Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cob-471-2015.pdf
PDF · 86.3 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cob/471/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu Michal Špak DaMP a miestom podnikania 8. mája 492/9, 089 01 Svidník, IČO 34 240 268, právne zastúpeného JUDr. Michalom Harvišom, advokátom so sídlom kancelárie Sovietskych hrdinov 102, 089 01 Svidník proti žalovanému Mariánovi Košíkovi s miestom podnikania 966 74 Veľké Pole 235, IČO 46 147 977, o zaplatenie 764,15 eura s príslušenstvom, v odvolacom konaní o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 40Cb/9/2014-33 zo dňa 22. septembra 2015, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie 764,15 Eur a úroky z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 420 eur od 04.05.2013 do zaplatenia, zo sumy 20 eur od 24.05.2013 do zaplatenia a zo sumy 544,15 eur od 19.07.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 164,02 eura, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 45,50 eura a náhrady trov právneho zastúpenia v sume 118,52 eura k rukám právneho zástupcu žalobcu, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Súd prvej inštancie na uvedený právny vzťah aplikoval ustanovenia Vyhl. č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), konkrétne články 4, 6 ods. 1, 7 ods. 1, 31 ods. 1, čl. 9 ods. 1 a 2, a ustanovenia Obchodného zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že v danom prípade sa podľa predložených dokladov jednalo o dopravu, ktorá spadá pod pôsobnosť Dohovoru CMR, nakoľko preprava sa vykonávala z miesta prevzatia zásielky, ktoré leží v Slovenskej republike, s miestom dodania v Českej republike. Na pôsobnosť dohovoru pritom postačuje, že zmluvnou stranou tohto dohovoru je Slovenská republika, v ktorej sa nachádzalo miesto odoslania zásielky a to, že miesto prevzatia zásielky a miesto dodania ležia v dvoch rôznych štátoch. Vyplnenie nákladného listu je vecou odosielateľa. Preto zodpovedá za správnosť údajov obsiahnutých v nákladnom liste, a to aj vtedy, ak príslušné údaje na žiadosť odosielateľa uvedie do nákladného listu zástupca dopravcu. Odosielateľ zodpovedá za všetky výdavky a škody, ktoré vzniknú dopravcovi v dôsledku nepresnosti alebo neúplnosti údajov uvedených v článku 6 ods. 1 písm. b), d), e), f), g), h) a j). Uvedená zodpovednosť odosielateľa je zodpovednosťou objektívnou. Ide o zodpovednosť za vzniknutú škodu bez ohľadu na zavinenie a bez možnosti liberácie, teda bez možnosti zbavenia sa zodpovednosti. Žalovaný pohľadávku žalobcu vo výške 220,- eura vyplývajúcu z neuhradenej časti ceny za predmetnú prepravu uznal, teda povinnosť žalobcu uhradiť žalovanému sumu 220,- eur medzi účastníkmi nebola
sporná. Žalovaný pohľadávku žalobcu v žalovanej výške 544,15 eura považoval za neoprávnenú z dôvodu, že za náklad zodpovedá prepravca. S poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj na súdom zistený skutkový stav je zrejmé, že žalovaný zodpovedá za škodu, ktorá vznikla žalobcovi. Z medzinárodného nákladného listu č. XXXXXXX je zrejmé, že žalovaný v kolónke 11 uviedol nesprávnu hrubú váhu zásielky a to 15.000 kg, pričom skutočnosť, že tento údaj nebol presný vyplýva z dokladu o výsledku nízkorýchlostného váženia vozidla a vážny lístok č. XXXXXX/XXXX zo dňa 15.04.2013, podľa ktorého zaťaženie trojnápravy prípojného vozidla bolo 24.000 kg. Žalovaný v konaní nepreukázal a ani netvrdil opak ohľadom uvedenia nesprávnych údajov v medzinárodnom nákladnom liste a podľa názoru súdu neuviedol žiadne skutočnosti spochybňujúce dôvodnosť návrhu. Zo strany odporcu sa jedná o zodpovednosť objektívnu, teda bez ohľadu na zavinenie odporcu bez možnosti liberácie t.j. zbavenia sa objektívnej zodpovednosti za škodu. Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd zo skutočnosti, že zo strany odporcu nedošlo k úhrade dlžnej sumy, čím navrhovateľovi vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z omeškania a to dňom nasledujúcim po dni splatnosti faktúry č. 130089 a faktúry č. 130128, preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi i úroky z omeškania.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/, f/ O.s.p platného a účinného v čase podania odvolania. Žalovaný má zato, že konajúci súd neúplne zistil skutkový stav a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca ako podnikateľ, ktorý podniká v doprave a preprave bol povinný ako dopravca konať s odbornou starostlivosťou. Žalovaný uzatvoril so žalobcom viacero ústnych dohôd o preprave. Žalovaný nedisponuje kontrolnou váhou odovzdal zásielku žalobcovi a pred vykonaním prepravy dal žalovaný žalobcovi výslovný pokyn, aby hmotnosť jednej prepravovanej zásielky bola maximálne 15 000 kg. Žalovaný bol v dobrej viere, že si žalobca splní povinnosť vyplývajúcu mu z dohody a skontroluje hmotnosť prepravovanej zásielky pred vykonaním prepravy. Žalobca tento pokyn žalovaného nedodržal. Súd vec nesprávne právne posúdil aj v časti týkajúcej sa výšky zákonného úroku z omeškania Dňa 8.5.20103 bola základná úroková sadzba NBS stanovená vo výške 0,50 %. Žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konania.
4. K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.
5. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.
6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
7. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.
8. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
9. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi sporových strán, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 191 C.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia vyhl. č. 11/1975 Zb. a ustanovenia Obchodného zákonníka zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 764,15 Eur a úroky z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 420 eur od 04.05.2013 do zaplatenia, zo sumy 20 eur od 24.05.2013 do zaplatenia a zo sumy 544,15 eur od 19.07.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 164,02 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 45,50 eur a náhrady trov
právneho zastúpenia v sume 118,52 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov, na ktoré v podrobnostiach odkazuje.
10. Súd prvej inštancie dodržal v konaní procesný postup, ktorý vyplýva z príslušných ustanovení O.s.p. platného a účinného v čase rozhodovania, pričom postupoval v súlade s § 120 O.s.p. platného a účinného do 30.6.2016, a účastníkov konania poučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p. platného a účinného do 30.6.2016 o dôkaznej povinnosti. Túto povinnosť mal súd bez ohľadu na to, či je strana sporu (účastník konania) právne zastúpený.
11. Odvolací súd nad rámec odôvodnenia rozhodnutia súdom prvej inštancie uvádza, že preváženie tovaru dopravcom resp. preskúšanie uvedenej váhy odosielateľom je možné len na výslovnú žiadosť odosielateľa. Dopravca bez výslovnej žiadosti odosielateľa nie je povinný túto kontrolu vykonávať. Údaje o váhe prepravovaného tovaru uvedené v nákladnom liste zakladajú dôkaznú domnienku o správnosti uvedených údajov. Dopravca má povinnosť preskúmať len stav tovaru, jeho obal a množstvo kusov naloženého tovaru. Podpisom žalobcu a žalovaného na nákladnom liste, na ktorom boli uvedené všetky podstatné náležitosti bol v konaní preukázaný zmluvný vzťah medzi stranami sporu. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie bol okrem podania odporu proti platobnému rozkazu nečinný. Na pojednávanie konané dňa 22.09.2015 bol riadne predvolaný, predvolanie spolu s poučením prevzal dňa 29.06.2015, na pojednávanie sa nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil. Obrana žalovaného spočívajúca v tom, že dal žalobcovi výslovný pokyn, aby hmotnosť jednej prepravovanej zásielky bola maximálne 15 000 kg bola vznesená žalovaným až v odvolacom konaní a v konaní pred súdom prvej inštancie nebola vznesená a ani preukázaná.
12. Podľa § 366 C.s.p. - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
13. Za uvedenej situácie, s ohľadom na vymedzenie odvolacích dôvodov v zmysle ust. § 365 ods. 1 a § 366 C.s.p., odvolací súd dospel k záveru, že skutočnosti uvádzané žalovaným nemožno vziať do úvahy a prihliadnuť na ne. Je nepochybné, že žalovaný uvedené skutočnosti mohol uviesť a uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, avšak ich neuplatnil, preto odvolací súd na ne neprihliadol a vecne sa nimi nezaoberal, keďže pre taký postup nezistil splnenie podmienok predpokladaných v ust. § 366 C.s.p.
14. Odvolacia námietka žalovaného, že súdom priznaná výška úrokov z omeškania je v rozpore s Nariadením vlády SR č. 21/2013 Z.z. bola odvolacím súdom vyhodnotená ako nedôvodná. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi správnu výšku úrokov z omeškania v súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka a ustanovenia § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. platného a účinného ku dňu vzniku omeškania žalovaného. V zmysle uvedeného ustanovenia sa základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku sa zvýši o 9 percentuálnych bodov a takto určená sadzba sa použije počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku. Prvý deň omeškania pri záväzku žalovaného vo výške 420 eur bol deň 04.05.2013 a pri záväzku vo výške 220 eur deň 24.05.2013. Základná úroková sadzba ku dňu 04.05.2013 bola vo výške 0,75% a ku dňu 24.05.2013 bola vo výške 0,50%. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne. Súd prvej inštancie nepriznal výšku úroku z omeškania v rozpore s nariadením vlády SR č. 21/2013 Z.z. ako to namietal žalovaný.
15. Odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie vychádza z dikcie ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. platného a účinného v čase vyhlásenia rozhodnutia. Súd prvej inštancie jasným a zrozumiteľným spôsobom vyložil právny záver vo vzťahu k posúdeniu nároku žalobcu, konštatoval uzavretie zmluvy o preprave, stručným, zrozumiteľným a jasným spôsobom vyhodnotil vykonané dokazovanie.
16. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj v časti výroku o náhrade trov konania vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Súd prvej inštancie správne priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 164,02 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 45,50 eura a náhrady trov právneho zastúpenia v sume 118,52 eura k rukám právneho zástupcu žalobcu. Priznané trovy konania a trovy právneho zastúpenia riadne odôvodnil a aj vyčíslil.
17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie v napadnutej časti výroku vo veci samej a s ním súvisiaceho výroku o trovách konania ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. účinného od 1.7.2016 potvrdil.
18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 C.s.p.)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 C.s.p.)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).