Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-121-2015.pdf
PDF · 93.3 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-3C/121/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Evou Macúchovou vo veci žalobkýň 1/ J. R., T.. XX.XX.XXXX, H. H., H. XXXX/X, 2/ S. S., T.. XX.XX.XXXX, H. M., H. X. XX, 3/ Ing. F. J., T.. XX.XX.XXXX, H. H., H. XXXX/X, zastúpeným JUDr. Vladimírom Fraňom, advokátom so sídlom v Novom Meste nad Váhom, J. Hašku 18 proti žalovaným 1/ I.. I. N., T.. XX.XX.XXXX, H. C., R. XXXX/X, 2/ C. N., T.. XX.XX.XXXX, H. Ž., B. XXX/X, 3/ S. R., T.. XX.XX.XXXX, H. W. XXX, o zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaným 1/ až 3/ sa nepriznáva náhrada trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyne sa žalobou podanou dňa 15.06.2015 domáhali, aby súd zriadil na pozemku parcela č. XX/X k.ú. W., ktorý je v podielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/, 2/ a na pozemku parc.č. XX/X, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovaného 3/, vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu na pozemok parc. č. XX k.ú. W. a k domu č. XXX na pozemku stojacom, ktoré nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve ich žalobcov a žalovaných 1/, 2/. Zároveň žiadali zriadiť na týchto pozemkoch aj vecné bremeno spočívajúce v povinnosti žalovaných „strpieť uloženie vodovodnej šachty a letnej kuchyne a ich neobmedzeného užívania“. Vecné bremená žiadali zriadiť bezodplatne. Dôvodili, že od smrti pôvodného vlastníka týchto nehnuteľností N.T. N., teda od roku XXXX až doteraz užívajú, spravujú a udržiavajú rodinný dom postavený na parcele č. XX a letnú kuchyňu na parcele č. XX/X Z. XX/X a prístup k domu je možný len po pozemkoch parcela č. XX/X Z. XX/X, ktorá je v spoluvlastníctve resp. výlučnom vlastníctve žalovaných. Keďže so žalovanými vznikajú nezhody, domáhali sa zriadenia vecných bremien na ich pozemkoch. Uplatnili si náhradu trov konania.
2. Žalovaní 1/, 2/ navrhli žalobu zamietnuť. Nesúhlasili so zriadením vecného bremena na ich pozemku parc. č. XX/X k.ú. W.. Uviedli, že parcela je vlastne dvor, sčasti na nej stojí dom č. XXX, teda tá časť, ktorú pristavil ich otec a ktorú časť oni užívajú. Táto pristavená časť domu sa nachádza na ich parc. č. XX/X, podobne ako aj letná kuchyňa, ktorá je samostatne stojaca. Vybudoval ju ešte ich starý otec, ktorý bol tiež starým otcom žalobkýň a jednou časťou sa opiera o dom žalovaného 3/. Letnú kuchyňu, ako aj celú parcelu č. XX, užíval až do svojej smrti v roku XXXX ich otec. Až po jeho smrti ju neoprávnene začali užívať žalobkyne. Tiež začali na prechod do spoločného domu používať vchod cez parcelu č. XX/ X. Do domu sa však majú ako dostať, a to cez priľahlý pozemok nachádzajúci sa za domom, a to cez parcelu č. XX, kadiaľ sa aj v minulosti chodilo do domu. Namiesto toho, aby si vybetónovali vchod do domu po tomto pozemku, neoprávnene vybetónovali vchod cez ich pozemok parc.č.XX/X, ako aj dvor na tejto parcele sa nachádzajúci. Ďalej uviedli, že na parc. č. XX/X Z. XX/X sa tiež nachádza vodovodná šachta, ktorú pôvodne vybudoval ich otec a zabezpečil prívod vody do tej časti domu, ktorú oni užívajú.
Žalobkyne bez ich vedomia šachtu vybetónovali a zaviedli vodu aj do kuchynky. Poukázali na to, že vzťahy so žalobkyňami sú dlhodobo veľmi narušené.
3. Žalovaný 3/ so zriadením vecného bremena na jeho pozemku parc. č. XX/X nesúhlasil a žalobu navrhol zamietnuť. Uviedol, že jeho pozemok žalobkyne na prechod ani nemôžu používať, pretože na ňu navozili hlinu a sadia na ňu. Poukázal na to, že ich tvrdenie o jedinom možnom prístupe do domu č. XXX po pozemku parc.č.XX/X Z. XX/X je nepravdivé. Žalobkyne sú spoluvlastníkmi susednej parcele č. XX a z nej sa bez problémov dostanú do domu bez toho, aby museli vojsť na parcelu č. XX/X Z. XX/X. Nesúhlasil ani s druhým žalobným petitom, teda zriadením vecného bremena, a to uloženia vodovodnej šachty a letnej kuchyne, ktoré sčasti stoja na jeho pozemku. Šachta sa nachádza v blízkosti jeho domu, ktorý je nižšie položený a v prípade poruchy v šachte, čo sa už v minulosti aj stalo, mu dom podmokol. Pokiaľ ide o letnú kuchynku, táto má len tri steny, zadnú stenu tvorí múr jeho domu. Kuchynka, ako aj parc. XX/X, je vo vlastníctve žalovaných 1/, 2/ a od nich má súhlas na to, aby ju zbúral, pretože mu spôsobuje vlhnutie jeho domu a keďže sa nachádza sčasti aj na jeho pozemku, je neoprávnenou stavbou. Zdôraznil, že letná kuchynka, bola predmetom sporu medzi žalobkyňami a žalovanými 1/, 2/ a spory vznikali aj medzi ním a žalobkyňou 1/.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a ich písomnými vyjadreniami a podaniami, oboznámením obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. XC/XX/XXXX, výpismi z katastra nehnuteľností, kópiou z katastrálnej mapy, geometrickým plánom, fotografiami a obhliadkou na mieste samom a zistil tento skutkový stav veci:
5. Ako vyplýva z výpisov z katastra nehnuteľností, a to listu vlastníctva č. XXX k.ú. W. žalobkyne a žalovaní 1/, 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to parc. registra „X.“ č.XX záhrady o výmere 554 m2, parc.č. XX záhrady o výmere 475 m2 a parc.č. XX zastavané plochy nádvoria o výmere 158 m2, na ktorej stojí dom súp. č. XXX. Žalobkyne sú spoluvlastníkmi každá v podiele 1/6 a žalovaní 1/, 2/ každý v podiele 1. Spoluvlastníkmi sa stali na základe dedenia. Žalovaní 1/, 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi každý v polovici nehnuteľnosti parc. č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 83 m2 zapísanej na liste vlastníctva č. XX k.ú. W. a žalovaný 3/ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parc. č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 155 m2 zapísanej na liste vlastníctva č. XXX k.ú. W..
6. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. XC/XX/XXXX súd zistil, že žalobkyne viedli proti žalovaným 1/, 2/ spor. Svojou žalobou sa okrem iného domáhali určenia, že sú v rovnakom pomere spolu so žalovanými 1/, 2/ podielovými spoluvlastníkmi pozemku parc.č. XX, XX, XX a XX k.ú. W.. V tomto konaní bolo zistené, že darovacou zmluvou spísanou notárskou zápisnicou na Štátnom notárstve v U. dňa 02.03.1965 pod č. T. XX/XX, T. XXX/XX medzi darcami N. N., ktorý bol starým otcom žalobcov a žalovaných 1/ a 2/ a Z. N.B., rod. N. - matkou žalobcov a obdarovaným C. N.V. - otcom žalovaných 1/ a 2/ (Z. Z. C. boli súrodenci a deti N. N., žalobcovia a žalovaní 1/ a 2/ sú sesternice a bratranec). Predmetom darovania boli okrem iných aj nehnuteľnosti v katastrálnom území W., resp. spoluvlastnícke podiely N. N. a Z. N., a to dom číslo XXX (v súčasnosti súp. č.XXX), pozemok pod ním a priľahlé záhrady - parcela č. XX, XX Z. XX a N. N. ako výlučný vlastník daroval C. N. aj parcelu č. XX. Zmluva bola zaregistrovaná notárstvom podľa vtedy platných predpisov dňa 02.03.1965. Pokiaľ ide o parcelu č. XX zapísanú v tom čase v pozemnoknižnej vložke č. XXXX k.ú. W., táto bola v spoluvlastníctve N. N. v polovici a nadobudol ju kúpou v roku 1930 (Č. XXXX/XXXX) a Emílie Haruštákovej v polovici, ktorá ju nadobudla darom v roku 1948 (Čd 1485/1948). Otec žalovaných 1/ a 2/ C. N. darovacou zmluvou spísanou notárskou zápisnicou č. T. XXX/XX T. dňa 16.09.1971 daroval svojej sestre Z. N.B. - matke žalobcov podiel polovice nehnuteľností zapísaných v liste vlastníctva č. XX k.ú. W., ako parc. č. XX a dom č. XXX (teraz č. XXX), parc. č. XX a parc. č. XX. Tieto nehnuteľnosti sa tak stali podielovým spoluvlastníctvom právnych predchodcov žalobkýň a žalovaných 1/ a 2/ C. N. Z. Z. N. u každého v podiele 1. Predmetom darovania však nebol spoluvlastnícky podiel C. N. v parcele č. XX. Spoluvlastníkmi nehnuteľností parc.č. XX, XX Z. XX a domu stojaceho na parcele č. XX sa stali žalobkyne na základe dedenia po matke Z. N., ktorá zomrela XX.XX.XXXX a žalovaní 1/ a 2/ na základe dedenia po otcovi C. N., ktorý zomrel XX.XX.XXXX a dedením po ňom nadobudli aj podiel 1 v parcele č. XX. Spoluvlastníkom polovice tejto nehnuteľnosti bol žalovaný 3/, ktorý podiel 1 nadobudol kúpou v roku 2008. Žalovaní 1/ - 3/ ako spoluvlastníci nehnuteľnosti parc. č. XX dňa 02.07.2009 uzavreli dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením na základe geometrického plánu zo dňa 20.04.2009, ktorým bol pozemok parc. č. XX rozdelený na parcelu č. XX/X, ktorá bola zapísaná v liste vlastníctva č. XX k.ú. W. na žalovaných 1/ a 2/ u každého
v 1 a na parcelu č. XX/X zast. plochy a nádvoria, ktorá bola zapísaná na liste vlastníctva č. XXX na žalovaného 3/ v celosti.
7. Žalobkyne sa určenia, že sú spoluvlastníkmi nehnuteľností parc. č. XX, XX, XX Z. XX, domáhali jednak z dôvodu neplatnosti darovacej zmluvy z XX.XX.XXXX, ale aj z dôvodu nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, resp. k podielom v nich, vydržaním. Žaloba pokiaľ sa domáhali určenia vlastníckeho práva k parcelám č. XX, XX, XX, ako aj domu stojacemu na parcele č. XX bola rozsudkom zo dňa 18.09.2014 č.k. XC/XX/XXXX-XXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.11.2014 zamietnutá z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu, keďže spoluvlastníctvo žalobcov pokiaľ ide o tieto nehnuteľnosti bolo v katastri nehnuteľností zapísané, a to na základe dedenia po ich právnej predchodkyni - matke Z. N., a to v príslušnom podiele, na ktorý mali dedičský nárok a žalobcovia sa nemohli domáhať určenia, že každý z nich má rovnaký spoluvlastnícky podiel ako žalovaní 1/ a 2/, ktorých zákonný dedičský podiel po otcovi C. N. bol samozrejme väčší, keďže dedili len dvaja.
8. Súd zamietol žalobu aj v časti určenia spoluvlastníctva žalobcov k parcele č. XX. Ako predbežnú riešil otázku platnosti darovacej zmluvy z roku 1965, keďže žalobkyne namietali absolútnu neplatnosť zmluvy podľa § 37 ods. 1 a § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda že právny úkon bol urobený pod nátlakom, resp. že ich právny predchodca N. N. nebol pre duševnú poruchu spôsobilý posúdiť následky tohto úkonu. Súd dospel k záveru, že zmluva bola uzavretá platne (viď strana 6 a 7 odôvodnenia rozsudku). Pokiaľ sa žalobcovia domáhali určenia vlastníckeho práva, resp. spoluvlastníctva k parcele č. XX na základe vydržania súd konštatoval, že neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali postavenie dobromyseľných držiteľov. Naviac, ak žalobcovia tvrdili, že nehnuteľnosť v dobrej viere užívala, spravovala a udržiavala ich matka Z. N. od smrti jej otca N. N., teda od roku XXXX do roku XXXX, kedy ona zomrela, predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním by boli naplnené už za jej života (dobromyseľnosť, ak by bola preukázaná a vydržacia doba) a podiel v nehnuteľnosti by v takomto prípade patril do dedičstva po nej. Aj z tohto dôvodu súd nevyhovel žalobe na určenie, že žalobcovia sú spoluvlastníkmi tejto nehnuteľnosti.
9. Žalobkyne nepodali žalobu na určenie, že parc. č. XX, resp. spoluvlastnícky podiel v nej, patrí do dedičstva po ich matke. Pretrvávajúce spory riešia podaním žaloby, ktorou sa domáhajú zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty do domu č. 233 stojacemu na pozemku parc. č. XX cez pozemok parc. č. XX/X, ktorý je v spoluvlastníctve žalovaných 1/ , 2/ a cez pozemok parc.č.XX/X, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovaného 3/, ako aj zriadenia vecného bremena spočívajúceho v uložení vodovodnej šachty a letnej kuchyne na pozemkoch parc. XX/X Z. XX/X. Tvrdia, že iný prístup do domu č. XXX, ktorý je spoluvlastníctve žalobkýň a žalovaných 1/ a 2/, ako po pozemkoch, ktoré sú vo vlastníctve resp. spoluvlastníctve žalovaných, nemajú a že tento od smrti starého otca využívajú.
10.Z výpovedí strán sporu, ale aj obhliadkou na mieste samom súd zistil, že rodinný dom č. XXX je stará, neudržiavaná stavba, viditeľne málo obývaná, slúžiaca väčšinou ako chalupa počas letných mesiacov. Užívanie spoločného domu majú žalobcovia a žalovaní 1/ a 2/ upravené tak, že pôvodnú časť domu stojaceho na parcele č. XX užívajú žalobcovia a jeho prístavbu (prístavba je spojená s pôvodnou časťou) ako vyplýva z kópie z katastrálnej mapy a geometrického plánu z roku 2009, ale aj z výpovedí strán, nachádzajúcu sa čiastočne aj na parcele č. XX/X, užívajú žalovaní 1/ a 2/. Dom má jednu spoločnú strechu (pôvodná časť a prístavba), do oboch častí domu sú samostatné vchody, a to z dvora, ktorý je z prevažnej časti vytvorený na parcele č. XX/X a do časti užívanej žalobkyňami je aj ďalší vchod zo zadnej časti domu, na ktorú je prístup z priľahlej parcele č. XX. Tento pozemok, ktorý je záhradou, je v podielovom spoluvlastníctve žalobkýň a žalovaných. Ako súd zistil na obhliadke, ale vyplýva to aj z kópie z katastrálnej mapy a výpovedí strán, na pozemok parc. č. XX sa vchádza z verejnej komunikácie parc.č. XX/X(podľa listu vlastníctva č. X k.ú. W. vo vlastníctve Obce W.) cez veľkú drevenú dvojkrídlovú bránu a po zatrávnenej ploche popri dome je možný vstup do domu aj z jeho zadnej časti. V súčasnosti žalobcovia na vstup do domu využívajú vchod cez parcelu č. XX/X, na ktorú sa vchádza z tej istej verejnej komunikácie parc. č. XX/X, tento vchod vybetónovali bez vedomia a súhlasu žalovaných 1/ a 2/. Z výpovedí strán, ale aj z dokazovania vykonaného v predchádzajúcom spore vyplýva, že používanie tohto vchodu do domu, ako aj užívanie parcele č. XX/l Z. XX/X žalobkyňami, je predmetom ich dlhoročných sporov.
11. Podľa § 151o ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
12. Prvou podmienkou zriadenia vecného bremena vo forme práva cesty je, že buď celá stavba alebo jej časť stojí na cudzom pozemku, alebo stavba síce stojí na pozemku vlastníka stavby, avšak priľahlý pozemok, ktorý umožňuje prístup k stavbe, je vo vlastníctve inej osoby. Druhou podmienkou na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty je, že prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Z toho možno vyvodiť, že vecné bremeno spočívajúce v práce cesty môže súd podľa citovaného ustanovenia zriadiť len vtedy, ak si vlastník resp. spoluvlastník stavby nemôže prístup k nej zabezpečiť inak, teda buď priamo z verejnej komunikácie alebo po priľahlých pozemkoch, ktoré sú v jeho vlastníctve resp. spoluvlastníctve. Právo cesty cez cudzí pozemok je núdzovým riešením situácie, keď vlastník stavby nemá k nej iný prístup ako prístup po cudzom priľahlom pozemku. Pritom ide o vážny zásah do práva vlastníka pozemku. Účelom zriadenia práva cesty nie je riešiť také situácie, kedy má vlastník k stavbe dostatočný prístup po priľahlých pozemkoch, no vhodnejší pre neho by bol prístup po pozemkoch, ktorých nie vlastníkom.
13. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyplýva, že žalobkyne a žalovaní 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu, ktorý v prevažnej časti stojí na parcele č. XX, ktorá je tiež v ich spoluvlastníctve a časť domu stojí na pozemku parc. č. XX/X, ktorej spoluvlastníčkami žalobkyne nie sú táto je spoluvlastníctvom len žalovaných 1/, 2/. Prístup do domu je jednak cez parcelu č. XX/X, ale aj cez priľahlý pozemok parc. č. XX. Žalobkyne teda majú zabezpečený prístup do domu aj iným spôsobom ako po pozemkoch parc. č. XX/X Z. XX/X, a to po pozemku parc. č. XX, ktorého sú spoluvlastníčkami a ktorý teda z tohto titulu môžu využívať aj na prechod do domu. Aj tento pozemok je tak ako aj parc. č. XX/X Z. XX/X verejne prístupný z komunikácie, ktorá je vo vlastníctve obce. Nič na tomto závere nemení ani skutočnosť, že prístup po pozemku parc. č. XX/X by bol pre ne vhodnejší, pretože si ho upravili a vybetónovali. Urobili tak bez súhlasu žalovaných, čím zasiahli do ich vlastníckych práv. Takýmto spôsobom si mohli vyriešiť prístup zo zadnej časti, ktorá je v súčasnosti len trávnatou plochou. Súd tiež zdôrazňuje, že každé obmedzenie vlastníckeho práva je možné len za primeranú náhradu (článok 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Žalobkyne žiadali vecné bremeno zriadiť bezodplatne, čo je v rozpore s Ústavou. Táto skutočnosť však nebola dôvodom zamietnutia žaloby. Súd len poukazuje na to, že v prípade splnenia podmienok, by nedošlo k zriadeniu vecného bremena bez finančnej náhrady žalovaným. Z týchto dôvodov súd zamietol ako nedôvodný prvý žalobný petit.
14. Ako neopodstatnenú súd zamietol aj druhú časť žaloby, ktorou sa žalobkyne domáhali zriadenia vecného bremena spočívajúceho v povinnosti žalovaných „strpieť uloženie vodovodnej šachty a letnej kuchyne a ich neobmedzeného užívania“. Súd predovšetkým poukazuje na znenie citovaného zákonného ustanovenia, z ktorého vyplýva, že vecné bremeno za podmienok v ustanovení uvedených je možné zriadiť len ako právo cesty cez cudzí priľahlý pozemok, nie ako vecné bremeno spočívajúce „v uložení vodovodnej šachty a letnej kuchyne“. Naviac rozhodnutie o zriadení vecného bremena má konštitutívny charakter, teda vecné bremeno sa rozhodnutím súdu iba konštituuje, povinnosť strpenia vzniká až vykonateľnosťou rozsudku.
15. Pre úplnosť súd uvádza, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva, teda vydržaním pri splnení zákonných podmienok vyplývajúcich z § 134 v spojení s § 129, § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobkyne však netvrdili, že právo prechodu nadobudli vydržaním, netvrdili, ani žiadnym spôsobom nepreukazovali splnenie podmienok nadobudnutia vecného bremena vydržaním (oprávnenosť a nepretržitosť držby, vydržaciu dobu). Na základe dokazovania, ktoré bolo vo veci vykonané však ani nevyplýva, že by toto vecné bremeno vzniklo zo zákona, teda jeho vydržaním. Medzi stranami sporu existujú dlhú dobu nezhody ohľadne užívania týchto nehnuteľností, ale aj letnej kuchyne a vodovodnej šachty, takže už táto skutočnosť spochybňuje splnenie podmienky dobromyseľnosti žalobkýň ako aj nepretržitosti vykonávania práva prechodu.
16. Žalovaní boli v spore úspešní a podľa § 255 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 C.s.p. im vznikol nárok na náhradu trov konania. Žalovaní 1/, 2/ náhradu trov konania nežiadali priznať a žalovanému 3/ preukázateľne žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom písomne v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.