Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Tos-72-2022.pdf
PDF · 65.78 KB
Case nature
Area
Subarea
23Tos/72/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov JUDr. Michala Antalu a JUDr. Lucie Horvátovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 19. júla 2022 prejednal sťažnosť odsúdeného
R. Y.,
nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom F. F., V. XXXX/X, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Trenčín,
ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 37Pp/56/2022 zo dňa 25. apríla 2022, a takto jednohlasne
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5T/47/2019 zo dňa 14.08.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To/128/2019 zo dňa 19.11.2019 bol R. Y. odsúdený pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 2 Tr. zák. a iné na trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Uznesením súdu prvého stupňa bolo podľa § 415 ods. 1 Tr. por. a § 66 ods. 1, 2 Tr. zák. rozhodnuté tak, že sa návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamieta.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený, ktorú písomne odôvodnil tým, že protialkoholické liečenie doposiaľ nemohol vykonať z dôvodu prepuknutia ochorenia Covid-19. Od 03.07.2021 je hospitalizovaný v Nemocnici pre obvinených a odsúdených. Má viaceré zdravotné ťažkosti a čaká ho operácia. Aj z uvedeného dôvodu nemohol liečenie absolvovať, ale po prepustení z výkonu trestu je ochotný sa mu podrobiť akoukoľvek formou.
Krajský súd v Trenčíne na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom zasadnutí v súlade s ustanovením
§ 415 Tr. por. Odsúdený na tomto verejnom zasadnutí bol v súlade s ustanovením § 417 ods. 2 Tr. por. aj vypočutý. Teda mal možnosť pred súdom sa vyjadriť, ako k svojmu správaniu sa vo výkone trestu odňatia slobody, tak aj k dôvodom svojho návrhu na podmienečné prepustenie.
Senát nadriadeného súdu sa v prvom rade stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že odsúdený splnil formálnu podmienku pre podmienečné prepustenie v podobe výkonu najmenej dvoch tretín uloženého trestu.
Rovnako je toho názoru, že u odsúdeného bola splnená aj jedna z dvoch materiálnych podmienok, keďže počas doterajšieho výkonu trestu preukázal polepšenie, vrátane dodržania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu odňatia slobody.
V prípade druhej z materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu, sa nadriadený súd opäť v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou súdu prvého stupňa, že táto u odsúdeného splnená nie je. Samotný ústav na výkon trestu vyhodnotil riziko zlyhania odsúdeného ako stredné a skonštatoval len čiastočné preukázanie splnenia podmienok na podmienečné prepustenie. Zo zabezpečeného znaleckého posudku odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia, ktorý bol vypracovaný na osobu odsúdeného v trestnom konaní vyplýva, že znalec u odsúdeného identifikoval závislosť od alkoholu v zmysle choroby. Touto poruchou trpel odsúdený v čase páchania trestnej činnosti a trpí ňou aj v súčasnej dobe. Jeho pobyt na slobode považoval znalec z psychiatrického hľadiska za relatívne nebezpečný bez adresnej kvalifikovanej liečby. Motivácia jeho trestnej činnosti mala pôvod v neliečenej závislosti od alkoholu.
Veľké riziko recidívy vzhľadom k uvedenému vyvstáva teda doposiaľ neabsolvovaným ústavným protialkoholickým liečením v súvislosti so závažnosťou trestnej činnosti, ktorej sa odsúdený pod vplyvom alkoholu dopustil.
V kontexte s takýmito závermi znalca je potom v celom rozsahu odôvodnená argumentácia súdu prvého stupňa spočívajúca v tom, že v súčasnosti výkonom trestu vynútená abstinencia nie je adekvátnou náhradou protialkoholickej ústavnej liečby. Aj z ustálenej judikatúry vyplýva, že abstinencia vynútená výkonom trestu odňatia slobody sama osebe neznamená vytvorenie dostatočných psychických predpokladov na trvalú zdržanlivosť od požívania alkoholických nápojov. Takýto výsledok je možné dosiahnuť len liečbou, ktorej významnou súčasťou je pôsobenie na psychické vlastnosti liečenej osoby a vytváranie trvalého odporu k požívaniu alkoholu.
Ochranné protialkoholické liečenie odsúdený vo výkone trestu doposiaľ neabsolvoval z objektívnych dôvodov (prepuknutie pandémie, zhoršený zdravotný stav), keďže si odsúdený podal žiadosť o zmenu liečby, je zrejmé že si potrebu liečby neuvedomuje dostatočne.
Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.