Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36C/89/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobcu: W.. P. P., A.. XX.X.XXXX, W. W. X, XXX XX O., zastúpený JUDr. Mariánom Juskom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Račí potok 3, 040 01 Košice proti žalovaným: X. H. - P. Q. X., X. X. F. X, XXX XX W., o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 200,08 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Priznáva žalobcovi náhradu preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov konania v rozsahu 65,86 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť mu sumu 241,24 Eur titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a k náhrade trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že uznesením vyšetrovateľa Sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR doručeným dňa 3.2.2011 bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a zločinu poisťovacieho podvodu v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona k § 223 ods. 1,3 písm. a) Trestného zákona. Trestné konanie sa viedlo na 4. Inšpekčnom oddelení Odboru inšpekčnej služby, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby P. Q. X., O.A. X Q. O.. Poukázal na to, že od vznesenia obvinenia až do právoplatného rozhodnutia vo veci boli zrejmé skutočností nasvedčujúce tomu, že žalobca svojím konaním nemohol naplniť skutkovú podstatu trestného činu a počas celého trestného konania pretrvávali dôvodné pochybnosti o vine (v zmysle in dubio pro reo), ktoré prokurátor napokon posúdil ako skutočnosti zbavujúce ho viny na základe dôvodov, že v danej veci nebola nepochybne preukázaná vina. Uznesením prokurátora zo dňa 6.5.2011 pod sp. zn. E. XX/XX bolo uznesenie o vznesení obvinenia zrušené ako neopodstatnené a nakoniec bolo celé trestné konanie uznesením pod sp. zn. Č.:X.-XXX/IS-X-Q.-XXXX zastavené. Žalobca uviedol, že po vznesení obvinenia využil svoje právo v zmysle Trestného poriadku a zvolil si na ochranu svojich práv obhajcu - U.. P. Š., advokáta. Po zastavení trestného konania podal žiadosť žalovanému o predbežné prerokovanie náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, kde žiadal náhradu vynaložených nákladov na obhajobu vo výške 500 Eur. Táto suma mu nebola zo strany žalovaného uznaná, nakoľko obhajca okrem prevzatia prípadu podal len voči uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť. Žalobca poukázal na § 6 ods. 1, § 17 ods. 1, § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., poukázal na § 12 ods. 3 písm. b), § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z. z. Uviedol, že nezákonným rozhodnutím mu vznikla škoda pozostávajúca z trov, ktoré vynaložil obhajcovi v trestnom konaní U.. Š. spolu vo výške 241,24 Eur, a to za 2 úkony právnej pomoci v zmysle citovanej vyhlášky a to prevzatie a príprava obhajoby vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia (2x92,63 Eur + 2x20,58 Eur + 2x7,41 Eur).

2. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 10.7.2014, v ktorom uviedol, že zo stanoviska Odboru inšpekčnej služby, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (4. Inšpekčné oddelenie) vyplýva, že žalobca bol spolu s D. P. uznesením vyšetrovateľa zo dňa 3.2.2011 pod Č.:X.-XXX/IS-X-Q.-XXXX obvinený zo zločinu poisťovacieho podvodu v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona k § 223 ods. 1,3 písm. a) Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Dňa 30.6.2011 bolo predmetné trestné stíhanie za zločin poisťovacieho podvodu v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona k § 223 ods. 1,3 písm. a) Trestného zákona uznesením vyšetrovateľa podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného zákona zastavené a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.11.2011. Žalovaný poukázal na zákon č. 514/2003 Z. z. a definoval základné predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci a zdieľal názor, že zo strany vyšetrovateľa nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Poukázal na Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 22.5.2012, z ktorého citoval a podľa ktorého i keď rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti a teda aj zákonnosti začatia a vedenia trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania, nemožno považovať za nezákonné každé vznesenie obvinenia, ktoré vyústilo do právoplatného odsudzujúceho rozsudku obvineného, ale v každej trestnej veci je potrebné s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu pozorne zvážiť aj priebeh trestného konania z hľadiska vývoja dôkaznej situácie ako aj z hľadiska dodržania základných zásad trestného konania, pokiaľ v trestnom konaní nedošlo k porušeniu zásad trestného konania, v zmysle ktorých pre vznesenie obvinenia podľa zákona postačuje, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin a že na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že tento čin bol spáchaný určitou osobou, samotný výsledok trestného konania (zastavenie trestného stíhania) nemusí vyvolať nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia ako základného predpokladu na vznik nároku na náhradu škody. Uviedol, že tento právny názor krajského súdu vyhodnotil ako právne akceptovateľný a pri výklade a aplikácii zákona č. 514/2003 Z. z. ústavne konformný aj Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. I.ÚS/548/2012 zo dňa 7.11.2012. Žalovaný dodal, že celé predmetné trestné konanie bolo vedené v súlade s trestným poriadkom a boli dodržané všetky zákonné predpisy. Uviedol, že náhradu nákladov trestného konania by bolo možné priznať vtedy, pokiaľ by bola v príčinnej súvislosti s údajným nezákonným rozhodnutím, pokiaľ by žalobcovi v príčinnej súvislosti s údajným nezákonným rozhodnutím vznikla aj určitá škoda. Poukázal na § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Dodal, že v danom prípade na priznanie náhrady škody nie je splnená jedna zo základných podmienok ustanovených zákonom č. 514/2003 Z. z. a to existencia nezákonného rozhodnutia. Dodal, že nepovažuje za dostatočne preukázaný vznik škody v súvislosti s trovami právneho zastúpenia, nakoľko žalobca predložil len kópiu príjmového pokladničného dokladu s uvedeným účelom - úhrada faktúry 22011 vo výške 500 Eur zo dňa 15.2.2011 a nedoložil faktúru uhradených výdavkov advokátovi U.. Š., z ktorej by bolo jasne preukázateľné, že sa jedná o úhradu trov právneho zastúpenia za jednotlivé úkony v rámci tohto konania. Navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

3. V písomnom podaní zo dňa 3.11.2016 žalovaný uviedol, že rozsah náhrady trov právneho zastúpenia zákon č. 514/2003 Z. z. upresňuje v ustanovení § 18 ods. 3 veta prvá. Uviedol, že vyúčtovanie samotných trov žalobcu je nesprávne, poukázal na § 12 ods. 3 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a dodal, že proti žalobcovi bolo vedené trestné stíhanie pre zločin poisťovacieho podvodu podľa § 223 ods. 1 a 3 Trestného zákona a za uvedený trestný čin zákon umožňuje uložiť trest od 3 do 10 rokov a v zmysle § 12 ods. 3 písm. b) citovanej vyhlášky tarifná odmena advokáta za zastupovanie v konaní predstavuje 1/8 výpočtového základu, t. j. sumu 92,63 Eur. Skutočnosť, že žalobca bol okrem uvedeného obvinený z prečinu zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného zákona neodôvodňuje zvýšenie tarifnej odmeny podľa § 13 ods.3 citovanej vyhlášky a podľa citovaného zákonného ustanovenia možno tarifnú odmenu zvýšiť iba v prípade spojenia dvoch alebo viacerých vecí. Poukázal na to, že U.. Š. zastupoval nielen žalobcu ale aj jeho otca D. P., ktorý bol taktiež obvinený ako spolupáchateľ trestného činu poisťovacieho podvodu podľa § 223 ods. 1, 3 Trestného zákona a to znamená, že tarifná odmena za zastupovanie jednotlivých obvinení sa mala v súlade s § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 znížiť u jednotlivých obvinených o 50 %, nakoľko išlo o spoločné zastupovanie viacerých osôb. Sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci určenej podľa citovanej vyhlášky preto nemohla presahovať sumu 46,31 Eur. U.. Š. mal v trestnom konaní vykonať dva úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastupovania, podanie sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia ) a celková výška tarifnej odmeny advokáta za zastupovanie žalobcu bola v trestnom konaní určená podľa citovanej vyhlášky a nemôže aj po započítaní režijných paušálov presahovať sumu 107,44 Eur (46,31x2+7,41x2). Uviedol, že aj v prípade, ak by bol nárok žalobcu dôvodný, čo však žalovaný

neuznáva, nemôže mu byť v súlade s § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. priznaná vyššia suma náhrady škody.

4. Na preukázanie svojho nároku žalobca doložil nasledovné listinné dôkazy: podanie sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa 3.2.2011, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody adresovanú žalovanému zo dňa 1.6.2012, príjmový pokladničný doklad zo dňa 15.2.2011.

5. Žalobca na preukázanie svojho žalovaného nároku použil nasledovné prostriedky procesného útoku: vykonanie dôkazov oboznámením s listinnými dôkazmi doloženými do spisu a oboznámením s vyšetrovacím spisom č. X.-XXX/IS-X-Q.-XXXX.

6. Žalovaný použil nasledovné prostriedky procesnej obrany: skutkové tvrdenia vo vyjadrení zo dňa 10.7.2014 a zo dňa 3.11.2016.

7. Súd vykonal dokazovanie prednesom advokáta žalobcu, prednesom povereného zamestnanca žalovaného, oboznámením s listinnými dôkazmi tvoriacich obsah spisu, oboznámením s pripojeným vyšetrovacím spisom Sekcie kontroly a inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby, X.G. E. Č.. X.-XXX/ IS-X-Q.-XXXX.

8. Advokát žalobcu poukázal na to, že žalobca zaplatil obhajcovi, ktorý ho obhajoval v trestnom konaní spolu 500 Eur za úkony, ktoré ním boli vykonané v trestnom konaní. Uviedol, že žalobou si uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená nezákonným rozhodnutí a náhrada škody spočíva vo výške trov obhajoby za 2 úkony a to za prevzatie a prípravu obhajoby a za písomné podanie sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Advokát žalobcu poukázal na platnú judikatúru súdov Slovenskej republiky k otázke nezákonnosti rozhodnutia a poukázal na to, že pri výpočte výšky škody je potrebné vychádzať z tarifnej odmeny, ktorú určuje vyhláška o odmene advokátov a na základe toho si žalobca uplatňuje sumu uvedenú v petite žaloby. Uviedol, že v danom prípade nie je možné použiť § 13 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR pri tarifnej odmene. Uviedol, že voči žalobcovi bolo vznesené obvinenie jednak za prečin a jednak za zločin, tieto konania boli spojené, viedlo sa v nich spoločné konanie a dodal, že v danom prípade nešlo o spoločné úkony zo strany U.. Š. pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

9. Žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi vznikom škody, t. j. medzi vynaloženými nákladmi za právne služby a trestným konaním, ktoré sa voči žalobcovi viedlo, nie je zrejmé, že za aké služby bolo žalobcom advokátovi zaplatené a poukázal na to, že v danom prípade advokát žalobcu zastupoval aj D. P.. Poukázal na vyhlášku č. 655/2004 Z. z., § 13 ods. 2, podľa ktorého bolo potrebné znížiť tarifnú odmenu advokáta a naopak advokát si túto základnú sadzbu tarifnej odmeny zvýšil podľa § 13 ods. 3 a opomenul pritom § 13 ods. 4 citovanej vyhlášky. Namietol, že v danom prípade neboli splnené všetky podmienky na vznik zodpovednosti štátu za spôsobenú škodu.

10. Z listinných dôkazov doložených žalobcom ako aj z vyšetrovacieho spisu Sekcie kontroly a inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby, 4. Inšpekčné oddelenie bolo súdom zistené, že voči žalobcovi bolo uznesením zo dňa 3.2.2011 Č.:X.-XXX/IS-X-Q.-XXXX podľa § 206 ods. 1,4 Trestného poriadku vznesené obvinenie za prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a za zločin poisťovacieho podvodu v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona k § 223 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona (vznesené obvinenie voči uvedenému zločinu bolo vznesené spolu s D. P. - otcom žalobcu - pozn. súdu ). Voči uvedeným uzneseniam o vznesení obvinenia voči žalobcovi bola zo strany žalobcu v tom čase zastúpeného obhajcom - advokátom U.. P. Š. F.. podaná sťažnosť. U.. P. Š. žalobcu zastupoval na základe plnomocenstva udeleného žalobcom zo dňa 4.2.2011. O sťažnosti bolo rozhodnuté Vojenskou obvodnou prokuratúrou zo dňa 5.5.2011 sp. zn. OPv 48/2011 tak, že podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku bolo zrušené uznesenie vyšetrovateľa Sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR, odboru inšpekčnej služby, 4. Inšpekčného oddelenia v Košiciach sp. zn. Č.:X.-XXX/IS-X-Q.-XXXX zo dňa 3.2.2011, pretože uznesenie bolo vyhodnotené ako neopodstatnené. Žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody žalovanému písomným podaním zo dňa 1.6.2012, v ktorej žiadal náhradu škody vo výške 500 Eur. Žalovaný neuznal nárok žalobcu na náhradu škody majúc za to, že v danom prípade nedošlo k vydaniu

nezákonného rozhodnutia, návrh žalobcu na predbežné prerokovanie nároku považoval za nedôvodný a z uvedeného dôvodu mu nebolo možné vyhovieť.

11. Súd vec právne posúdil nasledovne:

12. Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ( ďalej len citovaný zákon )citovaného zákona, tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

13. Podľa ustanovenia § 2 citovaného zákona, na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je 1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

14. Podľa ustanovenia § 3 ods.1 a 2 citovaného zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

15. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

16. Podľa ustanovenia § 5 ods.1 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

17. Podľa ustanovenia § 6 ods.1 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

18. Podľa ustanovenia § 15 ods.1 a 2 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

19. Podľa ustanovenia § 16 ods.1 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

20. Podľa ustanovenia § 16 ods. 4 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z

titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

21. Podľa § 17 ods.1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

22. Podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržane a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

23. Podľa § 12 ods. 3 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z.. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ( ďalej vyhl. č. 655/2004 Z.z. ), tarifná odmena advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní a v konaní o priestupkoch pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa odseku 1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje päť rokov a neprevyšuje desať rokov, jedna osmina výpočtového základu.

24. Podľa § 13 ods. 1 až 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z., advokát môže znížiť základnú sadzbu tarifnej odmeny. Základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach. Ustanovenie odseku 3 sa nepoužije, ak spojenie vecí na spoločné prejednanie vyplýva zo zákona. V takej veci sa určí výška tarifnej odmeny podľa veci, ktorej hodnota je najvyššia.

25. Podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom, b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej.

26. Podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

27. V predmetnej veci sa žalobca domáha náhrady škody spôsobenej mu nezákonným rozhodnutím - uznesením Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby, 4. Inšpekčné oddelenie Č.:X.-XXX/IS-X-Q.-XXXX zo dňa 3.2.2011, ktorým bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie za prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a za zločin poisťovacieho podvodu v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona k § 223 ods. 1, 3 písm. a) Trestného zákona.

28. Základnými predpokladmi zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci v prípade nezákonného rozhodnutia sú: 1. existencia nezákonného rozhodnutia vydaného orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, 2. existencia škody a 3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody.

29. Nezákonné rozhodnutie.

30. Súd sa stotožnil s právnou argumentáciou žalobcu, že tým, že došlo k zrušeniu uznesenia o vznesení obvinenia uznesením prokurátora zo dňa 6.5.2011 pod sp. zn. E. XX/XXXX je nezákonným rozhodnutím tak ako to vyplýva z § 6 ods. 1 citovaného zákona. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je predovšetkým existencia nezákonného rozhodnutia, t. j. takého

rozhodnutia, ktoré je v rozpore s objektívnym právom. Zodpovednosť štátu je podmienená využitím riadnych opravných prostriedkov smerujúcich proti nezákonnému rozhodnutiu. Vznik tejto zodpovednosti ďalej predpokladá, že nezákonné rozhodnutie sa zrušilo, teda zbavilo právoplatnosti. V prejednávanej veci žalobca svoj nárok na náhradu škody odvodzoval z uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré úspešne napadol sťažnosťou. Toto uznesenie považoval za nezákonné, lebo bolo uznesením prokurátora zo dňa 6.5.2011 zrušené ako neopodstatnené a napokon bolo celé trestné konanie uznesením pod sp. zn. Č.:X.-XXX/IS-X-Q.-XXXX zastavané. Za ústavne konformný treba považovať výklad, podľa ktorého v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, zastavenie trestného stíhania, a k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenapĺňa predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania, vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Právoplatnosťou uznesenia o zastavení trestného stíhania sa trestné konanie končí, to znamená, že zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Zastavenie trestného stíhania znamená, že výsledky trestného (prípravného) konanie ukazujú, že nejde o trestný čin, zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo, aby vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania o vznesení obvinenia (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4NCdo 15/2009, ZSP 57/2010). Zhrnúc uvedené súd konštatoval, že v danom prípade je splnená prvá základná podmienka pre záver o zodpovednosti štátu.

31. Škoda.

32. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 241,24 Eur titulom skutočnej škody, ktorá mu vznikla vynaložením nákladov na obhajobu v trestnom konaní, v ktorom zaplatil obhajcovi za obhajobu v uvedenej trestnej veci dňa 15.2.2011 sumu 500 Eur, o čom svedčí príjmový pokladničný doklad U.. P. Š. vystaveného žalobcovi ako úhrada faktúry 22011. Žalobca si v konaní uplatnil náhradu trov obhajoby za 2 úkony právnej služby vyčíslenej v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej služby. Žalovaný namietal, že v danom prípade má nárok žalobca na zaplatenie sumy 107,44 Eur, pričom mal za to, že výška tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby činí 46,31 Eur. Žalovaný nerozporoval, že v danom prípade obhajca žalobcu v trestnom konaní vykonal 2 úkony právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Žalovaný namietal, že vyúčtovanie samotných trov žalobcu je nesprávne, poukázal na § 12 ods. 3 písm. b), § 13 ods. 3 citovanej vyhlášky a uviedol, že tarifnú odmenu možno zvýšiť iba v prípade spojenia dvoch alebo viacerých vecí. Uviedol, že má za to, že v zmysle § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky bolo potrebné znížiť u jednotlivých obvinených sadzbu tarifnej odmeny o 50 %, nakoľko išlo o spoločné zastupovanie viacerých osôb, keďže U.. Š. zastupoval nielen žalobcu ale aj jeho otca D. P., ktorý bol obvinený ako spolupáchateľ z trestného činu poisťovacieho podvodu podľa § 233 ods. 1 a 3 Trestného zákona. S uvedenou právnou argumentáciou sa nestotožnil žalobca. Uviedol, že je zrejmé, že voči žalobcovi bolo vznesené obvinenie jednak za prečin a jednaj za zločin, tieto konania boli spojené a viedlo sa v nich spoločné konanie. V danom prípade advokát, ktorý zastupoval žalobcu v trestnom konaní, vykonával pre žalobcu jednotlivé úkony samostatne.

33. Z obsahu spisu ako aj z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v danom prípade nedošlo k spojeniu veci. Na spojenie vecí v trestnom konaní je nevyhnutné, aby sa viedli dve samostatné konania, či už po vznesení obvinenia, resp. po podaní obžaloby. Následne orgán činný v trestnom konaní, resp. súd vydá rozhodnutie, vo forme uznesenia, kde proti obvinenému, ktorého trestné činy spolu súvisia, sa môže vykonať spoločné konanie, ak to zrejme nebude brániť ukončeniu veci v primeranej lehote. V prípade žalobcu síce došlo k dvom uzneseniam o vznesení obvinenia, avšak aj podľa spisovej značky jednotlivých uznesení o vznesení obvinenia vyplýva, že išlo len o jedno konanie, čo deklaruje aj sťažnosť obvineného, kde tento túto adresoval k jednému konaniu. Preto U.. Š. ako obhajcovi žalobcu nepatrí žiadne zvýšenie v zmysle § 13 ods. 3 citovanej vyhlášky. Nesprávna je argumentácia žalovaného, že k spojeniu môže dôjsť len v konaní pred súdom, spojenia veci sú bežné aj v prípravnom konaní, kde orgány činné v trestnom konaní môžu per analogiam aplikovať ustanovenie § 21 ods. 3 Trestného poriadku a sami spojiť veci na spoločné konanie. Je nepochybné, že U.. Š. v trestnom konaní zastupoval tak žalobcu na základe plnomocenstva ako aj jeho otca D. P.. K zníženiu základnej sadzby tarifnej odmeny dochádza, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch a viacerých osôb, pričom za spoločné úkony je potrebné považovať napríklad účasť za konanie pred súdom, pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, a iných. Za spoločný úkon však nemožno pokladať úkony prevzatia a prípravy obhajoby, vykonanie porady s klientom, podanie sťažnosti alebo odvolania za jedného, resp. druhého

klienta, nakoľko ide o samostatné úkony právnej služby, kde advokát obhajobu v prípade viacerých obvinených môže určovať rôznymi smermi. Plná moc sa preberá samostatne u jedného a druhého a rovnako samostatne možno podať sťažnosť za jedného a druhého klienta, kde argumentácia klientov môže byť rôzna, argumenty uvádzané klientmi môžu byť odlišné. Z uvedených dôvodov správne výška odmeny činí sumu 200,08 Eur, tarifná odmena za 1 úkon je vo výške 92,63 Eur ( 1/8 výpočtového základu v roku 2011) x 2 + režijný paušál 7,41 Eur x 2. Žalobca si nesprávne vyčíslil náhradu škody pozostávajúcej z trov obhajoby, nakoľko mu nepatrí zvýšenie základnej sadzby tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach, t.j. suma 2x20,58 Eur.

34. Príčinná súvislosť.

35. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou; jej existenciu zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je alebo nie je. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (akou príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne), prípadne inou skutočnosťou (ak bola tvrdená a preukázaná) sa zisťuje príčinná súvislosť. Príčinná súvislosť medzi právnou skutočnosťou, za ktorú sa zodpovedá, a medzi vznikom škody je jednou zo základných podmienok zodpovednosti za škodu v občianskom práve, a to bez ohľadu na to, či ide o zodpovednosť založenú na princípe zavinenia alebo zodpovednosť objektívnu. O vzťah príčinnej súvislosti tzv. kauzálny nexus v prípade objektívnej zodpovednosti štátu za škodu sa jedná, ak vznikla škoda následkom nezákonného rozhodnutia, či nesprávneho úradného postupu, teda, ak je doložené, že nebyť vydania nezákonného rozhodnutia, či nesprávneho úradného postupu, ku škode by nedošlo. V danom prípade o vznik ujmy - skutočnej škody u žalobcu je vyvolaný bezprostredne - vydaním nezákonného rozhodnutia, z čoho možno urobiť záver, že medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody v danom prípade je príčinná súvislosť.

36. Súd posúdiac podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, vychádzajúc z vykonaného dokazovania, dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná čo do zaplatenia sumy 200,08 Eur, o túto čiastku sa zmenšil majetok žalobcu v súvislosti s vedením nezákonného trestného stíhania voči jeho osobe, čo vyplýva z príjmového pokladničného dokladu obsiahnutého v súdnom spise. Výška škody zahŕňa trovy obhajoby vo výške stanovenej vyhláškou č. 655/2004 Z.z., ktoré žalobcovi - poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie.

37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. V spore bol úspešný žalobca, ktorý má nárok na náhradu preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov konania. Úspech žalobca v danom prípade činí 82,93 %, neúspech 17,07%. žalobca má tak nárok na náhradu trov konania v rozsahu 65,86 %. O ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I (§ 355 ods. 1, § 362 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Rozsah,

v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 z.z.).