Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/173/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou v právnej veci žalobcu: T. J., bytom XXX XX R. U., U. XX, X.: XX XXX XXX, zastúpený: J. - O. kancelária, s.r.o., sídlo M. K. XX, R. U., X.: XX XXX XXX, v mene ktorej koná ako konateľ - advokát S.. X.. Z. Katona N.., proti žalovanej: K. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., A. rad XX, zastúpená S.. P. T., advokátom so sídlom R. U., M. R. C. XX, o zaplatenie XXX,XX eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Nové Zámky súdny poplatok 49,- eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Nové Zámky trovy štátu 8,90 eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 18.5.2010 sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia istiny 820,80 eur s prísl. titulom zmluvy o pôžičke. Žalobca v žalobe uviedol, že ako veriteľ so žalovanou ako dlžníčkou, uzavrel dňa 1.2.2010 zmluvu podľa § 657 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej zmluvy poskytol žalovanej pôžičku vo výške 760,- eur so zmluvne dohodnutým úrokom 8% mesačne. Doba splatnosti pôžičky bola dohodnutá na jeden mesiac , t.j. do 1.3.2010. Žalovaná na zabezpečenie pôžičky poskytla žalobcovi do zálohu retiazku o váhe 76,880 g. Žalobca tvrdil, že využil svoje právo vyplývajúce mu z čl. 6 Zmluvy a svoju pohľadávku zo zálohu neuspokojil, ale vyzval žalovanú na prevzatie zálohu a vrátenie poskytnutej pôžičky. Mal zato, že uspokojenie pohľadávky realizáciou záložného práva je jeho právom, nie povinnosťou. Preto bol tohto názoru, že mu nič nebráni žalobou sa domáhať od žalovanej vrátenia požičaných peňažných prostriedkov, bez predchádzajúceho realizovania záložného práva, ktoré bolo zriadené za účelom zabezpečenia splnenia záväzku zo zmluvy o pôžičke. Súčasne uviedol, že záloh- retiazku ponúkol na predaj, ale táto je nepredajná. Na týchto svojich tvrdenia zotrval žalobca počas celého súdneho konania. Žalovaná v priebehu konania uviedla a potvrdila, že si peniaze od žalovaného požičala a že na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o pôžičke dala žalovanému do zálohu zlatú retiazku. Nepoprela, že retiazku dávala do zálohu s úmyslom, že peniaze žalobcovi vráti a že si retiazku od žalovaného zoberie. Peniaze však žalobcovi vrátiť nevedela. Mala však zato, že keď peniaze nevráti , žalobca sa s uspokojí zo zálohu. Na pojednávaní dňa 22.9.2016 výslovne uviedla, že tak podľa nej funguje záložňa. T.j. keď máš peniaze, vrátiš sa pre založené veci, keď nie záložňa si nechá zlato. Tvrdila, že takto si požičala od žalobcu viac krát peniaze, pričom ona dala vždy žalovanému do zálohy

nejaký šperk. Vždy si žabca nechal zlato s tým, že ona pôžičku nevrátila. Z jej výpovede vyplynulo, že žalovaná bola uzrozumená s tým, že v prípade ak peniaze nevráti, že záloh prepadne v prospech záložného veriteľa / žalobcu/.

2. V konaní bolo vo veci rozhodnuté prvoinštatnčným súdom rozsudkami č.k. 5C/173/2010-29 zo dňa 8.9.2011 a č.k. 5C/173/2010-66 zo dňa 30.4.2013. Voči obom uvedeným rozsudkom bolo podané včas odvolanie o oba rozsudky boli druhoinštančným súdom zrušené a vec vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie.

3. Odvolací súd vo svojich rozhodnutiach poukázal na to, že v tomto prípade zmluva, ktorú uzavreli účastníci konania bola predtlačená, kde sa doplnil iba vecný predmet zmluvy a plnenie žalobcu. Pri posudzovaní a výklade obsahu práv a povinností právneho vzťahu, vyplývajúceho zo zmluvy a zákona, je potom na mieste použiť tie výkladové a zákonom predpísané pravidlá, ktoré na daný skutkový vzťah dopadajú. Spornou záležitosťou v tejto veci bolo podľa druhoinštančného súdu právne posúdenie zmluvy, resp. znenia bodu 6 zmluvy (na č. l. 6), ktorý znie: „V prípade nesplatenia úveru do uvedeného termínu sa zmluvné strany podľa par. 51 Občianskeho zákonníka dohodli, že záložný veriteľ je oprávnený predmet - zálohu predať za ním stanovenú cenu, uhradiť za dlžníka celý úver, pričom prípadný rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru a kúpnou zmluvnou cenou tvorí zisk alebo stratu záložného veriteľa.“ Sporný obsah výslovného (v tomto prípade písomného) právneho úkonu možno interpretovať (nie však neprípustne dopĺňať) podľa zmyslu použitých slov. Rôznemu výkladu slov, ktoré vyjadrujú vôľu, bráni zákonný pokyn na interpretáciu s osobitným zreteľom na vôľu konajúceho za predpokladu, že táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Prihliada sa teda predovšetkým na to, čo konajúci chcel použitými slovami vyjadriť. Limitom je to, že slová, ktoré sa použili, taký výklad pripúšťajú. Nemožno vylúčiť, že výraz alebo slovné spojenie pripúšťa rozmanitý výklad. Ak vzniknú v tomto smere pochybnosti, potom zaťažujú toho účastníka, ktorý prvý použil nejednoznačné slová. V danej veci je pritom potrebné prihliadnuť najmä na vôľu žalovanej a tiež žalobcu, ich vzájomné postavenie (či už rovnocenné občianskoprávne postavenie, poprípade modifikované spotrebiteľsko - dodávateľské postavenie) pri uzatváraní uvedenej zmluvy. Až následne sa bude môcť súd postaviť k riešeniu právnych následkov nesplatenej „pôžičky“ a skutočnosti, že veriteľ sa čo i len pokúsil vec

- záloh predať (napr. vystavením vo výklade, alebo ponukou iným spôsobom), pretože tým, že sa mu nepodarilo predať vec, by mohol znášať možnú stratu, či zisk. Druhoinštančný súd ďalej uviedol, že sa okresný súd dostatočne nezaoberal tým, či predmetnú zmluvu, žalobcom označenú ako „Zmluva o poskytnutom úvere“, číslo zmluvy 1000001159, avšak uzavretú ako zmluvu podľa § 657 Občianskeho zákonníka (teda zmluvu o pôžičke), možno považovať za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy a aké by z toho vyplývali pre účastníkov právne následky, najmä pokiaľ ide o akcesorický právny vzťah (záložné právo, záloh) vyplývajúci z hlavného právneho vzťahu - zmluvy o pôžičke; taktiež že bližšie právne neodôvodnil, prečo by sa žalobca nemohol domáhať uspokojenia svojho nároku z pôžičky, keďže nedošlo k jej riadnemu a včasnému splneniu, z predmetu záložného práva (zálohu). Hlavnou funkciou záložného práva je totiž zabezpečiť splnenie dlhu. Zabezpečenie dlhu spočíva v tom, že ak dlžník nevráti dlh riadne a včas, veriteľ môže svoju pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť z predmetu záložného práva („zálohu“) napr. jeho predajom. Veriteľ sa teda nemusí obracať na súd a žalovať dlžníka o splnenie dlhu, ale môže priamo predať záloh a zo získaných peňazí vyrovnať dlžníkov dlh. Zároveň sa tak vyhne riziku, že dlh nebude vyrovnaný pre dlžníkovu nemajetnosť. Druhoinštančný súd poukázal aj na to, že záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva. Posilňuje pohľadávku dvojakým spôsobom; jednak má zabezpečovaciu funkciu (daním veci do zálohu sa dlžník fakticky donucuje plniť) a tiež funkciu uhradzovaciu (veriteľovi vzniká možnosť uspokojiť svoju zročnú pohľadávku zo zálohu v prípade, že nebude riadne splnená). Vznik záložného práva predpokladá a) platnú pohľadávku (peňažnú aj nepeňažnú), b) záloh - predmet záložného práva, ktorý môže byť jednak vec, a to hnuteľná (tzv. ručný záloh) alebo nehnuteľná (hypotéka), alebo pohľadávka, ktorej predmetom plnenia je vec, právo alebo iná majetková hodnota, c) právnu skutočnosť, s ktorou zákon spája vznik záložného práva. Pri zabezpečení záväzkov touto právnou skutočnosťou bude písomná záložná zmluva. Záložnú zmluvu uzatvára na jednej strane veriteľ pohľadávky a na druhej strane dlžník alebo tretia osoba. Obligačným dlžníkom je ten, voči ktorému má veriteľ pohľadávku zabezpečenú záložným právom. Záložný dlžník je vlastníkom zálohu. Jeho povinnosťou nie je splniť dlh veriteľovi, ale strpieť uspokojenie jeho pohľadávky zo zálohu. Obligačný a záložný dlžník môže byť tá istá osoba. Záložná zmluva musí obsahovať určenie predmetu záložného práva (záloh) a pohľadávku, ktorú zabezpečuje. Vec sa musí označiť tak, aby jej založenie bolo každému zjavné. Ak zabezpečená pohľadávka nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ

domáhať uspokojenia zo zálohu, a to aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná. Predmetom záložného práva (zálohom) môže byť v podstate všetko, čo môže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov, ak to možno previesť (scudziť), keďže výkon záložného práva spočíva práve v speňažení zálohu. Dôvodom na zrušenie odvolaním napadnutých rozsudkov okresného súdu bolo najmä to, že sa prvoinštančný súd dôsledne nevysporiadal s charakterom zmluvného vzťahu založeného zmluvou o pôžičke a neposudzoval predmetný právny úkon aj podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

4. Ako bolo uvedené, predmetom konania a to aj po vrátení veci okresnému súdu, je stále žalobcom uplatnený nárok voči žalovanej na vrátenie pôžičky 760,- eur+ dohodnutého úroku 60,80 eur / 8 % z požičanej sumy / , čo je spolu žalovaná istina 820,60 eur. Súčasne sa žalobca domáha zaplatenia úroku z omeškania bližšie špecifikovaného v žalobe.

5. Podľa § 657 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa § 658 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Podľa § 552 Občianskeho zákonníka pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa zabezpečuje pohľadávka zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o vecných právach. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Podľa § 151c ods. 1 Občianskeho zákonníka záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná. Podľa § 151mb ods. 1 Občianskeho zákonníka záložné právo k pohľadávke sa vzťahuje aj na dlžné úroky a ostatné jej príslušenstvo. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 52 ods. 1,2,3 a 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

6. Ako bolo uvedené a aj v konaní preukázané a to výsluchom účastníkov a listinným dôkazom

- písomnou zmluvou o poskytnutí úveru číslo 1000001159 zo dňa 1.2.2010, žalobca ako veriteľ,

uzatvoril so žalovanou ako dlžníčkou písomnú zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver / pôžičku/ vo výške 760,- eur. Podľa zmluvy bola úroková sadzba dohodnutá vo výške 8% a doba splatnosti celej výšky úveru aj s úrokmi do termínu 1.3.2010. Na zabezpečenie úveru bola v protihodnote zo strany žalovanej / ako záložcu a súčasne obligačného dlžníka/ založená retiazka o váhe 76,8880 a v hodnote 760,- eur. V čl. 6 zmluvy mali zmluvné strany dohodnuté, že záložný veriteľ je oprávnený predmet zálohu predať za ním stanovenú cenu , uhradiť za dlžníka celý úver, pričom prípadný rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru a kúpnou zmluvnou cenou tvorí zisk, alebo stratu záložného veriteľa. Nebolo medzi účastníkmi sporené, že zmluva podpísaná bola a že na základe tejto zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver / pôžička v dohodnutej sume a tiež nebolo sporné, že na základe uvedenej zmluvy žalovaná ako obligačný dlžník a súčasne záložca / retiazka bola v jej vlastníctve/ odovzdala dohodnutý predmet zálohu žalobcovi ako záložnému veriteľovi. Uvedené žiaden z účastníkov konania nespochybnil. Taktiež nebolo sporné, že predmet zálohu / retiazku/ na sumu 760,- eur ohodnotil záložný veriteľ. Z vykonaného dokazovania a to výsluchu žalobcu ako účastníka konania mal súd ďalej preukázané, že zmluva bola pripravená v predtlačenej forme a doplnili sa do nej len suma, gramáž a doba, do ktorej sa má pôžička vrátiť / výpoveď žalobcu dňa 21.4.2016/. Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci uzavreli dňa 1.2.2010 písomnú zmluvu, ktorého súčasťou bola dohoda o poskytnutí pôžičky, ktorú pôžičku súd podľa obsahu posúdil podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Je nepochybné, poukazujúc aj na vyššie uvedené dokazovanie, že pôžičku poskytol žalobca ako súkromný podnikateľ / obchodníkom / a to žalovanej ako spotrebiteľke, ktorej bola táto pôžička poskytnutá na spotrebu, nie na podnikanie. Celú zmluvu zo dňa 1.2.2010 súd posúdil ako typovú , formulárovú zmluvu, pre ktorú je charakteristické , že jej obsah spotrebitelia výrazným spôsobom ovplyvniť nemôžu. Je teda nepochybné, že táto zmluva, ktorá bola uzavretá v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka má aj spotrebiteľský charakter. Ide o spotrebiteľskú zmluvu , ktorú je potrebné posudzovať aj podľa ustanovení 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súčasťou písomnej zmluvy z 1.2.2010 bola aj dohoda v zmysle ktorej za účelom zabezpečenia splnenia záväzku z pôžičky, poskytla žalovaná žalobcovi do zálohu zlatú retiazku. Uvedenú dohodu bola súdom posudzovaná podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka. Súčasťou písomnej zmluvy z 1.2.2010 bola však aj dohoda uzavretá podľa § 51 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej v prípade nesplatenia úveru do uvedeného termínu je záložný veriteľ, t.j. žalobca , oprávnený predmet zálohu predať za ním stanovenú cenu, uhradiť za dlžníka celý úver, pričom prípadný rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru a kúpnou cenou tvorí zisk, alebo stratu záložného veriteľa. V danej veci je potrebné zdôrazniť, že zmluvu žalovaná uzatvárala v záložni, nakoľko, žalobca je , resp. v tom čase bol prevádzkovateľom záložne. Z bežnej praxe, vychádzajúc zo spôsobu fungovania záložní, má súd zato, že ich činnosť vo všeobecnosti spočíva v tom, že zákazníkovi záložne, ktorými bývajú predovšetkým bežní spotrebitelia, je poskytnutá pôžička, vrátenie ktorej je súčasne zabezpečené poskytnutím zálohu / predovšetkým hnuteľnej veci/ zo strany zákazníka. V prípade ak zákazník v dohodnutej lehote poskytnutú pôžičku nevráti, záloh jednoducho povedané ,, prepadá“ v prospech záložne, resp. jej prevádzkovateľa. Žalovaná v konaní uviedla, a opakovane tvrdila, že takto si poskytnutú službu/ pôžičku od žalobcu/ vysvetlila. Aj napriek tomu, že retiazku dávala do zálohu s tým, že mala v úmysle vrátiť požičané peniaze a chcela, aby je žalobca následne záloh, teda retiazku vrátil, bola však uzrozumená aj s tým, resp. rátala aj s tou alternatívou, že jej retiazka prepadne v prospech záložného veriteľa. S uvedenou alternatívou, ktorá je typická pre tento druh podnikania, musel rátať aj žalobca a podľa súdu s ňou aj rátal, keď do zmluvy zakomponoval spomínané dojednanie podľa § 51 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti, berúc do úvahy, že sa jednalo o spotrebiteľský záväzkový vzťah súd poukazuje na ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka , podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Obe zmluvné strany svojimi výpoveďami v konaní v podstate spochybnila výklad čl. 6 zmluvy, keď žalobca tvrdil, že v uvedenom článku bolo upravené jeho právo, nie povinnosť, uspokojiť následne svoju pohľadávku z predaja zálohu a naopak žalovaná si ich záväzkový vzťah vykladala tak, že retiazku dala do záložne a keď pôžičku nevráti, má sa žalobca uspokojiť z predaja zálohu. Súd má zato, že predmetné zmluvné dojednanie oprávnene mohlo vo vzťahu k žalovanej , prihliadnuc na skutočnosť , že táto si šla požičať peniaze do ,,záložne“/ nie do banky/, pre ktoré ako, bolo uvedené vyššie, je typický istý spôsob požičiavania peňazí, s vo všeobecnosti a z bežnej praxe ich fungovania známymi dôsledkami nevrátenia pôžičky a to prepadnutie zálohu v prospech veriteľa, vyvolávať pochybnosti o jeho skutočnom obsahu. Preto je potrebné toto ustanovenie čl. 6 zmluvy vykladať v zmysle § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to v prospech žalovanej. Podľa súdu sa žalobca nemôže úspešne v konaní brániť ani tým, že retiazka je nepredajná. On prijímal záloh, on stanovil jeho cenu , on sa slobodne rozhodol, či tento záloh prijme a súčasne akceptoval , že bude znášať aj prípadnú stratu / v zmluve uvedená dohoda podľa § 51 Občianskeho zákonníka/ , je to

súčasťou jeho podnikateľského rizika, on podpísal zmluvu aj v znení cit.: je oprávnený predmet zálohu predať za ním stanovenú cenu, uhradiť za dlžníka celý úver, pričom prípadný rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru a kúpnou cenou tvorí zisk, alebo stratu záložného veriteľa. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd zato , že nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy titulom zmluvy o pôžičke je nedôvodný, tento v zmysle čl. 6 zmluvy zo dňa 1.2.2010 uzavretej so žalovanou je povinný uspokojiť sa z predaja zálohu a znášať aj prípadnú stratu súvisiacu s jeho predajom. Prípadná strata nebola nijakým spôsobom kvantifikovaná, nebolo dohodnuté, že túto má žalobca znášať len do nejakej konkrétnej výšky, preto má súd zato, že žalobca je povinný zniesť aj celú stratu súvisiacu s prípadnou nepredajnosťou retiazky/ zálohu/.Preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

7. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 259 ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby , má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

8. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v konaní úspešná v celom rozsahu/ žaloba bola zamietnutá/ , preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O konkrétnej výške týchto trov rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a to samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

9. O trovách štátu súd rozhodol podľa § 259 CSP. Trovy štátu predstavujú z rozpočtových prostriedkov vyplatené svedočné svedkovi Norbertovi Markusovi vo výške 8,90 eur. Tieto trovy je v konaní neúspešný žalobca povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu.

10. Žalovaná bola rozhodnutím tunajšieho súdu č.l. 5C/173/2010-16 zo dňa 21.3.2011 oslobodená od poplatkovej povinnosti. Preto súd v zmysle § 2 ods. 2 zákona o č. 71/1992 Zb. neúspešného žalobcu zaviazal na úhradu súdneho poplatku za odvolanie, ktoré podala žalovaná a to vo výške 49,- eur / položka 1a sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb./. Tento súdny poplatok je žalobca povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Nové Zámky a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).