Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-7T/75/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok v senáte zloženom z predsedu JUDr. Richarda Bureša a prísediacich Lenky Volnej a JUDr. Dušana Modranského na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. novembra 2016 v trestnej veci proti obžalovanému M. N. pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b) Tr. zákona a iné takto

rozhodol:

Obžalovaný

M. N., nar. X.XX.XXXX v Kežmarku, trvale bytom ul. J. Č.. XX, Ľ., okr. Kežmarok, nezamestnaný

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e v období od mesiaca január 2003 so vzrastajúcou intenzitou až do 1.12.2007, s výnimkou obdobia od 10.9.2003 do 10.2.2004, v Ľubici, okr. Kežmarok, v mieste svojho trvalého bydliska na A.. J. Č.. XX/XX, sa voči svojej nevlastnej dcére C. B., L.. X.XX.XXXX, s ktorou žil v spoločnej domácnosti, správal tým spôsobom, že najmä pod vplyvom alkoholu, jej vulgárne nadával, správal sa voči nej agresívne, rozbíjal veci v byte, bezdôvodne ju fyzicky napádal, pričom v dôsledku tohto konania dňa 10.9.2003 po hádke a fyzickom napadnutí údermi do hlavy bola privezená rýchlou záchrannou službou do NsP Kežmarok, dostala hysteriodnú reakciu a bola hospitalizovaná na detskom oddelení tejto nemocnice od 10.9.2003 až do 17.9.2003 s určenou diagnózou syndróm týraného dieťaťa a chronickou psychotraumatizáciou - týranie otčimom, následkom čoho bola umiestnená od 17.9.2003 až do 10.2.2004 v Krízovom centre, Starý trh č. 38, Kežmarok, pričom toto konanie a správanie obvineného voči nej sa po jej prepustení znova opakovalo so zvýšenou intenzitou najmä od 16.3.2005 od kedy si našiel zamestnanie a v období najmenej od leta r. 2006 v mieste svojho trvalého bydliska v Ľ., L. A.. J. Č.. XX/XX, okr. Kežmarok, sa správal voči svojej manželke K. N. a jej deťom z prvého manželstva C. B., L.. X.XX.XXXX, K. B., L.. XX.X.XXXX a C. B., L.. X.X.XXXX, s ktorými žije v spoločnej domácnosti tým spôsobom, že najmä po požití alkoholických nápojov opakovane a sústavne im vulgárne nadával, správal sa voči nim agresívne, vyháňal ich z domu, bezdôvodne im odopieral stravu tak, že skrýval pred nimi jedlo a nedovolil im jesť, v nočných hodinách sa vracal domov pod vplyvom požitého alkoholu hlučne, budil ich zo spánku krikom, búchaním na dvere, bezdôvodne ich fyzicky napádal údermi rúk do tváre a do tela, v lete roka 2006 fyzicky napadol nevlastného syna C. B., pričom mu spôsobil podliatiny na krku a hrudníku, tiež v tom čase fyzicky napadol C. B. tým spôsobom, že ju chytil rukami a sotil do kuchynskej linky, pričom utrpela narazenie chrbtovej oblasti, obdobne tak fyzicky viackrát napadol svoju manželku K. N. údermi rúk po tvári, hlave, tele, pričom táto bola na lekárskom ošetrení v lete roka 2007, kde však zo strachu pred obvineným uviedla, že spadla, pričom jeho konanie a agresivita sa stupňovali, dňa 26.10.2007 od vplyvom požitého alkoholu ju fyzicky napadol a násilne ťahal z chodby do bytu, načo začala kričať a po príchode detí ho deti od nej odtiahli a dňa 1.12.2007 prišiel domov asi okolo 15.00 hod pod vplyvom požitého alkoholu, v kuchyni domu fyzicky napadol nevlastného syna C. B. tak, že ho chytil jednou rukou pod krk a tlačil ho na krku tak, aby nemohol dýchať a keď synovi chcela pomôcť K. N., tak ju chytil rukou za rameno a odsotil tak, že spadla na zem, pričom takéhoto agresívneho konania sa dopúšťal každý týždeň, čím takto u manželky a nevlastných detí vzbudzoval neustále obavu o život a zdravie a spôsoboval im fyzické a psychické utrpenie,

t e d a

týral blízku osobu, ktorá je v jeho starostlivosti a výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, bezdôvodným odopieraním stravy a spánku, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním ohrozujúcim ich psychické zdravie a tak čin spáchal závažnejším spôsobom konania č í m s p á c h a l

- zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/,b/ ods. 2 písm. d/ Trestného zákona, s použitím ustanovenia § 138 písm. b/, písm. j/ Trestného zákona

z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 208 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona súd ukladá obžalovanému ochranné liečenie protialkoholické ústavnou formou.

odôvodnenie:

Súd vykonal dokazovanie a zistil, a ustálil skutkový stav tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku. V uvedenej trestnej veci bolo už jedenkrát vo veci meritórne rozhodnuté, pričom Okresný súd Kežmarok v inom senáte ,na hlavnom pojednávaní dňa 17.9.2008 pod sp. zn. 7T 75/08 - 333 v súlade so skutkom tak, ako bol uvedený v obžalobe sp. zn. Pv 1013/07 - 35 z 5. 5. 2008 uznal vinu obžalovaného a podľa § 208 ods. 2 Tr. zák. mu uložil trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov nepodmienečne so zaradením do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, a zároveň mu uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnom formou.. Na podklade odvolania obžalovaného Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 6 To 78/08 - 360 z 15.12.2008 zrušil tento rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Senát Okresného súdu v nezmenenom zložení na základe pokynov odvolacieho súdu doplnil na ďalších hlavných pojednávaniach nariadené dokazovanie, z objektívnych dôvodov však nestihol znovu vo veci rozhodnúť. Vo veci bolo potom konané odznovu v inom senáte, pre nemožnosť vypočutia svedkov C. E. a G. F. a dočasné pridelenie zákonného sudcu na iný súd , k rozhodnutiu vo veci samej nedošlo. Až po návrate zákonného súdu súd po vykonaní dokazovania v inom senáte vo veci týmto rozsudkom rozhodol. Na hlavnom pojednávaní dňa 20. 7. 2015 bol vypočutý obžalovaný M. N. a všetky osoby poškodené - K. N. a jej dcéry C. T. a K. B., s výnimkou poškodeného C. B.. Pritom všetky označené osoby účinným spôsobom využili svoje právo odoprieť vypovedať. Súd po súhlase všetkých strán trestného konania všetky dostupné výpovede obžalovaného a poškodených prečítal, pričom má aj za to, že každá z týchto výpovedí,( podľa názoru senátu ) ,vo všetkých štádiách trestného stíhania bola vykonaná v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Zvlášť, keď pri uplatnení práva odmietnuť vypovedať , na hlavnom pojednávaní musí prvostupňový súd čítať výpovede týchto osôb z prípravného konania, ktoré boli vykonané v konkrétnej trestnej veci koncom roka 2007, prečo by potom nemohol vychádzať z výpovedí vykonaných na hlavných pojednávaniach v neskoršom období. K tomu treba dodať, že v zrušujúcom uznesení odvolací súd nevytýka súdu prvostupňovému procesný postup počas výsluchov týchto, ale ani žiadnych iných osôb. Za takýchto okolností považuje tento senát okresného súdu pre dokazovanie a rozhodovanie vo veci všetky výsluchy obžalovaného a všetkých poškodených vrátane C. B. z prípravného konania, ďalej z hlavného pojednávania z 9. 6. 2008, 28. 8. 2008, 6. 5. 2009, 14. 1. 2010, a 11. 5. 2012.

U ďalších svedkov, poškodenej , ktorí boli prítomní na hlavných pojednávaniach súd vychádzal pri rozhodovaní zo svedeckých výpovedí vykonaných pred senátom, ktorý vo veci rozhodol dňa 15. 11. 2016. To isté platí o výsluchoch vo veci činných znalcov. Obžalovaný M. N. sa na hlavnom pojednávaní dňa 9. 6. 2008 podobne ako v prípravnom konaní vyjadril, že nepopiera spáchanie skutku, je čiastočne nevinný a trval na svojej výpovedi z prípravného konania. V období, ktoré mu bolo kladené za vinu hádky v ich rodine nevylučuje, avšak popieral fyzické napadnutia manželky a detí, ako aj vulgárne spávanie sa voči nim. Neskôr priznal vulgárne nadávky voči nim v čase, keď bol opitý, ale nebolo to často. Neurčito sa vyjadroval k jednotlivým incidentom, ktoré sú obsahom žalovaného skutku. K tomu, čo sa stalo dňa 1.12.2007 sa vôbec nevie vyjadriť, pamätá si iba to, že doobeda odišiel z domu, pil pivo a vodku ,a prebral sa v noci na polícii. Nespomína si, ani to, že by v lete toho istého roku mal napadnúť manželku a nevlastnú dcéru C.. A ani to, čo sa malo stať v októbri. Nepamätá si, že by v lete 2006 mal C. B. škrtiť. Celkovo pripustil, že alkohol užíva každý deň a hádky a bitky neboli každý deň, ale asi len 10 krát do mesiaca. Ak dochádzalo k fyzickým napadnutiam poškodených, tak iba údermi po chrbte, bez toho, aby ich kopal a udieral päsťou. Nespomenul si ani to, že by mal v noci kričať a budiť, búchať na dvere a kričať. Je pravdou, že po konflikte s C. bola táto hospitalizovaná a istý čas bola umiestnená v krízovom centre. Jedlo z chladničky neberie často, naposledy to bolo deň pred zadržaním. Svoje konanie oľutoval, a sľúbil nápravu. Nesúhlasil však s dĺžkou žalovaného obdobia, konanie uvedené v obžalobe pripustil na obdobie pol roka maximálne jeden rok. Po zrušení rozsudku Krajským súdom v Prešove bol M. N. dopočutý pred pôvodným senátom dňa 6. 5. 2009. Vtedy znovu poprel dĺžku žalovaného obdobia, svoje konanie voči poškodeným mal páchať, ako uvádzal, sem tam, výlučne pod vplyvom alkoholu. Znovu si nepamätal svoje konanie voči nevlastnej dcére K.. Keď prišla C. po pobyte mimo domu domov, podľa neho s ňou dobre vychádzal. Asi po dvoch rokoch pripustil nepravidelné útoky voči nej. K K. S. C. sa správal normálne, nevyhadzoval ich z domu, neodopieral im stravu, nebudil ich, ani ich fyzicky nenapádal. C. raz napadol. Za obdobie od roku 2003 do 2007 bol opitý možno tri razy do mesiaca. Bránil sa tým , že ho jeho nevlastné dcéry provokovali a aj mu vulgárne nadávali, väčšinou keď bol opitý. Zo spáchania skutku usvedčovala obžalovaného v plnom rozsahu v prípravnom konaní vypočutá poškodená K. N.. S obžalovaným uzavrela manželstvo roku 1997, pričom postupne sa jeho chovanie menilo, začal piť, v čase jej vypočutia pil približne 3 - krát týždenne, následkom čoho sa správal agresívne voči nej a jej deťom. Toto prerástlo aj do fyzických útokov voči všetkým, ktoré riešila podávaním trestných oznámení, ktoré potom riešili orgány kompetentné konať v priestupkových veciach. Ju osobne viackrát zbil a aj poranil, pričom sa dala ošetriť lekárkou MUDr. Zahurancovou, avšak len v jednom prípade z roku 2006, aj to s obavou, ako sa obžalovaný zachová, keď sa to dozvie. Okrem toho v alkoholovom opojení v noci kričal, búchal, čím sa deti zobudili a nemohli spať, nadával im, skrýval pred nimi jedlo. Incidenty sa množili a prerastali do čoraz väčšej agresivity voči nim. Toto vyvrcholilo až podaním trestného oznámenia po incidente dňa 1. 12. 2007. Okrem toho podľa tejto výpovede mala zo správania sa obžalovaného jej dcéra C. hysteroidný záchvat, čo bolo potrebné riešiť hospitalizáciou a následným pobytom v krízovom centre. Po jej návrate domov asi po mesiaci sa znovu začala agresivita obžalovaného voči dcére C. stupňovať. Na prvotnom hlavnom pojednávaní poškodená vypovedala, a je zrejmé, že svoju výpoveď v prospech obžalovaného zmenila. Podiel viny na tom, čo sa stalo, vzala na seba, popierala dlhodobosť hádok v rodine a sústavnosť bitiek a vyhrážania sa. Dokonca sa podľa nej nikdy nevyhrážal, raz ju sotil, následkom čoho sa pošmykla a spadla. Manželstvo bolo podľa poškodenej do roku 2006 normálne, k hádkam ho vyprovokovala ona vo svojej zlosti. Žiadne dieťa nezbil, jedenkrát sa pohádal s jej dcérou C., vtedy ju nechtiac sotil a ona sa udrela o umývadlo, a poškriabala sa na chrbte. Svedkyňa - poškodená K. N. bola taktiež podrobne dopočutá v pôvodnom senáte po zrušení rozsudku v zmysle pokynov nadriadeného súdu. Tvrdila, že to, čo povedala na hlavnom pojednávaní je pravda. Oni sa s obžalovaným pohádali a potom si to vysvetlili. Počas incidentu syna niežeby napadol, iba ho trocha chytil pod krk, a ani ho neodsotil. Manžel v tom čase pil asi raz týždenne. Keď sa zamestnal, tak sa situácia zlepšila. Po prečítaní výpovede z prípravného konania uviedla, že tak vypovedala, ale v skutočnosti to tak nebolo. K nevlastným deťom sa správal normálne. Vtedy, keď mala dcéra C. ten záchvat, manžel doma nebol. Podobným spôsobom bagatelizovala konanie obžalovaného poškodená po čítaní ďalších častí jej výpovedí z prípravného konania. Neskôr priznala, že aj ona v žalovanom období požívala alkohol možno aj raz týždenne. Za pôvodcu hádok s obžalovaným považuje samu seba. Zo spáchania skutku usvedčuje obžalovaného vo svojej výpovedi v plnom rozsahu svedkyňa - poškodená C. B. - E. T.. A to aj v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní. Spočiatku bol jej vzťah k obžalovanému dobrý, ten sa ale menil, keď začal požívať alkoholické nápoje. K okolnostiam jej hospitalizácie a následnému pobytu v krízovom centre sa vyjadrila tak, že na jeseň roku 2003 prišla

domov a chcela sa navečerať, a v tom prišiel obžalovaný, ktorý sa pýtal, či musí toľko jesť, z čoho vznikla hádka a ona zo strachu pred ním utiekla z domu. Obžalovaný ju našiel vonku a povedal jej, že keď sa bude takto správať, nemusí sa už domov ani vracať. Keď to videla počul jej krstný otec, vzal ju večer ku sebe domov. Večer po ňu prišiel otčim aj s jej matkou a zobrali ju domov. Po príchode vznikla hádka, ktorú ona nezvládla, zrútila sa a prebrala sa až v sanitke. Počas pobytu v nemocnici ju navštevovala psychologička. Domov sa vrátiť nechcela, následne bola umiestnená do Krízového centra v Kežmarku. Obžalovaný chodil domov v kuse opitý, v dôsledku čoho sa hádali a bili s matkou a to hlavne od roku 2006. Matka začala kvôli obžalovanému tiež piť, a tak potom vyzerala aj starostlivosť o domácnosť a deti. Obžalovaný aj ju fyzicky napádal, išlo o facky pri hádkach. Po tom, ako ju sotil, ostala jej jazva na chrbte. Takto došlo aj k rozvratu v rodine. Myslí si, že matka kvôli nemu opustila deti a odišla. Ohľadne incidentu medzi jej otčimom a bratom C. uviedla, že toho svedkom nebola, ale brata našla dom zbitého a uplakaného, na krku mal podliatiny, a preto s ním šla na políciu a následne na lekársku prehliadku. Brat C. počas hádok matku pred obžalovaným bránil. Okrem toho je pravdou, že jej vulgárne nadával, bol agresívny, vyháňal ich z domu, odopieral jej stravu, v noci kričal po dome a búchal so všetkým. Táto svedkyňa sa podrobne k veci vyjadrila aj na hlavnom pojednávaní dňa 15. 4. 2009, teda po zrušení veci, pred pôvodným senátom, kde vypovedala v súlade so svojimi predchádzajúcimi výpoveďami, pričom dodala, že jeho násilné správanie sa stupňovalo už v čase, keď sa zamestnal. Počas hádok medzi ním a jej matkou, ak sa do toho zapojili, a zastali sa mamy, tak bil aj deti. Hádky vyvolával jej nevlastný otec. Čo sa týka jej fyzického napadnutia v roku 2003, za prítomnosti jej krstnej, ktorá ju bránila, obžalovaný ju - teda poškodenú sotil, a ona vtedy odpadla, a útočil aj na jej mamu, ktorá tam tiež vtedy bola. Keď sa vrátila z krízového centra v roku 2004, bolo asi dva mesiace všetko v poriadku, ale potom začal obžalovaný znovu piť, bol agresívny a napádal jej brata. Celkovo, čo sa týka tohto obdobia v roku 2004 to bolo nepravidelné a medzi rokmi 2005 - 2007 sa ti nedalo, vôbec vydržať. V podstate v roku 2006 chodil opitý domov sústavne - teda 4 až 5 - krát do týždňa. Ju raz hodil o kuchynskú linku, druhý raz o stenu, bil ich. To bolo poobede, a večer, keď prišiel opitý, tak to bolo ešte horšie. V tom čase chodila ona aj súrodenci špinaví, byt bol zanedbaný, a mali málo jedla. Dosť často ich budil, skrývanie jedla nebolo také časté. Poškodená K. N. vypovedala podrobne na hlavnom pojednávaní dňa 11. 5. 2012 v novovytvorenom senáte, ktorému predsedal zákonný sudca, ktorý nakoniec rozhodoval vo veci dňa 15. 11. 2016. Aj z tejto výpovede je zrejmé, že oproti prípravnému konaniu táto poškodená v správaní sa obžalovaného v uvedenom období nepovažuje za neprimerané. Za dôvod hádok považuje aj to, keď deti urobili nejakú chybu, resp. keď prišli obaja o zamestnanie. V podstate poprela nadávky voči nej a deťom, fyzické ubližovanie, bagatelizovala zásahy polície, i keď hliadky volala ona. Jedlo podľa nej obžalovaný neskrýval, iba ho šetrili na ďalší deň. Obavy o svoj život a zdravie z konania obžalovaného nemala. To nebolo podľa poškodenej ani dôvodom na umiestnenie detí v krízovom centre. Po prečítaní výpovede z prípravného konania uviedla znovu, že to nie je pravda, a že svoju výpoveď chcela aj stiahnuť, čo však sa už nedalo. Na tomto hlavnom pojednávaní už ďalší poškodení - deti K. N. využili svoje právo a k veci odmietli vypovedať. Boli znovu preto prečítané ich výpovede z prípravného konania. Svedkyňa - poškodená K. B. na prvotnom hlavnom pojednávaní využila svoje právo a nevypovedala, zotrvala pri tom na svojej výpovedi z prípravného konania. Podľa tejto výpovede z 2. 12. 2007 , ktorú možno vyhodnotiť ako usvedčujúci dôkaz proti obžalovanému, chodil obžalovaný vyše roka stále opitý, a to takmer každý deň. Potom začal všetkých bezdôvodne fyzicky napádať, vyvolávať hádky, vulgárne nadávať. Viackrát chcel udrieť aj ju, ale ona sa mu nedala. Najčastejšie bil mamu, videla, ako ju udrel po tvári, sotil ju na zem a niekedy ju aj dusil. Mama následkom toho chodila s modrinami po celom tele. Pamätá si, že sotil aj sestru C., ktorá sa udrela do kuchynskej linky. Chodil domov neskoro v noci, budil ich krikom búchaním dverí a odopieral im jedlo. O napadnutí brata C. vie iba z počutia. Z obžalovaného mala strach, a radšej sa zdržiavala mimo domu, aby nedošlo ku kontaktu s ním. Z takéhoto správania usvedčuje obžalovaného aj výpoveď jeho nevlastného syna C. B., ktorý zhodne v prípravnom konaní , ako aj na hlavnom pojednávaní vypovedal obdobne ako jeho poškodené sestry. Od roku 2006 ho obžalovaný zbil asi 20 - 30 krát. O bití svojich sestier vie iba z počutia, sestra bola kvôli tomu umiestnená v krízovom centre. Jeho mamu mal obžalovaný biť asi 2 - 3 krát do týždňa, čo väčšinou nevidel. Verí tomu, lebo mu to potvrdili aj jeho kamaráti. Dňa 1. 12. 2007 prišiel otčim domov opitý a začal na nich kričať, pričom jeho chytil pod krk a dusil ho. Odopieral im jedlo asi dvakrát do mesiaca, pričom ho aj skrýval. Aj v noci robieval cirkus, kedy ho týmto vždy zobudil. Poškodený C. B. bol dopočutý v pôvodnom senáte po zrušení veci dňa 14. 1. 2010, kde dodal, že v čase, keď mal 14 rokov, ( čo je rok 2006 ) hádky v rodine začali byť častejšie, čo vyvrcholilo na ďalší rok, keď ho otčim zbil, následkom čoho bol hospitalizovaný. Odkedy dosiahol vek 13 rokov do 15 rokov ho

zbil približne raz mesačne. Bolo to však iba vtedy, keď mal vypité. Pohádali sa tak dvakrát do týždňa. Hádky vyvolával väčšinou obžalovaný, keď sa do toho zapojil v úmysle chrániť svoju matku, tak ho buď chytil pod krk, vyhodil ho do vzduchu, alebo ho udieral do rebier, hlavy, fackoval ho. Pri hádkach boli prítomné niekedy aj matka a jeho sestry. Od roku 2006 do 2007 do kedy bol otčim vzatý do väzby tie hádky a útoky neboli vždy rovnako intenzívne a pravidelné, niekedy to bolo dennodenne, potom boli prestávky, dokázal sa správať normálne aj vtedy, keď mal vypité. Matku bil strašne veľa krát. Obžalovaný túto výpoveď nepovažoval za pravdivú, a poškodená vo svojom vyjadrení znovu využila príležitosť sa obžalovaného zastať s tendenciou poukázať na to, že dôvodom hádok mal byť práve jej syn C.. Dokazovanie vo veci sa potom vykonávalo v ďalších dvoch senátoch Okresného súdu Kežmarok, pričom obžalovaný, rovnako ako poškodené využili svoje právo a nevypovedali ( hlavné pojednávanie z 11. 9. 2014, a 20. 7. 2015), vyjmúc poškodeného C. B., ktorého výpovede súd po procesnom postupe v zmysle § 263 ods. 1 Tr. por. pričom boli splnené zákonné podmienky na ich prečítanie aj podľa § 263 ods. 2 Tr. por. Svedkyňa - poškodená C.. C. Š. súdom ustanovená opatrovníčka v tom čase maloletým K. B. a C. B. vykonávala opakované šetrenia v domácom prostredí, kde rodičov týchto detí nezastihli viackrát na adrese. K. bola vtedy u starých rodičov, a v bydlisku sa zdržiaval iba C.. Od neho vedela, že býval často sám ,nemal čo jesť, čo si obliecť. Jeho otčim keď mal vypité a bol doma, bol agresívny. Aj C. musel zasahovať voči nemu. Pod vplyvom alkoholu napádal aj jeho mamu. Matka detí prišla v tom čase na úrad, priznala sa, že má problémy s alkoholom, a že starostlivosť o deti nezvláda. Poškodená sa vyjadrila tiež k tomu, že C. B. bola na žiadosť matky umiestnená dňa 10.9.2003 do Krízového centra v Kežmarku, pretože boli upovedomení z nemocnice, že bola prijatá na detské oddelenie s úrazom, poranením hlavy spôsobeným pri hádke rodičov. Dieťa bolo hospitalizované so zisteným syndrómom týraného dieťaťa a primárka odporučila ho ďalej umiestniť do krízového centra, kde bolo až do 10. 2. 2004. Svedkyňa MUDr. Emília Zahurancová na hlavnom pojednávaní evidovala poranenie poškodenej K. N., ktorá mala byť zbitá manželom dňa 7. 6. 2007 a zistila na jej tele podliatiny pod očami, ľavého ramena a kolena. Vtedy bola aj práceneschopná, okrem toho zle spávala, nemohla jesť. Pamätá si aj na incident s jej dcérou C., podľa záznamu MUDr. Švagrovskej, pričom dňa 10. 9. 2003 mala byť privezená do Nemocnice v Kežmarku pre úraz hlavy. Dieťa v nemocnici plakalo, bolo v strese. Bol zistený aj hysteroidný záchvat pravdepodobne zo stresu, kde žila. Po následnom psychologickom vyšetrení bolo zistené, že dieťa bolo týrané nevlastným otcom a trpí syndrómom týraného dieťaťa. Na túto výpoveď nadväzuje aj výpoveď svedkyne MUDr. Ivany Švagrovskej, ktorá potvrdila, že bola ošetrujúcou lekárkou C. T. v čase, keď táto bola hospitalizovaná na Detskom oddelení NsP Kežmarok. Ďalší svedkovia - C. T. - svokor obžalovaného, C. G. - neter obžalovaného, I. N. - švagriná obžalovaného, na hlavnom pojednávaní využili svoje právo a k veci nevypovedali, pričom všetci sa po prečítaní svojich výpovedí vyjadrili, že boli to ich výpovede, a na týchto trvajú. Z prečítanej výpovede svedka C. T. z prípravného konania vyplýva, že pol roka pred jeho výsluchom prišla ku nemu vnučka C. B. ( T. ), spolu so svojim bratom C., ktorý mal na tele modriny od bitky, ktoré mu spôsobil obžalovaný. Chcel to ohlásiť polícii, ale jeho dcéra - manželka obžalovaného a on ho od toho odhovorili, pričom mu museli sľúbiť, že sa to nebude opakovať. C. N., ktorá bola zároveň dobrou kamarátkou s poškodenou C. bola často svedkom hádok medzi obžalovaným a poškodenou K. N., počula nadávky, o fyzických napadnutiach vie len z počutia. V poslednom čase sa to odohrávalo takmer denne. Od leta 2006 obžalovaný schovával jedlo pred deťmi. Od C. vie, že ju obžalovaný hodil o linku, následkom čoho mala tržnú ranu na chrbte, ktorú jej aj pomáhala ošetrovať. Svedkyňa I. N. vedela o nezhodách a problémoch v rodine obžalovaného od jej dcéry C.. Svedok D. B. býval v kritickom období s rodinou obžalovaného v jednom dome. Na hlavnom pojednávaní potvrdil, že K. N. zopárkrát videl s modrinami v oblasti tváre, ale nevedel kvôli čomu, a ani sa jej nepýtal, odkiaľ to má. On sám mal s ňou konflikt a mal zákaz sa ku nej približovať. Krik a hluk bol u obžalovaného doma na dennom poriadku. Svedkyňa C. T. - kolegyňa poškodenej K. N. nemala, ako uviedla, žiadne poznatky o tom ,ako sa obžalovaný správal k poškodenej. To isté uvádzal vo svojej výpovedi aj svedok I. J.. Podobne sa vyjadrila aj svedkyňa B. N., ktorá sa však po prečítaní svojej výpovede z prípravného konania rozpamätala, že v lete asi roku 2007 videla v práci, že K. N. má pod okom modrinu, to sa jej však malo stať vlastným zavinením. Svedok C. E. na hlavnom pojednávaní potvrdil správnosť svojich výpovedí z prípravného konania a z hlavného pojednávania v pôvodnom senáte. Bol kamarátom poškodených C. T. a K. B. a trval na tom, že

sa stalo asi trikrát, že v jeho prítomnosti obžalovaný doma vyskakoval, vulgárne im nadával, a vyhrážal sa, že ich vyhodí z domu. O fyzických útokoch vie z rozprávania C.. Z prečítaných výpovedí svedka G. F. mal súd preukázané, že bol svedkom incidentov z konca roku 2007, keď obžalovaný bil svoju manželku v chodbičke, čo videl z detskej izby spolu s C., s ktorou vtedy chodil a jej bratom C.. Tiež bol svedkom vulgárnych nadávok na adresu všetkých detí, čo tam bývali. Vypovedal aj o incidente, ktorý predchádzal zadržaniu obžalovaného a ktorého bol aj svedkom, keď obžalovaný v podnapitom stave bol agresívny na C., porozbíjal taniere. Poobede volal C. jej brat C. s tým, aby prišli domov, že ich nevlastný otec napadol svoju manželku, C. škrtil. Po príchode domov zistili, že je tam veľký neporiadok. Obžalovaný bol na základe príkazu na vyšetrenie duševného stavu posudzovaný znalcami psychiatrami. Súd k znaleckému posudku z odboru psychiatrie vypočul znalkyňu MUDr. Annu Uhrovú, ktorá vypovedala, že obžalovaný v čase vyšetrenia netrpel duševnou chorobou. Zistili u neho poruchu, ktorá sa vyznačuje odlišnou štrukturalizáciou osobnosti, akcentáciou nevyrovnanosti, impulzivity, skĺzaním do agresivity. Táto porucha sama osebe nevyvolala čin, pre ktorý je obžalovaný vyšetrovaný. Kontrolovať sa vedel ,aj rozumovo ovládať svoje konanie. Je závislý na alkohole v III. vývojom štádiu podľa Jellineka. V čase spáchania skutku mal čiastočne, nie podstatne zníženú schopnosť rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť, ako aj schopnosť svoje konanie ovládať. Chápe zmysel trestného konania, jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný, ak nebude požívať alkohol. Odporučila nariadiť ochrannú protialkoholickú liečbu ústavným spôsobom. Od posledného vyšetrenia liečený nebol, takže znalkyňa nepredpokladá, že by sa stupeň závislosti u neho zmenil. Liečenie by bolo pre obžalovaného osožné a aj prínosom, získal by na seba potrebný náhľad. Znalkyňa PhDr. Gabriela Kernová trvala na hlavnom pojednávaní na svojom znaleckom posudku. Po vyšetrení poškodenej K. N. trvala na tom, že jej psychický stav sa javil ako výrazne neuroticky dekompenzovaný s obrazom úzkostnej depresívnej symptomatológie, s prejavmi afektívnej lability, napätia, nekľudu, strachu z budúcnosti. Intelektová kapacita ja v podpriemernom pásme, pamäťový výkon v ľahkom priemere. Osobnosť veľmi reaguje na podnety z okolia, je disharmonicky štrukturovaná, emocionálne nevyrovnaná, so zameraním na seba. Vyhýba sa zodpovednosti a rozhodovaniu. Vplyvom dlhodobého požívania alkoholu je degradovaná telesne aj morálne. Z psychologického hľadiska sa javila jej výpoveď vierohodná. Jej intelektová kapacita umožňuje správne vnímať a neskôr reprodukovať prežité skutočnosti. Z prítomnosti neurotických prejavov usudzovala na prítomnosť miernych znakov syndrómu týranej osoby, teda v popredí s pretrvávajúcou väzbou k obvinenému, stratou vlastnej hodnoty, prejavmi nízkeho sebavedomia s prejavmi dekompenzácie psychického stavu v zmysle prejavov úzkosti a depresia. Vyšetrením C. T. znalkyňa zistila tiež mierne dekompenzovaný psychický stav so zvýraznením citlivosti a depresívneho ladenia. Intelektová kapacita je podpriemerná, úroveň pamäťovej schopnosti ľahko priemerná. Osobnosť citovo nevyzrelá , so sklonom k hysteroidným reakciám. Má cholerický temperament, je nepokojná, nedotklivá. Je schopná správne vnímať a reprodukovať prežité skutočnosti. Z psychologického hľadiska je jej výpoveď vierohodná, nakoľko jej osobnosť je sociálne nezávislá. Syndróm týranej osoby nie je rozvinutý, má osobnosť disponovanú k zvýrazneniu citových reakcií. Vo vzťahu k obvinenému je aktívna, prejavuje svoj hnev, nenávisť. Predpoklad ovplyvnenia výpovede inou osobou je málo pravdepodobná. Poškodená K. B. má dobrý psychický stav, má zrejme najlepšie predpoklady zo všetkých vyšetrovaných osôb pre posúdenie vysokej dôveryhodnosti jej výpovede nielen z psychologického hľadiska. Prejavy syndrómu týranej osoby znalkyňa nezistila. Nadpriemerná intelektová kapacita bola znalkyňou zistená aj u posudzovaného poškodeného C. B.. V tom čase bola u neho zistená úzkosť, nie však chorobne zvýraznená. Jeho výpoveď z psychologického hľadiska spĺňa všetky potrebné atribúty. Syndróm týranej osoby u neho nebol rozvinutý. V situáciách domáceho násilia zaujal prejavy obrannej opozičnej reaktivity, t. j. voči obžalovanému sa bránil slovne, ale aj fyzicky. V intenciách pokynov zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu bola znalkyňa PhDr. Kernová ešte dopočutá. Takto sa zistilo, že vyjadrenie znalkyne, že u poškodenej C. T. bola stanovená diagnóza syndrómu týranej osoby na „blint“ zrejme vychádza z toho, že o syndróme sa vyjadrovala písomne ošetrujúca lekárka poškodenej bez dôsledného psychologického vyšetrenia. Samotné použité slovo „ blint“ sa viaže k tomu, že pri príjme poškodenej prebehlo násilie. Znalkyňa dodala, že C. prevzala akúsi úlohu rozhodcu v rodine, nakoľko problémy v rodine matka riešiť nevedela. Súd vykonal na hlavnom pojednávaní aj listinné dôkazy v spise obsiahnuté. So súhlasom strán trestného konania prečítal znalecké posudky, zistil, že v čase zatknutia po ktorom nasledovala väzba bol obžalovaný preukázateľne pod silným vplyvom alkoholu. Prepúšťacia správa z Nemocnice Kežmarok

potvrdzuje, že C. T. , ešte v tom čase B. bola tam prijatá na hospitalizáciu od 10. 9.2003 do 17. 9. 2003. V Krízovom stredisku Kežmarok bola umiestnená od 17. 9. 2003 do 10. 2. 2004 z dôvodu ohrozenia a narušenia výchovy maloletej. Súd potom vyhodnotil dôkazy jednotlivo , ako aj v ich v ich vzájomnom súhrne a dospel k spoľahlivému záveru, že skutok sa stal tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Opätovným rozsiahlym dokazovaním vo veci senát okresného súdu dospel k rozhodnutiu k veľmi podobným záverom ako iný senát tohto súdu vo svojom prvotnom rozhodnutí vo veci. Po podanom odvolaní proti rozsudku odvolací súd spis obratom vrátil so zrušeným prvostupňovým rozhodnutím a s pokynmi, ktorými je okresný súd pri opätovnom prejednaní a rozhodnutí viazaný. Na základe takto doplnených dôkazov súd potom aj upravil skutok tak, ako na to už poukázal vyššie. Obžalovaný M. N. na hlavnom pojednávaní pred týmto rozhodnutím, ako je už uvedené, využil svoje právo a nevypovedal. Z prečítaných výpovedí je zrejmé, že sa čiastočne k žalovanej trestnej činnosti priznával, čo však nemožno tvrdiť po jeho reakcii na výpoveď poškodeného C. B. v konaní pred senátom, ktorý vyhlásil tento rozsudok. Zo spáchania skutku ho plnom rozsahu usvedčuje prvotná výpoveď poškodenej K. N.. Z ďalších výpovedí stále viac vyplýva snaha svoje obvinenia voči obžalovanému bagatelizovať, brať vinu za konflikty na seba, resp. z reakcií obžalovaného viniť svoje vlastné deti. Túto prvotnú výpoveď tejto poškodenej potvrdzujú v plnom rozsahu výpovede všetkých ostatných poškodených, a na základe záverov znaleckého posudku za vierohodnú aj súd. K tomuto záveru nepochybne prispeli aj závery znaleckého dokazovania z odboru psychológie, ktoré výpovede ostatných poškodených súd považuje za dôveryhodné, s vysokou výpovednou hodnotou. Postupne bolo preukázané, že obžalovaný sa v označenom období s výnimkou obdobia , keď C. B. , ( T. )bola hospitalizovaná a umiestnená v krízovom centre so vzrastajúcou intenzitou správal voči nej agresívne, a tohto konania sa dopúšťal opätovne, a to so zvýšenou intenzitou od 16. 3. 2005, kedy si našiel zamestnanie sa obdobným spôsobom správal aj voči ostatným poškodeným, s ktorými žil v spoločnej domácnosti. Nedovolené správanie obžalovaného voči poškodeným vyplýva aj z priestupkových konaní, pričom na základe predložených rozhodnutí bol obžalovaný uznaný za vinného zo piatich priestupkov spáchaných v rokoch 2005 až 2007, teda v čase páchania žalovaného trestného činu, všetko voči poškodeným osobám v tomto trestnom konaní. Týranie blízkych alebo zverených osôb spočíva v zlom nakladaní s týmito osobami, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a má veľakrát aj prvky určitej trvalosti. Musí ísť o konanie, ktoré blízka osoba pre jeho intenzitu, hrubosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Pritom u poškodených nemusí dôjsť k následkom na zdraví. Musí ísť o takú formu týrania, ktoré spôsobuje fyzické alebo psychické utrpenie. Pre domáce násilie je typická opakovanosť s postupným nárastom intenzity. Presne takto opísaným spôsobom sa obžalovaný ku svojim obetiam správal, agresívne, sústavne ich bil, odopieral, alebo schovával pred nimi stravu, odopieral im spánok hlučným správaním tým, že ich v noci budil. Jeho konanie si vyžadovalo aj niekoľkonásobné lekárske ošetrenie, ale aj dokonca hospitalizáciu nevlastnej dcéry. Celkovo možno zhrnúť, že správanie sa obžalovaného voči poškodeným možno považovať za despotické. Objektívne treba podotknúť, že toto konanie obžalovaného svojim postojom spôsobila aj poškodená K. N., ktorá v podstate podporovala jeho alkoholizmus, pričom sama sa stala jeho obeťou a zároveň objektom vyčíňania tyrana. Čo jej ešte horšie, nesnažila sa takémuto konaniu obžalovaného zabrániť , a v podstate mu umožnila, aby sa podobným spôsobom správal aj voči jej vlastným deťom. Konanie obžalovaného treba považovať za typický, resp. učebnicový príklad tak bohužiaľ v dnešnej dobe rozšírenej formy tzv. domáceho násilia. Týmto konaním sa obžalovaný dopustil zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 ods. 1 písm. a), b) Trestného zákona a ods. 2 písm. d) Trestného zákona keďže týral blízke osoby spôsobujúc im fyzické a psychické utrpenie a či spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, a na viacerých osobách, teda dlhšie ako šesť mesiacov a na najmenej troch osobách. Protiprávnosť konania obžalovaného tkvie v ochrane pred domácim násilím. Obžalovaný spáchal tento zločin v priamom úmysle. Z miesta bydliska je hodnotený priemerne, v registri priestupkov záznam nemá a doposiaľ nebol súdne trestaný. Súd pri určovaní druhu a výmery trestu prihliadal na základné zásady ukladania trestov podľa § 34 Trestného zákona. Takto zistil, že v danej veci možno uložiť iba trest odňatia slobody. Poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti pri ukladaní trestu zistené neboli.

Pri určení konkrétnej výšky trestu musel súd prihliadnuť na to, že trestné stíhanie voči obžalovanému, ktorý v minulosti trestne stíhaný a ani odsúdený nebol trvá už desiaty rok. Možno povedať, že nezávisle od vôle páchateľa v danej veci prekročila dĺžka trestného konania prípustnú mieru , teda nad 6 rokov. Táto skutočnosť je okolnosťou prípadu, ktorá pri ukladaní trestu odôvodňuje použitie zmierňovacieho ustanovenia. A preto súd uložil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby v súlade s ust. § 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona. Súd obžalovaného pre účely výkonu trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože doposiaľ vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin nebol. Súd zároveň uložil obžalovaného ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, aj preto ,že sa zistilo cestou jeho bydliska, že naďalej používa alkoholické nápoje.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.