Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/589/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu : BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom 1 boulevard Haussmann, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v Parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542097902, konajúca na území SR prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA pobočka zahraničnej banky so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47258713, v konaní zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47234547, proti žalovanej : X. T., Q.. XX.X.XXXX, W. U. X. XXX/XX, X., o zaplatenie 1.058,52 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

rozhodol:

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 780,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 16.9.2014 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a . Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 47,38%.

odôvodnenie:

1/ Spoločnosť Cetelem Slovensko a.s., ktorá s účinnosťou ku dňu 1.7.2016 zanikla cezhraničným zlúčením bez likvidácie so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA a týmto sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom, sa žalobou došlou súdu 9.10.2015 domáhala zaviazania žalovanej na zaplatenie 1.058,52 Eur spolu s úrokom z dlžnej úverovej istiny 871,19 Eur vo výške 27,48 % ročne od 16.9.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.011,72 Eur od 16.9.2014 do zaplatenia a trovami konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 8.4.2013 uzatvorila ako veriteľ so žalovanou ako dlžníčkou Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty podľa Zákona č. 129/2010 Z.z. a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb podľa Zákona č. 492/2009 Z.z. Obsahom úverovej zmluvy bol jej záväzok poskytnúť žalovanej revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,-Eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovanej vrátiť poskytnutý revolvingový úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Podľa bodu 3.1. časti 2 Úverovej zmluvy bola žalovaná oprávnená čerpať revolvingový úver formou financovania nákupu tovaru alebo služieb v obchodných miestach, ktoré akceptujú túto kartu výberom finančných prostriedkov v hotovosti pomocou karty v miestach na to určených, prevodom na účet určený žalovanou alebo iným dohodnutým spôsobom. Žalovaná takto po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpala z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 937,02 Eur. Svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila. Na úvere uhradila k podaniu žaloby iba sumu 120,-Eur, na predžalobné výzvy nereagovala. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovanej listom zo dňa 15.9.2014 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovanej splatný v celom rozsahu v zmysle bodu 4.4 časti 3 Úverovej zmluvy. Podľa bodu 4.2 časti 3 Úverovej zmluvy v prípade porušenia povinnosti splácať úver v súlade so zmluvou je ako veriteľ oprávnený požadovať od klienta zaplatenie úrokov

z omeškania v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k omeškaniu klienta so splácaním revolvingového úveru a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Jeho pohľadávka v sume 1.058,52 Eur pozostáva zo zvyšku dlžnej úverovej istiny v sume 871,19 Eur, z dlžných úrokov z úveru v sume 125,53 Eur, dlžného poistného v sume 15,- Eur a z nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 46,80 Eur.

2/ Súd podľa § 180 konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil písomne, taktiež v neprítomnosti riadne predvolanej žalovanej, ktorá sa neospravedlnila, o odročenie pojednávania z vážneho dôvodu nepožiadala, ani nepodala písomné vyjadrenie k žalobe.

3/ Súd vykonal vo veci dokazovanie výpisom spoločnosti Cetelem Slovensko a.s. z obchodného registra, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere, Zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovou zmluvou o poskytovaní platobných služieb uzatvorenej medzi Cetelem Slovensko a.s. a žalovanou dňa 8.4.2013, potvrdením veriteľa o odfinancovaní peňažných prostriedkov registrovaných na úverovom prípade žalovanej a potvrdením o prijatých splátkach, oznámením veriteľa o vyhlásení mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru zo dňa 22.9.2014, tabuľkou na výpočet nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a dôkazom o cezhraničnom zlúčení pôvodného žalobcu Cetelem Slovensko, a.s. so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

4/ Spoločnosť Cetelem Slovensko a.s. a žalovaná uzatvorili dňa 8.4.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb podľa Zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách. Predmetom zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo poskytnutie úveru v sume 517,96 Eur na zakúpenie tovaru. Táto zmluva však nie je predmetom tohto konania. Na základe Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty (ďalej len ZoRSÚ) právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej revolvingový úver vo výške úverového rámca 5.000,-Eur, resp. 600,- Eur na fixnú úrokovú sadzbu 28,68%, ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) v zmluve určili 45,94%-mi. Úver sa zaviazala žalovaná splácať spolu s príslušnými poplatkami v dohodnutých mesačných splátkach (mesačne vo výške minimálne 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,-Eur). Prvá splátka bola splatná 10.deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci v ktorom bolo uskutočnené prvé čerpanie revolvingového úveru. Druhá a ďalšie splátky boli splatné 10.deň v mesiaci. Úver bol poistený základným súborom poistenia za poplatok 3,33%. Touto zmluvou sa veriteľ zaviazal viesť pre dlžníka úverový účet, vydať mu kreditnú kartu a poskytnúť dohodnuté platobné služby. Revolvingový úver bol dlžník oprávnený čerpať formou financovania nákupu tovaru alebo služieb, výberom finančných prostriedkov v hotovosti. Podľa bodu 4.1 časti 3 ZoRSÚ v prípade ak klient nespláca poskytnutý úver riadne a včas, veriteľ bol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie úveru vrátane príslušných úrokov a poplatkov v lehote s účinnosťou, ktorú určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Z výkazu z účtu žalovanej vyplýva, že žalovaná na základe predmetnej zmluvy čerpala úver v sume 900,-Eur výbermi z bankomatu nasledovne : 15.10.2013 v sume 100,-Eur, dňa16.10.2013 v sume 200,-Eur, dňa 21.10.2013 a 23.10.2013 po 300,-Eur a uhradila jednorazovo dňa 13.1.2014 sumu 120,-Eur. Pre nesplácanie úveru riadne a včas veriteľ listom zo dňa 22.9.2014 vyhlásil v zmysle bodu 4.1 Časti 3 Zmluvy mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 15.9.2014 a vyzval žalovanú k úhrade dlžnej sumy 1.058,52 Eur zloženej z úverovej istiny vo výške 871,19 Eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 140,53 Eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 46,80 Eur do 14 dní od doručenia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Oznámenie bolo doručené žalovanej dňa 23.9.2014.

5/ Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa. 6/ Podľa hlavy I. čl. 4 bod 2 písm. f) Zmluvy o fungovaní Európskej únie spoločné právomoci Únie a členských štátov sa uplatňujú aj v jednej z hlavných oblastí, a to ochrane spotrebiteľa. 7/ Podľa hlavy I. čl. 12 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, požiadavky ochrany spotrebiteľa sa zohľadnia pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Únie. 8/ Podľa hlavy XI. čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a

hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. 9/ Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Členské štáty príjmu potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto smernicou, tým, že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s územím členských štátov. 10/ Podľa § 1 ods.2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 9.6.2013 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 11/ Podľa § 2 písm. a,b) Zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. 12/ Podľa § 7 ods.1 citovaného zákona veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3. 13/ Podľa § 11 ods.2 citovaného zákona ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o sociálno- ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je. 14/ Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.5.2014 (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2)Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3)Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15/ Podľa § 52a ods.1 Občianskeho zákonníka ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.

16/ Podľa § 53 ods. 1-3,5 Občianskeho zákonníka (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17/ Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

18/ Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. Súčasťou posudzovanej formulárovej úverovej zmluvy sú VOP, ktoré však žalovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko neboli dohodnuté individuálne, ale boli vopred pripravené veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov. Žalovaná ako spotrebiteľ mohla zmluvu prijať ako celok, alebo ju odmietnuť. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti okrem iného poskytovanie úverov) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania). Preto daný právny vzťah súd posúdil podľa Zákona č. 129/2010 Z.z. v súvislosti s ustanovením § 52 Občianskeho zákonníka ako občianskoprávnu vec. Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany na odstránenie nerovnováhy v zmluvnom vzťahu, kde oproti spotrebiteľovi vystupuje profesionálny dodávateľ, ktorý má väčšiu vyjednávaciu silu, vzhľadom na skúsenosti, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. Zásadný význam pre úpravu spotrebiteľských zmlúv v práve ES má Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zákon o spotrebiteľskom úvere práve v súlade s jeho účelom upravuje osobitné náležitosti úverovej zmluvy, ktoré sú zamerané na dostatočnú určitosť a zrozumiteľnosť zmluvných dojednaní pre spotrebiteľa. V danom prípade do jednej listiny boli zahrnuté dve spotrebiteľské zmluvy: Zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá však nie je predmetom konania a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, z ktorej si žalobca odvodzuje uplatnený právny nárok. ZoRSÚ bola uzatvorená v zmysle Zákona č. 129/2010 Z.z. a preto sa na ňu vzťahujú ustanovenia tohto zákona, pokiaľ ide o obsahové náležitosti zmluvy, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 9 ods.2 tohto zákona a pokiaľ ide o povinnosť veriteľa v ustanovení § 7 ods.1., podľa ktorého veriteľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere je povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalobca v žalobe, ani počas celého konania netvrdil, ani nepreukázal, že by akýmkoľvek spôsobom skúmal solventnosť, sociálno- ekonomickú situáciu žalovanej. V sporovom konaní má účastník jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu žalobca neuniesol, nepreukázal splnenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 7 ods.1 Zákona č. 129/2010 Z.z., čo je sankcionovaný podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch nie neplatnosťou právneho úkonu, ale výslovne stanovenou zákonnou domnienkou, podľa ktorej sa takto poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná je teda povinná vrátiť žalobcovi len poskytnutý úver. Z titulu ZoRSÚ veriteľ plnil sumu vo výške 900,-Eur, z čoho žalovaná ku dňu rozhodnutia o podanej žalobe zaplatila 120,- Eur, preto súd žalobu považoval za dôvodnú iba vo výške 780,- Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi výškou úveru a úhradou žalovanej a žalobu v časti prevyšujúcej túto sumu a nárok žalobcu na zmluvný úrok v celom rozsahu zamietol.

19/ Žalobca v tomto konaní si uplatňuje aj úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.011,72 Eur od 16.9.2014 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 46,80 Eur.

20/ Podľa čl. 4 bod 4.1. Časti 3. Spoločných ustanovení tvoriacich neoddeliteľnú súčasť Zmluvy Cetelem je oprávnený v prípade porušenia povinnosti klienta splácať poskytnutý úver riadne a včas, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a podľa bodu 4.2 požadovať od klienta zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške odo dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k omeškaniu klienta so splácaním úveru a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a klient je povinný úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky zaplatiť.

21/ Súd vzhľadom na spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy skúmal ako predbežnú otázku platnosť dojednania o povinnosti žalovanej zaplatiť náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Tieto náklady žalobca si uplatnil s poukazom na ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením (v spojení s bodom 4.2 Časti 3 Zmluvy). Tieto náklady účtoval žalovanej dňa 14.3.2014 vo výške 11,90 Eur a dňa 1.4.2014 vo výške 34,90 Eur. Sú to náklady na poštovné, administratívne, personálne náklady, náklady vynaložené na telefonický kontakt s klientom, náklady spojené so zasielaním SMS správ, náklady, ktoré žalobca vynakladal na to, aby žalovanú upozornil na omeškanie so splácaním pred podaním žaloby. Žalobca individuálnosť dohody o paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, taktiež ani vznik nákladov v uplatnenej výške nepreukázal. Súdu predložil iba generálny výpočet nákladov, do ktorých sú okrem paušálneho poštovného, telekomunikačných poplatkov zahrnuté aj mzdové náklady jeho zamestnancov a náklady na kancelárske priestory, ktoré súvisia s jeho podnikateľskou činnosťou. Žalobca dôkazné bremeno v časti nároku na úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 11,90 Eur a 34,90 Eur neuniesol, preto súd žalobu aj v tejto časti zamietol.

22/ Podľa § 517 ods.1,2 Zákona č. 509/91 Z. z. v znení noviel dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne nariadenie č. 87/95 Z. z.) .

23/ Podľa § 3 ods. 1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (Základná úroková sadzba ECB od 10.9.2014 do 15.3.2016 bola 0,05%).

24/ Podľa výzvy k splateniu celého dlhu zo dňa 22.9.2014 záväzok žalovanej sa stal splatný v celom rozsahu dňom 15.9.2014. Od nasledujúceho dňa, t.j. od 16.9.2014 sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu a od tohto dňa vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne.

25/ Podľa § 255 ods. 1,2 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

26/ Podľa § 251 trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

27/ Ustanovenie § 255 vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že strana sporu, ktorá v konaní uspela, má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok ale o zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie ťarchu všetkých trov konania Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri určení náhrady trov konania podľa tohto ustanovenia musí súd vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže len náhradu tých výdavkov, ktoré boli nevyhnutne potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby išlo o prevažujúci úspech, t.j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o peňažnom úspechu jedného z účastníkov sporu s tým, že nesmie ísť o pomerne nepatrnú časť predmetu konania (súdna prax dospela k záveru, že o pomernom procesnom úspechu jednej z procesných strán možno hovoriť, ak jej pomerný úspech presiahne 10%). Žalobca mal vo veci 73,69%- ný úspech, žalovaná 26,31%-ný. To znamená, že vzhľadom na podiel úspešnosti v konaní žalobcovi prináleží náhrada trov konania vo výške 47,38% (73,69% - 26,31% = 47,38%).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde (Okresný súd Komárno, Pohraničná ul. č. 6, 945 35 Komárno ) písomne vo 2 vyhotoveniach.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z ktorých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1, 2 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 376 ods.1 (Zákona č. 233/1995 Z.z.).