Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-555-2016.pdf
PDF · 84.6 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/555/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu M.. M. I. a členov senátu B.. Z. I., O.. a B.. P. P. v exekučnej veci oprávneného: O. R. s.r.o., Z. XXX/A, K., T.: XX XXX XXX zastúpeného advokátkou B.. Z. C. O.., Z. XXX/A, K. proti povinnej: U. O., nar. X.XX.XXXX, Z. XXX/X, L. o vymoženie XXX,XX eura s príslušenstvom vedenej súdnou exekútorkou M.. B. Z., N. úrad K., Z. XXX/A, K. pod EX XXXX/XXXX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 3.5.2016 č. k. 4Er/373/2015-15, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa XX.X.XXXX súdny exekútor predložil súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia pre vymoženie istiny XXX,XX eur a príslušenstva pohľadávky oprávneného na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou P., Q. A M., a.s. K. sp. zn. T zo dňa XX.XX.XXXX.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 veta prvá, § 103 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a uviedol, že uznesením zo dňa X.X.XXXX č. XEr/XXX/XXXX, potvrdeným odvolacím súdom uznesením zo dňa XX.X.XXXX, súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesením X Er/XXX/XXXX - XX zo dňa XX.X.XXXX súd exekučné konanie zastavil. V. zastavenia exekúcie bola rozhodcovská doložka ako neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy o úvere, na základe ktorej bol exekučný titul vydaný. Bolo teda preukázané, že na tunajšom súde sa viedla exekúcia pod č. XEr/XXX/XX- XX s rovnakými účastníkmi konania a rovnakým exekučným titulom, kde o tejto veci bolo právoplatne rozhodnuté. Ide tu teda o prekážku „res iudicata“ - prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorá bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, bola znovu prejednaná. Res iudicata tu predstavuje neodstrániteľnú procesnú prekážku konania, ktorá bráni pokračovať v konaní, preto súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 104 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie, alebo aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Oprávnený namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/). Namietal predovšetkým, že exekučný súd v tejto fáze konania mohol rozhodnúť len dvoma spôsobmi - udeliť súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie alebo mu toto poverenie neudeliť. Tvrdil, že exekučný súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1, § 103 O.s.p., nakoľko v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie, aplikovať zásadu „res iudicata“. Oprávnený poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach a nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky a uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok predstavuje prekážku pre opätovné prejednanie veci rovnako ako rozsudok všeobecného súdu a exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva a skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu či konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok. Zdôraznil, že súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Citujúc z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. X N. XX/XXXX a Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS XXX/XXXX tvrdil, že poverenie na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím vo veci, je individuálnym právno-aplikačným aktom súdu adresovaným súdnemu exekútorovi, a preto nezakladá prekážku rozhodnutej veci. Oprávnený vytýkal exekučnému súdu, že prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 a ods. 4 Exekučného poriadku, pretože exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku rozhodcovského súdu, ani nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Uviedol, že exekučný súd konštruoval nový skutkový stav veci bez účasti oprávneného a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu; tvrdil, že exekučný súd porušil právnu istotu a legitímne očakávania, keď v skutkovo a právne rovnakých veciach exekučné súdny vydajú a zamietajú žiadosti o udelenie poverenia a vytýkal exekučnému súdu, že neprimerane zvýhodňuje povinného na základe jeho postavenia. Citoval z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS XX/XXXX-X, podľa ktorého hoci je účelom exekučného práva aj ochrana povinného pred nadmernými zásahmi prostriedkami núteného výkonu rozhodnutia, určite ním nie je ochrana fyzickej osoby z titulu jej spotrebiteľskej pozície. Jednoducho v takom exekučnom konaní, o aké ide aj v prerokovávanej veci, nezohráva fakt, že povinný bol v základnom konaní charakterizovaný ako spotrebiteľ, žiadnu právne významnú úlohu. Mal za to, že rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná podľa zákona a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku. Poukázal na zákon o bankách, z ktorého vyplývala povinnosť právnemu predchodcovi oprávneného predložiť povinnému ako klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy s tým, že povinnému bola daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku.
5. Súdna exekútorka a povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie im bolo dňa XX.X.XXXX.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len „C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 C. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
7. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:
8. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a s odôvodnením napadnutého uznesenia sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 C. s. p.), na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:
9. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením dňa X.X.XXXX. Odvolacie konanie sa začalo podaním odvolania oprávneným dňa XX.X.XXXX, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku.
10. Dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 1602015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“).
11. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
12. Podľa § 9a ods. 1 C. s. p. ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
13. Oprávnený v podanom odvolaní namietal predovšetkým, že v exekučnom konaní neexistuje prekážka rozhodnutej veci a v tomto štádiu exekučného konania nemohol súd prvej inštancie rozhodnúť o zastavení exekúcie, ale mal rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
14. Podľa § 230 C. s. p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
15. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej zistenie, keďže ide o neodstraniteľný nedostatok podmienky konania, v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania (§ 161 ods. 1 a 2 C. s. p.). Prekážka rozsúdenej veci nastáva, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený. Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania, to znamená, že o prekážku rozhodnutej veci ide aj vtedy, ak určitý skutkový dej bol v pôvodnom konaní po právnej stránke posúdený inak, nesprávne alebo neúplne. O totožnosť účastníkov ide v prípade, ak tí istí účastníci vystupujú aj v novom konaní, a to bez ohľadu na to, či majú rovnaké osoby v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie a konanie sa týka tých istých osôb aj vtedy, keď v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie.
16. Ustanovenie § 230 C. s. p. sa uplatní nielen v sporovom konaní, ale platí aj pre nesporové konanie vrátane konania exekučného, čo vyplýva z ustanovenia § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.10.2013 sp. zn. 5Cdo 16/2013).
17. Exekučný poriadok nemá ustanovenia, ktoré by upravovali preukážku rozhodnutej veci, preto pre exekučné konanie je potrebné podľa ustanovenia § 9a ods. 1 Exekučného poriadku použiť príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku. V prípade, ak exekučný súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi konania sa na základe rovnakého exekučného titulu už skôr viedlo iné exekučné konanie pre vymoženie nároku z totožného exekučného titulu, musí posúdiť, či rozhodnutie v skoršej veci založilo prekážku res iudicata. Ak totiž exekučný súd napríklad zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu nepreukázania, že exekučný titul je vykonateľný,
toto rozhodnutie nezakladá prekážku rozhodnutej veci a oprávnený môže podať opätovne, potom, ako sa stal exekučný titul vykonateľným, nový návrh na vykonanie exekúcie. Prekážku rozhodnutej veci však zakladá rozhodnutie exekučného súdu, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preto, že notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok ako exekučné tituly nie sú materiálne vykonateľné. Aj rozhodnutia o zastavení exekúcie môžu, ale nemusia zakladať preukážku res iudicata. V prípade zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, takéto rozhodnutie nezakladá prekážku rozhodnutej veci a oprávnený môže podať opätovne návrh na vykonanie exekúcie na základe toho istého exekučného titulu. Prekážku rozhodnutej veci však zakladá napríklad rozhodnutie, ktorým bola exekúcia zastavená z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, alebo z dôvodu, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
18. V posudzovanej veci súd prvej inštancie zistil, že oprávnený už skôr podal proti povinnej návrh na vykonanie exekúcie na základe rovnakého exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou P., Q. A M., a.s. zo dňa XX.XX.XXXX č. k. T Uznesením zo dňa X.X.XXXX č. k. XEr/XXX/XXXX-XX súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a následne uznesením z XX.X.XXX č. k. XEr/XXX/XXXX-XX exekúciu zastavil. Uznesenie o zastavení exekúcie nadobudlo právoplatnosť X.XX.XXXX.
19. Z odôvodnenia uznesenia zo dňa X.X.XXXX odvolací súd zistil, že exekučný súd posudzoval podľa § 45 ods. 1 až 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje povinnú ako účastníčku rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo neodporuje dobrým mravom. Konštatoval, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá dňa X.XX.XXXX medzi povinnou ako dlžníčkou a právnym predchodcom oprávneného O. bankou, a.s. ako veriteľom je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Zdôraznil, že právny vzťah založený medzi účastníkmi tejto zmluvy sa nemôže odchýliť od kogentnej právnej úpravy, ktorá je stanovená na ochranu spotrebiteľa. Súd prvého stupňa vyslovil názor, že zmluva o úvere túto požiadavku nerešpektovala, lebo vo všeobecných obchodných podmienkach zakotvila rozhodcovskú doložku, podľa ktorej spory z úverovej zmluvy mali byť riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Takto formulovanú rozhodcovskú doložku považoval súd prvej inštancie za neprijateľnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzavretia zmluvy neplatná. Uzavrel, že za takéhoto stavu rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať, lebo neexistuje platne dojednaná rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka, ktorá by tomuto rozhodcovskému orgánu takéto oprávnenie zverovala a z tohto dôvodu žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
20. Toto uznesenie napadol odvolaním oprávnený, v odvolacom konaní však nebol úspešný, pretože Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa XX.X.XXXX č. k. XXCoE/XXX/XXXX-XX uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
21. Oprávnený v odvolaní nespochybňuje záver súdu prvej inštancie, že v tejto veci navrhol vykonať exekúciu proti tej istej povinnej na základe toho istého exekučného titulu, ako vo veci vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. XEr/XXX/XXXX. Ak exekučný súd v uvedenom konaní právoplatne rozhodol, že rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul nie je spôsobilým byť podkladom pre nútený výkon rozhodnutia, pretože pre neplatnú rozhodcovskú doložku rozhodoval orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, potom toto rozhodnutie založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre predmetné konanie, v ktorom oprávnený navrhol vykonať exekúciu na základe toho istého rozhodcovského rozsudku ako nulitného rozhodnutia.
22. Vzhľadom na uvedené exekučný súd nebol povinný na základe nového návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a novej žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie opätovne posudzovať a rozhodovať o tejto žiadosti podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ale správne exekučné konanie zastavil pre prekážku už rozhodnutej veci.
23. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil, pretože je vo výroku vecne správne.
24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.
25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).