvy. Od 09.06.2015 sa žalobkyňa zaevidovala na úrade práce.
10. Žalovaný (v zastúpení viceprezidentom žalovaného, E.. V. R.), k žalobe uviedol, že v prípade žalobkyne všetky vymedzené dôvody boli dané a spôsobilé pre okamžité skončenie jej pracovného pomeru, nakoľko žalobkyňa konala v rozpore s pracovnou náplňou a jej pracovnými povinnosťami, tak ako boli vymedzené pri vzniku pracovného pomeru a dôvody, ktoré žalobkyňa uviedla, v žalobe sú nepravdivé a účelové. Uviedol, že u žalovaného zástupcovia zamestnancov nepôsobia. Viceprezident žalovaného, E.. V. R. v konaní k veci vypovedal, že on osobne nedal žalobkyni pokyn na nahrávanie zasadnutia prezídia SKGA dňa 06.05.2015 a ani on, ani nikto iný nebol upozornený, že priebeh prezídia, prípadne jeho časť, sa nahráva. Uviedol, že na predchádzajúcich zasadnutiach vyhotovovala žalobkyňa ručne písomný záznam a dňa 06.05.2015 nahrávala bez pokynu priebeh rokovania tak, že nechala mobilný telefón položený displejom dole, čo sa zistilo až následne. Ku konkrétnym okolnostiam uviedol, že škoda alebo iná ujma uvedeným konaním žalobkyne priamo žalobcovi nevznikli, avšak zasadnutia prezídia sú neverejné, nakoľko sa na nich prerokovávajú interné záležitosti SKGA, konkrétne v danom prípade išlo o obsadenie funkcie managera reprezentácie v súvislosti s vyhodnotením jeho práce a činností v tejto pozícii. Nakoľko išlo o citlivé informácie a k jeho činnosti boli určité výhrady, malo prezídium záujem, sa mu informácie predtým, ako sa bude záležitosť riešiť priamo s managerom reprezentácie (J.. W.) nedostali. V konkrétnom prípade bola dôvodná obava, že by mu žalobkyňa, informácie poskytla a z toho dôvodu bola vyzvaná aby opustila miestnosť. Následne viceprezident zistil, že nechala v miestnosti mobil a zasadnutie nahráva. J. W. a žalobkyňa, do obsadenia funkcie generálneho sekretára, ho asi pol roka zastupovali, pričom funkcia managera reprezentácie je z hľadiska SKGA veľmi významnou funkciou. Taktiež viceprezident SKGA namietal tvrdenie žalobkyne, že sa dostavovala v mesiaci máj 2015 na pracovisko, nakoľko si 3 týždne nepreberala doporučenú poštovú zásielku do vlastných rúk, pričom konštatoval, že s dochádzkou žalobkyne bol problém a nikdy jej nebol daný pokyn, resp. umožnené, aby nedodržiavala pracovnú dobu podľa pracovnej zmluvy. Ďalej k veci uviedol, že podľa pracovnej zmluvy bolo náplňou práce žalobkyne, okrem iného aj evidencia majetku (HIM) a žalobkyni bolo opakovane uložené, naposledy v priebehu mesiaca apríl 2015, splniť pokyn žalovaného a vykonať súpis majetku, ktorý nesplnila a nič nebránilo žalovanému, aby už z tohto dôvodu okamžite skončil so žalobkyňou pracovný pomer k 12.05.2015, v lehote podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce. Túto skutočnosť napokon potvrdil aj svedok F. L. (generálny sekretár žalovaného) a vyplýva to aj zo zápis z porady sekretariátu žalovaného. K bodu (3) okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedol, že dňa 11.05.2015 chcela žalobkyňa odniesť svoje osobné veci z kancelárie žalovaného, a nakoľko brala množstvo dokumentov, nadriadený F. L. chcel vidieť, čo žalobkyňa odnáša z kancelárie a zistil, že nešlo len o osobnú, ale aj pracovnú dokumentáciu. Žalobkyňa však opustila pracovisko aj s dokumentmi, neuposlúchla pokyn nadriadeného a odniesla pracovné dokumenty žalovaného, čím závažne porušila pracovnú disciplínu. K bodu č. (4) okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedol, že vyhotovenie nahrávky bez súhlasu dotknutých osôb, zasahuje do ich práva na ochranu osobnosti podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa žalovaného je pravdepodobné, že žalobkyňa takéto záznamy vyhotovovala aj v minulosti, čo však nebolo možné overiť. Žalovaný podotkol, že obsahom prezídia neboli len oficiálne záležitosti, ale aj osobné hodnotenia iných osôb (športovcov, trénerov, zmluvných partnerov atď.), ktoré mohli byť následne zneužité na prehlbovanie negatívnych osobných vzťahov. Nahrávku žalobkyňa robila zjavne tajne, pričom súčasne štandardne vyhotovovala aj zápis zo zasadnutia prezídia na notebooku. Nahrávku je podľa žalovaného potrebné vyhodnotiť aj s odkazom na nadštandardný vzťah žalobkyne s p. J. W., ktorému žalobkyňa uhrádzala faktúry pred termínom splatnosti, zvýhodňovala ho pred inými veriteľmi, pričom predmetom rokovania prezídia bola aj citlivá téma jeho ďalšieho pôsobenia - spolupráca so žalovaným. Žalovaný poukázal na § 81 písm. a) až c), e), f) Zákonníka práce ako aj na § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu 3Cdo 316/2009 zo dňa 05.08.2010, podľa ktorého zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer so zamestnancom okamžite len vtedy, ak konanie
zamestnanca možno s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti považovať za tak závažné, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby ho ďalej zamestnával. Zástupca žalovaného (E.. R.), odmietal tvrdenie žalobkyne o tom, že on osobne dal pokyn na nahrávanie zasadnutia (dňa 6.05.2015) a tvrdenie, že sa každý deň dostavovala v mesiaci máj 2015 na pracovisko ako nepravdivé, poukzaujúc na to, že žalobkyňa si 3 týždne neprevzala doporučenú poštovú zásielku do vlastných rúk a preto žalovaný aj doručoval okamžité skončenie pracovného pomeru poštou.
11. Prezident žalovaného, A.. V. P. v konaní k veci uviedol, že k okamžitému skončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou došlo na základe rozhodnutia prezídia, ktorého všetci jeho členia usúdili, že žalobkyňa opakovane a niekedy aj sústavne porušovala svoje pracovné povinnosti a posledným dôvodom, ktorý ich v tomto rozhodnutí utvrdil bolo práve to, že na zasadnutí prezídia dňa 06.05.2015 žalobkyňa vyhotovovala zvukový záznam na mobilný telefón, čo sa zistilo tak, že žalobkyňa, po tom čo bola vyzvaná, aby opustila miestnosť, nechala svoj mobilný telefón položený displejom na stôl so spusteným nahrávaním. Pritom po nástupe do funkcie dal ako prezident SKGA výslovný zákaz vyhotovovania zvukového záznamu rokovaní prezídia žalovaného, práve z dôvodu, že v predchádzajúcom období, sa bežne zvukový záznam vyhotovoval. Išlo o ústny zákaz daný priamo na rokovaní prezídia, v prítomnosti všetkých členov prezídia, generálneho sekretára a jeho asistentky, ktorou bola v tom čase práve žalobkyňa, pričom o tomto zákaze sa aj hlasovalo. Uviedol, že zasadnutia prezídia sú vždy neverejné, nakoľko sa na nich prerokovávajú interné záležitosti žalovaného. Dôvodom bola práve obava zo zneužitia informácii z rokovania prezídia, v danom konkrétnom prípade išlo o obsadenie funkcie manažéra reprezentácie p. W., v súvislosti s vyhodnotením jeho práce a činností v tejto pozícii, pričom funkcia manažéra reprezentácie, je pre žalovaného veľmi významnou funkciou a preto vyzradenie informácií by bolo nežiaduce. Pán W. a žalobkyňa asi pol roka zastupovali generálneho sekretára a mali dobré vzťahy. Jednalo sa o citlivé informácie a u žalobkyne bola dôvodná obava, že by mu ich poskytla a z toho dôvodu, bola vyzvaná, aby opustila miestnosť, pričom nechala v miestnosti zapnutý mobilný telefón s nahrávaním. Preto aj bola žalobkyňa v ten deň vyzvaná, aby ihneď odovzdala pracovný mobilný telefón a notebook, ktoré jej boli poskytnuté a oznámila heslá k nim, pričom žalobkyňa mobil a notebook odovzdala ihneď, ale neoznámila prístupové heslá. Uviedol, že žalobkyňa bola opakovane upozorňovaná na nedostatky v práci ústne, písomné napomenutia nedostala. Ďalej prezident SKGA, A.. P. v súvislosti s výkonom práce žalobkyne tiež uviedol, že sa mu sťažoval generálny sekretár L., že žalovaná mu neposkytuje v čase jeho neprítomnosti pracovné informácie, konkrétne napr. aj od prezidenta A.. P. a na celkovo napätú pracovnú atmosféru, pričom táto spolupráca s generálnym sekretárom, je nevyhnutá tak pre činnosť asociácie, zabezpečenie chodu sekretariátu a rovnako aj spoluprácu s golfovými klubmi. Z toho dôvodu prezident SKGA niekedy v mesiacoch 02-03/2015 zvolal pracovnú poradu, na ktorej sa zúčastnila aj žalobkyňa a prítomných vyzval k vzájomnej spolupráci. Uviedol, že pri formulovaní dôvodov, predmetného okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyne, vychádzali členovia prezídia z vlastných poznatkov ohľadom jej práce a činnosti pre žalovaného, ako aj účtovných dokladov. Konkrétne A.. P. potvrdil, že žalobkyňa nebola prítomná na pracovisku v dohodnutom čase, keď mal prísť zástupcu golfového klubu z Bernolákova (09.04.2015), ako aj o tom, že žalobkyňa neuhrádzala platby podľa poradia, keď faktúry p. W. uhrádzala a iným subjektom ich neuhradila aj pol roka. Tiež potvrdil zámer ukončiť pracovný pomer so žalobkyňou dohodou s odstupným vo výške jedného mesačného platu, na čo žalobkyňa nereagovala ani ústne ani telefonicky.
12. Svedok F. L., generálny sekretár, ktorý u žalovaného v uvedenej pozícii pracoval odo dňa vzniku jeho pracovného pomeru (06.11.2014), zabezpečoval výkonnú stránku činnosti SKGA a bol priamym nadriadeným žalobkyne, pracoval spolu so žalobkyňou v jednej kancelárii až do doby keď sa konalo prezídium v 05/2015. Vo výpovedi pred súdom k veci konštatoval, že podľa neho dôvody skončenia pracovného pomeru u žalobkyne boli dané. Svedok uviedol, že sa pred výpoveďou oboznámil s výpoveďou žalovaného a žalobkyne k veci na predchádzajúcom pojednávaní (prečítal si zápisnicu) a podľa toho vedel čo je predmetom sporu a namietal tvrdenia žalobkyne ako popísala konkrétne okolnosti výkonu svojej práce a skončenia pracovného pomeru. Konkrétne uviedol, že najzásadnejší dôvod skončenia pracovného pomeru zo žalobkyňou bolo to, čo sa udialo na prezídiu SKGA a to, že žalobkyňa celé zasadanie nahrávala tajne na mobil, k čomu jej nebol daný žiadny pokyn, nikdy predtým sa prezídium takto nenahrávalo a k tomu, sa pridali aj ďalšie výhrady voči jej práci, ktoré boli do tej doby iba ústne. Konkrétne napr. aj to, že nevyhotovila načas súpis majetku a aj to, že nerealizovala včas jeho pokyny ako nadriadeného, pričom na tieto nedostatky bola ústne upozorňovaná, písomne jej neboli dané žiadne upozornenia.
Svedok uviedol, že u žalobkyni sa opakovali výhrady k jej dochádzke do zamestnania. Žalobkyňa mala pracovnú dobu upravenú v pracovnej zmluve, avšak od kedy svedok pôsobil na pracovisku, bol s jej dochádzkou problém, keďže väčšinou stanovenú pracovnú dobu nedodržiavala a upozorňovaná bola opäť iba ústne. V deň konania prezídia, prišla žalobkyňa do práce okolo 09:00 hod. a odišla cca 20:30 hod., práve aj z dôvodu, že sa riešilo sporné okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou, pre svojvoľné, neohlásené nahrávanie priebehu prezídia, pričom po dobu, čo svedok pôsobil u žalovaného sa prezídiá nikdy nenahrávali. K tomu, že sa uvažovalo o tom, že by sa mal priebeh prezídia nahrávať, sa svedok nevedel vyjadriť. Svedok uviedol, že mal tiež upravenú pracovnú dobu v pracovnej zmluve ako pevnú od 08:30 do 17:00, avšak z povahy jeho činnosti bola reálne pracovná doba voľná (služobné cesty, podľa potreby prácu vykonával aj večer doma a pod.). Konštatoval, že žalobkyňa nemala voľnú pracovnú dobu a ako jeho asistentka (generálneho sekretára), mala zabezpečiť činnosti chodu kancelárie a mala byť prítomná počas pracovnej doby na pracovisku práve z dôvodu, že na pracovisku boli ako zamestnanci so žalobkyňou iba dvaja. Ďalej k sporným okolnostiam svedok uviedol, že v dňoch 10.05. alebo 11.05.2015, kedy mala žalobkyňa nariadené čerpanie dovolenky, sa dostavila do kancelárie a oznámila, že si ide vyzdvihnúť svoje osobné veci, konkrétne zdravotnú evidenciu pre brata, avšak tých dokumentov bolo viac a svedok chcel vidieť, čo žalobkyňa odnáša z kancelárie. Zistil, že sa jednalo o pracovnú dokumentáciu žalovaného. Preto žiadal žalobkyňu, aby všetky dokumenty, ktoré chce odniesť z kancelárie sa spísali a zaevidovali. Svedok začal dokument triediť na dve kôpky - osobné a pracovné, avšak žalobkyňa náhle vzala všetky dokumenty, žiadala aby jej svedok dal pokyn písomne a odišla aj s dokumentmi v krabici z kancelárie, až na schodisko v budove. Nereagovala ani na žiadosť svedka a ani na oficiálny pokyn (výzvu) svedka z titulu jeho pracovnej pozície, aby ich vrátila. Pokiaľ sa svedok vrátil zamknúť kanceláriu, žalobkyňa odišla aj s dokumentáciou von z budovy, nasadla do auta a od tej doby, jediný spôsob komunikácie so žalobkyňou bol prostredníctvom e-mailu, ktorým komunikovali s ňou členovia prezídia SKGA (R., P.), ktorých svedok o danej situácii informoval. K dôvodu č. (8) okamžitého skončenia pracovného pomeru, svedok uviedol, že sa telefonicky dohodol s klubom v Bernolákove (GCCB Bernolákovo), že sa dňa 09.04.2015 prídu do kancelárie o 13:30 hod. vyzdvihnúť členské kartičky a žalobkyni dal pokyn, aby bola o 13:30 prítomná v kancelárii. Nakoľko mal okolo 13:30 hod. svedok neprijaté hovory od zástupcov uvedeného klubu, ktorí mu volali, že si prišli po kartičky, ale nikto v kancelárii nebol a až následne, keď sa svedok dovolal žalobkyni, tá vec vyriešila tak, že kartičky osobne okolo 17:00 hod. v uvedený deň, doručila klubu. Ako dôvod svojej neprítomnosti v kancelária uviedla, že bola na obede. K spôsobu evidencie dochádzky u žalovaného svedok uviedol, že jediným spôsobom bol výkaz pre účely výpočtu miezd, ktorý si vyhotovovala žalobkyňa sama. Napokon svedok uviedol, že niekedy od februára 2015, chcel zaviesť systém pracovných porád a vtedy prvýkrát požiadal žalobkyňu, aby vyhotovila súpis drobného majetku, čo nerešpektovala, resp. nerealizovala a následne jej tento pokyn dával opakovane, ústne s tým, že termín na realizáciu určil do začiatku sezóny, tzn. polovica apríla 2015, avšak tiež bezvýsledne.
13. Z mailovej komunikácie zo dňa 25.09.2012 vyplývalo, že zvukové záznamy z prezídia žalovaného sa vyhotovovali za predchádzajúceho generálneho sekretára žalovaného (E. R.), za účelom porovnávania pripomienkovania zápisníc.
14. Zo stanov žalovaného (čl. 9 a 15) vyplývalo, že prezídium je štatutárnym orgánom, pričom rokovania prezídia sú neverejné.
15. Zo zápisnice zasadnutia prezídia č. 05/2015 zo dňa 06.05.2015 vyplývalo, že boli prítomní P., R., L., K., C., Š., E. a za sekretariát L. a žalobkyňa.
16. Z mailovej komunikácie v dňoch 17.04.2015 až 02.07.2015 vyplývalo, že dňa 17.04.2015 zaslalo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej už len „ministerstvo“) žalobkyni mailom zmluvu na podpis, pričom tá zmluvu preposlala V. P. až dňa 28.04.2015 a to až po urgencii ministerstva, pričom predmetná zmluva bola podpísaná a zaslaná ministerstvu až dňa 06.05.2015.
17. Z preberacieho protokolu zo dňa 06.05.2015 vyplývalo, že žalobkyňa odovzdala žalovanému mobilný telefón, notebook a kľúče s kartičkou od kancelárie.
18. Právny zástupca žalobkyne zotrval na tom, že pokyn na vyhotovenie zvukového záznamu - nahrávanie priebehu zasadnutia prezídia SKGA dňa 06.05.2015, dal žalobkyni E.. R.. Argumentoval tiež, že nielen generálny sekretár p. L., ale aj žalobkyňa mala reálne voľnejšiu pracovnú dobu ako bola dohodnutá v pracovnej zmluve. K iným skutočnostiam sa nevyjadril a iba poukázal na to, že žalobkyňa po celú dobu trvania pracovného pomeru nebola upozornená na porušenie pracovnej disciplíny. Namietal dôvody, z ktorých žalovaný okamžite skončil so žalobkyňou pracovný pomer k 01.06.2015, pre nenaplnenie zákonných predpokladov v zmysle ustanovení Zákonníka práce, ktoré označil za účelové a namietal, že by sa žalobkyňa dopustila nejakého závažného porušenia pracovnej disciplíny, ako to tvrdí žalovaný.
19. Podľa § 17 ods. 2/ Zákonníka práce, právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.
20. Podľa § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
21. Podľa § 59 ods. 1 písm. c) zák. č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnení, platnom a účinnom ku dňu napadnutého okamžitého skončenia pracovného pomeru 31.08.2015 (ďalej len Zákonník práce), pracovný pomer možno skončiť okamžitým skončením.
22. Podľa § 68 ods. 1/ písm. b/ Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
23. Podľa § 68 ods. 2/ Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.
24. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť..
25. Podľa § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.
26. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
27. Podľa § 12 ods. 2/ Zákonníka práce, ak sa podľa tohto zákona vyžaduje prerokovanie so zástupcami zamestnancov, zamestnávateľ, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže konať samostatne.
28. Podľa § 81 písm. a), b), c), e) a f) Zákonníka práce zamestnanec je povinný najmä a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu, b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času,
c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený, e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.
29. Zákonník práce v citovanom ustanovení § 59 kogentným spôsobom upravuje spôsoby skončenia pracovného pomeru, pri uplatnení ktorých je potrebné dodržať náležitosti v zmysle ďalších ustanovení Zákonníka práce, upravujúcich jednotlivé formy skončenia pracovného pomeru.
30. Okamžité skončenie pracovného pomeru, či už zo strany zamestnávateľa alebo zamestnanca, je jednostranný prejav vôle a to i proti vôli druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu a preto právna úprava obsiahnutá v Zákonníku práce viaže platnosť okamžitého skončenia na splnenie stanovených podmienok (§ 68, § 70), v zmysle ktorých je potrebné aby takýto prejav bol urobený v písomnej forme, doručený kvalifikovaným spôsobom (§ 38 Zák. práce) a dôvodom skutkovo vymedzeným tak, aby bolo zrejmé aká konkrétna skutočnosť (príp. aké konkrétne konanie zamestnanca) je dôvodom skončenia pracovného pomeru zamestnanca, kedy táto skutočnosť nastala, čo je významné z hľadiska posúdenia plynutia zákonných lehôt, pre uplatnenie takéhoto dôvodu na rozviazanie pracovného pomeru (§ 68 ods. 2), skutkové vymedzenie musí byť nezameniteľné s iným dôvodom, aby ho nebolo možné dodatočne meniť, tzn. že skutkové okolnosti dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru musia vo svojom súhrne tvoriť skutok nezameniteľný s inými skutkami a ako celok ho možno subsumovať pod niektorú zo skutkových podstát ustanovenia § 68 ods. 1 Zákonníka práce a napokon je zamestnávateľ povinný okamžité skončenie pracovného pomeru vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov (§ 74).
31. Zároveň však platí, že táto zákonná požiadavka predpokladá existenciu, resp. pôsobenie odborovej organizácie (zriadenej podľa osobitného predpisu ) u zamestnávateľa, resp. pôsobenie zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka (§233), nakoľko zákon iba umožňuje ich pôsobenie a vymedzuje podmienky ich pôsobenia, avšak neukladá zákonnú povinnosť na ich pôsobenie. Ide o formu účasti zamestnancov na rozhodovacích procesoch zamestnávateľa, ktorý má iba umožniť ich pôsobenie a v zákonom stanovených prípadoch rokovať o otázkach v záujme zamestnancov. Pokiaľ u odporcu zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník nepôsobí, nevzniká zamestnávateľovi povinnosť podľa ustanovenia § 74 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru alebo výpoveď vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov pod sankciou jej neplatnosti a v takýchto prípadoch zamestnávateľ koná samostatne (§ 12).
32. Pokiaľ sú splnené uvedené formálne náležitosti, je potrebné skúmať ďalšie zákonné predpoklady platného ukončenia pracovného pomeru zamestnanca a to preukázanie existencie a odôvodnenosti použitia, skutkovo vymedzeného dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru. V sporovom súdnom konaní dôkazné bremeno spočíva takmer vždy na žalobcovi, avšak práve v prípade, kedy sa zamestnanec voči zamestnávateľovi domáha žalobou na súde neplatnosti skončenia pracovného pomeru (relatívnej) podľa § 77 Zákonníka práce, je v takomto súdnom konaní dôkazné bremeno na zamestnávateľovi, ktorý musí preukázať splnenie všetkých zákonných požiadaviek pre sporné skončenie pracovného pomeru. Tým, však nie je dotknutá povinnosť každej zo strán sporu procesným postupom preukázať svoje tvrdenia, ktoré sú v konaní sporné.
33. Dôkazným bremeno (tzn. dôkazná povinnosť strany sporu), rozumieme povinnosť strany v sporovom civilnom konaní predložiť resp. označiť všetky dôkazy, ktorými preukáže svoje tvrdenia, resp. sporné skutočnosti, o ktoré opiera uplatnený nárok. Ak strana sporu (účastník konania) dôkaznú povinnosť splní iba tak, že svoje tvrdenia, (vyjmúc tie, ktoré nie sú medzi účastníkmi sporné) nepreukáže, znamená to, že dôkazné bremeno neuniesol. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu sporu, na ktorom dôkazné bremeno spočívalo a ktorý sa tak dostal do tzv. dôkaznej núdze, nakoľko súdu nepredložil alebo nemohol predložiť také dôkazné prostriedky, ktorými by sa ním tvrdené a zároveň medzi stranami sporné skutočnosti, rozhodujúce (relevantné) pre výsledok sporu, preukázali.
34. Napokon predpokladom pre preskúmanie okamžitého skončenia pracovného pomeru z hľadiska naplnenia všetkých uvedených zákonných podmienok súdom, je potreba včasného podania žaloby o určenie jeho neplatnosti, t.j. žaloba doručená súdu v lehote dvoch mesiacov v zmysle § 77 v nadväznosti na § 36 ods.1 Zák. práce.
35. Žalobkyňa uplatnila žalobou o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru k 01.6.2015 v zákonnej lehote dvoch mesiacov, v zmysle § 77 v nadväznosti na § 36 ods.1 Zák. práce, keď návrh bol podaný na súde dňa 28.07.2015.
36. V súdnom konaní boli skutkovo vymedzené dôvody predmetného okamžitého skončenia pracovného pomeru čiastočne sporné a rovnako sporným bolo, že tieto dôvody je možné považovať za tak závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré by oprávňovalo žalovaného ako zamestnávateľa so žalobkyňou okamžite skončiť pracovný pomer, tzn. či skutkovo vymedzené dôvody, sú aj kvalifikovaným dôvodom pre daný jednostranný spôsob skončenia pracovného pomeru a sporným bolo aj splnenie hmotnoprávnej podmienky - predchádzajúce prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľa so zástupcami zamestnancov.
37. Pri právnom posúdení žaloby, súd vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania a z citovaných ustanovení zákona dospel k záveru, že v danom prípade žalovaný pri okamžitom skončení pracovného pomeru žalobkyne listom zo dňa 12.05.2015 a doručeným 01.06.2015, z dôvodu podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, z formálneho hľadiska dodržal zákonné hmotnoprávne podmienky ustanovené v § 70 Zákonníka práce.
38. V súlade s ustálenou judikatúrou dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa (aj zamestnanca) musí byť skutkovo vymedzený tak, aby bolo bez pochýb zrejmé, aké konkrétne dôvody viedli zamestnávateľa ku skončenie pracovného pomeru, aby nevznikli pochybnosti o tom, ktorý zákonný dôvod skončenia pracovného pomeru uplatňuje.
39. Tiež nie je prípustné dodatočne konkretizovať, resp. upresňovať dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, prípadne dodatočne tento dôvod meniť a to ani v rámci konania o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, nakoľko zákon priamo ukladá účastníkom pracovnoprávneho vzťahu nezameniteľným spôsobom uviesť, aký konkrétny dôvod viedol k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, v tomto prípade zamestnávateľa so zamestnancom a nie je úlohou súdu nahrádzať svojou činnosťou vôľu zamestnávateľa a formulovať jeho prejav vo vzťahu k zamestnancovi.
40. Požadované presné vymedzenie skutkovej podstaty (deja) dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru je dôležité z hľadiska určenia, kedy došlo k porušeniu pracovnej disciplíny zamestnancom a kedy sa o tomto porušení dozvedel zamestnávateľa, čo je významné aj z hľadiska plynutia lehôt na uplatnenie konkrétneho dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru (§ 68 ods. 2/ Zákonníka práce).
41. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo dané žalobkyni v písomnej forme - listom z 12.05.2015, doručené bolo kvalifikovaným spôsobom dňa 01.06.2015. Z obsahu žalobou napadnutého písomného okamžitého skončenia pracovného pomeru, sú dostatočne zrejmé dôvody, ktoré viedli žalovaného k ukončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou, keď jednoznačným a nezameniteľným spôsobom v bodoch (1), (2), (3), (4) a (8), popísal konanie žalobkyne, ktoré bolo dôvodom skončenia pracovného pomeru.
42. Súd dôvody označené v okamžitom skončení pracovného pomeru v bodoch (5) /ohrozenie čerpania dotácie/, (6) /nezabezpečenie evidencie objednávok služieb manažéra reprezentácie/, (7) / nezabezpečenie evidencie HIM/ a (9) /zamestnanec realizoval úhrady faktúr v rozpore s právnymi predpismi, zvýhodnil niektorých veriteľov SKGA, resp. GOLF s.r.o., pred inými veriteľmi, (uprednostnenie úhrad faktúr veriteľa Slovak Golf Agency, s.r.o. s neskorším dátumom splatnosti pred veriteľom TEETIME SE, ktorého faktúry boli so skorším dátumom splatnosti, pričom ide o strategického partnera prevádzkujúceho centrálny server a prerušenie poskytovania jeho služieb by ohrozila chod SKGA)/, neskúmal, nakoľko neboli skutkovo vymedzené zákonom požadovaným (jednoznačným, konkrétnym a nezameniteľným) spôsobom v zmysle § 70 Zákonníka práce.
43. V danom prípade pri uvedených dôvodoch, preto nebolo zrejmé, kedy žalobkyňa ohrozila čerpanie dotácie pre žalovaného, o aké čerpanie dotácie išlo, akým spôsobom sa prejavila jej nečinnosť, teda aké konkrétne úkony mala vykonať a nevykonala, aby neohrozila čerpanie dotácie, resp. z čoho vyplývalo jej nevčasné zabezpečenie podpísania zmluvy o poskytnutí dotácie /bod (5)/; rovnako nebolo zrejmé kedy mala pôvodne žalobkyňa zabezpečiť evidenciu objednávok, na základe čoho a kedy jej bol daný pokyn generálneho sekretár, na základe ktorého došlo k zabezpečeniu evidencie predmetných objednávok / bod (6)/; taktiež nebolo zrejmé, kedy bol daný pokyn generálneho sekretára na zabezpečenie evidencie HIM a akým spôsobom bol daný /bod (7)/ a napokon rovnaký záver súd zaujal aj pri dôvode pod bodom (9), keďže ani v jeho skutkovom vymedzení nebolo zrejmé, kedy došlo k úkonu žalobkyne, ktorým by zvýhodnila niektorých veriteľov, teda kedy žalobkyňa vykonala úhrady faktúr pre uprednostnených veriteľov.
44. Potom čo sa týka skutkovo vymedzených dôvodov uvedených v bodoch (1) /zamestnanec opakovane nedodržiaval príchody do práce na začiatok pracovnej doby 8:30 hod (v dňoch 04.05.2015, 05.05.2015 a 06.05.2015; príchody v iných dňoch sú predmetom ďalšieho preverovania, aj prostredníctvom kamerového systému/ a (2) /zamestnanec opakovane opustil miesto výkonu práce pred skončením pracovnej doby 17,00h (v dňoch 04.05.2015, 05.05.2015 a 06.05.2015); odchody v iných dňoch sú predmetom ďalšieho preverovania, aj prostredníctvom kamerového systému/, sporného okamžitého skončenia pracovného pomeru z12.05.2015, tieto súd posúdil za nepreukázané, nakoľko žalovaný ako zamestnávateľ neviedol žiadnu evidenciu príchodov a odchodov zamestnancov, z ktorej by sa dalo zistiť, či v uvedené dni skutočne žalobkyňa nedodržala zmluve dohodnutý pracovný čas od 08:30 do 17:00 hod. a ani iným spôsobom uvedené dôvody nepreukázal, čím sa žalovaný dostal ohľadom bodov (1) a (2) do dôkaznej núdze. Jediným spôsobom evidencie dochádzky bol výkaz pre účely výpočtu miezd, ktorý vyhotovovala sama žalobkyňa a podľa ktorého v uvedených dňoch bola v práci po celú pracovnú dobu. Ohľadom týchto dôvodov (1) a (2) žalovaný ako zamestnávateľ neuniesol dôkazné bremeno, že k takému konaniu zo strany žalobkyne prišlo, keď uvedené skutkové okolnosti žalobkyňa poprela a v koanaí zostali spornými.
45. Napokon súd posudzoval dôvody sporného okamžitého skončenia pracovného pomeru v bodoch (3) /zamestnanec nedodržal pokyn generálneho sekretára SKGA, aby sa dňa 11.05.2015 zamestnanec nezdržiaval v mieste výkonu práce a neodnášal z neho žiadne veci; zamestnanec aj napriek takémuto pokynu a výzve nadriadeného dňa11.05.2015 z miesta výkonu práce odniesol krabicu, v ktorej boli dokumenty SKGA (žalovaného)/, (4) /zamestnanec dňa 06.05.2015 nahrával na mobilný telefón celý priebeh rokovania prezídia SKGA (žalovaného), napriek tomu, že k tomu nemal pokyn od generálneho sekretára SKGA ani iného orgánu SKGA a na skutočnosť, že celý priebeh rokovania prezídia SKGA sa nahráva, nikoho z členov prezídia SKGA ani generálneho sekretára neupozornil a nevyžiadal si ich súhlas/ a (8) / zamestnanec nebol dostupný počas pracovnej doby pre kontakt s interným prostredím (členovia SKGA - GCCB Bernolákovo sa dňa 09.04.2015 nevedeli skontaktovať so zamestnancom/, ktoré považoval za vymedzené požadovaným spôsobom. Žalovaný vymedzené konanie žalobkyne, hodnotil ako závažné porušenie pracovnej disciplíny a dôvod k okamžitému skončeniu jej pracovného pomeru. Súd tento jeho postup vyhodnotil ako legitímny postupom zamestnávateľa podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zák. práce a dôvody v bodoch (3) a (4) za spôsobilé dôvody pre jednostranné okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, posúdiac takéto konanie žalobkyne za závažné porušenie povinností zamestnanca, tzn. pracovnej jej pracovnej disciplíny.
46. K uvedenému záveru súd dospel na základe dokazovaním preukázaných zistení, keď žalobkyni z pracovnej zmluvy vyplývala povinnosť riadiť sa pokynmi prezidenta, viceprezidenta a rovnako aj generálneho sekretára a zároveň zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa žalobkyňa v súvislosti s výkonom svojej práce dozvedela, pričom zo stanov žalovaného vyplývalo, že rokovania prezídia boli neverejné. Medzi stranami nebolo sporným, že žalobkyňa nahrávala zasadnutie prezídia dňa 06.05.2015 bez vedomia a pokynu nadriadeného (ných) - bod (4) a že odniesla z pracoviska (kancelárie žalovaného) dokumentáciu, nerešpektujúc ústny pokyn nadriadeného na jej vrátenie - bod (3). Tieto okolnosti napokon vyplývali aj z vykonaného dokazovania, z ktorého mal súd preukázané, že dňa 06.05.2015 sa uskutočnilo prezídium žalovaného, na ktorom prezident (V. P.), viceprezidenti (V. R. a R. L., generálny sekretár (F. L.) a žalobkyňa. Nesporné bolo aj to, že žalobkyňa z predmetného prezídia vyhotovovala zvukový záznam mobilným telefónom, pričom o jeho vyhotovovaní neinformovala prítomné osoby a teda konala bez ich vedomia (dôvod č. 4). Zo stanov vyplývalo, že rokovania sú
neverejné a žalobkyňa svoje tvrdenie, že dostala pokyn na vyhotovenie zvukového záznamu žiadnym spôsobom nepreukázala a súd neakceptoval jej argumentáciu, že ho vyhotovovala za účelom presného zápisu z rokovania prezídia a že tak konala na základe požiadavky V. R. (viceprezident zastupujúci žalovaného v súdnom konaní). Žalobkyňa existenciu takéhoto pokynu nepreukázala a viceprezident žalovaného, ako aj ďalšie prítomné osoby na prezídiu, existenciu takéhoto pokynu popreli, pričom žalobkyňou predložená emailová komunikácia preukazovala len tú skutočnosť, že takáto požiadavka (vyhotovovať zvukový záznam z rokovania prezídia), existovala za pôsobnosti predchádzajúceho generálneho sekretára (E. R.), nakoľko bola datovaná k 25.09.2012. Rovnaký záver konštatoval súd aj pri dôvode v bode (3) okamžitého skončenia pracovného pomeru, keďže žalobkyňa dňa 11.05.2015 neuposlúchla pokyn svojho nadriadeného - generálneho sekretára spočívajúci v zákaze odniesť z kancelárie dokumenty predtým ako sa spíšu a zaevidujú z dôvodu podozrenia, že snahou žalobkyne bolo odniesť, okrem osobných dokumentov, aj dokumenty patriace žalovanému. Žalobkyňa odniesla z pracoviska dokumentáciu nielen osobnú ale aj pracovnú (žalovaného) a to napriek výslovnému zákazu nadriadeného a bez zaevidovania odnášaných dokumentov. Navyše zo skutkových okolností ako ich popísal generálny sekretár a ktoré v konaní neboli spornými, je zrejmé, že žalobkyňa nielenže nerešpektovala priamy pokyn nadriadeného, ale konala v príkrom rozpore s ním. Takéto konanie zamestnanca je neprípustné a je bezpochyby závažným porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b) v nadväznosti na § 81 písm. a) Zákonníka práce (porušenie povinnosti konať podľa pokynov nadriadeného). Nakoľko vyhotovovanie zvukového záznamu dňa 06.05.2015, nevyplývalo z náplne práce žalobkyne a ani z pokynov prezidenta, viceprezidentov alebo generálneho sekretára a následne dňa 11.05.2015 žalobkyňa neuposlúchla priamy pokyn nadriadeného a konala v príkrom rozpore s ním, svojím konaním porušila pracovnú disciplínu závažným spôsobom čím naplnila dôvody pre postup zamestnávateľa podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, v lehote podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, keď o týchto dôvodoch ( v bodoch (3) a (4) sa žalovaný ako zamestnávateľ dozvedel dňa 06.05.2015 a 11.05.2015 a k ich uplatneniu prišlo dňa 12.05.2015. Vzhľadom na uvedené, keď legitímnymi dôvodmi pre okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaného so žalobkyňou, postačovali dôvody vymedzené pod bodmi (3) a (4), súd sa dôvodom pod bodom (8) dôsledne nezaoberal.
47. Čo sa týka požiadavky prerokovania okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyne zo zástupcami zamestnancov, táto v danom prípade nebola daná, keď nebolo preukázané, že by u žalovaného pôsobili zástupcovia zamestnancov (odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník), naopak z výsluchu konateľa odporcu vyplývalo, že zástupcovia zamestnancov u žalovaného nepôsobili. Zákon totiž iba umožňuje ich pôsobenie a zákonná povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov okamžité skončenie pracovného pomeru vopred pod sankciou jej neplatnosti a v takýchto prípadoch nevzniká a zamestnávateľ koná samostatne (§ 12).
48. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
49. Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.
50. Právnym základom náhrada mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru odo dňa oznámenia žalobkyne, že na ďalšom zamestnávaní u odporcu trvá (vo výške 1.300 Euro mesačne, odo dňa 09.06.2015, až do času, kedy jej žalovaný umožní pokračovať v práci alebo, ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru) je citované ustanovenie § 79 ods. 1 veta prvá a druhá Zákonníka práce, tzn. úspešný výsledok v spore o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru.
51. V prípade mzdových nárokov z neplatne skončeného pracovného pomeru, ide o zákonný nárok ktorý patrí žalobcovi v sume jeho priemerného zárobku v prípade, že v konaní o neplatné skončenie pracovného pomeru súd zistí, že je žaloba odôvodnená a to za obdobie podľa § 79 ods. 1 veta tretia, ods. 2, príp. ods. 3 Zákonníka práce, pričom súd o tomto nároku rozhodne podľa stavu, ktorý je v čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 veta prvá C.s.p.). Náhrada mzdy ako ju upravuje § 79 ods.1, 2 Zák. práce je dôsledkom nesplnenia povinnosti zamestnávateľa prideľovať prácu zamestnancovi trvajúcemu na ďalšom zamestnávaní a má vo vzťahu k zamestnávateľovi charakter sankcie, ktorý v rozpore s ustanoveniami Zákonníka práce jednostranne zrušil pracovný pomer so zamestnancom a súčasne satisfakcie vo vzťahu k zamestnancovi a nie je ekvivalentom mzdy, ktorú si zamestnanec nemohol zarobiť preto, že mu zamestnávateľ neumožnil vykonávať dohodnutú prácu podľa pracovnej zmluvy.
52. Z uvedených dôvodov súd v danom prípade žalobný návrh ako neodôvodnený zamietol v celom rozsahu a to v časti určovacieho petitu, ako aj v časti mzdových nárokov z neplatne skončeného pracovného pomeru, uplatnených odo dňa oznámenia, že na ďalšom zamestnávaní u odporcu trvá, vo výške 1.300 euro mesačne, ktorých zákonným predpokladom je úspešný výsledok v spore o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru.
53. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
54. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
55. Súd o trovách konania rozhodol podľa citovaných ustanovení v súlade so zásadou zodpovednosti za výsledok sporového konania a priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu v konaní úspešnému žalovanému, pričom o ich výške, súd rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 C.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.