Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-4P/33/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľky J.. R. H., N.. X., Q.. X.XX.XXXX, Y.X. XXX, zast. STEHURA & partners, v.o.s., F. Kráľa 2080, Čadca, IČO: 47246863, proti manželovi navrhovateľky H. H., Q.. X.X.XXXX, Y. XXX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s. r. o., Potočná 2835/1 A, Čadca, IČO: 36 866 849, za účasti mal. Y. H., Q.. XX.X.XXXX a mal. X. H., Q.. XX.X.XXXX, obaja bytom Y. XXX, obaja zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, Matičné námestie 1617, 022 01 Čadca, v konaní rozvod manželstva a prísl. takto

rozhodol:

I. Na čas do rozvodu z v e r u j e maloleté deti Y. H., nar. XX.X.XXXX a X. H., nar. XX.X.XXXX do výchovy a starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.

II. Otec j e p o v i n n ý na čas do rozvodu platiť výživné na maloletého Y., nar. XX.X.XXXX vo výške 110 € mesačne a na maloletého X., nar. XX.X.XXXX vo výške 110 € mesačne k rukám matky vždy do 30. dňa toho-ktorého mesiaca vopred počnúc dňom 5.8.2016.

Zameškané výživné na maloletého Y., nar. XX.X.XXXX za čas od 5.8.2016 do 15.11.2016 (4 mesiace) vo výške 140 € z a p l a t í otec matke spolu s bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50 € pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky v stanovenej výške, v stanovenej lehote.

Zameškané výživné na maloletého X., nar. XX.X.XXXX za čas od 5.8.2016 do 15.11.2016 (4 mesiace) vo výške 140 € z a p l a t í otec matke spolu s bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50 € pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky v stanovenej výške, v stanovenej lehote.

III. Otec m á p r á v o styku s maloletými deťmi Y., nar. XX.X.XXXX, X., nar. XX.X.XXXX na čas do rozvodu každý párny týždeň v sobotu od 10.00 hod do 16.00 hod s tým, že matka j e p o v i n n á deti na styk pripraviť v stanovený čas a odovzdať a prevziať deti u službukonajúceho pracovníka kolízneho opatrovníka.

IV. Podľa § 233 súd v y s l o v u j e predbežnú vykonateľnosť všetkých výrokov I., II., III. na čas do rozvodu.

V. Manželstvo účastníkov konania navrhovateľky R. H., rod. X., nar. X.XX.XXXX a odporcu H. H., nar. X.X.XXXX uzavreté dňa X.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu, zväzok X, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo X r o z v á d z a.

VI. Na čas po rozvode z v e r u j e maloleté deti Y.Á. H., nar. XX.X.XXXX a X. H., nar. XX.X.XXXX do výchovy a starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.

VII. Na čas po rozvode j e p o v i n n ý otec platiť výživné na maloletého Y., nar. XX.X.XXXX vo výške 110 € mesačne a na maloletého X., nar. XX.X.XXXX vo výške 110 € mesačne k rukám matky vždy do 30. dňa toho-ktorého mesiaca vopred počnúc dňom 5.8.2016.

VIII. Na čas po rozvode m á otec p r á v o styku s maloletými deťmi Y.Á., nar. XX.X.XXXX, X., nar. XX.X.XXXX každý párny týždeň v sobotu od 10.00 hod do 16.00 hod s tým, že matka j e p o v i n n á deti na styk pripraviť v stanovený čas a odovzdať a prevziať deti u službukonajúceho pracovníka kolízneho opatrovníka.

IX. Žiadny z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Pod sp. zn. 4P/33/2016 je vedené pred Okresným súdom Čadca konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Konanie začalo podaním návrhu dňa 5.8.2016. Pod sp. zn. 16P/38/2016 bolo vedené pred Okresným súdom Čadca konanie o úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu. Úprava styku otca s maloletými deťmi nie je možná bez súčasného rozhodnutia súdu o zverení maloletých detí na čas do rozvodu jednému z rodičov a o určenie vyživovacej povinnosti toho-ktorého rodiča na čas do rozvodu. Konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom je však konaním, v ktorom súd nie je viazaný rozsudočným návrhom (§ 216 CSP, § 40 CMP, § 23 ods. 1, 2 CMP, § 11 , môže prekročiť rozsudočný návrh a konať z úradnej moci v záujme maloletého dieťaťa. Návrh v tejto veci bol podaný dňa 17.8.2016. Uznesením č. k. 4P/33/2016-25 zo dňa 27.9.2016 súd ex offo začal konanie o zverenie detí do starostlivosti rodičov na čas do rozvodu a o určenie výživného na maloleté deti na čas do rozvodu. Uznesením č. k. 4P/33/2016-22 zo dňa 21.9.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2016, súd spojil konania vedené pred Okresným súdom Čadca pod sp. zn. 4P/33/2016 a 16P/38/2016 na spoločné konanie, ktoré ďalej bolo vedené pod sp. zn. 4P/33/2016 vrátane označenia účastníkov konania. O spojení súd rozhodol podľa § 166 ods. 1 CSP, pretože išlo o totožných účastníkov konania (totožných rodičov) a totožné maloleté deti, preto je v záujme hospodárnosti konania, efektivity konania spojenie vecí na spoločné konanie.

2. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že deti sú vo faktickej riadnej starostlivosti matky, matka starostlivosť nezanedbáva. Otec neprejavil záujem o zverenie maloletých detí do svojej starostlivosti. Súd sa nezaoberal dokazovaním nesporných tvrdení účastníkov konania. Vychádzal aj z vyjadrenia kolízneho opatrovníka, ktorý mal za to, že neboli zistené nedostatky v starostlivosti matky o maloleté deti. Preto čo do zverenia maloletých detí súd na čas do rozvodu aj na čas po rozvode zveril maloleté deti do výchovy a starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.

3. Vo veci výživného žiadala matka určiť výživné na maloleté deti - na každé z nich po 200 € so splatnosťou vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Maloleté deti sú dvojičky, narodili sa XX.X.XXXX, ku dňu rozhodovania mali 5,5 roka, ku dňu podania návrhu nenavštevovali materskú školu, ku dňu rozhodovania navštevovali materskú školu. Vzhľadom k vekovej kategórií maloletých detí súd na základe predbežného právneho názoru konštatoval, že považuje za primerané výživné vo výške 80 - 90 €, avšak vzhľadom na intenzitu starostlivosti o dvojičky a s tým spojené zvýšené náklady v rámci predbežného právneho názoru stanovil výživné na každé z detí po 100 € ako primerané výživné a z iniciatívy kolízneho opatrovníka toto výživné navýšil na 110 € na každé z maloletých detí s prihliadnutím na tú skutočnosť, že od podania návrhu do rozhodnutia súdu deti začali navštevovať materskú školu, s čím sú spojené zvýšené náklady na oblečenie, obutie, stravu, poplatky, dopravu, mimoškolské aktivity (potrebné oblečenie športové na mimoškolské aktivity, športové pomôcky, poplatok, dochádzka osobným motorovým vozidlom). Také výživné súd považoval v tomto štádiu konania za primerané nákladom na maloleté deti a vekovej kategórii detí s prihliadnutím na rozhodovaciu prax súdov, ktorá je na území SR ustálená v tom, že za zmenu pomerov sa považuje u maloletých detí nástup do materskej školy, nástup na prvý stupeň základnej školy, druhý stupeň základnej školy, stredná škola, vysoká škola a pri každej zmene pomerov dôjde k podaniu návrhu na zvýšenie výživného. V tomto rozhodnutí súd konštatoval aj zmenu pomerov nástupom do materskej školy zo strany maloletých detí a z toho dôvodu na túto zmenu pomerov prihliadol a zvýšil výživné na

110 € mesačne na každé z maloletých detí oproti pôvodnému výživnému, ktoré ustálil v predbežnom právnom názore na výšku 100 € mesačne. Vychádzal aj z ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého obidvaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, nielen otec. Vychádzal aj z § 62 ods. 4 Zákona o rodine, podľa ktorého zohľadnil, že osobne sa o maloleté deti stará výlučne matka, taktiež o ich domácnosť, školské, mimoškolské aktivity, a preto časť svojej vyživovacej povinnosti matka plní naturálnym spôsobom, osobnou starostlivosťou o maloleté deti. Preto v prejudiciálnej rovine stanovil jej vyživovaciu povinnosť v rozsahu 1/3 a otcovu vyživovaciu povinnosť v rozsahu 2/3. 110 € preto predstavuje 2/3 vyživovacej povinnosti otca, 1/3 = 55 €. 110 € + 55 € = 165 € - je výživné na jedno maloleté dieťa vo veku 5,5 roka, čo podľa názoru súdu je v porovnaní s vyživovacou povinnosťou ostatných detí nadštandardné výživné. V tomto smere súd poukazuje na § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a životná úroveň otca umožňuje maloletým deťom požadovať výživné v uvedenej výške, aby bolo zohľadnené ich právo podieľať sa na životnej úrovni svojho otca. Zároveň súd poukazuje na tú skutočnosť, že starostlivosť matky o dvojičky je intenzívna, nemôže si zvýšiť príjem do rodiny na rozdiel od otca, ktorý maloleté deti nemá v osobnej starostlivosti, a preto tento čas môže využiť na zvýšenie príjmu do rodiny a na plnenie vyživovacej povinnosti. Súd konštatuje, že uvedená suma predstavuje bežnú vyživovaciu povinnosť, nezahŕňa mimoriadne výdavky a mimoriadne náklady na maloleté deti, na ktorých by sa mal podieľať aj otec. Takto určené výživné podľa názoru súdu zodpovedá skutočným nákladom na jedno maloleté dieťa vo veku 5,5 roka navštevujúce materskú školu, aj podľa nákladov vyčíslených právnym zástupcom matky. Súd konštatuje, že náklady boli vyčíslené všeobecne bez konkretizácie, za ktoré časové obdobie, bez konštatovania koľko osôb sa podieľa na týchto nákladoch (napr. plyn, drevo, vykurovanie a pod.), teda medzi koľké osoby je potrebné rozpočítať uvedené náklady. Takto vyčíslené náklady sú vyčíslené len všeobecne bez možnosti preskúmania (napr. poistenie 35 €), nie je zrejmé, kto je poistený, za akým účelom je poistený. Súd nie je povinný z pripojených dôkazov sám zostavovať namiesto účastníka konania tvrdenia. Dôkazy slúžia na preukázanie existujúcich tvrdení. Preto súd ustálil, že takto vyčíslenými nákladmi na jedno dieťa matka nepreukázala, že skutočné náklady na jedno dieťa vo veku 5,5 roka navštevujúce materskú školu a majúce mimoškolské aktivity sú vyššie ako 165 € na jedno dieťa. Čo sa týka plnenia vyživovacej povinnosti, súd vyhovel otcovi, ktorého mzda je splatná vždy do 30. dňa toho-ktorého mesiaca, a preto splatnosť výživného určil vždy do 30. dňa toho-ktorého mesiaca vopred. Takto určené výživné súd považoval za výživné primerané potrebám maloletých detí a možnostiam a schopnostiam obidvoch rodičov. Vychádzal z príjmu rodičov nielen v lustrácii Sociálnej poisťovne (matka čl. 13, otec čl. 14), ale aj z príjmu, ktorý sami uviedli vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 15.11.2016. Súd sa domnieval, že tento príjem umožňuje otcovi i matke podieľať sa na vyživovacej povinnosti v stanovenej výške. Otec uviedol príjem 12 000 Kč, matka uviedla príjem 417 €.

4. Pokiaľ ide o zameškané výživné na čas do rozvodu, súd stanovil vyživovaciu povinnosť dňom 5.8.2016, teda dňom podania návrhu vo veci 4P/33/2016. V mesiaci 8/2016 otec zaplatil na výživnom skutočne 5 000 Kč, v 9/2016 - 5 500 Kč, v 10/2016 - 200 € (otec tvrdil 6 000 Kč) a v 11/2016 - 0 €. Z toho súd ustálil, že v porovnaní s určeným výživným 110 € na jedno dieťa, 220 € na obidve deti, zameškané výživné na obidve deti je 280 € a na každé z detí 140 €. Ide o zameškané výživné za 4 mesiace, od 5.8.2016 do 15.11.2016. Zameškané výživné na každé z maloletých detí vo výške 140 € povolil súd otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach 50 € spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky v stanovenej výške, v stanovenej lehote.

5. Súd upravil styk otca s maloletými deťmi na čas do rozvodu i na čas po rozvode tak, že otec má právo styku každý párny týždeň v sobotu od 10.00 hod do 16.00 hod s tým, že matka je povinná deti na styk pripraviť v stanovený čas a odovzdať a prevziať deti u službukonajúceho pracovníka kolízneho opatrovníka. V spise 16P/38/2016 na čl. 2 spisu žiadal otec úpravu styku s maloletými deťmi každý párny týždeň v sobotu a v nedeľu v čase od 9.00 hod do 17.00 hod, počas letných prázdnin celý prvý prázdninový mesiac júl od 1.7. od 9.00 hod do 30.7. do 17.00 hod, počas vianočných sviatkov dňa 26.12. od 9.00 hod do 17.00 hod bez prítomnosti matky. Na pojednávaní žiadal styk upraviť každú párnu sobotu od 10.00 hod do 16.00 hod, každú párnu nedeľu od 9.00 hod do 14.00 hod bez prítomnosti matky. Matka v spise 16P/38/2016 na čl. 18 spisu uviedla, že v súčasnej dobe nevidí dôvod na úpravu styku otca s maloletými deťmi, pretože je možná dohoda rodičov o styku a nebráni otcovi v styku s maloletými deťmi. Otec neuviedol, ako mu bráni v styku s deťmi. Toto tvrdenie matky je v priamom rozpore s ďalším tvrdením matky v tom istom právnom úkone v podaní zo dňa 6.9.2016 čl. 18 spisu, kde uvádza, že v súčasnosti nie je možné realizovať styk tak, ako ho navrhuje otec, pretože bol obvinený zo zločinu vydierania, väzba bola nahradená písomným prísľubom, otcovi bola uložená povinnosť nepribližovať sa

k osobe matky v konaní pred Okresným súdom Čadca pod sp. zn. 7C/81/2016 a neodkladným opatrením bolo rozhodnuté, že otec má zákaz vstupu do rodinného domu, v ktorom žije matka s deťmi. Má obavu pustiť deti s otcom a tento stav si privodil sám svojím správaním. V návrhu na rozvod manželstva vo veci 4P/33/2016 napriek uvedeným tvrdeniam nenavrhla úpravu styku, ani nekonštatovala, akým spôsobom chce umožniť otcovi styk s maloletými deťmi, keď má otec zákaz priblížiť sa k jej osobe, zákaz vstupu do rodinného domu, kde žije s maloletými deťmi a ako si vysvetlila svoje tvrdenie, že chce byť prítomná pri styku s maloletými deťmi, keď otec má zákaz priblížiť sa k jej osobe a zákaz vstupu do rodinného domu, kde žije matka s maloletými deťmi. V porovnaní s písomným podaním na pojednávaní dňa 15.11.2016 uviedla, že by súhlasila s úpravou styku otca s maloletými deťmi tak, že by sa s nimi stýkal každú párnu sobotu od 10.00 hod do 16.00 hod, každú párnu nedeľu od 12.00 hod do 16.00 hod, ale s podmienkou, že počas doby 12 mesiacov len za osobnej prítomnosti matky. K tomu súd vyslovil predbežný právny názor, že nie je možné, aby súd rozhodol alebo schválil rodičovskú dohodu, ktorá by bola v rozpore s právoplatnými rozhodnutiami súdov o povinnosti otca nepriblížiť sa k matke a o zákaze vstupu otca do rodinného domu, kde matka s deťmi žije. Išlo by o porušenie zákonnej povinnosti nielen zo strany otca, ale aj zo strany konajúcej zákonnej sudkyne, keď by nerešpektovala právoplatné rozhodnutia súdov. Naviac, rozhodnutia boli vydané z iniciatívy matky a jej právneho zástupcu. V rámci predbežného právneho názoru súd uviedol, že matka musí umožniť otcovi styk s deťmi, ide o ústavné právo otca. Nebola preukázaná žiadna agresivita otca voči maloletým deťom a styk bude realizovaný čo do odovzdávania a preberania detí (nie realizácia styku otca s deťmi) prostredníctvom službukonajúceho pracovníka kolízneho opatrovníka. K tomu kolízna opatrovníčka uviedla, že kolízny opatrovník nemá vytvorené podmienky na realizáciu takého sprostredkovania, odovzdávania a preberania detí.

6. Podľa § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 194 ods. 2 súd pokračuje v konaní s účastníkmi podľa výsledku sporu.

8. Podľa § 226 právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.

9. Podľa § 230 ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

10. V nadväznosti na uvedené ustanovenia zákona a v nadväznosti na § 348 Trestného zákona o marení výkonu úradného rozhodnutia súd nevydal také rozhodnutie o úprave styku otca s maloletými deťmi, ktoré by bolo v rozpore s právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami súdov a ktoré by vystavilo nebezpečenstvo trestného stíhania otca i zákonnú sudkyňu marenia výkonu úradného rozhodnutia. Súd teda považoval za zjavný rozpor so zákonom upraviť styk otca s maloletými deťmi tak, že bude mať právo styku v prítomnosti matky, keď podľa právoplatného rozsudku sa k nej nesmie priblížiť a taktiež má zákaz vstupu do rodinného domu, kde žije matka s maloletými deťmi. Považoval súd za vylúčené aj odovzdávanie a preberanie maloletých detí otcom od matky. Súd tak rešpektoval právoplatné a vykonateľné rozhodnutia, ktorými bolo určené otcovi nepribližovať sa k matke a nevstupovať do rodinného domu, kde žije matka s deťmi (Okresný súd Čadca - sp. zn. 7C/81/2016). Rozhodnutia boli vydané z iniciatívy matky, právne zastúpenej, preto musela predvídať aj širšie okolnosti takých rozhodnutí. Z toho dôvodu súd upravil styk otca s maloletými deťmi cez tretiu osobu, ale len pre účely odovzdania a prevzatia detí, nie pre účely samotnej realizácie styku otca s maloletými deťmi. Pre tieto účely matka v stanovený čas je povinná maloleté deti odovzdať u službukonajúceho pracovníka kolízneho opatrovníka a v stanovený čas ukončenia styku otca s maloletými deťmi si maloleté deti prevziať od službukonajúceho pracovníka kolízneho opatrovníka, aby nedošlo v súlade s právoplatnými rozhodnutiami súdov k osobnému kontaktu otca s matkou, ktorý má zákaz priblížiť sa k matke maloletých detí. Súd sa nestotožnil s názorom matky a jej právneho zástupcu, že za situácie, kedy má otec právoplatnými rozhodnutiami uložený zákaz kontaktu s matkou a zákaz vstupu do rodinného domu, v ktorom žije matka s deťmi, nemá právo na styk s maloletými deťmi. Žiadnym dôkazom v konaní matka nepreukázala, že by sa otec o maloleté deti nestaral, že by k nim bol agresívny, že by neplnil svoju vyživovaciu povinnosť a nepodieľal sa na výchovnej funkcii. Nebol dôvod na odňatie rodičovských práv otcovi a na odňatie ústavného práva otca na styk s maloletými deťmi. Pokiaľ by súd podľa želania matky odložil kontakt otca s deťmi až do ukončenia trestného stíhania, došlo by k citovému ochladnutiu medzi otcom a maloletými deťmi vo veku 5,5 roka, prípade až k zrušeniu citových väzieb a k nenapraviteľnej ujme na strane detí i na strane otca. Deti majú právo na kontakt s biologickým otcom a otec má právo

na styk so svojimi deťmi a ide o právo zaručené Ústavou SR (článok 41 ods. 1, 4). V nadväznosti na § 24 ods. 1, 3, 4, § 25 ods. 2 Zákona o rodine súd preto upravil právo otca na styk s maloletými deťmi, a to na čas do rozvodu aj na čas po rozvode, aby tak rešpektoval záujem maloletých detí na väzbu citovú s biologickým otcom a skutočnosť, že budúce výchovné prostredie bude narušené odchodom otca zo spoločnej domácnosti a aby táto citová trauma u detí bola znížená, je potrebné ju vyvážiť osobným kontaktom otca s maloletými deťmi, ktoré vzhľadom k svojmu veku nie sú schopné pochopiť a rozumovo vyhodnotiť, že na rozdiel od ostatných detí nebudú žiť v spoločnej domácnosti s obidvomi rodičmi tak, ako doteraz. Týmto rozhodnutím o úprave styku sa súd snažil zachovať vzťah detí k obidvom rodičom a aj právo otca na styk s deťmi, keďže maloleté deti mu neboli zverené do osobnej starostlivosti. Pokiaľ prebieha trestné stíhanie, súd považoval za primerané, aby sa kontaktoval otec s deťmi každý párny týždeň v sobotu o 10.00 hod do 16.00 hod bez prítomnosti matky. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ sa vzťahy znormalizujú, súdom povolený kontakt s deťmi bude bezproblémový, deťom bude prospievať a nebudú iné okolnosti, ktoré by bránili rozšíreniu kontaktu otca s deťmi, môže otec podať návrh na rozšírenie úpravy styku otca s maloletými deťmi. Ku dňu rozhodovania súd však považoval za primerané upraviť kontakt otca s deťmi v nevyhnutnom rozsahu. Rozhodnutie sa vzťahuje na čas do rozvodu aj na čas po rozvode.

11. Podľa § 233 súd vyslovil predbežnú vykonateľnosť všetkých výrokov rozsudku na čas do rozvodu.

12. Podľa § 233 na návrh strany, ktorej by inak hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo značnej škody alebo inej ujmy, súd môže vo výroku rozsudku vysloviť, že rozsudok je vykonateľný doručením; taký výrok sa na účely odvolania považuje za uznesenie.

13. Súd mal za to, že vzhľadom k zákazu otca priblížiť sa k matke a do rodinného domu, fakticky má aj zákaz priblížiť sa k deťom a taktiež je potrebné zabezpečiť nevyhnutnú výživu detí za situácie, ktorá v rodine nastala v príčinnej súvislosti s rozvodovým konaním a trestným stíhaním. Preto vyslovil predbežnú vykonateľnosť všetkých výrokov rozsudku na čas do rozvodu. Mal za to, že by inak hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej citovej ujmy na strane detí, na strane otca prerušením ich kontaktu, ako aj existenčnej hrozby na strane maloletých detí pri nezabezpečení ich výživy.

14. Výrok na čas po rozvode čo do zverenia detí, čo do výživného, čo do úpravy styku je totožný s rovnakými výrokmi na čas do rozvodu s tým rozdielom, že na čas po rozvode súd nevyslovil predbežnú vykonateľnosť výrokov podľa § 233 CSP. Čo do odôvodnenia týchto výrokov súd poukazuje na predchádzajúce odôvodnenie totožných výrokov o zverení detí, výživnom, úprave styku otca s deťmi na čas do rozvodu. Pokiaľ ide o výrok o rozvode manželstva, súd manželstvo rozviedol. Podľa § 22, 23 ods. 1, 2, 3, § 18, 19 Zákona o rodine mal za to, že manželstvo je hlboko a trvalo rozvrátené. Odporca spočiatku s rozvodom manželstva nesúhlasil, chcel obnovu spolužitia, má naďalej citový vzťah k navrhovateľke. Navrhovateľka s obnovou spolužitia nesúhlasila. Následne s rozvodom manželstva súhlasil aj odporca. Príčinou rozvratu manželstva je výlučne odporca. Porušil § 18 Zákona o rodine. Počas trvania manželstva bol dlhodobo neverný manželke - navrhovateľke, klamal ju, čím sklamal jej dôveru a tým i citový vzťah, ktorý je založený na láske. Zároveň nerešpektoval jej dôstojnosť, keď žil dvojaký život a „poza chrbát“ navrhovateľky udržiaval intímny vzťah s inou ženou. Tým nevytvoril zdravé rodinné prostredie. Navrhovateľka nie je príčinou rozvratu manželstva. Plnila si všetky povinnosti stanovené v § 18, 19 Zákona o rodine. Udržanie manželstva nie je ani v záujme maloletých detí. Intenzita rozvratu je tak veľká, že navrhovateľka podala trestné oznámenie na odporcu. Uznesením č. k. ČVS:ORP-439/2-VYS-CA-2016 zo dňa 4.8.2016 čl. 5 spisu bolo začaté trestné stíhanie proti odporcovi pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Po tom, čo sa odporca navrhovateľke dňa 22.7.2016 priznal k dlhodobej nevere, navrhovateľka podala návrh na rozvod manželstva. Podľa tvrdenia navrhovateľky (čl. 5 a spis ČVS:ORP-439/2-VYS-CA-2016) ju začal odporca vydierať, aby nepodávala návrh na rozvod a obnovila spolužitie s odporcom. Navrhovateľka podala dňa 5.8.2016 návrh na rozvod manželstva (4P/33/2016). Odporca podľa tvrdenia navrhovateľky s vydieraním neprestal, a preto podala aj návrh na zákaz odporcu priblížiť sa k jej osobe a zákaz pre odporcu vstúpiť do rodinného domu, kde žije navrhovateľka s deťmi. Trestné konanie nie je ukončené a nie je preukázané, či sú pravdivé tvrdenia navrhovateľky o vydieraní a trestnej činnosti odporcu. Kým odporcovi nie je preukázaná vina, súd musí na odporcu

hľadieť ako na nevinného. V konaní však bolo nesporne preukázané, že odporca mal mimomanželskú známosť dlhodobú, že sa k tomu navrhovateľke priznal. Pre účely rozvodového konania tak bol nesporne preukázaný fakt príčiny rozvratu manželstva z iniciatívy odporcu, jeho neverou.

15. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania (§ 52 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v troch vyhotoveniach (1x súd, 1x účastník konania, 1x kolízny opatrovník). V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. (Podľa položky 21 sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch, ak nebude odvolanie doručené v potrebnom počte, súd bez ďalšej výzvy vyhotoví kópie odvolania na náklady odvolateľa vo výške 0,50 €/1 strana.)

Ak účastník konania nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže druhý účastník konania podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§ 120 ods. 3 .

Odvolanie podľa § 62 ods. 1 možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Podľa § 27 ods. 2 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.