Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8To/40/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého a sudcov JUDr. Anny Kohutovej a JUDr. Mareka Dudíka, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 19. júla 2022, v trestnej veci obžalovaného S. O., trestne stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 25.01.2022, sp. zn. takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením Okresného súdu Košice II (ďalej len ako „okresný súd“) sp. zn. zo dňa 25.01.2022 bola trestná vec obžalovaného S. O., nar. X.X.XXXX v Košiciach, trvale bytom Košice, J. X (ďalej len ako „obžalovaný“) postúpená Okresnému dopravnému inšpektorátu OR PZ Košice, pre skutok právne kvalifikovaný v obžalobe ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že :

v Košiciach na rýchlostnej ceste R2 od OC Optima smerom na mestskú časť Košice-Pereš dňa 25.5.2018 v čase o 13:05 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Rover 414, EČV: KEXXXLL, kde v dôsledku nevenovania sa plne vedeniu vozidla a nesledovania situácie v cestnej premávke, narazil so svojim vozidlom do motorového vozidla zn. Škoda Felicia, EČV: KEXXXBE, ktoré kvôli predchádzajúcej dopravnej nehode, stálo ľavou stranou na električkovej trati a pravou stranou v ľavom jazdnom pruhu, pričom vodič vozidla Škoda Felícia Q. C. sa v čase zrážky nachádzal vedľa svojho vozidla a po náraze do jeho vozidla bol zasiahnutý svojim vozidlom, následkom čoho spadol na električkovú trať a pri páde utrpel ľahkú ujmu na zdraví, a to pomliaždenie hrudnej steny, pomliaždenie a odreniny v oblasti tváre, tržnú ranu v oblasti viečka oka, natrhnutie vonkajšieho postranného väzu a pomliaždenie v oblasti kolenného kĺbu, čo si vyžiadalo liečenie 5 týždňov.

Proti tomuto uzneseniu podal okresný prokurátor sťažnosť hneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.1.2022. Dňa 18.3.2022 doručil okresný prokurátor okresnému súdu odôvodnenie sťažnosti, z ktorého vyplýva, že napadnuté rozhodnutie súdu je nesprávne a nekorešponduje so závermi znalca z odboru cestná doprava. Podľa záverov znalca, ktoré boli aj okresným súdom konštatované v odôvodnení napadnutého uznesenia vyplýva, že primárnou technickou príčinou posudzovanej dopravnej nehody bolo nedodržanie minimálnej bezpečnej pozdĺžnej vzdialenosti obžalovaným, teda nesprávna technika jeho jazdy. Nevenovanie sa vedeniu vozidla bolo podľa názoru znalca preukázané iba tým, že ak by sa obžalovaný ako vodič plne venoval vedeniu vozidla a dostatočne sledoval situáciu v cestnej premávke, tak by sa nemal pohybovať v tak krátkej vzdialenosti cca 7 m za vozidlom jazdiacim pred ním, pokiaľ sa pohyboval rýchlosťou jazdy 58 km/h.

V zmysle § 158 Tr. zák. porušením dôležitej povinnosti v cestnej doprave (pri premávke na pozemných komunikáciách) vodičom dopravného prostriedku je najmä nedodržanie primeranej vzdialenosti medzi vozidlami. Zákon o cestnej premávke upravuje vzdialenosť medzi vozidlami v § 17 ods. 1 „vodič je povinný za vozidlom idúcim pred ním dodržiavať takú vzdialenosť, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla jazdiaceho pred ním zníži rýchlosť alebo zastaví“. Vzájomnú vzdialenosť vozidiel pri jazde za sebou pravidla neurčujú, táto je za rôznych okolností rôzna, vždy však musí byť bezpečná. Preto poukázal na záver znalca z odboru doprava cestná, že obžalovaný sa nemal pohybovať v tak krátkej vzdialenosti (cca 7m) za vozidlom jazdiacim pred ním, pokiaľ sa pohyboval rýchlosťou jazdy 58 km/hod, teda obžalovaný nedodržal bezpečnú vzdialenosť medzi vozidlami, čím porušil dôležitú povinnosť v cestnej doprave tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 158 Tr. zák..

Teda obvinený svojim konaním dňa 25.5.2018 v čase o 13:05 hod sa dopustil prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. tak po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke. Napokon navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na podklade takto podanej sťažnosti krajský súd ako nadriadený orgán podľa , preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

V danej trestnej veci odvolací súd už raz rozhodoval v odvolacom konaní, keď svojim uznesením sp. zn. zo dňa 30.09.2020, na základe odvolania obžalovaného a prokurátora proti rozsudok okresného súdu zo dňa 4.2.2020, ktorým zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. V danom uznesení krajský súd uviedol, že okresný súd v napadnutom rozsudku skonštatoval porušenie iba jednej povinnosti zo strany obžalovaného a to, že sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v premávke a na základe toho potom v právnej vete rozsudku vyslovil porušenie dôležitej povinnosti. Porušenie uvedenej povinnosti je v súlade aj zo zisteniami znalca, ktorý však za technickú príčinu dopravnej nehody označil nesprávnu techniku jazdy vodiča tvorenú z viacerých prvkov - nedodržanie minimálneho pozdĺžneho odstupu, pričom sa plne nevenoval vedeniu vozidla a dostatočne nesledoval situáciu v cestnej premávke, z čoho potom vyplynula jeho oneskorená reakcia na vývoj dopravnej situácie. Uvedené nevenovanie sa vedeniu vozidla a dostatočné nesledovanie situácie v premávke, ktoré bolo okresným súdom v skutkovej vete napadnutého rozsudku uvedené za jedinú príčinu dopravnej nehody a kvalifikované ako porušenie dôležitej povinnosti, nebolo podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne a zrozumiteľne vysvetlené znalcom a to ani v jeho znaleckom posudku a ani pri jeho výsluchu na hlavnom pojednávaní. V dôsledku uvedeného mal krajský súd pochybnosti o správnosti určenia danej skutočnosti, ako príčiny vzniku dopravnej nehody, nakoľko v danom prípade nebolo preukázané žiadne konkrétne konanie obžalovaného, ktoré by nasvedčovalo takémuto nevenovaniu sa vedeniu motorového vozidla, či nesledovaniu situácie v cestnej premávke. Naopak z výpovede obžalovaného pre odvolací súd vyplynulo, že sledoval situáciu v premávke, keďže vedel popísať ako sa správali ďalší účastníci premávky, aký bol odstup od vozidla jazdiaceho pred ním, akou išiel rýchlosťou a podobne. Popri uvedenom bolo znalcom v podanom posudku konštatované, že vodič reagoval na kolíznu situáciu cca 0,9 s pred zrážkou, čo je z technického hľadiska oneskorená reakcia, avšak na druhej strane na inom mieste svojho posudku znalec konštatoval, že aj v prípade včasnej reakcie ( teda v čase, keď už obžalovaný mohol rozpoznať cca 1 šírky odstaveného vozidla poškodeného) obžalovaný pri vypočítanej rýchlosti jazdy (58 km/hod.) a pôvodnej technike jazdy by dopravnej nehode nedokázal zabrániť. Uvedené vnímal súd ako isté protirečenie v znaleckých zisteniach, ktoré spochybnili jeho záver o technickej príčine dopravnej nehody. Uvedené preto bolo následne dôvodom, pre ktorý krajský súd dospel k záveru o potrebe dopočutia znalca vo vzťahu ku uvedeným pochybnostiam, teda aby sa jednoznačne ustálili príčiny dopravnej nehody, v čom znalec videl to, že sa mal obžalovaný nedostatočne venovať vedeniu vozidla resp. nesledoval premávku a v nadväznosti na to, aby presvedčivo, zrozumiteľne a jasne vysvetlil, či teda možno hovoriť, že oneskorenosť bola príčinou nehody, keď sa javí, že ani včasná reakcia by nezabránila nehode. Preto odvolací súd nariadil okresnému súdu odstrániť uvedenú skutkovú nejasnosť a v závislosti od ustálenia tejto skutočnosti preskúmať, či znalec zotrvá na svojom závere, podľa ktorého technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy. Uvedené bolo nevyhnutne nanovo posúdiť z dôvodu, že tieto závery mali byť základom pre konečné rozhodnutie o tom, či v danom prípade napokon skutočne ide o porušenie dôležitej povinnosti obžalovaného ako vodiča motorového vozidla.

V tejto súvislosti odvolací súd poukázal aj na, v danom čase existujúci stav konania, kedy výrok o vine bol napadnutý len obžalovaným, v dôsledku čoho bolo potrebné pri novom rozhodovaní rešpektovať procesnú zásadu zákazu reformatio in peius, ako aj na dlhodobo ustálenú súdnu prax, podľa ktorej nesprávna technika jazdy nie je porušením dôležitej povinnosti.

Po vrátení veci okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie, okresný súd sa dôsledne riadil vysloveným právnym názorom, keď doplnil vykonané dokazovanie o opakovaný výsluch znalca z odboru dopravy na objasnenie sporných skutočností. Z doplneného znaleckého dokazovania vyplynulo, že primárnou technickou príčinou bolo nedodržanie minimálnej bezpečnej pozdĺžnej vzdialenosti obžalovaným, teda nesprávna technika jazdy. Nevenovanie sa vedeniu jazdy bolo podľa znalca preukázané iba tým, že ak by sa obžalovaný ako vodič, plne venoval vedeniu vozidla a dostatočne by sledoval situáciu v cestnej premávke, tak by sa nemal pohybovať spôsobom, ktorý bol preukázaný, avšak dôkazy o tom, že by sa obžalovaný skutočne nevenoval vedeniu vozidla, však neboli predložené žiadne. Na základe uvedeného dospel okresný súd k správnemu záveru, že nevenovanie sa vedeniu motorového vozidla nebolo riadne preukázané a preto nemožno konštatovať porušenie dôležitej povinnosti u obžalovaného. Na základe uvedeného dospel okresný súd k záveru, že konanie obžalovaného nenapĺňa znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., avšak konanie obžalovaného, aj keď nie je trestným činom, je protiprávne, spoločensky závažne a môže napĺňať znaky priestupku. Preto prvostupňový súd postúpil vec orgánu príslušnému na prejednanie priestupkov a priestupkov na úseku cestnej dopravy.

Zhrnúc vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o vine, tieto dôkazy posúdil v súlade s ustanovením , keď detailne a precízne vyhodnotil vykonané dokazovanie, hlavne pokiaľ ide o závery znaleckého dokazovania vo vzťahu ku ustáleniu technickej príčiny dopravnej nehody a jej hodnotenia ako porušenia dôležitej okolnosti. Na základe tohto postupu potom pristúpil k vlastnej rozhodovacej činnosti a dospel k správnemu zisteniu a vyhodnoteniu daných skutkových okolností, ktoré okresný súd aj správne právne posúdil. Okresný súd zrozumiteľným spôsobom popísal úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení celej dôkaznej situácie, jeho myšlienkové postupy vyznievajú logicky, majú svoj podklad vo vykonanom dokazovaní a sú posúdené v súlade so zákonom.

Je potrebné povedať, že v existujúcej procesnej situácii okresný súd už nemal priestor na úpravu skutku tak, aby zmenil či rozšíril príčiny vzniku dopravnej nehody v súlade so zisteniami znalca. Jeho rozhodovací priestor bol obmedzený len na posúdenie existencie príčiny dopravnej nehody v podobe nevenovania sa vedeniu vozidla a nesledovania dopravnej situácie zo strany obžalovaného. Ako správne vyhodnotil aj okresný súd, znalcom vysvetlené nevenovanie sa vedeniu vozidla obžalovaným nevyznieva dostatočne presvedčivo, znalec vôbec nezohľadňuje napríklad situáciu, ak vodič nedodržiava odstup od pred ním jazdiaceho vozidla celkom vedome a úmyselne, keď sa napríklad chystá vykonať riskantný predbiehací manéver a „lepí“ sa na vozidlo pred ním jazdiace. Keďže nevenovanie sa vedeniu vozidla nebolo jednoznačne a nepochybne preukázané a okresný súd nemal možnosť upraviť skutok nebolo ani objektívne možné konštatovať porušenie dôležitej povinnosti, to aj napriek tomu, že v princípe možno súhlasiť s prokurátorom, že nevenovanie sa vedeniu vozidla zvykne byť posudzované ako porušenie dôležitej povinnosti.

Okresný súd sa pri svojom hodnotení a rozhodovaní zohľadnil aj argumenty obhajoby obžalovaného, ktoré tvorili aj obsah predchádzajúceho odvolania obžalovaného, túto vecne posúdil v súlade s vykonanými dôkazmi, pričom odvolací súd sa v plnej miere stotožnil s úvahami a závermi okresného súdu, nakoľko ich hodnotí ako logické, odôvodnené a vecne správne.

Hodnotenie vykonaného dokazovania z pohľadu posúdenia trestnej zodpovednosti obžalovaného za stíhaný skutok, sa javia odvolaciemu súdu ako skutkovo a právne správne, pričom ani sťažnostná argumentácia v ničom nespochybňuje správnosť skutkových zistení a záverov okresného súdu.

Pokiaľ ide o sťažnostné námietky, týmito sa nadriadený súd zaoberal a konštatuje, že prokurátor sa snaží spochybniť rozhodnutie okresného súdu tým, že poukazuje na skutočnosť, že znaleckým dokazovaním bolo za primárnu technickú príčinu nehody označené nedodržanie minimálne bezpečnej pozdĺžnej vzdialenosti medzi vozidlami. Nikto nespochybňuje pravdivosť argumentácie prokurátora, avšak nič to

nemení na veci, že prvostupňový súd nemohol meniť ustálený skutok a teda túto príčinu uviesť v skutku, keďže platí zákaz reformatio in peius. Okresný súd teda posudzoval len otázku preukázania nevenovania pozornosti vedeniu vozidla, ako príčiny vzniku dopravnej nehody, ktoré sa nepreukázalo. Nedodržanie vzdialenosti, hoci bolo znalecky označené za príčinu nehody, nemohol súd zahrnúť do skutku a teda ani uznať porušenie dôležitej povinnosti na strane obžalovaného.

Sťažnostný súd sa v tomto smere plne stotožnil s rozhodnutím okresného súdu o tom, že skutok nie je trestným činom, pričom má byť vec postúpená správnemu orgánu na prejednanie priestupku na úseku cestnej dopravy, pričom v podrobnostiach odkazuje na vyčerpávajúce a precízne odôvodnenie napadnutého uznesenia, ako aj na správne ustálenie dôležitých povinnosti na strane obžalovaného.

Aj po formálnej stránke uznesenie spĺňa všetky zákonnom stanovené náležitosti. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vo vzťahu ku konaniu obžalovaného vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Z uvedených dôvodov krajský súd o podanej sťažnosti rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.