Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-3C/188/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňa Mgr. Silvia Kysucká, v spore žalobcu M. F., T.. XX.XX.XXXX, bytom C. H., M. Č.. XXXX/XX, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Ondrej Polák, s.r.o., so sídlom Považská Bystrica, Železničná 90/12, IČO: 47248432, proti žalovanej Slovenskej republike, Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, za účasti intervenientov na strane žalovanej 1/ N.. Z. R., notárky so sídlom C. H., T.. Z.. R. XX/XX, IČO: 42150442, právne zastúpenej JUDr. Miroslavom Zigom, advokátom so sídlom Považská Bystrica, Nám. A. Hlinku 25/30, IČO: 42275415, a 2/ N.. N. Y., exekútora so sídlom C. H., I.Á. XXX/XX, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Jozef Plačko s.r.o., so sídlom Považská Bystrica, Námestie Andreja Hlinku 29/34, IČO: 47241411, v konaní o náhradu škody, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalovaná, intervenient 1/ a intervenient 2/ m a j ú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov vzniknutých v konaní v súvislosti s bránením práva.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. V žalobe uviedol, že trestným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 28.03.2011 sp. zn. 1T/29/2011 bol zaviazaný nahradiť poškodenému C. G. škodu vo výške 7.818,- eur, vzhľadom na to, že zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej poškodený utrpel závažné zranenia a teda vyčíslená škoda predstavovala náhradu za bolestné. Poškodený dňa 09.04.2011 zomrel. Notárka N.. R. ako súdny komisár vykonala v konaní 14D/474/2011 dedičské konanie po poručiteľovi C. G. a protiprávne pojala do aktív dedičstva sumu 7.818,- eur, o ktorej rozhodol tunajší súd v trestnom konaní. Týmto chybným postupom otec poručiteľa zdedil sumu 7.818,- eur. Ďalej uviedol, že otec poručiteľa podal návrh na exekúciu, kde sa exekučným titulom stal už spomenutý trestný rozkaz, no keďže smrťou poručiteľa tento nárok zanikol, jeho otec ho nemal zdediť a exekúcia bola vykonaná neoprávnene. Žalobca poukázal na to, že síce exekúcia bola zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku (ďalej len „EP“), súdny exekútor N.. Y. do zastavenia exekúcie vymohol od neho sumu 2.852,98 eur a tak táto suma predstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu štátu a je to suma, ktorú žiada nahradiť. Čo sa týka komunikácie so žalovanou, žiadosť na predbežné prerokovanie jeho nároku zaslal žalovanej dňa 09.11.2015, avšak žalovaná posúdila jeho žiadosť ako nedôvodnú. Žalobca na podporu svojich tvrdení označil nasledovné dôkazy: Trestný rozkaz Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 1T/29/2011 z 28.03.2011, Osvedčenie o dedičstve sp. zn. 14D/474/2011 zo dňa 10.01.2012, Upovedomenie o začatí exekúcie EX 200/2012 zo dňa 30.11.2012, Návrh na zastavenie exekúcie z 20.10.2014, Uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 7Er/1151/2012-20 z 22.01.2015, Oznámenie o ukončení exekúcie zo dňa 08.04.2015 a konečné vyúčtovanie exekučného konania z 09.04.2015, Žiadosť o náhradu škody adresovanú Ministerstvu

spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „MS SR“) zo dňa 06.11.2015, Oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku zo dňa 06.11.2015.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 05.09.2016 žiadala žalobu zamietnuť dôvodiac, že vydanie vecne nesprávneho rozhodnutia nemôže byť posúdené ako nesprávny úradný postup, ale len ako nezákonné rozhodnutie v zmysle § 5 zákona č. 514/2003 Z. z.. Žalobca však vydanie osvedčenia o dedičstve notárkou N.. Z. R. označuje za nesprávny úradný postup. S týmto názorom sa žalovaná nestotožňuje. Vecnú správnosť osvedčenia o dedičstve prináleží posúdiť len na to oprávnenému orgánu, ktorým nie je ani Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ani žalobca, ani súd v konaní o náhradu škody. Vzhľadom k uvedenému má žalovaná za to, že existenciu žalobcom tvrdeného nesprávneho úradného postupu notárky nemožno považovať za preukázanú. Čo sa týka nesprávneho postupu súdneho exekútora, nesprávnosť vidí žalobca v tom, že tento vykonával exekúciu na základe zaniknutého právneho nároku, ktorý bol predmetom exekučného titulu. Žalovaná s týmto tvrdením nesúhlasí. Z príloh listu súdneho exekútora N.. N. Y. označeného ako „Zaslanie vyjadrenie k značke: 48783/2015/141“ zo dňa 08.12.2015 ako reakciu na žiadosť o poskytnutie súčinnosti zástupcu žalovanej zo dňa 24.11.2015 vyplýva, že predmetná exekúcia bola začatá doručením návrhu oprávneného exekútorskému úradu dňa 15.11.2012. Prílohami návrhu boli trestný rozkaz Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 28.03.2011, č. k. 1T/29/2011-240 a osvedčenie o dedičstve vydané notárkou N.. Z. R. dňa 10.01.2012 pod zn. 14D/474/2011. Obe rozhodnutia boli opatrené vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Súdnemu exekútorovi bolo následne Okresným súdom Považská Bystrica dňa 28.11.2013 udelené poverenie na vykonanie exekúcie sp. zn. 7Er/1151/2012. Na základe tohto poverenia súdny exekútor začal s výkonom exekúcie, a to vydaním upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré bolo dňa 07.12.2012 doručené povinnému. V tomto bode exekučného konania mal povinný zákonnú možnosť vzniesť námietky voči exekúcii podľa § 50 ods. 1 EP. Túto možnosť povinný nevyužil. Naopak, dňa 21.12.2012 sa osobne dostavil do sídla exekútorského úradu, kde, ako to vyplýva zo zápisnice spísanej súdnym exekútorom dňa 21.12.2012, uznal existenciu pohľadávky oprávneného Juraja Smatanu voči sebe ako povinnému a vyhlásil, že chce pohľadávku splácať mesačne po čiastkach 50,- eur. Ako z uvedených skutočností vyplýva, žalobca ako povinný nielenže nevyužil všetky prostriedky právnej ochrany poskytnuté mu zákonom, teda nevzniesol voči exekúcii žiadne námietky, svoj dlh okrem toho aj uznal do zápisnice súdnemu exekútorovi. Žalovaná je toho názoru, že v exekúcii nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu súdneho exekútora, súdny exekútor postupoval v súlade so všetkými ustanoveniami Exekučného poriadku. Na tomto závere nemení nič ani vydanie uznesenia o zastavení tohto exekučného konania exekučným súdom. Zákonnosť a správnosť postupu súdneho exekútora totiž nemožno stotožňovať s prípustnosťou exekúcie. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalovaná považuje predpoklad existencie právneho titulu nároku na náhradu škody za nenaplnený, t. j. nie je splnený prvý predpoklad pre úspešné uplatnenie si nároku na náhradu škody. Podľa žalovanej nie je splnený ani druhý predpoklad uplatnenia si nároku na náhradu škody a tým je vznik skutočnej škody. Žalovaná uviedla, že v zmysle súdneho výkladu nemožno považovať zmenšenie majetku poškodeného v dôsledku škodovej udalosti za skutočnú škodu v prípade, ak má žalovaný reálnu možnosť domáhať sa zaplatenia týchto peňažných prostriedkov iným spôsobom. Citoval z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 165/2012-45 zo dňa 13.02.2012, podľa ktorého „Kým žalobca má pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto ho získal, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa vydania tohto obohatenia (ak táto bezúspešnosť nebola ním zavinená), nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb., a to existencia samotnej škody.“. Ďalej žalovaná uviedla, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody sa vyžaduje príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a právnym titulom, na základe ktorého je nárok uplatňovaný. Keďže nebol preukázaný ani vznik škody a existencia právneho titulu, vzhľadom k tomu nie je možné ani preukázanie príčinnej súvislosti medzi týmito dvoma predpokladmi. Požiadal o zamietnutie žaloby s tým, že si uplatňuje nárok na náhradu trov konania. Žalovaná na podporu svojich tvrdení označila nasledovné dôkazy: Vyjadrenie N.. Y. z 08.12.2015, Návrh na začatie exekúcie z 12.11.2012, Trestný rozkaz tun. súdu zo dňa 28.03.2011 č. k. 1T/29/2011-240, Osvedčenie o dedičstve zo dňa 10.01.2012 sp. zn. 14D/474/2011, Výzva pred podaním návrhu na exekúciu z 05.03.2012, Plnomocenstvo zo dňa 17.10.2014, Poverenie Okresného súdu Považská Bystrica č. 5306*068619, Upovedomenie o začatí exekúcie EX 200/012 + 2 doručenky, Zápisnica spísaná u N.. Y. vo veci exekúcie EX 200/2012 z 21.12.2012, Exekučný príkaz EX 200/2012 zo dňa 05.04.2013 a 06.05.2014 + 4 doručenky, Oznámenie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 20.10.2014, Prípis Okresného súdu Považská Bystrica v konaní sp. zn. 7Er/1151/2012 z 05.11.2014, Návrh na zastavenie exekúcie z 20.10.2014, Žiadosť právneho zástupcu žalobcu zo dňa 20.11.2014, Vyjadrenie N.. Y. z 24.11.2014,

Výzva tunajšieho súdu z 29.01.2015, Oznámenie N.. Y. k trovám exekúcie z 09.02.2015, Uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica, č. k. 7Er/1151/2012-20 z 22.01.2015, Žiadosť právneho zástupcu žalobcu zo dňa 02.03.2015, Príkaz na odblokovanie účtu EX 200/2012 z 09.03.2015, Príkaz na odblokovanie mzdy EX 200/2012 z 09.03.2015, Oznámenie N.. Y. z 10.03.2015, Oznámenie o ukončení exekúcie z 08.04.2015, List N.. Y. - vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie z 08.04.2015, Výzva na zaplatenie adresovaná N.. Y. zo strany právneho zástupcu žalobcu zo dňa 02.04.2015, Správa N.. Y. adresovaná právnemu zástupcovi žalobcu z 13.04.2015, Konečné vyúčtovanie exekučného konania EX 200/2012.

Žalobca poslal dňa 19.09.2016 k vyjadreniu žalovanej stanovisko, v ktorom uviedol, že vyjadrenie žalovanej považuje za právne irelevantné. Žalobca nesúhlasí s názorom žalovanej, že nárok je nesprávne uplatnený. Trvá na tom, že škoda je uplatnená riadne, a že ide o zodpovednosť v zmysle § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z. Čo sa týka toho, že neuplatnil v exekučnom konaní všetky zákonné prostriedky uviedol, že je právny laik a nezákonným spôsobom vo veci postupovali osoby právne kvalifikované a zodpovedné, t. j. notár a exekútor. Zároveň považuje vyjadrenie žalovanej o bezdôvodnom obohatení za názor, ktorý nemá oporu v zákone. Za jeho škodu je zodpovedný štát z titulu zodpovednosti pri výkone verejnej moci. Otec poručiteľa N. G.T. nezískal bezdôvodné obohatenie, pretože škodu vymáhal na základe právoplatných rozhodnutí štátnych orgánov, ktoré zrušené neboli.

Podaním zo dňa 29.09.2016 doručeným na súd 30.09.2016 oznámila N.. Z. R. svoj vstup do sporu ako intervenient na strane žalovanej. Podaním zo dňa 12.10.2016 doručeným na súd 18.10.2016 oznámil N.. N. Y. svoj vstup do sporu ako intervenient na strane žalovanej.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe a na dôvodoch v nej uvedených, ako aj na stanovisku zo dňa 19.09.2016. Okrem listinných dôkazov, ktoré žalobca navrhol vykonať - jedná sa o písomne listinné dôkazy priložené k žalobe, nežiadal vykonať žiadne iné dôkazy. Argumenty protistrany, resp. intervenientov sú právne irelevantné. Poukázal na to, že pri vzniku škody sa zúčastnili viaceré osoby, začalo to notárkou - v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenia notárskeho poriadku, okrem iného aj na ustanovenie, podľa ktorého má notárka postupovať s odbornou starostlivosťou. Má za to, že pochybil aj právny zástupca oprávneného, aj súdny exekútor, nemožno opomenúť aj zodpovednosť súdu. Nie je na mieste tvrdiť, že škodu si žalobca spôsobil sám, nakoľko je obyčajným laikom, nemal dôvod skúmať, či exekučný titul nezanikol, nakoľko vychádzal z právoplatných rozhodnutí. Žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia by neobstála, keďže N. G. by sa bránil právoplatnými rozhodnutiami súdu, na základe ktorých došlo k exekúcii.

Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na vyjadrení zo dňa 05.09.2016. Žalobca nepreukázal právny titul - nesprávny úradný postup, rovnako tak mu nevznikla škoda v zmysle platnej judikatúry, nakoľko mu vzniklo právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k peňažným prostriedkom vyplatených oprávnenému v rámci exekučného konania a vo vzťahu k vyplatenej odmene súdneho exekútora poukazuje na ustanovenia § 37 ods. 1 EP, podľa ktorého je súdny exekútor účastníkom súdneho konania. V prípade odmeny exekútora, exekútor je v tejto časti v rámci exekučného konania účastníkom konania a nekoná ako orgán verejnej moci, preto vo vzťahu k odmene, ktorú si súdny exekútor ponechal, prichádza do úvahy žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia. V prípade úspechu v spore si žalovaná uplatnila náhradu trov konania. Argument, že žalobca je laik neobstojí, nakoľko neznalosť zákona neospravedlňuje. Zodpovednosť súdu, resp. zodpovednosť právneho zástupcu nebola predmetom predbežného prerokovania nároku, preto je v tejto súvislosti takáto obrana bezpredmetná.

Právny zástupca intervenienta 1/ na pojednávaní (po súhlase od žalovanej podľa § 85 uviedol, že z trestného rozkazu ako exekučného titulu vyplýva skutočnosť, že súd v adhéznom konaní priznal poškodenému nárok na náhradu škody, avšak z odôvodnenia, ani zo žiadneho ustanovenia predmetného trestného rozkazu nie je zrejmé, že by malo ísť o škodu na zdraví, to znamená, že z predmetného rozhodnutia nevyplýva, že priznaná náhrada škody je náhrada za škodu spôsobnú na zdraví, konkrétne bolestné. V tejto súvislosti notár ako súdny komisár nemal právomoc a ani iné oprávnenie preskúmavať predmetné súdne rozhodnutie, ktoré bolo právoplatné a vykonateľné v čase predmetného dedičského konania a bez ďalšieho nemohol dospieť k vedomosti, že priznaná náhrada škody je titulom bolestného. Poukázal na ustanovenie § 175 zákona č. 99/1963 Zb., v zmysle ktorého súdny komisár prihliada na vyjadrenia účastníkov konania, t. j. v danom prípade na vyjadrenia dedičov,

ktorí predmetný trestný rozkaz do dedičstva predložili. Tiež poukázal na skutočnosť, že notár konal v predmetnej veci ako súdny komisár na základe poverenia vydaného tunajším súdom. Vo vzťahu k ďalším skutočnostiam uviedol, že je toho názoru, že v predmetnej veci suma, ktorej zaplatenia sa domáha žalobca v tomto konaní, nie je škodou, nakoľko túto sumu v celej výške je potrebné považovať za bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), t. j. ako plnenie získané bez právneho dôvodu, nakoľko osvedčenie o dedičstve je v tejto časti nulitné vzhľadom na jeho charakter, keďže v podstate ide len o potvrdenie nadobudnutého dedičstva, ktoré nespôsobuje nadobudnutie napr. vlastníckeho práva. Toto právo sa nadobúda smrťou. Časť peňazí, ktoré boli poukázané oprávnenému v predmetnom exekučnom konaní, je bezdôvodným obohatením získaným touto osobou a časť, ktorá predstavuje odmenu exekútora a hotové výdavky exekúcie, je bezdôvodným obohatením exekútora. V prípade, ak by sa aj pripustila správnosť argumentácie žalobcu, že ide o nárok zo zodpovednosti za škodu, poukázal na zákonné povinnosti žalobcu, ktoré si nesplnil, resp. ktoré priamo porušil. Poukázal na ustanovenie § 415 OZ, § 417 a § 441 OZ. Predmetné upovedomenie bolo žalobcovi riadne doručené, obsahovalo zákonné poučenie o možnosti podania námietok, avšak žalobca toto svoje nielen procesné právo, ale zároveň aj svoju povinnosť nevyužil, čím došlo jeho zavinením k pokračovaniu exekučného konania, pričom až po 2 rokoch od začiatku exekučného konania podal návrh na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť. V súvislosti s tvrdeným nesprávnym úradným postupom zo strany žalobcu poukázal na judikatúru predloženú žalovanou. Súd taktiež nemôže uplatnený nárok posúdiť ako škodu vzniknutú v dôsledku nezákonného rozhodnutia, nakoľko rozhodnutie intervenienta 1/ je dosiaľ právoplatné, nebolo žiadnym spôsobom napadnuté opravnými prostriedkami, žalobca nebol ani účastníkom dedičského konania a tomuto súdu neprislúcha ani prejudiciálne riešiť zákonnosť predmetného osvedčenia o dedičstve. Je toho názoru, že žaloba žalobcu je nedôvodná, mal si uplatniť vydanie bezdôvodného obohatenia, takže súd by mal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. V prípade zamietnutia žaloby si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

Právny zástupca intervenienta 2/ na pojednávaní (po súhlase od žalovanej podľa § 85 uviedol, že sa pridržiava vyjadrení žalovaného a intervenienta 1/ s tým, že sa domnieva, že nejde o bezdôvodné obohatenie, a že žalobca nepreukázal právny nárok a právne dôvody na takú žalobu ako podal. Poukázal na skutočnosť, že postup v exekučnom konaní je prísne formalistický, súdny exekútor neporušil žiadny právny predpis a neporušil ani len prevenčnú povinnosť proti vzniku škodám, neporušil ani len EP alebo etický kódex súdneho exekútora, podľa ktorého je exekútor povinný prijať každý návrh na vykonanie exekúcie, ktorý mu bol doručený a po jeho prijatí postupovať v zmysle ustanovení EP. Poukázal na ustanovenia § 44 ods. 1 a ods. 2 EP. V prípade zamietnutia žaloby si uplatnil trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním, resp. oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov, ktoré predložili strany sporu na podporu svojich tvrdení, a zistil nasledovný skutkový stav:

Z trestného rozkazu Okresnému súdu Považská Bystrica, č. k. 1T/29/2011-240 zo dňa 28.03.2012, právoplatného dňa 18.04.2011 bolo preukázané, že žalobca M. F. (v trestnom konaní v postavení obvineného) bol uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák., pričom v rámci adhézneho konania bol zaviazaný k povinnosti nahradiť okrem iných i poškodenému C. G., T.. XX.XX.XXXX, škodu vo výške 7.818,- eur. Medzi stranami nebolo sporné, že náhrada škody bola priznaná C. G. titulom bolestného.

Dňa 10.01.2012 vydala N.. Z. R. ako notárka - súdna komisárka v rámci dedičského konania vedeného na Okresnom súde Považská Bystrica, sp. zn. 14D/474/2011 po poručiteľovi C. G., T.. XX.XX.XXXX, F.. XX.XX.XXXX, osvedčenie o dedičstve, podľa ktorého nadobúdateľom pohľadávky poručiteľa na základe vyššie uvedeného trestného rozkazu bol otec poručiteľa - N. G., T.. XX.XX.XXXX.

Dňa 15.11.2012 bol na exekútorský úrad N.. N. Y. doručený návrh na začatie exekúcie vo veci oprávneného N. G., T.. XX.XX.XXXX proti povinnému - žalobcovi, o vymoženie 7.818,- eur s prísl., pričom ako exekučný titul oprávnený predložil vyššie spomínaný trestný rozkaz spolu so spomínaným osvedčením o dedičstve. Dňa 28.11.2012 Okresný súd Považská Bystrica vydal poverenie č. 5306*068619, ktorým poveril súdneho exekútora N.. N. Y. vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 1T/29/2011-240 zo dňa 28.03.2011 pre oprávneného N. G., T.. XX.XX.XXXX, proti povinnému - žalobcovi, na vymoženie uloženej povinnosti 7.818,- eur.

Dňa 30.11.2012 vydal poverený súdny exekútor N.. Y. v konaní vedenom pod sp. zn. EX 200/2012 Upovedomenie o začatí exekúcie, ktorým upovedomil povinného - žalobcu, o začatí exekučného konania v jeho neprospech a v prospech oprávneného N. G.. Súdny exekútor poučil zákonným spôsobom povinného na možnosť podania námietok proti exekúcii. Uvedené upovedomenie si žalobca prevzal dňa 07.12.2012. Dňa 21.12.2012 sa povinný dostavil osobne k súdnemu exekútorovi, pričom uviedol do zápisnice, že pohľadávku chce splácať mesačne po 50,- eur.

Dňa 05.04.2013 vydal súdny exekútor exekučný príkaz - Príkaz na vykonanie exekúcie, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ktorý si žalobca ako povinný prevzal 11.04.2013. Dňa 06.05.2014 vydal súdny exekútor príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy, ktorý si žalobca prevzal dňa 09.05.2014.

Dňa 20.10.2014 požiadal právny zástupca žalobcu, ako jeho právny zástupca v exekučnom konaní, N.. Y. o vrátenie čiastky 2.851,- eur, ktorú mal súdny exekútor od povinného - žalobcu neoprávnene vymôcť. Zároveň v ten istý deň podal na tunajší súd návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP z dôvodu, že priznaný nárok na náhradu škody titulom bolestného smrťou Patrika Smatanu zanikol a exekúcia nemala byť ani začatá.

Uznesením Okresného súdu Považská Bystrica, č. k. 7Er/1151/2012-20 zo dňa 22.01.2015, právoplatný dňa 18.02.2015, ktoré právoplatné uznesenie súdny exekútor prevzal dňa 05.03.2015, súd vyhlásil exekúciu vedenú pred súdnym exekútorom N.. N. Y. pod sp. zn. EX 200/2012 za neprípustnú a exekúciu zastavil. Listom zo dňa 02.03.2015, ktorý na exekútorský úrad N.. Y. došiel dňa 03.03.2015, požiadal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu o vrátenie čiastky 4.559,48 eur, ktorá bola od žalobcu v rámci exekučného konania vymožená.

Dňa 09.03.2015 vydal súdny exekútor N.. N. Y. Príkaz na odblokovanie účtu a Príkaz na odblokovanie mzdy. Zároveň dňa 10.03.2015 zaslal právnemu zástupcovi žalobcu oznámenie, že dňa 10.03.2015 bola na účet povinného - žalobcu poukázaná suma vo výške 1.706,50 eur, ktorá mu bola zadržaná na základe jeho listu, ktorým žalobca oznámil, že požiadal súd o zastavenie exekúcie.

Listom zo dňa 02.04.2015 opätovne právny zástupca žalobcu vyzval súdneho exekútora na poukázanie sumy 2.852,98 eur žalobcovi, čo súdny exekútor odmietol vykonať a oznámil mu to listom zo dňa 13.04.2015.

Listom zo dňa 08.04.2015, ktorého prílohou bolo konečné vyúčtovanie exekučného konania, oznámil súdny exekútor žalobcovi, že exekučné konanie bolo ukončené z dôvodu zastavenia exekúcie rozhodnutím súdu. Z konečného vyúčtovania vyplýva, že súdny exekútor vymohol spolu 2.852,98 eur, z toho suma 2.167,13 eur bola poukázaná oprávnenému a zvyšok si súdny exekútor ponechal ako odmenu, resp. náhradu hotových výdavkov a DPH. Súdny exekútor tiež vrátil poverenie na vykonanie exekúcie, o čom svedčí list z 08.04.2015.

Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal na MS SR žiadosť o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., kde požiadal, aby mu v rámci predbežného prerokovania nároku bola uhradená náhrada škody vo výške 2.852,98 eur a trov právneho zastupovania, kde poukázal na nesprávny úradný postup orgánov verejnej moci - N.. Z. R. ako notárky a N.. N. Y. ako súdneho exekútora.

Listom, ktorý bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený 06.05.2016, oznámilo MS SR, že žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku nebolo vyhovené, nakoľko nebolo preukázané splnenie zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci. V uvedenom oznámení sa uvádza, že predbežné prerokovanie nároku sa týkalo škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom N.. N. Y.Á. a N.. Z. R., ktorý nesprávny úradný postup mal spočívať v zaradení pohľadávky Patrika Smatanu na náhradu za bolestné do aktív v rámci dedičského konania vedeného po ňom a v nútenom vymáhaní pohľadávky zosnulého v rámci exekučného konania a to napriek vyššie uvedenému.

Podľa § 579 ods. 2 OZ, smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho osobu; zanikne aj právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2013 Z. z., zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.

Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 255 Civilného sporového poriadku (ďalej C. s. p.), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca požiadal listom zo dňa 06.11.2015 o predbežné prerokovanie svojho nároku na náhradu škody MS SR s tým, že MS SR žalobcovi oznámilo, že žiadosti nevyhovuje, keďže nebolo podľa ich názoru preukázané splnenie zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci. Z ustanovenia § 16 ods. 1, 4 zákona č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný, pričom tak v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku ako i v žalobe je povinný označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil. Z obsahu žiadosti o predbežné prerokovanie

nároku vyplýva, že žalobca ako titul označil nesprávny úradný postup a ako orgán verejnej moci, ktorý mu škodu mal spôsobiť, označil notára N.. R. a súdneho exekútora N.. Y..

Vzhľadom na vyššie uvedené súd pri rozhodovaní nároku žalobcu skúmal, či v súvislosti s nesprávnym úradným postupom N.. R. a/alebo N.. Y. bola žalobcovi spôsobená škoda. To, že žalobca v priebehu konania poukázal i na možný nesprávny úradný postup súdu, resp. právnej zástupkyne, súd sa týmto nezaoberal, vzhľadom na obsah žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30 Cdo/2032/2013 nesprávnym úradným postupom je porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre počínanie štátneho orgánu a jeho činnosti, a to pri takých úkonoch, ktoré sú vykonávané v rámci činnosti rozhodovacej, avšak neodrazí sa bezprostredne v obsahu vydaného rozhodnutia.

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/115/2010, resp. Najvyššieho súdu Českej republiky z 31.1.2002 sp. zn. 25Cdo/430/2000 v prípade nesprávneho úradného postupu ide spravidla o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. I keď podľa uvedených ustanovení nie je vylúčená zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom vykonávaným v rámci činnosti rozhodovacej, je pre túto formu zodpovednosti určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazí. Z tohto hľadiska je nesprávnym úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou napr. nevydanie či oneskorené vydanie rozhodnutia, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu či iné vady v spôsobe vedenia konania. Štát podľa uvedených ustanovení zodpovedá za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti s takým chybným postupom, teda ak je neprávnym postup orgánu štátu so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.

Na druhej strane, nesprávnym úradným postupom nie sú pochybenia a nedostatky spočívajúce v tom, že orgán verejnej moci pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky pre jeho vydanie a že v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané, resp. že malo byť vydané neskôr, v inej podobe alebo za iných okolností (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 31.01.2002 sp. zn. 25Cdo/430/2000, resp. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Cdo 115/2010 z 31.05.2011).

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že notárka N.. Z. R. síce nesprávne pojala do aktív dedičstva po poručiteľovi C. G. jeho pohľadávku, ktorú mal vo výške 7.818,- eur voči žalobcovi titulom bolestného (keďže toto právo zaniká smrťou veriteľa, v tomto prípade C. G. podľa § 579 ods. 2 OZ, čo znamená, že nie takáto pohľadávka nie je predmetom dedenia), no uvedené pochybenie, ktoré vyústilo do vydania rozhodnutia vo veci samej - osvedčenia o dedičstve - nemožno vzhľadom na vyššie uvedené definície považovať za nesprávny úradný postup v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.. V tejto súvislosti možno rozhodnutie notárky kvalifikovať nanajvýš ako nesprávne, no nemožno ho pokladať za nezákonné podľa zákona č. 514/2003 Z. z., keďže nebolo zrušené. Okrem toho, žalobca namietal nesprávny úradný postup u notárky, a nie nezákonné rozhodnutie. Z týchto dôvodov súd konštatuje, že u notárky N.. R. chýba jeden zo základných predpokladov na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., a to existencia nesprávneho úradného postupu.

Ďalej sa súd zaoberal otázkou, či sa nesprávneho úradného postupu dopustil súdny exekútor N.. Y.. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, súdny exekútor vykonával činnosti súvisiace s vymožením sumy 7.818,- eur v prospech oprávneného na základe poverenia Okresného súdu Považská Bystrica. Nič nenasvedčovalo tomu, že exekúcia je neprípustná, resp. že nemala byť ani začatá. Povinný nepodal proti exekúcii námietky po tom, ako mu bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie, dokonca sa dostavil do kancelárie exekútora, kde mu oznámil, že má snahu splácať sumu 7.818,- eur v splátkach. Súd považuje za potrebné tiež poukázať na to, že bol to práve žalobca ako povinný, ktorý už v tomto štádiu exekučného konania mal reálnu možnosť zabrániť tomu, aby sa v exekúcii pokračovalo a aby súdny exekútor vymohol peňažné prostriedky od žalobcu, a to práve podaním námietok proti exekúcii. V tejto súvislosti je potrebné prisvedčiť argumentácii žalovanej, resp. intervenientov, že neznalosť zákona neospravedlňuje, najmä ak zákonné ustanovenie § 579 ods. 2 je jasné a zrozumiteľné. Z listinných dôkazov bolo preukázané, že od žalobcu bola vymožená suma 4559,48 eur, pričom z tejto sumu 1.706,50 eur súdny exekútor poukázal žalobcovi na jeho účet po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie. Zvyšok - suma 2.852,98 eur (žalovaná suma) - bola poukázaná oprávnenému vo výške

2.167,13 eur a čiastku 685,85 eur si ponechal súdny exekútor ako odmenu. To znamená, že žalovaná čiastka bola od žalobcu vymožená ešte predtým, ako sa súdny exekútor dozvedel o podanom návrhu na zastavenie exekúcie; po podaní tohto návrhu súdny exekútor vymožené finančné prostriedky vo výške 1.706,50 eur na základe vydaných príkazov na vykonanie exekúcie zadržal, pričom po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie tieto finančné prostriedky zaslal žalobcovi na účet. Dňa 05.03.2015 bolo súdnemu exekútorovi doručené právoplatné uznesenie o zastavení exekúcie s tým, že následne súdny exekútor vydal dňa 09.03.2015 príkaz na odblokovanie účtu a mzdy žalobcu. Súdny exekútor postupoval v súlade s ustanoveniami EP a na tomto závere nič nemení ani vydanie uznesenia o zastavení exekúcie. Súd teda dospel k záveru, že v spore nebolo zo strany žalobcu preukázané, že súdny exekútor sa dopustil postupu, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako nesprávny úradný postup.

Hoci k zamietnutiu žaloby postačuje, ak absentuje nesprávny úradný postup, súd považuje za potrebné vyjadriť sa i k otázke existencie vzniku škody. V tomto sa súd v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou žalovanej, ktorá argumentácia vychádza i z ustálenej judikatúry súdov. Súd poukazuje napr. na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.02.2012, č. k. II. ÚS 165/2012-45, v ktorom sa konštatuje, že z dlhodobej a relatívne ustálenej judikatúry všeobecných súdov vyplýva, že nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu môže byť v občianskom súdnom konaní uplatnený až vtedy, ak žalobca nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal, a je povinný ho vydať. Pokiaľ má účastník pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, škoda mu ešte nevznikla. Kým žalobca má pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto ho získal, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa vydania tohto obohatenia, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb. (teraz zákon č. 514/2003 Z. z.), a to existencia samotnej škody. Vzhľadom na uvedené, súd považuje predpoklad existencie vzniku škody za nepreukázaný, keďže žalobca má možnosť domáhať sa zaplatenia žalovanej čiastky titulom bezdôvodného obohatenia.

Posledným predpokladom, ktorý súd v konaní o náhradu škody skúma, je príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Nakoľko nebol v konaní preukázaný zo strany N.. R., resp. N.. Y. nesprávny úradný postup a spôsobenie škody, logicky nemôže byť splnený ani kauzálny nexus.

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

Keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol, podľa § 255 ods. 1 priznal žalovanej a intervenientovi 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov vzniknutých v konaní v súvislosti s bránením práva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súde Považská Bystrica v 4 vyhotoveniach.

Podľa § 363 v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky , čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods. 1,2 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .