Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/282/2015

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobkyne: L. R., nar. XX.XX.XXXX, bytov T., T. XXX, právne zastúpená JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom Ul. Hlavná 19, Prešov, proti žalovanému: C. Y. nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. R. XX, T., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 28C/155/2009-354 zo dňa 01.07.20015, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č.k. 28C/155/2009-375 zo dňa 15.07.2015 takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Zrušuje uznesenie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal vežu v zostatkovej hodnote 30 Eur. Do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal drevenú gaučovú súpravu v zostatkovej hodnote 100 Eur, ružový vlnený koberec v zostatkovej hodnote 100,- Eur, biely koberec v zostatkovej hodnote 66,- Eur, televízor s videoprojektom v zostatkovej hodnote 300,- Eur, DVD prehrávač v zostatkovej hodnote 10,- Eur, fotoaparát v zostatkovej hodnote 50,- Eur, PC s príslušenstvom v zostatkovej hodnote 300,- Eur, kovovú manželskú posteľ v zostatkovej hodnote 100,- Eur, posilňovací stroj v zostatkovej hodnote 200,- Eur, varnú dosku v zostatkovej hodnote,- 50 Eur, mikrovlnku v zostatkovej hodnote 30,- Eur, lampy 10 ks v zostatkovej hodnote 50,- Eur, osvetlené zrkadlo do kúpeľne v zostatkovej hodnote 30,- Eur, drevené garniže v zostatkovej hodnote 30,- Eur, chladničku s mrazničkou v zostatkovej hodnote 50,- Eur, vešiakovú stenu v zostatkovej hodnote 50,- Eur, práčku v zostatkovej hodnote 60,- Eur, šijací stroj a príslušenstvo krajčírskej dielne v zostatkovej hodnote 200,- Eur. Na vyrovnanie podielu žalobkyne z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 24.098 Eur v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že o trovách konania a trovách štátu rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.

2. V odôvodnení poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, zistený skutkový stav, citoval ust. § 149 ods. 1, 3, § 150, § 143 Občianskeho zákonníka a uviedol, že strany sporu uzavreli manželstvo dňa 27.09.1997, ktoré manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Prešove, v konaní vedenom pod sp. zn. 29C/91/2007 s právoplatnosťou od 14.05.2008. Z preukázaných listinných dôkazov týkajúcich sa pôžičiek strán sporu, bola v konaní preukázaná len existencia 2 pôžičiek, ktoré neboli splatené v čase uzavretia manželstva s tým, že zo správy L. L., bol stanovený zostatok na spotrebnom úvere na meno žalovaného k októbru 2008 vo výške 3.213,14 Eur (č.l. 58 spisu). Zo spoločnosti Q. Z. z jej podania vyplýva, že aktuálna výška úveru k októbru 2008 bola 271,92 Eur. Počas trvania manželstva žalovaný vyhral na základe zmluvy o stavebnom sporení zo dňa 28.05.1997, uzatvorenej pred vstupom do manželstva sumu 1.000.000,- Sk (č.l. 213 až 214 spisu). Súd prvej inštancie poukázal na dohodu

strán sporu ohľadne rozsahu a hodnoty hnuteľných vecí, ktorých vyporiadania sa domáhali s tým, že strany sporu sa dohodli na hnuteľných veciach, a to drevenej gaučovej súpravy v hodnote 100,- Eur, ružového vlneného koberca v hodnote 100,- Eur, bieleho koberca v hodnote 66,- Eur, televízora s videoprojektorom v hodnote 300,- Eur, DVD prehrávača v hodnote 10,- Eur, fotoaparátu v hodnote 50,- Eur, PC s príslušenstvom v hodnote 300,- Eur, kovovej manželskej postele v hodnote 100,- Eur, posilňovacieho stroja v hodnote 200,- Eur, varnej dosky v hodnote 50,- Eur, mikrovlnky v hodnote 30,- Eur, rýchlovarnej kanvice bez hodnoty, nie je predmetom vyporiadania, lampy počet 10 ks spolu v hodnote 50,- Eur, bodových svetiel bez hodnoty, nie sú predmetom vyporiadania, osvetleného zrkadla do kúpeľne v hodnote 30,- Eur, drevených garníž v hodnote 30,- Eur, detskej postieľky opotrebovanej, nie je predmetom vyporiadania, chladničky s mrazničkou v hodnote 50,- Eur, vešiakovej steny v hodnote 50,- Eur, práčky v hodnote 60,- Eur a zlatých šperkov, ktoré boli darom, neboli predmetom vyporiadania, TV T. nefunkčný, nebol predmetom vyporiadania, veže v hodnote 30,- Eur, playstations patrí synovi, nie je predmetom vyporiadania. Strany sporu sa nedohodli na hodnote šijacieho stroja a príslušenstva krajčírskej dielne. Tieto hnuteľné veci žalobkyňa používala, avšak do vlastníctva ich už nechcela s poukazom na to, že uplynulo 7 rokov od zániku manželstva a žalovaný jej ich nevydal i napriek tomu, že ich žiadala, a preto podľa jej názoru šijací stroj s príslušenstvom stratil na hodnote. V rámci vykonaného dokazovania bolo nariadené znalecké dokazovanie za účelom stanovenia hodnoty rodinného domu pred rekonštrukciou a po rekonštrukcii. Zo záveru znaleckého posudku vypracovaného znalcom K.. Y. S. bolo stanovené, že za obdobie od 27.09.1997 do 14.05.2008 sa investovalo do opravy rodinného domu 34.800,- Eur. O túto sumu sa navýšila všeobecná hodnota rodinného domu rekonštrukciou. Z dôvodu nesúhlasu žalovaného, bolo v konaní nariadené ďalšie znalecké dokazovania a vypracovaním znaleckého posudku bola poverená K.. Y. Y., ktorá pri stanovení vložených investícií do nehnuteľnosti vychádzala z hodnoty určenej všeobecnou hodnotou polohovej diferenciácie v roku 1997 vo výške 54.762,63 Eur a v roku 2008 ku dňu 14.05.2008, t.j. ku dňu rozvodu vo výške 104.455,97 Eur. Zo záveru znaleckého posudku vyplynulo, že investície boli do nehnuteľnosti realizované v rôznych časových úsekoch. Tieto predstavujú rozdiel technických hodnôt objektov v stave po vykonaní nadstavby a rekonštrukcie a technických hodnôt v pôvodnom stave. Stanovila technické zhodnotenie na úrovni s daňou z pridanej hodnoty vo výške 54.959,- Eur. Poukázala na to, že jej koeficient bol platný pre druhý kvartál roku 2012 s tým, že znalec K.. S. používal koeficient platný ku dňu, kedy vyhotovoval znalecký posudok a nie ku dňu rozvodu. Pri spracovaní použila lineárnu metódu opotrebenia stavby s poukazom na to, že stavba je z roku 1963 a k zhodnoteniu došlo v roku 2005, kedy sa robila celková nadstavba rodinného domu, pričom poukázala na to, že v roku 2005 bolo kolaudačné rozhodnutie k predmetnej stavbe, takže nebola to len oprava. Vymenil sa krov, nová strecha, nové podlažie a navýšila sa tým aj životnosť stavby. Následne súd prvej inštancie uviedol, po právnom posúdení, že predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva boli hnuteľné veci so zostatkovými hodnotami, na ktorých sa strany sporu dohodli, okrem zostatkovej hodnoty šijacieho stroja a príslušenstva, ktorú súd určil sumou 200,- Eur. Všetky hnuteľné veci, okrem veže, ktorú si žalobkyňa vzala z domu žalovaného v hodnote 30,- Eur, súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, keďže všetky tieto hnuteľné veci má vo svojej dispozičnej moci 7 rokov po rozvode. Tieto hnuteľné veci po spočítaní predstavujú hodnotu 1.510,- Eur. Vežu, ktorá pripadla do výlučného vlastníctva žalobkyne súd stanovil v hodnote 30,- Eur. Podotkol, že hnuteľné veci, ktoré sú predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva má vo svojej dispozičnej sfére žalovaný, lebo sa nachádzajú v rodinnom dome. Je irelevantné, či tieto hnuteľné veci užíva alebo neužíva, a preto ich prikázal, a to hnuteľné veci - drevená gaučová súprava, ružový vlnený koberec, biely koberec, TV s videoprojektorom, DVD prehrávač, fotoaparát, PC s príslušenstvom, kovová manželská posteľ, posilňovací stroj, varná doska, mikrovlnka, lampy, osvetlené zrkadlo do kúpeľne, drevené garniže, chladnička s mrazničkou, vešiaková stena, práčka, ako aj šijací stroj s príslušenstvom, (profesionálna žehlička, krajčírsky stôl a pult, nachádzajúce sa v krajčírskej dielne s hodnotou vo výške 200,- Eur) do výlučného vlastníctva žalovaného. Žalobkyni z hnuteľných vecí prikázal vežu v hodnote 30,- Eur, ktorú si žalobkyňa vzala pri odchode zo spoločnej domácnosti.

3. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s finančnými prostriedkami - výhrou žalovaného vo výške 1.000.000,- Sk zo zmluvy o stavebnom sporení tak, že ju považoval za výhru. Poukázal na rozhodnutie NS SR - R 42/1972, z ktorého vyplýva, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria tiež výhry v športe a sazke, veci získané výhrou vo vecnej lotérií alebo inej zlosovacej akcii. U takejto výhry nie je rozhodujúci dátum uzavretia zmluvy, zakúpenia lósu, tiketu a podobne, ale rozhodujúcim je okamžik výhry. Je síce pravdou, že žalovaný uzavrel zmluvu o stavebnom sporení pred uzavretím manželstva, rozhodujúcim preto však bol okamžik výhry, ktorý nastal v roku XXXX, t.j. počas trvania manželstva,

a preto súd prvej inštancie zahrnul sumu 1.000.000,- Sk do majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva. Uvedená suma bola použitá na rekonštrukciu rodinného domu žalovaného. Pri stanovení hodnoty, o ktorú sa navýšila nehnuteľnosť v rámci vykonanej rekonštrukcie, súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného K.. Y., ktorá stanovila hodnotu vo výške 49.693,- Eur, po zaokrúhlení 50.000,- Eur. Jedná sa o finančné prostriedky vynaložené zo spoločných peňazí počas trvania manželstva, lebo v konaní nebol preukázaný opak. Z uvedeného, teda súd prvej inštancie ustálil, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni polovicu zhodnotenia domu vo výške 25.000,- Eur, polovicu z hodnoty hnuteľných vecí vo výške 855,- Eur a žalobkyňa je povinná vyplatiť žalovanému z hodnoty hnuteľných vecí 15,- Eur a polovicu zo spoločných záväzkov, ktoré prevzal a vyplatil po zániku manželstva žalovaný vo výške 1.742,53 Eur, t.j. sumu 1.757,53 Eur. Z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov na vyrovnanie podielu, preto súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 24.097,47 Eur, po zaokrúhlení 24.098,- Eur (25.855,- Eur - 1.757,53 Eur) s tým, že stanovil lehotu na plnenie 30 dní od právoplatnosti rozsudku. K výroku o trovách konania a trovách štátu súd uviedol, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, s poukazom na ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.

4. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal spôsob vyporiadania hnuteľných vecí, s ktorým nesúhlasil, ďalej nesúhlasil s názorom súdu vo vzťahu k výhre z titulu zmluvy o stavebnom sporení vo výške 1.000.000,- Sk (33.194,- Eur). Uviedol, že predmetná suma bola použitá na rekonštrukciu jeho rodinného domu, ktorý nadobudol pred uzavretím manželstva. Bol toho názoru, že uvedená výhra nie je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. Ďalej namietal, že súčasťou vyporiadania mala byť aj pohľadávka pozostávajúca z istiny vo výške 7.303,- Eur, vrátane úrokov vo výške 398,- Eur s poukazom na konanie vedené pod sp. zn. 11C/83/2008, v ktorom konaní bolo zistené a listinným dôkazom predložené, že suma 7.303,- Eur bola vyplatená žalobkyni. Ďalej namietal, že súd zohľadnil len záväzky zo L. L. zostatok vo výške 3.213,14 Eur a Q. Z. vo výške 271,92 Eur, ktoré splatil po zániku manželstva. Podotkol, že keď na túto skutočnosť upozornil súd prvej inštancie, ten len konštatoval, že to opomenul a odporúčal mu podať odvolanie. Ďalej poukázal na majetkové pomery, ako aj výšku príjmov strán sporu počas trvania manželstva s tým, že namietal, že súd prvej inštancie vôbec neprihliadal na výšku príjmov. Podľa jeho názoru by nemal žalobkyni zaplatiť nič lebo, žalobkyňa pri odchode zo spoločnej domácnosti vybrala z bankového účtu sumu 220.000,- Sk, vrátane úrokov vo výške 12.000,- Sk, ďalej sa postupne začal dozvedať, že zanechala dlhy, ktoré musel uhradiť, napr. dlh voči L. vo výške 600,- Eur z toho 166,- Eur uhradila žalobkyňa po jeho dotazovaní, prečo nebol plyn uhradený a následne po odpise plynu došla ďalšia faktúra na úhradu sumy 1.000,- Eur, pretože žalobkyňa nahlasovala nižšie stavy spotreby plynu ako bola skutočná spotreba, ďalej dlh voči U., a.s. vo výške 41,- Eur, dlh voči L. C. a L. vo výške 28,- Eur. Ďalej poukázal na to, že keď žalobkyňa odchádzala zo spoločnej domácnosti, tak jej dal peňažnú hotovosť na nájom vo výške 667,- Eur, lebo v tom čase ešte veril, že žalobkyňa potrebuje čas po jeho príchode zo zahraničnej misie a časom sa vráti do spoločnej domácnosti. Vo vzťahu k uvedeným dlhom uviedol, že ich uhradil sám po zániku manželstva, čo v konaní pred súdom prvej inštancie preukázal. Na záver podotkol, že počas celého konania mal pocit, že súd je voči jeho osobe zaujatý z dôvodu, že zákonná sudkyňa je jeho bývalá spolužiačka a chcela niečo dokázať alebo niečo kompenzovať. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, prípadne zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Právny zástupca žalobkyne sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

5. Uznesením č.k. 28C/155/2009-375 zo dňa 15.07.2015 súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 66,- Eur podľa položky č. 6 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie žalovaný. Nesúhlasil s uloženou povinnosťou, navrhol napadnuté uznesenie zrušiť. Poukázal na to, že odvolanie bolo podané len z dôvodu, že súd prvej inštancie opomenul zohľadniť pohľadávku vyplatenú I. H. žalobkyni vo výške 7.303,- Eur. Za pochybenie je zodpovedný súd, ktorý si chybu hneď po prečítaní rozsudku uznal, a preto ten, kto pochybil, mal by niesť za to následky. Podaním odvolania sa domáhal len svojich práv, lebo chce spravodlivé rozhodnutie. Navrhol zrušiť napadnuté uznesenie.

6. Podľa ust. § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2016 Z.z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, (ďalej len Civilného sporového poriadku), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať

ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Podľa čl. 2 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Podľa čl. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Citované ustanovenie § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového poriadku, aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti v súlade s princípom justifikácie účinkov procesných úkonov, vykonaných za účinnosti pôvodného Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2016, ktorý znamená, že sa týmto úkonom priznávajú účinky vtedy, ak novšia právna úprava už s týmto účinkom nepočíta.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379, § 380, § 383 Civilného sporového poriadku, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti rozhodnutiu vo veci samej je sčasti dôvodné.

8. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom, ako aj odôvodnením súdom prvej inštancie, odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, týkajúci sa predmetu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nesprávne, resp. vôbec z výrokovej časti napadnutého rozhodnutie nevyplýva čo predstavuje predmet vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, t.j. masu, ktorá patrí do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. Je nesporné, že ku dňu zániku manželstva strán sporu, t.j. k XX.XX.XXXX (č.l. 93 spisu) existovali aj nesplatené záväzky strán sporu, a to vo vzťahu k L. L. F. a spoločnosti Q. Z., E. T. (č.l. 59 a 58 spisu), ktorá skutočnosť nevyplýva z výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. Taktiež ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, v akej výške boli uvedené zostatky a kedy žalovaným vyplatené. Navyše žalovaný v odvolaní poukázal aj na iné záväzky, ktoré uhradil sám po odchode žalobkyne zo spoločnej domácnosti, vo vzťahu ku ktorým z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplývajú žiadne skutkové závery, ani právne vyporiadanie. Túto odvolaciu námietku odvolací súd považoval za dôvodnú. Taktiež za dôvodnú považoval námietku vo vzťahu k údajnej pôžičke uzavretej medzi žalobkyňou a I. H. vo výške 220.000,- Sk (7.303,- Eur), ktorá bola predmetom konania vedeného na OS Prešov pod sp. zn. 11C/83/2008, na ktorú skutočnosť poukázal žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie predložením zmluvy o pôžičke (v spise na č.l. 186). Ani s týmto listinným dôkazom a uplatnenou námietkou vo vzťahu k mase bezpodielového spoluvlastníctva, sa súd prvej inštancie náležite nevysporiadal.

9. Za nedôvodné však odvolací súd považoval odvolanie týkajúce sa zahrnutia sumy 1.000.000,- Sk do masy bezpodielového spoluvlastníctva, ktorú žalovaný získal zo zmluvy o stavebnom sporení, ktorá bola uzavretá pred uzavretím manželstva so žalobkyňou. Súd prvej inštancie správne poukázal na R 42/72, v zmysle ktorého pre stanovenie či výhra patrí do masy bezpodielového spoluvlastníctva je rozhodujúci okamih výhry. Skutočnosť, že došlo k výhre počas trvania manželstva, ako aj, že predmetná suma bola použitá na rekonštrukciu rodinného domu vo vlastníctve žalovaného, nachádzajúceho sa v T. na Ul. R. XX, rodinný dom, súp. č. XXXX, vedený na LV č. XXXX, na pozemku parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 246 m2, parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 166 m2 a parc. č. XXXX záhrady o výmere 306 m2. Súd prvej inštancie správne vychádzal zo záveru znaleckého posudku K.. Y., ktorá správne stanovila hodnotu, o ktorú sa navýšila hodnota predmetnej nehnuteľnosti vykonanou rekonštrukciou na sumu 50.000,- Eur po zaokrúhlení (č.l. 284 spisu).

10. Ust. § 150 Občianskeho zákonníka stanovuje pre účely vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov zásadu, že podiely oboch manželov sú rovnaké, avšak každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný

nahradiť čo do spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok, ako aj pri vyporiadaní sa prihliada na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, na ktoré okolnosti súd prvej inštancie prihliadal, pokiaľ vychádzal zo zásady, že podiely oboch manželov sú rovnaké, vzhľadom na námietku žalovaného o nerovnosti príjmu a o väčšej miere podielu žalovaného na získaní finančných prostriedkov investovaných do majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva.

11. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku týkajúcu sa vyporiadania hnuteľných vecí. Súd prvej inštancie nebol viazaný návrhom na vyporiadanie. Správne poukázal na dohodu strán sporu vo vzťahu k zostatkovým hodnotám niektorých hnuteľných vecí a pri vyporiadávaní vychádzal z toho, že hnuteľné veci sa od rozvodu manželstva nachádzajú vo výlučnej dispozícii žalovaného, a preto súd prvej inštancie postupoval správne, ak hnuteľné veci nachádzajúce sa v domácnosti žalovaného ponechal a prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného a hnuteľnú vec, ktorú si žalobkyňa vzala so sebou pri odchode zo spoločnej domácnosti (vežu v hodnote 30,- Eur) určil do výlučného vlastníctva žalobkyne. Vzhľadom na čiastočne dôvodne podané odvolanie žalovaným, odvolací súd preto napadnutý rozsudok zrušil postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) Civilného sporového poriadku a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia bolo nedostatočné zistenie skutkového stavu vo vzťahu k pasívam strán sporu, ktoré vznikli za trvania manželstva, existovali ku dňu zániku manželstva, v priebehu konania došlo k ich splateniu žalovaným, ktorá skutočnosť nevyplýva z výrokovej časti napadnutého rozhodnutia pri stanovení masy vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva, ako aj dôvodom zrušenia bolo nevysporiadanie sa s uplatnenou pohľadávkou žalovaného vo výške 220.000,- Sk (7 303 Eur) z titulu pôžičky zo dňa 10.12.2006, uzatvorenej medzi žalobkyňou a I. H. (č.l. 186). Nedostatočne zistený skutkový stav veci mal za následok nesprávne právne posúdenie.

12. Za dôvodné považoval odvolací súd aj odvolanie žalovaného proti uzneseniu o povinnosti zaplatiť súdny poplatok vo výške 66,- Eur, podľa položky 6 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov. Je síce pravdou, že žalovaný namietal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, týkajúceho sa vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov z iných dôvodov, a to z dôvodu nezahrnutia všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t.j. neúplné stanovenie jeho masy z dôvodu opomenutia súdu rozhodnúť o uplatnenej pohľadávke z titulu zmluvy o pôžičke uzavretej medzi žalobkyňou a I. H.. Odvolací súd pri preskúmavaní napadnutého uznesenia posudzoval však jeho správnosť v celom rozsahu. Uznesením č.k. 28C/155/2009-375 zo dňa 15.07.2015, súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť súdny poplatok podľa § 5 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 2, § 7 ods. 10 zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a podľa položky 6 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 66,- Eur. Uvedená položka sa vzťahuje na výšku súdneho poplatku z návrhu na vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva. Na vydanie uznesenia o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok žalovanému podľa tejto položky neexistovali dôvody, lebo návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podala žalobkyňa a uloženie poplatkovej povinnosti podľa tejto položky neprichádza do úvahy v prípade podaného odvolania. V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je stanovená dvojaká poplatková povinnosť, ktorá vzniká z návrhu na vyporiadanie (položka 6 písm. a)) a za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva (položka 6 písm. b)) Sadzobníka súdnych poplatkov.

13. Ukladanie súdnych poplatkov, ktoré samo o sebe predstavuje zásah do práva účastníka na súdnu ochranu, sa môže realizovať iba v zákonom jasne a určite stanovenom rozsahu a obsahu, potreba reštriktívneho výkladového prístupu v súvislosti s ukladaním povinnosti platiť súdny poplatok, vyplýva už zo samotnej povahy ústavnej možnosti ukladať poplatky (čl. 59 Ústavy SR, sp. zn. I ÚS 464/2010 Ústavný súd SR). Podľa § 1 ods. 1 zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákona o súdnych poplatkoch), súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry, uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktoré tvorí prílohu tohto zákona. Citované ustanovenie je vyjadrením ústavnej zásady vyplývajúcej z čl. 59 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorej dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona. Z uvedeného vyplýva, že nebolo správne, ak súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť súdny poplatok

podľa položky 6 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorá položka sa vzťahuje na poplatkovú povinnosť z návrhu za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z tohto dôvodu preto odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie postupom podľa § 389 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku.

14. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutia, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať (§ 391 ods. 3 Civilného sporového poriadku). V ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie za účelom ustálenia masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo vzťahu k pasívam strán sporu, ktoré existovali ku dňu zániku manželstva, t.j. k XX.XX.XXXX so stanovením zostatkov ku dňu vyporiadania, resp. so zohľadnením zostatku, vo výške ktorej boli pasíva strán sporu uhradené jedným z bývalých manželov, t.j. v danom prípade žalovaným. Ďalej je potrebné sa vysporiadať s uplatnenou pohľadávkou, ktorá vznikla z titulu zmluvy o pôžičke uzavretej medzi žalobkyňou a I. H. na základe zmluvy zo dňa 10.12.2006 (v spise na č.l. 186), ako aj s tvrdením žalovaného u úhrade ďalších dlhov vo vzťahu k L., a.s., U., a.s. a dlhu voči L. a L. s tým, že je potrebné zistiť, či tieto záväzky strán sporu existovali ku dňu zániku manželstva, ak áno, v akej výške, kto v akej výške uhradil tieto záväzky a kedy. Uvedené je rozhodné pri stanovení sumy na vyčíslenie podielu na vyrovnanie masy bezpodielového spoluvlastníctva strán v spore po jeho vyporiadaní. V odôvodnení rozhodnutia je potrebné sa náležite vysporiadať aj s otázkou aplikovanej zásady, že podiely oboch manželov sú rovnaké, pokiaľ súd pri vyporiadávaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov túto zásadu bude aplikovať, vzhľadom na tvrdené skutočnosti žalovaného o rozdielnych príjmoch strán sporu počas trvania manželstva, čo malo mať vplyv aj na zabezpečenie chodu spoločnej domácnosti a nadobúdanie veci patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

15. Podľa ust. § 396 ods.1, 3 Civilného sporového poriadku, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.