Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-5Csp/31/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Blaškovou, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanej K. T., B.. XX.X.XXXX, O. X. L.B., O.. P. XXX/XX, C. Z. XX,XX Q. s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 29,32 eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 29,32 eur od 18.08.2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšku zamieta.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 23,54 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 16.8.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 44,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 2,63 eur, úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 34,31 eur od 18.8.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 10,53 eur od 20.1.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca (Slovak Telekom, a.s.) so žalovanou uzatvoril 29.6.2010 zmluvu č. O.. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom znení. Na základe zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej telekomunikačné služby špecifikované v zmluve za podmienok stanovených v zmluve a vo všeobecných podmienkach. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanej cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s jeho platnými cenovými podmienkami. Žalovanej vystavil faktúru s VS: 2752223377 na sumu 20,53 eur so splatnosťou do 18. júla 2013, faktúru s VS: 1753231637 na sumu 34,31 eur so splatnosťou do 17. augusta 2013 s tým, že vo faktúrach je uvedený rozpis jednotlivých vyúčtovaných položiek. Odo dňa postúpenia pohľadávky žalovaná uhradila 19.1.2015 sumu 10 eur. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 20.11.2014 uzatvorenej medzi Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom sa žalobca stal nadobúdateľom pohľadávky voči žalovanej vrátane príslušenstva a práv spojených s pohľadávkou.

2. Z prostriedkov procesného útoku použila žalobkyňa skutkové tvrdenia v rámci podanej žaloby. Ďalej navrhla vykonať dokazovanie oboznámením sa s obsahom k žalobe pripojených listín. Iné návrhy na vykonanie dôkazov žalobkyňa neoznačila.

3. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.

4. V prejednávanej veci súd vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania, pretože podľa názoru súdu bolo možné vo veci rozhodnúť bez nariadenie pojednávania, keďže ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné (žalovaná vo vyjadrení k žalobe nepoprela skutkové tvrdenia žalobcu) a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur. Podľa § 219 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd 10.11.2016 na úradnej tabuli a na webovej súdu (č.l. 42 spisu).

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín založených v spise, konkrétne so žalobou, zmluvou o pripojení služby a nájme KZ z 29.6.2010, dohodou o zániku zmluvy o pripojení z 15.6.2010, dodatkom/špecifikáciou k zmluve o pripojení z 15.6.2010, všeobecnými podmienkami na poskytovanie verejnej telefónnej služby (VTS), faktúrou s VS: 2752223377, faktúrou s VS: 1753231637, zmluvou o postúpení pohľadávok z 20.11.2014 vrátane prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, pokusom o zmier z 30.6.2016 a zistil tento skutkový stav:

6. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli 29.6.2010 zmluvu o pripojení služby a nájme KZ, na základe ktorej poskytoval žalobca žalovanej pripojenie k verejnej telefónnej sieti a poskytnuté služby vyúčtoval žalovanej faktúrou s VS: 2752223377 splatnou 18.7.2013 na sumu 54,11 eur, faktúrou s VS: 1753231637 splatnou 17.8.2013 na sumu 34,31 eur (z toho cenu za poskytnuté služby predstavovala len suma 29,32 eur, zvyšok bol poplatok za upomienku vo výške 4,99 eur). Žalovaná na druhú z uvedených faktúr neuhradila nič, na prvú sumu 43,58 eur, a teda žalobou sa na základe prvej faktúry domáhal žalobca vymôcť len sumu 10,53 eur.

7. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len "zákon č. 610/2003 Z. z.) zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

8. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z. účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

9. Podľa § 52 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len "Občiansky zákonník") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

11. Podľa § 517 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

12. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

13. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len "nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.") v znení

účinnom do 31. 1. 2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

14. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 250/2007 Z. z.") v znení účinnom od 1. 5. 2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

15. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

16. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Súd mal preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili 29.6.2010 zmluvu o pripojení v zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z.. Zároveň má zmluva aj charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže v samotnej zmluve bola žalovaná označená ako fyzická osoba - nepodnikateľ a žalobca nepreukázal ani netvrdil opak. V zmysle ustálenej judikatúry, na hodnotenie zmluvy ako spotrebiteľskej zmluvy nemá vplyv to, že bola uzavretá na základe ustanovení osobitného zákona (v tomto prípade zákona č. 610/2003 Z. z.). Ustanovenia osobitného zákona síce predstavujú lex specialis vo vzťahu k všeobecnej úprave Občianskeho zákonníka, avšak osobitné ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, najmä kontroly neprijateľných zmluvných podmienok, je aj tak potrebné aplikovať.

17. Aktívnu legitimáciu žalobcu mal súd za preukázanú zo zmluvy o postúpení pohľadávok z 20.11.2014 vrátane príloh k zmluve špecifikujúcich postúpené pohľadávky.

18. Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je potrebné ho aplikovať prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. povinný z úradnej povinnosti skúmať, či nedošlo k premlčaniu uplatneného nároku, a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo, teda aj bez toho, aby sa žalovaná premlčania dovolávala v zmysle Občianskeho zákonníka. Predmetné ustanovenie bolo zavedené s účinnosťou od 1.5.2014. Niet pochýb, že citované ustanovenie má procesnoprávny charakter a keďže zákon, ktorým bolo zavedené, neobsahuje osobitné prechodné ustanovenie, ktoré by účinky posúvalo na veci rozhodované po účinnosti predmetnej právnej úpravy, je potrebné ho aplikovať na všetky súdené veci v čase rozhodovania.

19. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv, jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

20. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že nárok žalobcu vyplývajúci z faktúry s VS: 2752223377 je premlčaný. Splatnosť tejto faktúry bola do 18.7.2013. Nasledujúcim dňom začala plynúť premlčacia lehota, ktorá uplynula 19.7.2016, t. j. pred tým, než bola súdu doručená žaloba (16.8.2016). Z dôvodu premlčania tak súd zamietol žalobu žalobcu na sumu 10,53 € eur s prísl..

21. Nepremlčaný zostal nárok žalobcu vyplývajúci z faktúry s VS: 1753231637, ktorým bola žalovanej účtovaná suma 34,31 eur so splatnosťou do 17.8.2013, pričom z tejto sumy sumu 29,32 eur predstavovala cena za skutočne poskytnuté služby právnym predchodcom žalobcu súvisiace s prístupom k verejnej sieti a sumu 4,99 eur poplatok za upomienku. Žalovaná napriek svojej zákonnej i zmluvnej povinnosti neuhradila túto sumu. Žalobca má preto nárok na úhradu za služby vo výške 29,32 eur, ktoré žalovanej poskytol jeho právny predchodca.

22. Keďže sa žalovaná neuhradením faktúry špecifikovanej v predchádzajúcom odseku (za skutočne poskytnuté služby) riadne a včas dostala do omeškania, patrí žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po dátume splatnosti faktúry. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k 18.8.2013 bola vo výške 0,50 %, preto výška úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. bola určená vo výške 8,50 % ročne.

23. Súd však nemohol žalobcovi priznať nárok na zaplatenie poplatku za upomienku vo výške 4,99 eur a úrokov z omeškania z neho. Poplatky za upomienku súd považuje predovšetkým s ohľadom na ich výšku za poplatky majúce základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke spôsobujúcej značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorá nebola individuálne dojednaná, keďže jednotlivé poplatky boli súčasťou cenníka žalobcu. Uvedené poplatky nevystihujú možné náklady právneho predchodcu žalobcu súvisiace s vykonaním úkonu, ktorý bol poplatkom spoplatnený, ale v rozhodujúcej miere (ak nie až výlučne) predstavujú "skrytú" sankciu pre spotrebiteľa za porušenie jeho povinností včas a riadne v súlade so zmluvou platiť úhrady za poskytnuté služby, ktorá podľa názoru súdu v neakceptovateľnom rozsahu prevyšuje takéto náklady. Tieto poplatky teda predstavujú možný jednorazový zdroj nie malého príjmu (zisku) dodávateľa na úkor spotrebiteľa. Výška týchto poplatkov výrazne prevyšuje výšku, ktorú možno označiť za primeranú o to viac, že v tomto prípade nejde o poplatky, ktoré súvisia s rozsahom využívania služieb dodávateľa spotrebiteľovi, o ktoré má spotrebiteľ záujem, ale o poplatky (pravdepodobne stanovené jednostranne dodávateľom v ním vydanom cenníku) určené výlučne pre prípad porušenia zmluvných povinností spotrebiteľom. Uvedené poplatky sú spojené výlučne s činnosťou dodávateľa vykonávanou len v jeho záujme, a preto by tieto mali pokrývať maximálne náklady dodávateľa spojené s tou - ktorou činnosťou. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. Súd tiež podotýka, že žalobca si týmto spôsobom účtuje v podstate sankcie - paušálne náhrady charakterovo podobné zmluvnej pokute a v dôsledku toho, že sú dojednané len v cenníku bez možnosti ovplyvnenia zmluvných podmienok zo strany žalovanej, nespĺňajú zákonom danú podmienku písomnej formy obojstranného súhlasu (dohody) zmluvných strán, nakoľko tu absentuje vážny prejav vôle žalovanej (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Preto súd v tejto časti žalobu zamietol.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Keďže žalobca mal v danej veci úspech len čiastočný, priznal mu súd nárok na náhradu trov konania zodpovedajúcu jeho úspechu vo veci. Súd vychádzal z toho, že žalovanú sumu predstavovala suma 47,47 eur (44,84 eur + 2,63 eur), z ktorej súd priznal žalobcovi sumu 29,32 eur, čomu zodpovedá úspech žalobcu percentuálne vyjadrený vo výške 61,77 %. Vzhľadom k tomu, že žalobca mal v spore úspech len čiastočný, potom čistý úspech žalobcu predstavuje rozdiel medzi jeho úspechom vo veci (61,77 %) a neúspechom vo veci (38,23 % = 100 % - 61,77 %), a teda čistý úspech žalobcu predstavuje 23,54 % (= 61,77 % - 38,23 %) celkovo uplatňovaného nároku. V zmysle § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej vety . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.