Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/15/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovaného J. Q., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 14. 11. 2016vo Zvolene, takto

rozhodol:

obžalovaný J. Q. nar. XX. XX. XXXX v A., trvale bytom J. Š. Č.. XXXX/XX, A.,

uznáva sa za vinného, preto že

dňa 19. 05. 2015 v čase o 19:00 h. na mieste verejnosti prístupnom v A., okres A., na ul. F. pri obchodnom dome TESCO obvinený 1/. F. C. fyzicky napadol P. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A., Z. F. XXXX/X a to tak, že ho po predchádzajúcej hádke chytil za vlasy za vrkoč a mykol s ním, na čo mu P. V. povedal, aby s tým prestal, že on sa s ním nechce biť, na to ho obvinený 1/ F. C. opätovne potiahol za vlasy za vrkoč a udrel ho dvakrát päsťou do tváre, kde tomuto útoku sa P. V. začal brániť, kde následne sa k útočeniu obvineného 1/ F. C. pripojil obvinený 2/ J. Q., ktorý sa na P. V. vrhol rukami, na čo P. V. s obvineným 1/ F. C. spadli na zem, kde obvinený 2/ J. Q. P. V. udieral päsťami do tváre a jedenkrát ho kopol do hlavy a ďalej po chvíli opätovne obidvaja obvinení útočili na P. V., kde ho obvinený 1/ F. C. ešte trikrát udrel päsťou do tváre, čím P. V. spoločným konaním spôsobili podľa znaleckého posudku znalca MUDr. Jaroslava Gregu zranenia a to duplexnú zlomeninu nosa a pomliaždenie čela s dobou liečenia a práceneschopnosti 14 dní, kde súčasne obvinený 1/ F. C. napadol aj svoju sestru F. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A., X. Č..XXX/X a to tak, že keď sa snažila zabrániť fyzickému napádaniu jej priateľa P. V. ju obvinený 1/ F. C. jeden krát udrel do oblasti tvárovej časti hlavy, čím F. C. spôsobil podľa lekárskej správy zo dňa 20. 05. 2015 pomliaždenie a oderku na dorze nosa o dĺžke cca 2 cm s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 5 dní, kde vyššie uvedeného konania sa obvinený 1/ F. C. dopustil aj napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/61/2014 zo dňa 09. 07. 2014, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 09. 07. 2014 odsúdený za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods.1 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou v trvaní 24 mesiacov,

teda

- spoločným konaním inému ublížil na zdraví,

- slovne a fyzicky na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil výtržnosti tým, že napadol iného,

čím spáchal

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a) Trestného zákona spáchané formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, § 37 písm. h), m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 1, § 46 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný J. Q. povinný spoločne a nerozdielne s odsúdeným F. C., nar. XX.XX.XXXX v B. B., uhradiť poškodeným spôsobenú škodu, a to:

- Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom X. C. X, XXX XX B. - F. Č. X., IČO: XX XXX XXX, vo výške 19,36 Eur,

- DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom M. XX, XXX XX B., IČO: XX XXX XXX, vo výške 13,70 Eur.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal dňa 04. 02. 2016 na tunajší súd pod sp. zn. 3Pv/398/15/6611obžalobu na F. C. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d), písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, a na J. Q. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Súd vo veci vydal dňa 22. 02. 2016 trestný rozkaz, ktorý vo vzťahu k obvinenému F. C. nadobudol právoplatnosť dňa 30. 03. 2016 (obvinenému bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaný J. Q. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravil vyhlásenie o tom, že je nevinný. Po zákonnom poučení v rámci výsluchu uviedol, že to bolo niekedy cez leto, nespomenul si už na rok, ale okolo 17.00 hod. spolu s F. C. stáli pri Tescu a bavili sa, čo budú robiť. Prešiel popri nich poškodený P. V. do Tesca, F. C. mu niečo vykričal, že boli niekde, kde sa niečo popilo, a že poškodený mal niečo povedať na jeho rodinu. On sa poškodenému pozdravil „čau Kubo“, a poškodený mu vztýčil prostredník. F. C. na to obžalovanému povedal, že idú za ním, že to tak nenechá. Keď prišli za poškodeným, obžalovaný sa ho opýtal, že prečo mu ukázal prostredník, keď sa mu normálne pozdravil. Tiež uviedol, že poškodený ich neraz provokoval, pretože vedel, že majú obaja podmienku. Ešte pred samotným incidentom F. C. vytiahol britvu, poškodený zase boxer, on ale F. C. britvu vyrazil a poškodenému povedal, aby ten boxer schoval. Následne ho F. C. odstrčil rukou a sám sa pustil do poškodeného. Začal ho kvákať za vlasy a udierať do hlavy, on chodil popri nich a poškodená F. C. sa ich snažila oddeliť. Snažila sa dostať medzi nich, a nejak popri tom ju F. C. udrel do okuliarov. Po chvíli už poškodený a F. C. nevládali, tak padli na zem, a pri tom si F. C. zlomil ruku, pretože ju mal pri páde za chrbtom. On potom chcel odtiahnuť poškodeného, použil pri tom aj silu, pretože poškodený ležal na F. C., a chcel ho z neho dostať. Nešlo ich ale oddeliť, najprv sa snažil poškodeného zodvihnúť a potom nejako odstrčiť. Keď sa už rozdelili, poškodený si šiel sadnúť, medzi tým F. C. volala políciu. On sa do bitky nezapájal, oni dvaja boli od krvi, doráňaní, on nemal žiadne zranenia. On poškodeného neudrel, snažil sa ho odstrčiť, a to rukami do boku a do chrbta poškodeného. Najprv sa ho teda snažil zodvihnúť, to sa mu ale nepodarilo, potom sa ho snažil odstrčiť. Poškodený nemohol vidieť čo robí, keďže bol nad F. C..

Podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku bola na návrh prokurátora na odstránenie rozporov vo výpovediach obžalovaného prečítaná časť zápisnice o jeho výsluchu z prípravného konania, v rámci ktorého uviedol, že on sa do tejto bitky dovtedy nezapájal, stál vedľa. Následne F. C. a P. V. spadli na zem. Na to sa do bitky zapojil aj on. Najprv ich chcel odtiahnuť od seba, to sa mu nepodarilo a tak popri tom dvakrát päsťou udrel do tváre P. V.. Potom kopol Jakuba tak ako ležali na zemi do tváre. Na toto sa F. s P. pustili a postavili sa, na čo obžalovaný na vysvetlenie rozporov uviedol, že jemu policajt pri výsluchu povedal, aby sa radšej priznal, že veľa ľudí svedčí proti nemu, že dostane miernejší trest, len nejakú pokutu. On poškodeného do tváre neudrel, policajt to spísal tak, pretože poškodený aj F. C. vypovedali ešte pred ním. On som si zápisnicu ani neprečítal, chcel to mať rýchlo za sebou, tak to rýchlo podpísal. Na záver obžalovaný uviedol, že po incidente prišli na miesto policajti, prišiel tam aj otec F. C., a oni odišli preč. On na poškodenom videl, že krváca z nosa, iné zranenia na ňom nevidel. F. C. mal rozštep kosti na ruke, to videl, pretože ho nepustili domov, tak prespal do rána u nich a následne šiel na ošetrenie. Poškodená F. C. mala nejaké zranenie od okuliarov. Nevedel uviesť, či tam bol pri incidente ešte niekto iný, to si nevšimol. Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý poškodený P. V., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že bol s priateľkou, poškodenou F. C., v Tescu, nevedel už uviesť presný dátum, ale bolo to v roku 2015, približne o 19.00 hod. Pred Tescom si všimli stáť obžalovaného a F. C.. Nepáčilo sa mu, ako tam postávajú, ako keby na niekoho čakali, tak sa s priateľkou dohodli, že pôjdu opačným smerom ako oni, preto vyšli von, a popri bytovke išli smerom domov. Obžalovaný s F. C. ale začali po ňom vykrikovať a urážať ho. On si to nevšímal, po čase ale prišli bližšie, on si teda položil veci na zem, vedel už že je zle. Aspoň trikrát ich upozornil, že sa nechce biť, F. C. ho ale trikrát potiahol za vrkoč, on mu znovu povedal, že sa nechce biť, a vtom ho udrel. Začala sa do toho starať aj jeho priateľka, ktorá ich chcela rozdeliť, tak sa nejako dostala medzi nich, aby ich rozdelila. Pri tom ju F. C. dvakrát udrel, pretože jeho netrafil, tretíkrát ju udrel naschvál, aby nezavadzala. Obžalovaný J. Q. sa zatiaľ do toho nezapájal, len vykrikoval a pobehoval okolo. Jemu sa potom podarilo F. C. spacifikovať, dostal ho na zem, už sa nemohol pohnúť. V tom ho obžalovaný zozadu udrel dvakrát päsťou, potom prišiel spredu, kopol ho do tváre, konkrétne do obočia. Poškodený na to pustil F. C., povedal, že sa už nejde biť, bol celý od krvi, ale aj tak ho F. C. ešte pár krát udrel. Medzi tým F. C.Á. zavolala políciu, F. C. s obžalovaným odišli preč, po chvíli sa ale vrátili a ešte mu nadávali, a následne prišla polícia. Obžalovaný ho teda udrel dvakrát zozadu do hlavy, potom prešiel spredu a kopol ho do hlavy. Odzadu to nemohol vidieť, ale musel to byť jedine obžalovaný, pretože nikto iný tam nebol. To kopnutie spredu videl. Pri tomto incidente utrpel dvojitú zlomeninu nosa, mal odreniny a bolesti hlavy. V tom čase bol nezamestnaný, ale bol dva týždne na PN. Týždeň ležal doma, pretože ho bolela hlava. Pri tomto incidente boli prítomní F. C., obžalovaný, poškodená F. C. a on. Boli tam ešte nejakí okoloidúci, ale tí len prešli. Na hlavnom pojednávaní vypovedala aj poškodená F. C., ktorá po zákonnom poučení uviedla, že sa to stalo večer okolo 19.00 hod., na presný dátum si už ale nespomenula. Stalo sa to pri Tescu v A., kde bola so svojím priateľom, poškodeným P. V.Ý.. Išli z obchodu a pred Tescom si všimli jej brata, F. C., a obžalovaného. Ona s poškodeným vychádzali naschvál poza Tesco, ale potom ich oni dvaja dobehli, a začalo to tým, že F. C. začal na poškodeného slovne útočiť, vyvolávať ho do bitky, ukazovali si prostredníky. Strhlo sa to do bitky, ona volala políciu, ale čo z bitky videla bolo, ako jej brat F. C. sa bil s poškodeným na zemi. Ona kričala, aby prestali, skočila medzi nich, a pri tom ju jej brat trafil päsťou do tváre. Ako sa F. C. s poškodeným bili na zemi, tak obžalovaný kopol poškodeného do hlavy. Obžalovaný kopol poškodeného do čela, asi chcel chrániť F. C., ktorý bol na zemi, tak poškodeného kopol, dovtedy sa do toho nezapájal. Ona zo strany poškodeného videla len to, iné nevidela. Podľa § 264 ods. ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola na návrh prokurátora na hlavnom pojednávaní na odstránenie rozporov vo výpovediach svedkyne prečítaná časť zápisnice o jej výsluchu z prípravného konania, v rámci ktorého uviedla, že v tom okamihu, ako brat F. s priateľom P. ležali na zemi, tak J. Q. pristúpil ku priateľovi Jakubovi a na zemi ho päsťou udrel do zátylku, a následne ho udrel ešte raz päsťou do ľavého líca. Potom ich obišiel a kopol P. tak, ako ležal na zemi, do ľavého obočia nad oko, na čo svedkyňa na vysvetlenie rozporov uviedla že je pravdivé to, čo vypovedala vtedy, s odstupom času si to už riadne nepamätala. Ďalej uviedla, že po tomto incidente mal poškodený dvojitú zlomeninu nosa, ona mala odreninu na nose, brat F. C. krvácal, mal nejaké odreniny. Na obžalovanom si nevšimla žiadne zranenia, spomenula si, že mal niečo s malíčkom. Keď prišla na miesto polícia, tak ju a poškodeného zobrali na výsluch. Ak si dobre spomenula, tak poškodený bol PN 10 až 12 dní. Celé to teda začalo tak, že pred tou bitkou obžalovaný s jej bratom kričali na poškodeného, nevedela už konkrétne čo, ale boli to také vyvolávačky, akože „poď sem, čo sa bojíš,“ ona poškodenému vravela, aby si to nevšímali, ale prišli bližšie k nim. To vykrikovanie a vyvolávanie bolo zo strany obidvoch, teda obžalovaného aj jej brata. Poškodený sa

nechcel biť, hovoril, aby spolu s ňou išli preč, ale jej brat začal do poškodeného strkať, a tak sa to začalo. Čo sa týka obžalovaného, ten sa do incidentu inak nezapájal, len tak, ako to už uviedla. Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok č. 61/2015 MUDr. Jaroslava Gregu, zo záverov ktorého vyplýva, že duplexná zlomenina nosových kostí, ako dominantné zranenie poškodeného, vznikla podľa názoru znalca dvomi tupými údermi do nosa päsťou, stredne vysokej intenzity. Ostatná pomliaždenina na čele vznikla tiež tretím úderom päste. Korelát s kopnutím do obočia znalec v zdravotnej dokumentácii nezistil. Znalec stanovil dĺžku PN poškodeného na 14 dní. Zranenia, ktoré poškodený utrpel, označil znalec za ľahké a mohli vzniknúť tak, ako uviedol poškodený, teda údermi pästí. Zranenia nezanechajú na poškodenom žiadne trvalé následky. Zranenia, ktoré poškodený utrpel, boli ľahké, útokom na telesnú integritu poškodeného neboli ohrozené jeho životne dôležité orgány, v žiadnom prípade nebol v nebezpečenstve smrti, ani mu nehrozila ťažká ujma na zdraví. Po napadnutí poškodený nejavil žiadnu vážnejšiu poruchu zdravia. U poškodeného v priebehu liečenia nedošlo ku komplikáciám. Podľa § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to: priestupkový spis OO PZ Krupina (č.l. 51 - 66), správy poisťovní (č.l. 67 - 74), rozsudky Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/73/2014 a 3T/61/2014 (č.l. 91 - 95), odpis registra trestov obžalovaného (č.l. 192). Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkových a právnym záverom. Vina obžalovaného bola podľa názoru bez akýchkoľvek dôvodných pochybností jednoznačne preukázaná. Obžalovaný síce vinu poprel, s odôvodnením, že on poškodeného neudrel, chcel ho len oddeliť od F. C.. Súd ale poukazuje na jeho výpoveď z prípravného konania, ktorá sa v zmysle § 258 ods. 4 Trestného poriadku stala súčasťou jeho výpovede na hlavnom pojednávaní, v ktorej uviedol, že ho dvakrát udrel päsťou do tváre, a potom tak, ako ležal, ho kopol do hlavy. Súd neuveril obhajobe obžalovaného, že tak vypovedal na návrh vypočúvajúceho policajta, ktorý mu mal uviesť, že ak sa prizná, dostane miernejší trest. Taktiež súd neuveril obhajobe, že chcel mať výsluch rýchlo za sebou, preto zápisnicu podpísal bez prečítania. Obžalovaný je plnoletý, s plnou spôsobilosťou na právne úkony, a práve v situácii, keď je obvinený zo spáchania trestného činu v rámci skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, by mal dbať na svoje práva. Naviac, obžalovaný je usvedčovaný výpoveďami oboch poškodených, ktorí v podstate zhodne opísali participáciu obžalovaného na fyzickom útoku na poškodeného. Zranenia, ktoré poškodený utrpel, ako aj mechanizmus ich vzniku, sú potvrdené znaleckým posudkom. Súd sa preto priklonil k obom výpovediam poškodeného, ako aj časti výpovede obžalovaného, a za takto zisteného skutkového stavu nemal žiadnu dôvodnú pochybnosť o vine obžalovaného. Túto preto uznal v zmysle podanej obžaloby. Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky. Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Podľa § 20 Trestného zákona ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám. Obžalovaný J. Q. tak svojim konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a) Trestného zákona, pretože spoločným konaním inému ublížil na zdraví a slovne a fyzicky na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil výtržnosti tým, že napadol iného. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Trestného zákona. V prípade obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona, ale prihliadol na dve priťažujúce okolnosti, a to podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, t.j. že spáchal viac trestných činov, a podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, t.j. že už bol za trestný čin odsúdený. V prípade obžalovaného tak prevažuje pomer priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi, súd preto v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona musel zvýšiť dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby trestného činu najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Trestná sadzba trestu odňatia slobody v uvedenom prípade potom predstavuje 16 mesiacov až 3 roky. Zo správ na obžalovaného vyplýva, že sa v minulosti dopustil jedného priestupku proti majetku, a že bol 1 krát súdne trestaný, a to rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/73/2014, kedy mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 12 mesiacov, do 01. 07. 2015. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaného skutku sa obžalovaný dopustil v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.

Súd potom uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, teda na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd v tomto prípade nemohol rozhodnúť o podmienečnom odklade tohto trestu, pretože v zmysle § 49 ods. 2 Trestného zákona nie je možné výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložiť, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Uvedený trest je potom podľa názoru súdu postačujúci, pričom spĺňa jednak výchovný účel trestu, ako aj atribúty individuálnej a generálnej prevencie, a zároveň postihuje len obžalovaného a zabráni mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti a ochráni spoločnosť pred obžalovaným. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. V adhéznom konaní si riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody dvaja poškodení, Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., a DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., ktorí svoje nároky aj riadne vyčíslili. Vzhľadom k tomu, že skutok bol spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, súd zaviazal obžalovaného a už odsúdeného F. C. k povinnosti spoločne a nerozdielne nahradiť týmto poškodeným spôsobenú škodu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu;

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.