Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozhodnutie_5C-189-2014.pdf
PDF · 108.86 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/189/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., IČO: 35855673, so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava proti žalovanému: R. W., Q.. XX.XX.XXXX, U. K. J. XX, o zaplatenie 151,74 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7,74 € spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,5% zo sumy 7,74 € od 24.05.2013 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalovanému priznáva náhradu trov konania vo výške 90%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podaným žalobným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 151,74 € s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne z dlžnej sumy od 24.05.2013 do zaplatenia. Podanie návrhu odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzavreli zmluvu č. A4288442, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy žalobca vypožičal žalovanému SIM kartu, ktorá umožňovala žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX. Pri uzavretí dodatku k zmluve žalobca odpredal žalovanému mobilný telefón zn. Sony Ericsson Xperia X8 za dohodnutú cenu 1 €.
2. Žalobca v odôvodnení žaloby uvádza, že v dôsledku rešpektovania rozsudku KS v Prešove 6Co 91/2011, ktorým boli ustanovenia zmluvy o povinnosti účastníka zmluvy (spotrebiteľa) zaplatiť v prípade porušenia zmluvných povinností zmluvnú pokutu, určené za neprijateľnú zmluvnú podmienku, sa týmto návrhom domáha „...nároku vo výške škody voči odporcovi, ktorá vznikla navrhovateľovi za odpredaný mobilný telefón...“.
3. Časť uplatneného nároku - suma 144 € - tak predstavuje výšku škody určenú ako „...rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou (ďalej len „výsledná suma“), t.j. predstavuje škodu navrhovateľa, ktorú odporca navrhovateľovi spôsobil tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.“
4. Podľa žalobcu „Uvedená zmluvná pokuta mala ako občianskoprávny inštitút v zmysle Dodatku plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia Zmluvy, ktorá by navrhovateľovi prípadne mohla vzniknúť tým, že navrhovateľ si svoje povinnosti poskytnúť zvýhodnené služby a mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu splnil, avšak odporca si svoju základnú povinnosť (t.j. zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a riadne a včas uhrádzať svoje splatné záväzky) nesplnil. Zmluvná pokuta nebola dojednaná zo strany navrhovateľa s úmyslom privodiť odporcovi neprimerané podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad, keď dôjde k porušeniu povinnosti odporcu a ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech. Zmluvná pokuta mala byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku odporcu. Po právoplatnosti vyššie uvedeného rozsudku navrhovateľ ustanovenia Zmluvy (konkrétne Dodatku), ktoré mu súdne rozhodnutie vytýkalo, dal do súladu so zákonom a týmto súdnym rozhodnutím.“
5. Žalobca ďalej v žalobe poukázal, že žalovaný si bol v zmysle v Dodatku vedomá, že mobilný telefón/ telekomunikačné zariadenie je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa žalovaný zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia).
6. Okrem škody za akciový telefón/telekomunikačné zariadenie, podľa žalobcu vznikli mu ďalšie škody zo zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, nákladov za predajný proces, akceptačný a aktivačný proces, SIM-kartu a vyhradenú kapacitu prevádzkovanej siete, ktorá si vyžaduje na rozšírenie kapacity investície a údržbu prevádzky, pričom tieto ďalšie škody si žalobca neuplatňuje z dôvodu náročnosti dokazovania. Z dôvodu náročnosti dokazovania iných škôd, odlišných od škody za mobilný telefón/ telekomunikačné zariadenie, boli v minulosti dohadované paušalizované zmluvné pokuty.
7. Žalobca svoj nárok uplatnený v rozsahu 207,74 € s prísl. odôvodnil tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 207,74 € vyfakturovaných v období 2013/01 - 2013/04.
8. Pokusom o pokonávku zo dňa 09.05.2013 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie; vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote, pričom žalovaný na pokus o pokonávku reagoval čiastočnou úhradou pohľadávky vo výške 200 €.
9. Žalobca si žalobou uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so Všeobecnými podmienkami článok 11, bod 11.14, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 24.05.2013.
10. V časti V., žaloby žalobca zhrnul uplatnené nároky a pripustil úvahu súdu, akú časť škody, po využití práva súdu výšku škody znížiť (pre prípad okolností hodných osobitného zreteľa), žalobcovi prizná.
11. Podľa § 297 CSP (zákon č. 160/2015 Z.z., civilný sporový poriadok, ďalej len CSP), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ak, a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 €.
12. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, preto súd rozhodol na základe obsahu listín predložených žalobcom: zmluva o pripojení čl. 4-5, dodatok k zmluve o pripojení čl. 6-9, prílohou č. 1 čl. 10, pokus o pokonávku čl. 11, opis faktúr čl. 12-17, , všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb žalobcom čl. 20-22 a zistil tento skutkový stav:
13. Podľa zmluvy č. A4288442, žalobca poskytol žalovanému ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi 1 ks SIM karty, ktorá umožňovala žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX. Predmetom zmluvy je účastnícky program: Paušál Klasik 100 XXL hovory. Pri uzavretí dodatku k uvedenej zmluve žalobca odpredal žalovanému mobilný telefón zn. Sony Ericsson Xperia X8 za dohodnutú cenu 1 € .
14. Z pokusu o pokonávku vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu splatných faktúr za poskytované služby za relevantné obdobie v celkovej výške 207,74 €. Zároveň žalovaného upozornil, že je povinný z dôvodu porušenia zmluvných ustanovení, vyplývajúcich zo zmluvy o pripojení, zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 144 €. Náhradný termín plnenia za poskytnuté komunikačné služby stanovil do 23.05.2013.
15. Z článku 4 bod 4.4 písm. a) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. (ďalej len ,,Všeobecných podmienok“) vyplýva, že žalobca je oprávnený odstúpiť od Zmluvy, ak účastník nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni jej splatnosti. Podľa bodu 4.5 uvedeného článku, odstúpením sa Zmluva zrušuje dňom nasledujúcim po dni, v ktorom odstupujúca zmluvná strana doručí druhej zmluvnej strane písomné oznámenie o odstúpení od zmluvy.
16. Podľa článku 11. bod 11.14 Všeobecných podmienok zmluvné strany sa dohodli , že žalobca má nárok na úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, ak je účastník právnická alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie, inak v zákonom stanovenej výške.
17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
18. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
19. Dodávateľ je v treťom odseku cit. ust. definovaný ako osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ods. 4, §52 OZ).
20. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).
21. V zmysle § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
22. Zákonom č. 579/2009 Z.z., účinným od 1.3.2010, ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník, bola úprava piatej hlavy 1. časti Občianskeho zákonníka doplnená o ustanovenie §-u 53a, ktorého prvý odsek znie: „Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.“
23. Ustanovením §-u 53a OZ predpokladaný prípad (právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky) je skutočnosťou, ktorú musí konajúci súd zohľadniť.
24. Podľa § 52a ods. 1 OZ, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. V zmysle druhého odseku cit. ustanovenia, ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.
25. Z ustanovenia čl. I. a čl. II. dodatku k zmluve o pripojení vyplýva, že súčasťou obsahu zmluvného vzťahu je aj právny vzťah plynúci z kúpnej zmluvy podľa § 612 a nasl. OZ, nakoľko strany sporu v dodatku k zmluve o pripojení uzavreli aj dohodu o predaji koncového telekomunikačného zariadenia za dohodnutú kúpnu cenu, v dôsledku ktorej vznikla predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
26. Podľa čl. 4, bod 4.1 písm. b) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko a.s. („VP“ ), zmluva zaniká odstúpením od zmluvy a podľa bodu 4.4. toho istého článku, spoločnosť Orange Slovensko je oprávnená odstúpiť od zmluvy, ak účastník nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni jej splatnosti. Podľa bodu 4.10 článku 4 Všeobecných podmienok ukončením platnosti zmluvy nezaniká povinnosť účastníka uhradiť cenu poskytnutých služieb, ako aj uhradiť všetky iné peňažné záväzky voči spoločnosti Orange Slovensko a súčasne vyrovnať všetky svoje ostatné záväzky voči spoločnosti Orange Slovensko. Spoločnosť Orange Slovensko pri zániku zmluvy zašle účastníkovi konečné vyúčtovanie, ktoré je účastník povinný uhradiť.
27. Súd zdôrazňuje, že zrušenie zmluvy odstúpením od nej je upravené v čl. 4, bod 4.5 tak, že odstúpením sa zmluva zrušuje dňom nasledujúcim po dni, v ktorom odstupujúca zmluvná strana doručí druhej zmluvnej strane písomné oznámenie o odstúpení od zmluvy.
28. Podľa § 48 ods. 1 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Podľa druhého odseku cit. ust., odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
29. Na tomto mieste súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca nepreukázal odstúpenie od zmluvy spôsobom uvedeným vo vyššie citovaných ustanoveniach.
30. Žalobca však svoj nárok plynúci z porušenia zmluvnej povinnosti spotrebiteľa odôvodnil vznikom škody, ktorú vidí v rozsahu poskytnutej zľavy za MT a v „ďalších škodách“ plynúcich zo zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, nákladov za predajný proces, akceptačný a aktivačný proces, SIM-karty a vyhradenej kapacity prevádzkovanej siete, ktorá si vyžaduje na rozšírenie kapacity investície a údržbu prevádzky, pričom tieto „ďalšie škody“ si žalobca neuplatnil z dôvodu náročnosti dokazovania.
31. K právnej argumentácií žalobcu, uvádzanej (podľa jeho vyjadrenia) aj v dôsledku účinkov rozsudkov Okresného súdu Prešov z 13. 8. 2010 č. k. 17C/23/2010-65, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 29. 6. 2011 č. k. 2Co/137/2010, ktorým určil zmluvnú podmienku rovnakého významu za neprijateľnú, na záväznosť výroku ktorého pre navrhovateľa poukázal obsah odôvodnenia žalobcom spomínaný rozsudok Krajského súdu v Prešove 6Co/91/2011, súd považuje za potrebné uviesť:
32. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
33. V odseku 1 je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovo-právneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou a zavinenie sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia.
34. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
35. Protiprávnosť úkonu podľa § 420 OZ teda spočíva v porušení právnej povinnosti, pričom nie je rozhodné, či porušenie právnej povinnosti vyplýva zo zmluvy alebo zo zákona. Náhrada škody je v oboch prípadoch upravená jednotne.
36. Dôkazné bremeno preukázania protiprávnosti úkonu spočíva na poškodenom, keďže protiprávnosť zákon nepredpokladá. Porušením právnej povinnosti má zákon na mysli objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická (právnická) osoba skutočne konala (prípadne opomenula konať) a tým, ako konať mala, aby splnila povinnosti jej uložené právnym predpisom alebo inou právnou skutočnosťou. Protiprávne konanie musí byť poškodeným preukázané takisto ako vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti, ako príčinou vzniku škody a škodou a jej rozsahom, ako následkom týchto príčin. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak vznikla konkrétna majetková ujma následkom konkrétneho protiprávneho úkonu škodcu, teda ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Príčinou škody môže byť len také protiprávne konanie, bez ktorého by škodný následok nevznikol.
37. Pojem „skutočná škoda“ (damnum emergens) Občiansky zákonník <http://www.epi.sk/Main/ Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=22023> nevymedzuje a ponecháva vymedzenie tohto pojmu súdnej praxi (v ustanovení § 443 OZ <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3345009&FragmentId2=3345010> je len ustanovené, z čoho sa vychádza pri určení výšky škody na veci), ktorá vymedzuje skutočnú škodu ako ujmu spočívajúcu v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodnej udalosti a v príčinnej súvislosti s ňou a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré je nevyhnutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu (R 55/1971). Súdnou praxou vytvorená definícia teda škodu vysvetľuje ako rozdiel v hodnote majetku poškodeného pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku, pričom výška škody je daná rozdielom v hodnote majetku, ktorú treba nahradiť peňažným plnením alebo uvedením veci do pôvodného stavu.
38. Škoda na majetku v podobe ušlého zisku (lucrum cessans) vyjadruje, o čo bol poškodený ukrátený v budúcnosti v priamej súvislosti so spôsobením škody. Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech (prekazené zväčšenie alebo rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nestalo sa tak v dôsledku škodovej udalosti. Predstavuje vlastne to, čo poškodenému ušlo, t. j. u poškodeného nedôjde k zväčšeniu majetkových hodnôt, hoci by sa to so zreteľom na pravidelný chod vecí dalo očakávať.
39. Ušlý zisk je teda majetkovou ujmou spôsobenou tým, že škodová udalosť zasiahla do priebehu deja vedúceho k určitému zisku.
40. Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou - s týmto sa súd nestotožnil, nakoľko cena bola cenou za tovar (MT) dohodnutou zmluvnými stranami, pričom z obsahu uzavretého dodatku k zmluve o pripojení je zrejmý spôsob jej určenia (dôvod poskytnutia zľavy z bežnej ceny) ako vznik právneho vzťahu plynúceho z kúpnej zmluvy podľa § 612 a nasl. (s odkazom na všeobecné ustanovenia o kúpnej zmluve) OZ, nakoľko účastníci konania v dodatkoch k zmluvám o pripojení uzavreli aj dohodu o predaji koncového telekomunikačného zariadenia za dohodnutú kúpnu cenu, v dôsledku ktorej vznikla predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
41. Samotná deaktivácia vypožičanej SIM karty, i keď k nej došlo z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti na strane spotrebiteľa, nemá rovnaké právne účinky ako zrušenie zmluvy odstúpením od nej z toho istého dôvodu.
42. Aj keď z obsahu viacerých rozsudkov, ktorými boli všeobecnými súdmi Slovenskej republiky rozhodnuté obdobné nároky žalobcu plynie záver, že cena je výsledkom obchodnej politiky dodávateľa a že bola stanovená s úmyslom „prilákať“ zákazníka a získať tak väčší podiel na trhu - na základe vlastných poznatkov vo veci konajúci súd uvádza, že v mnohých prípadoch pri uzavretí dodatkov k zmluvám o pripojení nemožno vylúčiť úmysel spotrebiteľa „vylákať“ od dodávateľa aparát - mobilný telefón za cenu podstatne nižšiu, než je jeho skutočná trhová hodnota s cieľom obohatiť seba samého.
43. Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť (povinnosť uviesť dôkazy na preukázanie ich tvrdení). Ustanovenie § 120 ods. 4 OSP ukladá súdu povinnosť poučiť účastníkov o tom, že všetky dôkazy musia predložiť alebo musia označiť ešte pred vyhlásením rozhodnutia vo veci samej, a tiež o tom, že na dôkazy označené a predložené neskôr sa nebude prihliadať. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 174/2005)
44. Súd vyhodnotil všetky dôkazy produkované žalobcom - žalovaný nenavrhol vykonať dôkazy - a konštatuje, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal škodu, ktorá mu mala podľa odôvodnenia žaloby byť spôsobená v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti žalovanou.
45. Žalobný návrh musí byť jasný a určitý a musí z neho vyplývať, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak ide o peňažné plnenie uplatnené z dôvodu náhrady škody, musí byť jasne a presne uvedená peňažná suma, ktorú žalobca požaduje, ktorou je súd v konaní i pri rozhodovaní viazaný a od ktorej sa len výnimočne môže odchýliť v prípadoch uvedených v ustanovení § 216 ods. 2 CSP. <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3406802&FragmentId2=3406802>
46. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Súd uzatvára, že na zistený skutkový stav nebolo možné aplikovať ustanovenia o škode, tak ako bol nárok uplatnený a odôvodnený v návrhu na začatie konania.
47. Nie je odoprením spravodlivosti a porušením práva na spravodlivý proces, ak súd zamietne žalobu preto, že uplatnený nárok nemá oporu v hmotnom práve. Súdy nie sú podľa konštantnej judikatúry povinné, ani oprávnené poučovať účastníka o tom, aký hmotnoprávny nárok by mohol vo veci uplatniť. (Rozsudok Nejvyššího soudu ČR zo dňa 8. januára 2008, sp. zn. 22 Cdo 2793/2006)
48. Súd považoval nárok na zaplatenie za poskytnuté služby za dôvodný a v tomto rozsahu návrhu vyhovel s poukazom na:
49. V zmysle prvého a druhého odseku ustanovenia § 43 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu. V zmysle § 42 ods. 4 písm. b) zák. č. 610/2003 Z.z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní. Vychádzajúc z dôkazov, predložených zo strany žalobcu súd má za dostatočne preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu platnej zmluvy o pripojení, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému SIM kartu. Na základe uzatvorenej zmluvy žalobca dodal žalovanému služby, ktorý je povinný za poskytnuté služby zaplatiť.
50. Súd zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť cenu za dodané služby vo výške 7,74 €, nakoľko ide o povinnosť dlžníka plynúcu z platného záväzku v súlade s § 494 OZ.
51. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
52. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..
53. Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
54. V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
55. Žalovaný bol teda zaviazaný na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7,74 €, spolu s 8,5% úrokom z omeškania ročne odo dňa 24.05.2013 do zaplatenia - to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
56. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
57. V tomto konaní žalobca uplatňoval sumu 151,74 € a bol úspešný do sumy 7,74 €, v ktorej časti súd žalobe vyhovel. Úspech žalobcu v percentuálnom vyjadrení predstavuje 5% a úspech žalovaného 95%. Z uvedeného vyplýva, že v konaní bol úspešnejší žalovaný, ktorému po odpočítaní jeho neúspechu od svojho úspechu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90%.
58. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Vranov nad Topľou (§ 362 ods.1 CSP).
Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.