Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1C-39-2016.pdf
PDF · 109.78 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SI-1C/39/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. splnomocnencom: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátska kancelária so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanej: F. M., I.. XX.X.XXXX, Z. B. K. XX, XXX XX M., štátny občan SR, o zaplatenie 2440,74 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Súd priznáva žalovanej nárok na náhradu trov v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.04.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 2440,74 eur s úrokom z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 2440,74 eur od 17.12.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania. Zo žaloby vyplýva, že žalovaná suma 2440,74 eur pozostáva z istiny v sume 2440,74€, a to z nesplateného úveru poskytnutého spoločnosťou Tatra banka a.s., ktorý bol čerpaný v sume 2750,- eur.
2. Žalobca na žalobe trval.
3. Žalovaná sa k žalobe a k čerpaniu úveru nevyjadrila.
4. Podľa § 178 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch.
5. Predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať. Stranám sporu žalobcovi, zástupcovi žalobcu a žalovanej vykázané doručenie riadne a včas.
6. Podľa § 180 C.s.p. po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
7. Podľa § 181 ods. 1 a 2 C.s.p. po vyvolaní veci a úkonoch podľa § 180 žalobca prednesie podstatný obsah žaloby a vyjadrení podľa § 167. Žalovaný má právo vyjadriť sa k prednesu žalobcu. Strana môže odkázať na svoje písomné podanie.
8. Po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu.
9. Žalobca, ako i jeho právny zástupca sa z pojednávania ospravedlnil, súhlasili konať a rozhodnúť bez jeho prítomnosti. Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a žalovanej podľa § 180 C.s.p. 10. Žalovaná zásielku súdu s predvolaním na pojednávanie neprevzala, bola vrátená ako neprevzatá v odbernej lehote. Zo spisu bolo zistené, že žalovanej boli zásielky súdu doručované prostredníctvom polície s tým, že podľa správy OO PZ Skalica: žalovaná pri doručovaní uviedla adresu pobytu a adresu na doručovanie písomnosti M., B. K. XX. XX. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru č.BSU-00-0001895568 zo dňa 17.08.2012, všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 12.12.2013, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 8.10.2015, výpisom z bankovej knihy zo dňa 14.12.2015, poštový podací hárok zo dňa 8.10.2015, vyjadrenie žalobcu zo dňa14.11.2016, Poštový podací hárok zo dňa 12.12.2013, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
12. Tatra banka a.s., ako právnická osoba uzatvorila so žalovanou ako spotrebiteľom dňa 17.08.2012 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č.BSU-00-0001895568 ( ďalej len úverová zmluva), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky. Na základe predmetnej zmluvy bol žalovanej poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 2750,- eur. Zmluvné strany si dohodli 72 mesačných splátok; mesačnú splátku istiny 66,80 eur vždy k 21. dňu v mesiaci, a s konečnou splatnosťou do 6 rokov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky, ktorá je splatná najbližší deň v mesiaci, nasledujúci po poskytnutí úveru. Ďalej si zmluvné strany dohodli výšku úrokovej sadzby 20,30%, výšku RPMN 25,95%, dlžník sa zaviazal celkom zaplatiť čiastku 5080,60 eur, jednorázový poplatok za úver v sume 2 % z objemu poskytnutého úveru min. 30 eur maximálne 300,- eur, poplatok za správu úveru 3,- eur mesačne a výšku mesačného poistného pre poistenie 0,73 eur.
13. V zmysle čl. III. bodu 2 predmetnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že splácanie pohľadávky bude realizované započítaním pohľadávky v poradí: poplatky, úroky, úroky z omeškania, istina.
14. V zmysle čl. III. bodu 3 predmetnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v prípade omeškania so splácaním pohľadávky sa dlžník zaväzuje platiť úrok z omeškania. 15. V zmysle čl. VI. bodu 1 predmetnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že veriteľ má právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, ak existuje nedoplatok jednej splátky úveru trvajúci viac ako 3 mesiace alebo dvoch splátok úveru. 16. V zmysle čl. VI. bodu 3 predmetnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že dlžníkovi vznikne povinnosť splatiť predčasne pohľadávku veriteľa dňom doručenia oznámenia veriteľa o mimoriadnej splatnosti úveru. Dlžné strany sa tiež dohodli, že dňom doručenia oznámenia sa príslušenstvo pohľadávky veriteľa stáva súčasťou pohľadávky veriteľa. Odo dňa doručenia oznámenia je dlžník povinný platiť úrok z omeškania z celej pohľadávky veriteľa uvedenej v oznámení, vrátane všetkých jej súčastí, a to až do zaplatenia celej pohľadávky veriteľa. 17. Súd sa oboznámil s obsahom spotrebiteľskej úverovej zmluvy, úverových podmienkami spoločnosti Tatra banka a.s., oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, oznámením o postúpení pohľadávky, výpisom z bankovej knihy, poštovými hárkami vyjadrením žalobcu a zistil, že spotrebiteľská úverová zmluvy je predtlačenom formulári a nie sú v nich dojednané žiadne individuálne podmienky.
18. Z Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzvy na zaplatenie zo dňa 12.12.2013 súd zistil, že touto výzvou vyzvala spoločnosť Tatra banka, a.s. žalovanú na zaplatenie celého úveru 2702,91 eur na jeho bankový účet SK54 1100 0000 0020 0701 2273, pod variabilným symbolom 3001895568.
19. Spoločnosť Tatra banka, a.s. (veriteľ predmetného úveru) je obchodnou spoločnosťou ( bankou), pričom jedným z predmetom jej podnikania (činnosti) je poskytovanie spotrebiteľských úverov bankovým spôsobom. Žalovaná je fyzická osoba - nepodnikateľ. Predmetná úverová zmluva je preto v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako aj § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou, čo nakoniec nebolo ani medzi účastníkmi sporné.
20. Spoločnosť Tatra banka, a.s., Hodžovo nám.3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00686930 (postupca) uzatvoril so žalobcom (postupníkom) Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 06.10.2015, na základe ktorej bola na postupníka postúpená medzi iným i pohľadávka vo vzťahu k žalovanej.
21. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 08.10.2015 vyhotoveného Tatra bankou, a.s., súd zistil, výzvy mala žalovaná ako dlžník zaplatiť dlžnú sumu na bankový účet č. IBAN: SK2628820222/1100, pod variabilným symbolom 3001895568 t.j. na účet žalobcu. Oznámenie bolo podané na poštovú prepravu dňa 08.10.2015.
22. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka (účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy), Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
23. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, ) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
24. Podľa § 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.
25. Podľa § 53 ods. 5 a 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
26. Podľa § 54 ods. 1, 2 Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší
27. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
28. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
29. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
30. Podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
31. Skôr ako sa súd začal bližšie zaoberať uplatneným nárokom, zistil, že žalobu je potrebné zamietnuť z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).
32. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval od toho, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.10.2015, mal nadobudnúť pohľadávku pôvodného veriteľa (Tatra banky a.s.) voči dlžníkovi (žalovanej).
33. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
34. Veriteľ Tatra banka a.s. podaním zo dňa 12.12.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. K žalobe predložil žalobca dňa 14.11.2016 Poštový hárok List č.1/16 Tatra banky a.s. zo dňa 12.12.2013, kde sa nachádza pod č. RN072321146SK meno žalovanej , ako adresáta s adresou doručovania Dr. Schaefflera 1, Skalica. Nebol predložený doklad o tom, že skutočnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti sa dostala k adresátovi t.j. žalovanej do sféry jej dispozície. 35. V podmienkach spotrebiteľskej zmluvy č.BSU-00-0001895568 uzatvorenej medzi Tatra banka a.s. a žalovanou, že v zmysle v Čl. 1 dojednaní doručovanie písomností Dlžníkovi : za oznámenie na základe tejto zmluvy sa považuje oznámenie telefónom, e- mailom alebo inými telefonickými médiami, za predpokladu adresovania správ na doleuvedenú adresu dlžníka : Pod hájkom č.15 , Skalica 909 01. Súčasne vo Všeobecných podmienkach v čl. 4.5.5 si poskytovateľ úveru banka vymienila podmienku doručovania „ Pri doručovaní písomností poštou sa písomnosti považujú za doručené v tuzemsku tretí deň po ich odoslaní a v cudzine siedmy deň po icj odoslaní, ak nie preukázaný skorší termín doručenia.“ 36. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
37. Vo veci bolo v konaní s p o r n é, či žalobcovi svedčí aktívna vecná legitimácia.
38. Žalobca sa v konaní od žalovanej domáha splnenia záväzku, tvrdiac, že sa stal zo zmluvy o postúpení pohľadávky bankou novým veriteľom žalovanej. V konaní bolo Zmluvou o úvere a Zmluvou o postúpení pohľadávky zistené, že pohľadávka vznikla zo zmluvy o úvere. Zmluva o úvere je v zmysle ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka dvojstranným právnym úkonom, právny úkon je právnou skutočnosťou, s ktorou objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik práv a povinností. Z ustanovení § 497 Obchodného zákonníka vyplýva, že u zmluvy o úvere ide o záväzkovoprávny vzťah, ktorého podstatou je, že na základe platnej zmluvy veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Obe strany zmluvy o úvere majú tak práva voči sebe ako aj povinnosti. Záväzkový právny vzťah musia tvoriť najmenej dva subjekty. Jeden z nich je subjektom práva a druhý subjektom povinnosti. Pritom však subjekt práva (veriteľ) má spravidla nielen právo, ale zároveň aj povinnosť, a subjekt povinnosti (dlžník) má nielen povinnosť, ale súčasne aj právo. Zo zmluvy o úvere je dlžník povinný druhej strane - veriteľovi vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a zaplatiť úrok. Žalobca v konaní tvrdil, že sa stal na základe zmluvy o postúpení pohľadávky oprávneným požadovať po žalovanej mu niečo dať a že je oprávnený to požadovať z dôvodu, že sa stal namiesto banky veriteľom žalovanej.
39. V zmysle § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník) a na platnosť zmluvy sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich dlžníkovi z jeho záväzku, dlžník o postúpení pohľadávky ani nemusí vedieť, môže plniť veriteľovi, s ktorým uzavrel zmluvu a ten je povinný plnenie prijať.
40. Za rozhodné pri vyriešení otázky, či sa v zmysle ustanovenia § 524 OZ stal žalobca veriteľom žalovanej, súd považoval skutočnosť, že postupcom bola banka, ktorej zákon o bankách v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ukladá povinnosť pred postúpením svojej pohľadávky niečo konať. Banke sa v ustanovení ukladá pred postúpením svojej pohľadávky vzniknutej z jej bankovej činnosti urobiť jednostranný právny úkon voči dlžníkovi pri jeho omeškaní. Z tvrdenia žalobcu a prílohám k zmluve o postúpení pohľadávky je zrejmé, že sa žalovaná dostala do omeškania s platením peňažného dlhu podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaná neplnila splátky dohodnuté v zmluve o úvere riadne a včas a na jej strane došlo k omeškaniu s platením peňažného dlhu. Podmienky vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru sú stanovené v čl.VI. bodu 1 predmetnej zmluvy, kedy sa zmluvné strany dohodli, že veriteľ má právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, ak existuje nedoplatok jednej splátky úveru trvajúci viac ako 3 mesiace alebo dvoch splátok úveru.
41. Žalobca vychádzal z toho, že pôvodný veriteľ Tatra banka a.s. zákonom predpísaný právny úkon v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách urobila. K tomu súd uvádza, že právny úkon banky, pokiaľ sa týka povinnosti banky urobiť písomný právny úkon (výzvu- oznámenie) v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách voči žalovanej (dlžníkovi) je právnym úkonom v zmysle § 34 OZ určovaný prejavom vôle, zameraním tohto prejavu vôle, vznikom, zmenou alebo zánikom (zrušením) práv a povinností alebo smeruje k vyvolaniu iných právnych následkov, ktoré právne predpisy s takým prejavom vôle spájajú a podrobil ho skúmaniu, či bol právny úkon urobený v súlade so zákonom. Účelom právneho úkonu sa rozumie jeho hospodárske určenie, ktoré je, alebo nie je v súlade s účelom dovoleným zákonom. V zmysle § 1 zákona o bankách zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením ale aj podnikaním a zákon o bankách upravuje právo banky poskytovať úvery ako podnikateľovi. V záväzkovoprávnom vzťahu má práve banka ako veriteľ právo požadovať plnenie od dlžníka, jej právo je platnou právnou úpravou chránené a predpokladá sa aj u banky vôľa a úsilie urobiť všetko pre to, aby dlžník splnil to, na čo sa banke zaviazal.
42. Zo strany žalobcu nebol a právny úkon Tatra banky a.s. nemohol účinne požiadať žalovanú o zaplatenie celej pohľadávky z úveru naraz. Jednostranný právny úkon Tatra banky a.s., ako pôvodného veriteľa, ktorý má podľa zákona povinnosť voči dlžníkovi urobiť banka podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je perfektnú, nakoľko banka vyhotovila listinu v zmysle ustanovenia čl.VI. bodu 3 predmetnej zmluvy. Teda písomné oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosť úveru, ak existuje nedoplatok jednej splátky úveru trvajúci viac ako 3 mesiace alebo dvoch splátok úveru. Tatra banka a.s., ako pôvodný veriteľ, a ani terajší žalobca nepreukázali, že by bolo oznámenie o vyhlásené mimoriadnej splatnosti doručené žalovanej resp. ´že sa dostalo do jej sféry dispozície. 43. Ak v konaní nebolo preukázané, že Tatra banka a.s. urobila platne zákonom predpísaný právny úkon, smerujúci k tomu, aby mohla postúpiť pohľadávku v súvislosti s omeškaním odporcu s plnením jeho záväzku, má súd za to, že nebol ani splnený v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách a v konaní
preukázaný zákonný predpoklad na postúpenie pohľadávky bankou na žalobcu, ktorý bankou nie je a nemohlo dôjsť ani k platnému uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi bankou a žalobcom dňa 06.10.2015 z dôvodu, že nedošlo k predpokladanému platnému právnemu úkonu banky.
44. Aj zmluva o postúpení pohľadávky je dvojstranný právny úkon, ktorým si banka a žalobca mienili upraviť svoje vzájomné práva a povinnosti. Zmluva o postúpení pohľadávky je podľa § 39 Občianskeho zákonníka právnym úkonom neplatným a nedovoleným, z ktorého nemohol nadobudnúť žalobca právo veriteľa domáhať sa po odporcovi ako dlžníkovi splnenia záväzku pre neplatnosť právneho úkonu banky. Na strane žalobcu nie je daná aktívna legitimácia v konaní, právo mu objektívne nesvedčí, čo je dôvodom vedúcim súd k z a m i e t n u t i u žaloby.
45. Súd poukazuje i na skutočnosť, že oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 8.10.2015 vyhotovené Tatra bankou tak isto nebolo žalobcom preukázané, že by bolo žalovanej doručené. Bol žalobcom predložený len Poštový podací hárok Tatra banky a.s. zo dňa 8.10.205, kde je označený adresát žalovaná s adresou Pod Hájkom 15, Skalica č. RO 062165194Sk bez preukázania doručenia uvedenej zásielky.
46. Požiadavkou na to, aby bolo možné považovať písomnosť za doručenú je, aby adresát, pri doručovaní oznámenia o vyhlásení mimoriadne splatnosti úveru a oznámenia o postúpení pohľadávky žalovaná, mala objektívnu možnosť sa s písomnosťou oboznámiť. Pri rozhodnutí súd zhodnotil ako jednostranný adresný právny úkon osoby taký, ako je u (vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru i oznámenia o postúpení pohľadávky) je potrebné vziať na zreteľ právne účinky jednostranných adresných (adresovaných) právnych úkonov vyplývajúcich z ustanovenia § 43a ods. 2, prvej vety a § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníku; interpretácia procesných predpisov neprichádza do úvahy. Najvyšší súd SR riešil dovolanie ohľadom doručenia jednostranného právneho úkonu Podstata rozhodnutia je tá, že pri doručovaní zásielky, ktorá obsahuje právny úkon urobený podľa hmotného práva bol skutočne (fakticky) doručený tomu, komu je adresovaný. Pri doručovaní nemožno vychádzať z fikcie doručenia podľa predpisov procesnoprávnych, ktorými sa riadi doručovanie súdnych zásielok a môže nastať fikcia doručenia v občianskom súdnom konaní, ani z „dohody“ strán, ale iba podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Podľa rozhodnutia nemusí byť neprítomnej osobe doručený - adresátom prevzatý, dôjde jej vtedy, keď sa ocitne vo sfére jej dispozície, do sféry, kedy možno rozumne očakávať, že sa adresát s obsahom písomnosti oboznámi, môže objektívne oboznámiť. Podľa rozhodnutia posudzovanie situácie z objektívneho hľadiska posilňuje dobromyseľnosť i právnu istotu subjektov právnych vzťahov a vzhľadom na konkrétnu situáciu je potrebné skúmať, či a ako i nedourčený (neprevzatý) prejav vôle pôsobí (je právne účinný) voči jeho adresátovi. K účinnému doručeniu neprítomnej osobe nie je nevyhnuté podľa rozhodnutia, aby sa adresát s prejavom vôle skutočne oboznámil, postačuje, aby mal objektívnu možnosť tak urobiť. Čo v danom prípade doručovania zo strany pôvodného veriteľa Tatra banky nebolo preukázané.
47. Z uvedených dôvodov žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na zamietnutie žaloby pre nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu sa súd nezaoberal dôvodnosťou samotného nároku žalobcu.
48. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
49. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
50. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej v konaní priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.
51. výške náhrady trov konania súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, ktorým sa konanie končí, nebude rozhodovať samostatným uznesením, nakoľko z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že žalovanej trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).